Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4C/279/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci žalobcu H. P., F.. XX.XX.XXXX, XXX XX S. XXXX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o., Májová 1582, 022 01 Čadca, proti žalovanej O.. O. P., S.. S., F.. X.X.XXXX, W. XXXX/XX, XXX XX Z., Č., zast. Mgr. Denisou Belošovičovou, advokátkou so sídlom Bohumínská 788/61, 710 00 Ostrava, ČR, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1 191 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.4.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu čo do zaplatenia 5,05 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1 191 € od 7.8.2015 do 26.4.2016 z a m i e t a.

III. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 80 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením VSÚ prvostupňového súdu na účet prijímateľa náhrady trov konania - právneho zástupcu žalobcu JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca v Č., I..J.., H. Č., číslo účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX, VS: XXXXXXXXXX.

odôvodnenie:

Podľa § 220 ods. 4 súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:

1. Čoho sa žalobca sa domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil: Žalobca v žalobe zo dňa 8.10.2015 uviedol. Dňa 17.6.2002 žalobca a žalovaná ako manželia uzavreli so Štátnym fondom rozvoja bývania zmluvu č. XXX/XXX/XXXX o poskytnutí podpory podľa ustanovení zákona NR SR č. 124/1996 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania v znení zmien a doplnkov. Na základe zmluvy im bol poskytnutý úver 700 000 Sk na stavbu rodinného domu t. č. popisné číslo XXXX kat. úz. S.. Žalobca a žalovaná sa zaviazali splácať mesačné splátky vo výške 2 990 Sk, čo predstavuje 99,25 €. Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené dňa XX.X.XXXX rozsudkom XXC/XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.11.2011. Týmto dňom zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Do 3 rokov od zániku nedošlo k vyporiadaniu BSM a tak žalobca i žalovaná sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, každý v 1, vrátane rodinného domu č. XXXX, na ktorý bol poskytnutý úver. 1 žalovanej predstavuje z mesačnej splátky 99,25 € sumu 49,42 €. Žalovaná si povinnosti neplnila. Záväzok žalovanej aj svoj vlastný záväzok z úveru tak musel splácať žalobca, čím sa dostal do nepriaznivej finančnej situácie. Mesačná splátka 99,25 € za 24 mesiacov predstavuje 2 382 €. Dňa 7.8.2015 žalovaná svoj podiel v aktívach - 1 rodinného domu č. XXXX predala spoločnosti Z., J..S..Z.. Z toho dôvodu žalobca žiada, aby mu vydala bezdôvodné obohatenie, ktoré spočíva v

1 platieb zo sumy 2 382 € = aby mu vydala bezdôvodné obohatenie vo výške 1 191 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 7.8.2015 do zaplatenia. Bližšie nezdôvodnil žalobca, prečo odvíja moment omeškania žalovanej s vydaním bezdôvodného obohatenia od kúpnej zmluvy zo dňa 7.8.2015. Svoje tvrdenia oprel o ustanovenia § 137 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 454, § 456 Občianskeho zákonníka. K žalobe ako dôkazy pripojil zmluvu o poskytnutí podpory zo dňa 17.6.2002 čl. 5, ktorá je podpísaná aj žalovanou, aj žalobcom a žalovaná je uvedená aj ako zmluvná strana zmluvy. Predmetom zmluvy je úver 700 000 Sk a nenávratný príspevok vo výške 100 000 Sk na výstavbu rodinného domu s tým, že žalobca a žalovaná sa zaviazali dlh splatiť v pravidelných mesačných splátkach 2 990 Sk. Ako ručitelia sú na zmluve podpísaní aj O.. S. T. a I. Č.. Žalobca k žalobe pripojil aj kúpnu zmluvu V XXXX/XXXX uzavretú medzi žalovanou O.. O. P., S.. S., a spoločnosťou Z., J..S..Z.., Z., E. U., Č., O.: XXXXXXXX, predmetom ktorej je predaj rodinného domu č. XXXX na pozemku č. XXXX/X, na ktorý bol úver poskytnutý a predaj pozemkov XXXX, XXXX/ X/X/X I. XXXX, všetko v rozsahu podielu 1. Nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX kat. úz. S., okr. Č.. Pripojil výpisy z účtu čl. 12 a nasl. spisu o platbách úveru žalobcom. V reakcii na vyjadrenie žalovanej zo dňa 24.5.2016 na čl. 47 spisu právny zástupca žalobcu dňa 29.6.2016 čl. 51 spisu uviedol. Po rozvode manželstva bol každý z manželov povinný prispievať rovnakým dielom. Z toho vyplýva, že aj žalovaná bola povinná platiť 1 úveru. Žalobca nežiada náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti, ako sú náklady na elektrinu, vodu, vodné, stočné a podobne. Preto námietka žalovanej o rozpore s dobrými mravmi v príčinnej súvislosti s tým, že nemôže nehnuteľnosť užívať, je právne irelevantná. Žalobca sa domáha iba nákladov súvisiacich s úhradou do fondu rozvoja bývania, pretože ide o spoločný záväzok. Je právne irelevantné, že žalovaná býva v inej nehnuteľnosti. Je právne irelevantné, že opustila spoločnú domácnosť. Zanechala žalobcu s dvoma malými deťmi samého. Žalobca je invalidný dôchodca a všetku výchovu a starostlivosť o deti musel zvládnuť sám a za pomoci svojej matky. Žalovaná sa žiadnym spôsobom nestarala o domácnosť a o deti. Úver z fondu rozvoja bývania bol braný spoločne. Jej povinnosťou bolo platiť 1 úveru. Povinnosť si neplnila. Splátku 99,25 € platil výlučne žalobca. Predmetom sporu sú splátky od 8.10.2013 do 8.10.2015. Práve konanie žalovanej bolo v rozpore s dobrými mravmi, keď zanechala žalobcu samého s dvoma malými deťmi a nezaujímala sa ani o spoločné záväzky, ktoré vznikli počas trvania manželstva. V nadväznosti na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka nárok nie je premlčaný. Ako dôkaz k svojim tvrdeniam pripojil výpisy z účtu za sporné časové obdobie od 8.10.2013 do 8.10.2015, ktorými preukazoval platby splátky 99,25 € v podiele 1/1 na sporný úver. V prílohovej obálke na čl. 71 spisu je výpis z účtu ČSOB. Podľa § 149 prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 150 ods. 1 strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 150 ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa § 132 ods. 1 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa § 132 ods. 2 opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa § 132 ods. 3 žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Žalobca ako prostriedky procesného útoku uviedol tvrdenia, dôkazy a poprel skutkové tvrdenia protistrany.

2. Ako sa vyjadrila žalovaná, aké prostriedky procesnej obrany použila: Podľa § 149 prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 150 ods. 1 strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 150 ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa § 132 ods. 1 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa § 132 ods. 2 opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa § 132 ods. 3 žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Podľa § 151 ods. 1 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa § 151 ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Žalovaná vo vyjadrení čl. 47 spisu dňa 6.6.2016 uviedla. Nedlhuje žalobcovi sumu 1 191 €. Nespochybnila, že dňa 17.6.2002 žalobca a žalovaná ako manželia

uzavreli so Štátnym fondom rozvoja bývania úverovú zmluvu, na základe ktorej im bol poskytnutý úver 700 000 Sk na výstavbu bezbariérového rodinného domu S., Č.. Od roku 2012 fakticky v rodinnom dome trvale býva žalobca. Žalovaná v rodinnom dome nebýva. Nepoprela vo vyjadrení, že sa zaviazali úver splácať v mesačných splátkach po 2 990 Sk, teda po 99,25 €. Nepoprela, že manželstvo bolo rozvedené dňa XX.X.XXXX rozsudkom č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.11.2011. Nepoprela, že dňom 4.11.2011 zaniklo BSM manželov. Nepoprela, že do 3 rokov od zániku nebolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vysporiadané. Nebolo teda vysporiadané v čase od 4.11.2011 do 5.11.2014. Namietla, že v žalobe zo dňa 8.10.2015 nekonkretizoval žalobca časové obdobie, za ktoré požaduje zaplatenie 1 splátok, teda 1 zo sumy 99,25 €. Vzniesla námietku premlčania. Taktiež namietla tú skutočnosť, že nie je ozrejmený zmysel toho, prečo žalobca požaduje úrok z omeškania od 7.8.2015, teda od prevodu 1 bezbariérového rodinného domu na S. do vlastníctva tretej osoby. Tento dátum nemá žiadnu súvislosť s omeškaním žalovanej so zaplatením sumy 1 191 €. Pred podaním žaloby nikdy nebola žalobcom vyzvaná k zaplateniu dlhu 1 191 Kč. Podielovými spoluvlastníkmi sa stali od 5.11.2014 a len za toto časové obdobie má právo žalobca od nej požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 platieb. Žalobca by mohol od žalovanej žiadať platby iba od 5.11.2014, kedy sa stali podielovými spoludlžníkmi žalobca a žalovaná a až do dňa prevodu rodinného domu na tretiu osobu, teda do 7.8.2015, celkom 8 splátok vo výške 794 €. 1 = 397 €. Žalovaná však nesúhlasí s tým, aby bola zaviazaná zaplatiť sumu 397 €. V roku 2010 bola donútená žalobcom opustiť bezbariérový rodinný dom na S. a od tej doby jej žalobca nikdy neumožnil rodinný dom užívať, bývať v ňom. Z toho dôvodu od 1.12.2012 do 30.6.2014 bývala v prenajatom byte na adrese Ž.O., Q. XXXX/X. Za užívanie bytu platila 150 € mesačne a od 1.8.2014 do 30.9.2015 bývala v byte v podnájme na adrese Z., W. XX. Mesačne platila nájomné 8 000 Kč. Preto je v rozpore s dobrými mravmi a zásadou spravodlivosti, aby bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie v žalovanej výške. Úver bol určený na stavbu bezbariérového rodinného domu a od roku 2010 ho výlučne užíva žalobca. Žalovaná od roku 2010 užívať byt nemôže pre nevhodné správanie žalobcu. Na pojednávaní dňa 21.7.2016 uviedla. Nenavrhuje výsluch žalovanej ako dôkazný prostriedok.

3. Ktoré dôkazy súd vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy: Súd vykonal dôkaz výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, z ktorého vyplýva, že rodinný dom č. XXXX na parcele XXXX/X a ostatné pozemky zapísané na LV č. XXXX kat. úz. S. v rozsahu 1 patria do vlastníckeho práva žalobcu H. P., T. S. XXXX a v rozsahu 1 do vlastníctva spoločnosti Z., J..S..Z.., P., Z., E. U. na základe kúpnej zmluvy č. V XXX/XXXX zo dňa 23.4.2001. Z poznámky v liste vlastníctva vyplýva, že poznámka na list vlastníctva bola vyznačená na základe začatého súdneho konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX. V časti ťarchy je uvedené záložné právo v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania podľa zmluvy V XXX/XXXX zo dňa 29.4.2004, teda aj na rodinný dom č. XXXX na parcele KN XXXX/X. Zo zmluvy o poskytnutí podpory zo dňa 17.6.2002 čl. 5 spisu mal súd preukázané, že táto zmluva bola uzavretá medzi veriteľom

- Štátnym fondom rozvoja bývania, Bratislava a dlžníkmi, veriteľmi H. P. - žalobcom a O.. O. P., S.. S.

- žalovanou. Číslo zmluvy je XXX/XXX/XXXX a úver bol poskytnutý podľa zákona NR SR č. 124/1996 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov. Na základe zmluvy bol žalobcovi a žalovanej spoločne poskytnutý úver 700 000 Sk a nenávratný príspevok 100 000 Sk na výstavbu rodinného bezbariérového domu v S. (t. č. S. XXXX). V zmluve sa žalobca i žalovaná zaviazali dlh splácať splátkami mesačnými vo výške 2 990 Sk = mesačne 99,25 €. Zmluvu podpísali okrem žalobcu, žalovanej aj ručitelia O.. S. T., I. Č.. Z kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 7.8.2015 čl. 10 spisu súd mal preukázané, že žalovaná 1 rodinného domu XXXX na parcele č. XXXX/X a ostatné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. S. previedla na spoločnosť Z., J..S..Z.., O.: XXXXXXXX, Z., E. U., Č.. Výpisom z účtov čl. 12 a nasl. spisu ako aj čl. 53 a nasl. spisu súd mal preukázané, že výlučne žalobca platil mesačnú splátku 99,25 € za sporné časové obdobie od 8.10.2013 do 8.10.2015 v celkovej výške 2 382 €. 1 z tejto sumy predstavuje predmet sporu - sumu 1 191 €.

4. Ktoré skutočnosti považuje za preukázané, ktoré nie, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán: Preukázaný skutkový stav je taký, že žalobca, žalovaná boli manželmi, manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa X.XX.XXXX. Počas trvania manželstva v roku 2002 im Štátny fond rozvoja bývania poskytol úver 700 000 Sk s mesačnou splátkou 99,25 €. Od zániku manželstva a zániku BSM od 4.11.2011 po dobu 3 rokov do 4.11.2014 nedošlo k vyporiadaniu BSM. Od roku 2010 v rodinnom dome býva len žalobca s deťmi, žalovaná v rodinnom dome nebýva. Platby splátok na úver vo výške 99,25 € za sporné časové obdobie od 8.10.2013 do 8.10.2015 platil len žalobca v celkovej výške 2 382 €, z čoho 1 je 1 191 €. Žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku. V roku 2015 žalovaná previedla 1

sporného rodinného domu XXXX a 1 pozemkov vrátane zastavanej plochy na spoločnosť Z., J..S..Z.., Z.. V konaní súd nemal preukázané, že by žalobca doručil žalovanej výzvu na zaplatenie dlhu, výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia.

5. Ako vec právne posúdil, ako vyhodnotil právnu argumentáciu strán: Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Zo zmluvy uzavretej za trvania manželstva vznikla obidvom manželom povinnosť bezpodielovo platiť splátku úveru vo výške 99,25 € až do uplynutia doby 3 rokov od zániku manželstva, teda do 5.11.2014 (§ 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Od 5.11.2014 v nadväznosti na § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa považuje predmet BSM za podielové spoluvlastníctvo, a to nielen čo do aktív, ale aj čo do pasív a platí, že podiely sú rovnaké čo do pasív aj čo aktív = každý z bývalých manželov je spoluvlastníkom 1 aktív a 1 záväzkov (pasív - § 137 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Z IV. strana 501: Vo vzťahu ako majú byť vyporiadané spoločné dlhy a pohľadávky manželov, ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov uvádza, že je potrebné aplikovať § 149 a § 150 OZ. Manželia by sa mali zásadne podieľať na spoločných dlhoch v rovnakom pomere, v akom sa podieľajú na spoločnom majetku.; Z IV. strana 504: Vyporiadanie pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, sa týka len vzťahu medzi manželmi. Nezasahuje nijako do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.). Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka tretia osoba (veriteľ) má právo žiadať celý dlh od ktoréhokoľvek solidárne zaviazaného dlžníka a ten si môže následne po zaplatení vymáhať od druhého spoločne zaviazaného dlžníka (následný subrogačný postih - § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Predmetom sporu je záväzok za čas od 8.10.2013 do 8.10.2015 (2 roky) v celkovej výške 24 x 99,25 € = 2 382 €, ktorý v celom rozsahu zaplatil žalobca. Má právo podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka žiadať od žalovanej 1 dlhu, ktorý tretej osobe zaplatil namiesto žalovanej v rámci následného subrogačného princípu a podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 454 Občianskeho zákonníka. Žalobca v rozsahu 1 vo výške 1 191 € za čas od 8.10.2013 do 8.10.2015 plnil dlh za žalovanú, čo podľa práva mala plniť sama. Preto sa za uvedený čas od 8.10.2013 do 8.10.2015 bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu vo výške 1 191 € a vznikla jej právna povinnosť bezdôvodné obohatenie vydať tomu, na úkor koho ho získala, teda žalobcovi. Musí podľa § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka s peňažným plnením vydať aj úžitky z bezdôvodného obohatenia, ktorými v nadväznosti na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka je aj príslušenstvo pohľadávky, teda úrok z omeškania. Keďže príslušenstvo pohľadávky je pravidelná mesačná platba - splátka vo výške 99,25 €, do omeškania s plnením každej mesačnej splátky sa mohla dostať žalovaná vždy odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy žalobcu k zaplateniu tej-ktorej splátky. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, nejde o právny vzťah medzi žalovanou a treťou osobou (veriteľom). Preto súd vyhodnotil ako právne irelevantné tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že žalovaná sa dostala do omeškania vždy po uplynutí lehoty splatnosti tej-ktorej splátky stanovenej v úverovej zmluve. Taktiež ako právne irelevantné súd vyhodnotil tvrdenie v žalobe, že žalovaná sa dostala do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia dňom predaja 1 rodinného domu, teda dňom 7.8.2015, keď od tohto dňa žiada úrok z omeškania. Tieto okolnosti bližšie nezdôvodnil právny zástupca žalobcu ani na základe námietky právnej zástupkyne žalovanej. V rámci procesného útoku nepresvedčil súd o pravdivosti svojho záveru, čo do časového momentu omeškania žalovaného. Žiadnu výzvu, ktorú by doručil žalovanej, aby vydala bezdôvodné obohatenie do 6.8.2015 alebo do iného časového momentu, nepredložil. Súd preto vychádzal zo záveru, že žalovaná sa dostala do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalobcu, v ktorej žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 191 €. Žaloba bola doručená dňa 25.4.2016 (čl. 37), preto do omeškania s plnením sa žalovaná dostala dňom nasledujúcim - od 26.4.2016 do zaplatenia. Predmetom záväzku žalovanej je tak záväzok vo výške 1 191 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.4.2016 do zaplatenia. V tejto časti súd žalobe vyhovel. V tejto časti nepovažoval nárok za premlčaný. Žaloba bola podaná dňa 8.10.2015, čo znamená, že pri dodržaní 2-ročnej premlčacej lehoty sú nepremlčané všetky splátky bezdôvodného obohatenia od 8.10.2013. V danom prípade predmet sporu tvorili splátky od 8.10.2013 do 8.10.2015. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške splátok nie je premlčaný. Nie je premlčaný ani nárok na úrok z omeškania od 26.4.2015 (žaloba podaná 8.10.2015). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú (5,05 % úrok z omeškania zo sumy 1 191 € od 7.8.2015 do 26.4.2016 = 8 mesiacov). Čo do dôvodov zamietnutia súd odkazuje na predchádzajúcu časť odôvodnenia rozsudku. Predmetom nebol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý by sa týkal nákladov spojených s užívaním rodinného domu (voda, teplo, elektrina a podobné náklady). V tomto smere vyhodnotil súd ako právne irelevantnú námietku žalovanej, že musela bývať v podnájme, platiť nájomné, a preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, keby musela platiť 1 úveru, ktorý sa vzťahuje na rodinný dom, v ktorom jej odporca neumožnil bývať. Súd okrem uvedených dôvodov mal za to, že za rozpor s dobrými mravmi považuje to, keď žalovaná sa domnieva, že je spoluvlastníkom aktív patriacich do BSM v rozsahu 1, ale odmieta byť spoluvlastníkom pasív v rozsahu 1. Dôkazom je skutočnosť, že predala 1 spoluvlastníckeho podielu v rodinnom dome, na ktorý bol poskytnutý sporný úver a za 1 aktív získala všeobecnú trhovú cenu. K tej istej nehnuteľnosti, na ktorú bol poskytnutý úver a za ktorú do výšky 1 získala aktíva - trhovú cenu, odmieta však byť pasívne legitimovaným subjektom na zaplatenie 1 záväzkov, 1 úveru, za ktorý tento rodinný dom bol postavený. Vzhľadom k uvedenému všetky dôkazy navrhnuté právnou zástupkyňou žalovanej smerujúce k preukázaniu skutočnosti, že nemohla užívať sporný rodinný dom, a preto v nadväznosti na § 3 Občianskeho zákonníka nie je povinná platiť 1 záväzkov, súd vyhodnotil ako právne irelevantné, nadbytočné dôkazy nesmerujúce k predmetu sporu, spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní. Návrhy na vykonanie týchto dôkazov zamietol. Pokiaľ právny zástupca žalobcu okomentoval postup súdu takým spôsobom, že súd vyslovil predbežný právny názor a nepovažoval niektoré otázky za sporné a po prednese právnej zástupkyne žalovanej už ich považoval za sporné, k tomu súd poukazuje na § 181 ods. 2 CSP, z ktorého jednoznačne vyplýva predbežnosť právneho posúdenia, predbežnosť spornosti a nespornosti tvrdení a návrhov na vykonanie

dôkazov. Podľa § 149, § 150, § 151 je následne na stranách konania, aby presvedčili súd a svojimi tvrdeniami, dôkazmi v rámci procesného útoku, procesnej obrany predbežné závery súdu buď vyvrátili, potvrdili, alebo zmenili, tak ako to učinila právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní. Ak by predbežné právne posúdenie a predbežné ustálenie sporných a nesporných bodov súdom malo byť už definitívnym, konečným, tak by potom nemal žiaden význam ďalší procesný postup vo forme procesného útoku a procesnej obrany strán konania. Až v konečnom rozhodnutí vo veci súd vyslovuje svoj definitívny záver (§ 218 ods. 1 prvá veta CSP: Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku.).

6. Trovy konania: Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Z uvedeného je zrejmé, že v časti bol žalobca úspešným účastníkom konania, v časti bol neúspešným účastníkom konania. V rozsahu čistého úspechu (úspech - neúspech) mu súd priznal náhradu trov konania. Náhradu trov konania tak súd priznal žalobcovi v rozsahu 80 %. Výška bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku vyšším súdnym úradníkom prvostupňového súdu na účet príjemcu náhrady trov konania - právneho zástupcu žalobcu. V nadväznosti na výrok o náhrade trov konania súd poukazuje na tú skutočnosť, že tvrdenia právneho zástupcu boli právne irelevantné vo vzťahu k námietke právnej zástupkyne žalovanej, ktorá uviedla, že žalobca zbytočne vyvolal súdny spor, pretože mal jej doručiť predsúdnu výzvu. Právny zástupca žalobcu to okomentoval tak, že doručenie takej výzvy nepovažuje za potrebné a zákonné. V tomto smere sa s takým záverom právneho zástupcu žalobcu súd nestotožnil s poukazom na tú skutočnosť, že v čase podania návrhu dňa 8.10.2015 neplatil (platný a účinný od 1.7.2016). Do 1.7.2016 bolo platné a účinné ustanovenie § 143 OSP, podľa ktorého odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Je zrejmé, že právna zástupkyňa žalovanej mala na mysli práve túto skutočnosť, keď uviedla, že žalobca vyvolal zbytočný súdny spor, pretože žalovaná svojím správaním nedala príčinu na podanie žaloby, pretože žalobca jej nedoručil žiadnu výzvu pred začatím súdneho konania na dobrovoľné plnenie. Vzhľadom k tomu, že ku dňu rozhodovania bol platný a účinný CSP, súd aplikoval na výrok o náhrade trov konania - § 255 ods. 1, 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.