Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Cb-317-2015.pdf
PDF · 89.88 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cb/317/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v sporovej veci žalobcu: SEL Slovakia Express Logistik s.r.o., so sídlom Kopčianska 92, 852 03 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: ANTRIM s. r. o., so sídlom Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 660,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 660,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 720,- eur od 24.01.2014 do 02.03.2015, s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 660,- eur od 03.03.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
II. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 27.07.2015 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal rozhodnutia o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 660,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 720,- eur od 24.01.2014 do 02.03.2015, s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 660,- eur od 03.03.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovaného zo dňa 07.12.2013 zabezpečil žalobca pre žalovaného vykonanie prepravy tovaru na trase Skaelskoer /DK/ - Sečovce /SK/, za čo žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi dohodnuté prepravné. V súlade s objednávkou žalovaného zabezpečil žalobca pre žalovaného vykonanie medzinárodnej prepravy tovaru a na prepravné dňa 30.12.2013 vystavil a doručil žalovanému faktúru č. 201304141 vo výške 720,- eur s dátumom splatnosti dňa 23.01.2014. Napriek tomu, že žalobca objednanú prepravu tovaru v zmysle požiadaviek žalovaného riadne a včas zabezpečil, žalovaný dohodnuté prepravné do dňa podania žaloby neuhradil v plnej výške, čím sa dostal do omeškania. Žalovaný k predmetnému záväzku do dňa podania žaloby poukázal len čiastočnú úhradu faktúry č. 201304141 vo výške 150,- eur dňa 02.03.2015, z ktorej časť vo výške 90,- eur bola započítaná na najskôr splatnú faktúru č. 201304012, ktorá tým bola plne uhradená a netvorí predmet tohto sporu. Nakoľko žalovaný neuhradil predmetnú faktúru v plnej výške, vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného úhradu faktúry č. 201304141 vo výške nezaplatenej istiny 660,- eur. Zároveň si žalobca voči žalovanému uplatnil úrok z omeškania s poukazom na zákonný úrok z omeškania a nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca na preukázanie ním tvrdených skutočností označil listinné dôkazy a to faktúru č. 201304141, objednávku prepravy a medzinárodný nákladný list, ktoré zároveň k podanej žalobe pripojil.
2. Okresný súd Trenčín vydal vo veci dňa 17.12.2015 platobný rozkaz č. k. 37Cb/317/2015-13, ktorý bol pre nedoručenie žalovanému do vlastných rúk uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cb/317/2015-23 zo dňa 12.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.05.2016, zrušený v plnom rozsahu.Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nenariadil pojednávanie, pretože v uvedenom prípade ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur a vo veci možno rozhodnúť bez nariadenia pojednávania podľa § 177 odsek 2 písmeno a/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami a poučením doručená s použitím § 48 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších prepisov dňa 29.03.2016. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd sa oboznámil so žalobou, faktúrou č. 201304141, emailovou komunikáciou zo dňa 07.12.2013, medzinárodným nákladným listom č. CZ RV 1628132, výpisom z Obchodného registra na spoločnosť V., spol. s r. o. zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z Obchodného registra na žalobcu zo dňa 16.03.2016, výpisom z Obchodného registra na spoločnosť V., spol. s r. o. zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z Obchodného registra na žalobcu zo dňa 21.07.2016 a výpisom z Obchodného registra na žalovaného zo dňa 21.07.2016.
3. Po oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie uvedené právne predpisy.
4. Súd mal z listinných dôkazov za preukázané, že spoločnosť WICON, spol. s r.o. ako odosielateľ a žalobca ako dopravca uzatvorili prepravnú zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal prepraviť pre spoločnosť WICON, spol. s r.o. vec, zásielku z miesta odoslania Skaelskoer /Dánsko/ do miesta určenia Sečovce /Slovensko/. Spoločnosť WICON, spol. s r.o. označila v objednávke prepravy dňa 07.12.2013 ako miesto doručenia zásielky spoločnosť Lekos s.r.o., so sídlom P. XXX, XX XXX J., pričom uvedená spoločnosť prepravovanú zásielku od žalobcu riadne prevzala, jej prevzatie potvrdila aj na medzinárodnom nákladnom liste č. CZ RV 1628132. Spoločnosť právneho predchodcu žalovaného, spoločnosť WICON, spol. s r. o., rozhodnutím spoločníkov zo dňa 11.12.2015 bola zrušená, následne bola vymazaná dňa 12.02.2016 z Obchodného registra, pričom zanikla s právny nástupníctvom, zlúčením so spoločnosťou ANTRIM s.r.o., ktorá vstúpila do všetkých práv a povinností zaniknutej spoločnosti.
5. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 407 odsek 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Podľa § 625 odsek 1 Obchodného zákonníka dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu. Podľa § 625 odsek 2 Obchodného zákonníka dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu. Podľa § 756 Obchodného zákonníka ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu. Podľa článku 1 Dohovoru o medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán. Podľa článku 4 Dohovoru o medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru. Podľa článku 9 odsek 1 Dohovoru o medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom. Podľa článku 9 odsek 2 Dohovoru o medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) ak nákladný list neobsahuje výhrady dopravcu s ich odôvodnením, platí právna domnienka, že zásielka a jej obal boli v okamihu prevzatia dopravcom v dobrom zjavnom stave a že počet kusov, ich značky a čísla sa zhodovali s údajmi v nákladnom liste.
Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 369c odsek 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
6. Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii príslušných právnych predpisov a medzi stranami uzatvorenej zmluvy, súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán takto: Žalobca a právny predchodca žalovaného uzatvorili platne zmluvu o preprave veci. Záväzkové vzťahy medzi subjektmi uvedenými v § 261 Obchodného zákonníka, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Uvedená zmluva o preprave veci bola uzatvorená medzi podnikateľmi, a to právnickými osobami, čím predmetný vzťah spadá vzhľadom na jeho subjekty pod ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka. V zmysle uvedeného súd posudzoval aj právny vzťah strán sporu a aplikoval na predmetný spor ustanovenia Obchodného zákonníka, ako aj ustanovenia medzinárodného Dohovoru o medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), (ďalej len „CMR“), ktoré medzinárodnú prepravu veci upravuje a SR je ňou viazaná.
7. Žalobca ako prepravca a právny predchodca žalovaného ako odosielateľ zatvorili platne zmluvu o preprave podľa článku 4 a nasledujúcich Dohovoru o medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) a podľa § 610 Obchodného zákonníka a nasl., ktorou sa žalobca ako dopravca zaviazal uskutočniť pre právneho predchodcu žalovaného ako odosielateľa prepravu veci. Uzavretie zmluvy, ako aj samotné uskutočnenie prepravy, mal súd preukázané z predloženého medzinárodného nákladného listu ako aj objednávky právneho predchodcu žalovaného. V zmysle predloženého medzinárodného nákladného listu súd mal preukázané, že tovar bol riadne naložený a žalobcom prepravený, tento tovar právnym predchodcom žalovaného označený subjekt riadne prevzal a jeho prevzatie potvrdil podpisom a odtlačkom úradnej pečiatky preberajúcej spoločnosti na medzinárodnom nákladnom liste. Vykonaním prepravy veci do miesta určenia splnil žalobca svoju časť povinností vyplývajúcich z uzavretej zmluvy o preprave veci. Zmluva o preprave veci je zmluvou odplatnou. Po uskutočnení prepravy vystavil žalobca právnemu predchodcovi žalovaného faktúru na úhradu odplaty za uskutočnenú prepravu. Právny predchodca žalovaného vystavenú faktúru žalobcovi v lehote splatnosti neuhradil v celej výške neuhradil, z vystavenej faktúry uhradil iba sumu 90,- eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca splnil svoju časť povinností z uzavretej zmluvy a právny predchodca žalovaného nezaplatením odplaty svoju časť povinností nesplnil, bola žaloba podaná dôvodne. Žalobcovi splnením povinností zo zmluvy vzniklo právo na zaplatenie odplaty, ktorú mu právny predchodca žalovaného dobrovoľne neuhradil. Rovnako súd poukazuje na to, že čiastočným plnením právneho predchodcu žalovaného zároveň v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, právny predchodca žalovaného uznal aj zvyšok svojho záväzku. Spoločnosť právneho predchodcu žalovaného, spoločnosť WICON, spol. s r. o., rozhodnutím spoločníkov zo dňa 11.12.2015 bola zrušená, následne bola vymazaná dňa 12.02.2016 z Obchodného registra, pričom zanikla s právnym nástupníctvom, zlúčením so spoločnosťou ANTRIM s.r.o., ktorá vstúpila do všetkých práv a povinností zaniknutej spoločnosti. Vzhľadom k právnemu nástupníctvu žalovaného, preukázaniu žalobcom tvrdených skutočností predloženými listinnými dôkazmi, súd nároku žalobcu uplatnenému žalobou voči žalovanému v plnom rozsahu vyhovel.
8. Pretože žalovaný je v omeškaní so splnením peňažného záväzku, je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Úrok z omeškania nebol dohodnutý v zmluve, preto súd pri stanovení jeho výšky vychádzal v súlade so žalobou zo zákonných úrokov z omeškania platných v čase, kedy došlo k omeškaniu a to za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Právny predchodca žalovaného do práv ktorého vstúpil žalovaný, sa neuhradením peňažného záväzku v lehote splatnosti dostal do omeškania, preto je povinný uhradiť úroky z omeškania a to vo výške 9,25 %. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania v rozhodnom období /obdobie od 13.11.2013 do 10.06.2014/ s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,25 % t. zn. zákonné úroky za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. predstavujú 9,25 % (základná úroková sadzba ECB zvýšená o 9 percentuálnych bodov) od momentu omeškania až do zaplatenia. Žalobca si po čiastočnej úhrade dňa 02.03.2015 uplatnil úrok z omeškania v nižšej výške, a to vo výške 9,05 % ročne, preto mu súd úrok z omeškania v tejto výške aj priznal.
9. Súd zároveň priznal žalobcovi v súvislosti s omeškaním dlžníka aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a to v zmysle § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
10. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p. účastníkovi, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p, § 262 ods. 1 C.s.p., a to tak že, žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal plnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Trenčín, bude o ňom rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.