Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/295/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., IČO: 47 150 513, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: X. o zaplatenie sumy 336,63 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 82,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 31,68 Eur od 04.03.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 30,42 Eur od 04.04.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 20,58 Eur od 04.05.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doučenou tunajšiemu súdu dňa 03.03.2014 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 336,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 31,68 Eur od 04.03.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 30,42 Eur od 04.04.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 23,08 Eur od 04.05.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2,50 Eur od 04.06.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 248,95 Eur od 04.03.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a zmluvnej pokuty. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, uzavrel so žalovaným Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu žalovanému, ktorý sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu poplatky riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry č. 710496237 na sumu 31,68 Eur so splatnosťou 03.03.2011, č. 7102563566 na sumu 30,42 Eur so splatnosťou 03.04.2011, č. 7103599951 na sumu 23,08 Eur so splatnosťou 03.05.2011, č. 7104757054 na sumu 2,50 Eur so splatnosťou 03.06.2011, č. 7201683763 na sumu 248,95 Eur so splatnosťou 03.03.2012. Ku dňu postúpenia pohľadávky bola dlžná suma v nezmenenej výške. Keďže žalovaný riadne a včas nesplácal poskytnuté služby právnym predchodcom žalobcu, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania. K uplatnenej zmluvnej pokute žalobca zdôraznil, že žalovaný nedodržal určené povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy resp. dodatku, a to predovšetkým povinnosť uhradiť cenu za poskytnuté služby a povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti. Tak, ako to vyplýva z názoru Krajského súdu v Prešove, č. k. - 157 zo dňa 19.03.2013, je dané právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nárok je aj v prípade, že dodávateľovi vznikne škoda v podstatne nižšej výške, ako je zmluvná pokuta. Súd teda môže označiť dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, ak výška zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ dostal. Pre záver o neprimeranosti (nekalosti) zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe vyzval.

3. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 15.07.2016.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o pripojení zo dňa 22.01.2002, s dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 22.01.2002, s dodatkom zo dňa 15.01.2004, s dodatkom zo dňa 16.07.2007, s dodatkom zo dňa 12.10.2009, faktúrou č. 710496237 na sumu 31,68 Eur, č. 7102563566 na sumu 30,42 Eur, č. 7103599951 na sumu 23,08 Eur, č. 7104757054 na sumu 2,50 Eur, č. 7201683763 na sumu 248,95 Eur, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.

6. Súd zistil, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli dňa 22.01.2002 zmluvu o pripojení, podľa ktorej bola žalovanému poskytnutá SIM karta s telefónnym číslom XXXXXXXXXX.. Ďalej uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným dodatok k zmluve o pripojení dňa 12.10.2009 s programom služieb Podľa seba 3. Žalovaný tento dodatok uzatvoril ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe dodatku sa poskytovateľ zaviazal pre žalovaného zriadiť a poskytovať službu v ním zvolenom programe a užívateľ sa zaväzuje platiť poskytovateľovi cenu za zriadenie a poskytovanie Služby podľa platného cenníka služby a zvoleného programu. Zároveň sa žalovaný v článku 2 dodatku zaviazal, že po dobu viazanosti (v tabuľke č. 1 uvedené 24 mesiacov) nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať túto zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka. V prípade porušenia povinností podľa článku 2 sa žalovaný zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu (uvedenú v tabuľke č. 1) v sume 248,95 Eur. Za poskytnuté služby právny predchodca žalobcu faktúrou za obdobie od 15.01.2011 do 14.02.2011 vyfakturoval žalovanému sumu 31,68 Eur, faktúrou za obdobie od 15.02.2011 do 14.03.2011 vyfakturoval sumu 30,42 Eur ako mesačný poplatok za program služieb. Faktúrou za obdobie od 15.03.2011 do 14.04.2011 vyfakturoval právny predchodca žalobcu žalovanej sumu 23,08 Eur ako mesačný poplatok za program služieb a za upomienku. Ďalšou faktúrou splatnou dňa 03.06.2011vyúčtoval právny predchodca žalobcu sumu 2,50 Eur ako upomienku. Keďže žalovaný uvedené faktúry neuhradil, právny predchodca žalobcu si uplatnil u žalovaného faktúrou zo dňa 15.02.2012 s dátumom splatnosti do 03.03.2012 zmluvnú pokutu v sume 248,95 Eur. Celkový dlh žalobcu teda predstavoval sumu 336,63 Eur ako poplatky za program služieb, upomienky a zmluvnú pokutu.

7. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

8. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

9. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

10. Podľa § 43 ods. 5 písm. b.) uvedeného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

11. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

15. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu o pripojení (dňa 22.01.2002) a dodatok dňa 12.10.2009. Žalovaný porušil dohodnuté podmienky, pretože nezaplatil faktúry za poskytnuté elektronické služby v zmysle uzavretej Zmluvy, pričom tieto služby riadne využíval. Žalovaný v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 42 ods. 4 písm. b.) Zákona č. 610/2003 Z. z., bol povinný vykonávať úhrady za poskytované služby právnemu predchodcovi na základe faktúr vo výške 82,68 Eur. Preto súd žalobe v tejto časti uplatneného nároku vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 82,68 Eur ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby.

21. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť i úrok z omeškania z priznanej časti istiny, a to s ohľadom na vznik omeškania s úhradou jednotlivých faktúr, ktorými boli žalovanému vyúčtované poskytnuté telekomunikačné služby (deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr, s ktorých úhradou je žalovaný v omeškaní) vo výške 9 % a 9,25 % ročne. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu omeškania predstavovala výšku 1 % ročne (1% + 8 % ), resp. 1,25 % ( 1,25%+8%) v okamihu vzniku omeškania, t.j. deň po splatnosti faktúr.

22. Súčasťou uplatneného nároku žalobcu bolo uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur. Súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože v danom prípade sa jedná o právny vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, kde na jednej strane vystupuje žalobca ako právny nástupca poskytovateľa služby, ktorá tvorí predmet jeho podnikania a na druhej strane žalovaný ako spotrebiteľ - nepodnikateľ. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky. Neplatnosť zmluvnej podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.

23. Podľa § 3 ods.1 Zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

24. Podľa § 3 ods.3 Zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

25. Podľa § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

26. Podľa § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka uvedeného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

27. Zmluvná pokuta upravená v § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka, je upravená ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva. Zmluvnú pokutu podľa názoru súdu je možné charakterizovať tak, že ide o dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti. Základnou charakteristikou je to, že môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, tzn. len za súhlasného prejavu vôle zmluvných strán. Bez takejto dohody, nie je možné hovoriť o zmluvnej pokute. Pokiaľ teda veriteľ určí výšku zmluvnej pokuty, v danom prípade v typovej zmluve - v zmluve o pripojení a tiež odkazom na Všeobecné podmienky, takéto jednostranné zahrnutie zmluvnej pokuty sa javí ako neprijateľná zmluvná podmienka, spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to napriek prezentovanému názoru žalobcu, podľa ktorého nepostačuje na konštatovanie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky záver o tom, že zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Podľa názoru súdu, práve skutočnosť, že zmluvná podmienka nebola riadne individuálne dojednaná, vedie k tomu, že žalobca ako dodávateľ služby, zneužíva svoje postavenie, pretože do predformulovaných textov zmluvy, zakomponuje bez možnosti akejkoľvek zmeny textu zo strany spotrebiteľa, podmienky ktoré mu vyhovujú, a to aj zmluvnú pokutu. Žalobca do tohto textu zapracoval povinnosť zaplatenia zmluvnej pokuty pri porušení akejkoľvek povinnosti zo zmluvy bod 2., kde sú rôzne možnosti porušenia povinností. Už v tomto smere sa javí uvedené „dojednanie“ ako vágne, zvlášť pokiaľ žalobca sám určí aj výšku zmluvnej pokuty bez toho, že by nejakým spôsobom informoval spotrebiteľa o tom, ako dospel k stanovenej výške a prečo stanovil pokutu práve v takej výške.

28. Práve značnú nerovnováhu v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie jeho nárokov a znevýhodňuje spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie jeho nárokov a znevýhodňuje ho vo vzťahu k dodávateľovi, ktorý konajúc v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti je vybavený odbornými a praktickými poznatkami a skúsenosťami pri uzatváraní zmlúv uvedeného druhu. Naviac podmienky pre zaplatenie zmluvnej pokuty sú natoľko široko koncipované v zmluve o pripojení, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy by sa musel minimálne oboznámiť nielen so zmluvou, ale aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej „ VOP“), pričom nie je zrejmé, či skutočne s týmito podmienkami žalovaný aj oboznámil. Oboznámenie s VOP bolo totiž do zmluvy zahrnuté a stráca sa v texte ďalších podmienok zmluvy. Netreba opomenúť skutočnosť, že aj keby spotrebiteľ zistil zmluvnú podmienku, ktorá je pre neho nevýhodná, nezmenilo by to nič na znení pripravenej zmluvy, presadilo by sa znenie vystihujúce len záujem dodávateľa a to je prejav nerovnováhy práv a povinností medzi účastníkmi predmetného záväzkového vzťahu. Samotná dĺžka viazanosti spotrebiteľa zotrvať v zmluvnom vzťahu v bode č. 1 zmluvy o pripojení v spojení s bodom 2 zmluvy o pripojení je textovo napojená na vypojenie SIM karty z prevádzky, na právo zrušenia zmluvy odstúpením od zmluvy, na vypovedanie zmluvy účastníkom. Pri takomto vymedzení rôznych možností porušenia povinností sa bežný spotrebiteľ určite dostatočne nezorientuje, kedy sa dopustí porušenia povinností zo Zmluvy. Nie je bez právneho významu ani skutočnosť, že pokiaľ právny predchodca žalobcu poskytuje zľavy zo služieb alebo poskytnutého telekomunikačného zariadenia počas doby viazanosti, koná tak v rámci svojej obchodnej politiky a používa tieto praktiky ako obchodný ťah na získanie klientov a zníženie konkurencieschopnosti vo vzťahu k iným mobilným operátorom na trhu. Z hľadiska formálnej spätosti dohody o zmluvnej pokute s hlavnou zmluvou súd uvádza, že spravidla táto dohoda môže byť súčasťou hlavnej zmluvy, a to vo forme samostatného článku takejto zmluvy. Nič nebráni tomu, aby dohoda o zmluvnej pokute, aj keď sa uzaviera súčasne s hlavnou zmluvou, bola zvýraznená, prípadne obsiahnutá na samostatnej listine, tzn. aj oddelene od hlavnej zmluvy, avšak zreteľne.

29. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.03.2010) zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Toto ustanovenie je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a táto v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom EU zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok. Uvedená zmluvná pokuta spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je v zmysle ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka sankcionovaná neplatnosťou takéhoto dojednania, ako neprijateľná zmluvná podmienka. 30. Dojednanie o zmluvnej pokute bolo v konaní určené ako neprijateľná zmluvná podmienka, a teda neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu súd po zhodnotení vykonaného dokazovania, návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 248,95 Eur spolu s úrokom z omeškania, zamietol ako nedôvodnú. Obdobným spôsobom bolo právoplatne rozhodnuté aj rozsudkami Okresného súdu Košice II. zo dňa 04.12.2012, zo dňa 04.12.2012 a zo dňa 19.02.2013, ktorými zároveň boli zmluvné podmienky o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu výlučne spotrebiteľom určené za neplatné z dôvodu jej neprijateľnosti.

31. Súd nepriznal žalobcovi z faktúry (znejúcej na sumu 23,08 Eur) zo dňa 15.04.2011, splatnej dňa 03.05.2011 za obdobie od 15.03.2011 do 14.04.2011 sumu 2,50 Eur ako poplatok za upomienku ako aj ďalší poplatok za upomienku v sume 2,50 uplatnený faktúrou zo dňa 15.05.2011 splatnej dňa 03.06.2011 z dôvodu, že žalobca nepreukázal nárok na poplatok, nárok na túto sumu nevyplýva z predložených listinných dôkazov, poplatok za upomienku je spojený s vymáhaním pohľadávok žalobcu, v zmluve ani v dodatku nie je takýto poplatok ako služba uvedený a preto súdu nárok žalobcu na tento poplatok spolu s príslušenstvom zamietol.

32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 336,63 Eur, úspešný bol v časti 82,68 Eur, čo predstavuje 24%. Žalovaný mal úspech 76%. Keďže žalobca mal úspech len čiastočný (v časti menšej ako polovica) súd rozhodol, tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).