Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/479/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: T.. M. O., G.. XX.X.XXXX, E. K. Z. C., K. XXX/XX, zastúpeného: JUDr. Peter Sklenár, advokát, so sídlom v Košiciach, Rázusova 21 proti manželke: O.. M. O., P..C., G.. XX.X.XXXX, E. K. Z. C., K. XXX/XX, zastúpenej: JUDr.JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., advokát, so sídlom v Košiciach, Južná trieda 28, v konaní o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov konania, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Michalovce vo zväzku 36, ročník 2014, na strane 164, pod poradovým číslom 76 r o z v á d z a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 3.12.2015 domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo, s odôvodnením, že vzájomné vzťahy manželov sú vážne a trvalo narušené, manželstvo neplní svoj spoločenský účel a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

2.

Manželka navrhovateľa sa k návrhu vyjadrila podaním zo dňa 11.2.2016. S rozvodom nesúhlasila. Tvrdila, že manželstvo je harmonické a plní všetky svoje spoločenské funkcie.

3.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 5.5.2016, na ktorom vypočul oboch účastníkov. Podľa ust. § 96 ods.1 zákona č.161/2015 Z.z. C.s.p., súd viedol manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiloval sa o ich zmierenie.

Obaja účastníci však zotrvali na svojom stanovisku. Napokon obaja súd požiadali o poskytnutie lehoty dvoch mesiacov na urovnanie vzťahov, s tým, že ak do 8.6.2016 navrhovateľ nevezme návrh späť, súd vo veci rozhodne bez nariadenia pojednávania, s čím obaja vyslovili súhlas. 4. Navrhovateľ návrh na rozvod nevzal späť. Súd preto vo veci v súlade s ust. § 177 ods.2 písm.b) C.s.p. rozhodol bez nariadenia pojednávania.

5.

Skutkový stav súd ustálil na základe dokazovania, vykonaného prostredníctvom výpovedí a prednesov účastníkov, ako aj sobášnym listom.

Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. U navrhovateľa išlo o druhé manželstvo, u jeho manželky o prvé manželstvo.

Z potvrdenia Mestskej časti Košice - Dargovských Hrdinov zo dňa 11.9.2015 súd zistil, že posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania v C., G. K. F..Č..XXX/XX.

Zo zhodných prednesov súd zistil, že z manželstva deti nepochádzajú.

Navrhovateľ vypovedal, že manželstvo uzavreli po predchádzajúcej asi dvojročnej známosti. Pred uzavretím manželstva navrhovateľ súbežne udržiaval vzťah s inou ženou, čo vyšlo najavo bezprostredne predtým, ako mali uzavrieť manželstvo. Z tohto dôvodu nechceli pristúpiť k uzavretiu manželstva, ale vzhľadom na tlak rodín z oboch strán napokon manželstvo uzavreli. Uvedené okolnosti, sprevádzajúce uzavretie manželstva, mali vplyv na vzájomný vzťah, ktorý navrhovateľ vnímal ako napätý, plný citovej nepohody a nesúladu, čo na neho negatívne vplýva. Navonok možno manželstvo vyzerá ako harmonické, ale v skutočnosti také nie je, aspoň on to tak vníma. Stále pociťuj určitú mieru napätia, vadí mu podozrievavosť manželky. Nenašiel v tomto vzťahu radosť a pokoj. Akékoľvek nedorozumenie, ktoré medzi nimi bolo, vždy skĺzlo do výčitiek, že mal vzťah k inej žene. Tento vzťah tak nie je založený na dôvere. Manželka sa ho aj v čase po podaní návrhu na rozvod pýtala, či už má kde bývať, či už má inú ženu, či sa bude mať kto o neho postarať a pod.. Keď išiel von s priateľom, tak najprv bolo všetko v poriadku a keď sa vrátil, bolo zle, manželka ho vypočúvala.Viackrát sa už rozprávali o ukončení manželstva, rozhovory skončili hádkou, až sa rozhodol podať návrh na rozvod. Po tom, čo dostal vyjadrenie manželky k návrhu, napriek jej nesúhlasu s rozvodom sa dohodli, že byt, v ktorom bývajú a ktorý on nadobudol ešte pred uzavretím manželstva, predám manželke za sumu 30.000,- EUR a on si nájde iné bývanie. Dohodu vnímal ako signál, že súhlasí s rozvodom. Na otázku, ako si vysvetľuje postoj manželky k rozvodu, či vie, z akého dôvodu s rozvodom nesúhlasí, navrhovateľ uviedol, že zrejme ide o istý pocit hanby alebo obáv z rodičov. Navrhovateľ uviedol, že vzťah s inou ženou v súčasnosti nemá. Svoj citový vzťah k manželke hodnotil tak, že ju vníma ako dobrého kamaráta, priateľa, ale nie je to láska. Čo sa týka intímnej stránky, odporkyňa má potrebu intímneho vzťahu, chce sa k nemu pritúliť. Priznal, že mu to nie je veľmi príjemné, kontaktu sa radšej vyhýba. Ak aj došlo k intímnostiam, bolo to vždy na jej podnet. Pripustil, že od podania návrhu na rozvod mali intímny styk asi dva -tri krát. Manželka ho po fyzickej stránke nepriťahuje. To, že podal návrh na rozvod, muselo byť pre manželku zrejme šokujúce, pretože sa následne niekam stratila, nechala doma list na rozlúčku a ozvala sa až šiestich hodinách. Mal strach, že si ublíži. Čo sa týka trávenia spoločného času, navrhovateľ uviedol, že chodí domov počas pracovného týždňa skôr, manželka okolo pol šiestej, následne sa porozprávajú, čo bolo v práci a to je tak asi všetko. Chodia spoločne na nákup potravín. Každý si pozerá svoje na internete alebo na televízore. Počas víkendov si tiež každý robí svoje, nemajú žiadne spoločné záujmy ani spoločných priateľov. Je pravdou, že manželka iniciuje, aby spolu trávili čas, ale on o to nemá záujem. Odbornú pomoc psychológa nevyhľadali. Navrhovateľ uviedol, že účasť na odbornom poradenstve odmieta; zo svojho pohľadu nevidí žiadnu nádej na záchranu manželstva.

Manželka navrhovateľa vypovedala, že návrh na rozvod manželstva bol pre ňu šokom. Bolo to v čase pred vianočnými sviatkami, ktoré na prianie navrhovateľa trávili sami, v jeho byte, obdarovali sa darčekmi, žiadne hádky medzi nimi neboli. Videla nádej na obnovenie harmonických vzťahov v manželstve. Do manželstva obaja vstupovali ako zrelé osobnosti, jeden vo veku 32 rokov, druhý vo veku 36 rokov, pričom u navrhovateľa ide už o druhé manželstvo. To, že podal návrh na rozvod po troch rokoch spolužitia, pokladala za ľahkovážny a ľahostajný prístup. Krok, kedy niekto pristúpi k podaniu návrhu na rozvod, by mal byť výsledkom zrelej úvahy. Poukázala na to, že stále žijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľ sa k nej citovo prejavuje, objíme ju, spia spolu, pobozká ju, starajú sa o seba navzájom, keď sú chorí. Čo sa týka trávenia spoločného času, je pravdou, že pred uzavretím manželstva trávili čas inak ako v súčasnosti, čo je prirodzené, pretože v tom čase bývali každý zvlášť, ona u rodičov, takže keď manžel prišiel na návštevu k jej rodičom, nechceli tento čas tráviť pri nich a preto chodili von, aj na výlety, chodili navštevovať aj rodičov manžela. Manžela hodnotila ako nespoločenský typ, ktorý v súčasnosti so svojimi rodičmi a s bratom ani nekomunikuje, preto ich teraz už nenavštevujú. Ona však má k jeho rodičom výborný vzťah, čo on ťažko chápe. Aj počas manželstva trávia spoločný čas, síce nie často, ale chodievajú spolu na pizzu. To, že nemajú spoločných priateľov je dané aj tým, že sa prisťahovala do Košíc z iného mesta. Čo sa týka intímnej stránky, intímny styk mali viackrát, nielen dva tri krát, ako to prezentoval manžel. Nie je to ideálne, ale predsa len to funguje. Pre ňu manželstvo nie je lotériou.

Navrhovateľ potvrdil, že k manželke sa správa tak, ako to popísala. Vnímal to však tak, že pokiaľ je chorá, tak by jej mal pomáhať, je to z pocitu zodpovednosti, veď si ju napokon vzal a pokiaľ budú žiť v spoločnej domácnosti, tak spraví to, čo je potrebné spraviť. On však má dosť stresov v práci a nepotrebuje napätie a hádky. Manželku má rád ako svojho dobrého priateľa, takže pokiaľ ju objíme, pobozká, pokiaľ sa o ňu stará, keď je chorá, tak je to prejav priateľského vzťahu. Manželka stále hovorí, že príde deň, kedy bude navrhovateľ ľutovať, že podal návrh na rozvod. Navrhovateľ však za situácie, že ho súd rozvedie, zavrie dvere a určite manželku nebude viac vyhľadávať. Bývajú spolu len preto, lebo je to jeho byt, manželka sa k nemu prisťahovala a finančné pomery neumožňujú iným spôsobom uspokojiť bytovú otázku.

6.

Podľa ust. § 18 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods.1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods.1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ust. § 23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa ust. § 23 ods.3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

7.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov je vážny rozvrat, prejavujúci sa citovým odcudzením navrhovateľa a jeho nezáujmom o ďalší spoločný manželský život. Príčina rozvratu tohto manželstva zrejme spočíva nielen v okolnostiach, ktoré sprevádzali uzavretie manželstva, kedy vyšlo najavo, že navrhovateľ súbežne udržiaval aj ďalší vzťah s inou ženou, ale aj v rozdielnych povahových vlastnostiach manželov, rozdielnych názoroch a postojoch vo vzťahu k rôznym otázkam, vyplývajúcim z manželského spolužitia a neschopnosti vzájomnej uspokojivej komunikácie. Správanie navrhovateľa naozaj nemožno hodnotiť ako etické a zrelé, keď plánoval uzavrieť manželstvo napriek tomu, že súbežne udržiaval vzťah s inou ženou. Nie celkom uvážené a zrelé je však potom aj rozhodnutie manželky navrhovateľa uzavrieť s ním manželstvo napriek vedomosti o tejto okolnosti a teda, napriek tomu, že ešte pred uzavretím manželstva bola konfrontovaná s charakterovými vlastnosťami budúceho manžela. S uvedenou okolnosťou sa pritom zrejme celkom nevyrovnala, čo môže mať a v danom prípade aj malo vplyv na citový vzťah medzi manželmi, na ich komunikáciu a na pocit vzájomnej dôvery. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že síce manželia stále žijú v jednom byte, avšak navrhovateľ po psychickej i citovej stránke stráda. Napriek tomu, že manželka s rozvodom nesúhlasila, nie je v moci súdu, aby proti vôli druhého manžela tohto nútil zotrvať v manželskom zväzku, najmä za situácie, že navrhovateľ jednoznačne a s istotou prezentoval, že nie je ochotný vyhľadať odbornú pomoc psychológa a vylúčil akúkoľvek nádej na udržanie manželstva a návrh na rozvod nevzal späť ani napriek lehote, ktorú súd manželom poskytol na urovnanie vzťahov.

Vzťahy medzi sebou manželia vytvárajú vzájomným správaním sa a predovšetkým výkonom práv a povinností vyplývajúcich z inštitútu manželstva. Medzi pravidlá vzájomného správania sa manželov patrí

povinnosť životného spoločenstva (nielen spoločného bývania) s cieľom vytvorenia zdravého rodinného prostredia, povinnosť vernosti, povinnosť vzájomnej pomoci, povinnosť spoločnej starostlivosti a uspokojovania potrieb rodiny založenej manželstvom.

V danom prípade možno konštatovať, že manželstvo účastníkov neplní svoj spoločenský účel v celom rozsahu. Hoci manželia spolu bývajú, aj sa (hoci z pohľadu navrhovateľa neuspokojivo) intímne stýkajú, zrejme aj spoločne hospodária, v tomto manželstve však absentuje nezanedbateľná citová stránka vzťahu, ktorá je prejavom funkcie vzájomnej pomoci, podpory a dôvery medzi manželmi. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti preto súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod tohto manželstva v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 23 ods.1 Zákona o rodine a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. V danom prípade nebolo potrebné prihliadať na záujmy maloletých detí, ktoré z tohto manželstva nepochádzajú.

8.

Podľa ustanovenia § 52 zákona č.161/2015 Z.z. C.s.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Citovaný zákon vo svojich ďalších ustanoveniach vo vzťahu ku konaniu o rozvod manželstva inak neustanovuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 62 ods.1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa ust. § 62 ods.2 C.s.p., odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.