Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-7T/73/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Luciou Bašistovou v trestnej veci obžalovaného X. Z., narodeného XX.X.XXXX V. X., Č. J., B. X. X - B., Z. B. XXX/Xa, Č. J., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. júla 2016 takto

rozhodol:

X. Z. M. C. D. L. , nar. XX.X.XXXX v X., Č. J., B. X. X - B., Z. B. XXX/Xa, Č. J.

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 16.12.2011, okolo 17,30 hod., v meste Kežmarok po štátnej ceste č. I/67, v smere od Popradu, okres Kežmarok, viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky MERCEDES BENZ, evidenčné číslo XAXXXXX, medzinárodnej značky Česká republika, kde v km 105,00, pri objekte Nemocnice MUDr. Vojtecha Alexandra, Kežmarok, v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 písm. a) § 4 ods. 1 písm. c), f) zákona č. 8/2009 Z.z., o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších právnych predpisov, v dôsledku nedôsledného venovania sa vedeniu motorového vozidla a sledovania situácie v cestnej premávke, na tam nachádzajúcom sa prechode pre chodcov, prednou časťou vozidla narazil do chodkyne T. Q., narodenej XX.X.XXXX, ktorá prechádzala vozovku po prechode pre chodcov, z jej ľavej strany na pravú stranu z pohľadu zo smeru jazdy vozidla, pričom jej spôsobil zranenie - pomliaždenie ľavého kolena, pomliaždenie pravého ramena s periartritídou ramenného kĺbu a pomliaždenie hornej pery, ktoré zranenie si vyžaduje liečenie a práceneschopnosť v trvaní najmenej 8 týždňov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona,

Z a t o sa o d s u d z u j e

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej strane Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., krajská pobočka Prešov, Kúpeľná 5, 080 15 Prešov, IČO: 35 937 874 škodu vo výške 64,42 €.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú T. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A., K. XXX/X s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Dňa 13.5.2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok na tunajšom súde obžalobu na obžalovaného pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd prejednal trestnú vec s poukazom na ustanovenie § 252 ods. 2 Trestného poriadku, nakoľko je zrejmé, že obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, bola mu poskytnutá možnosť vyjadriť sa k skutku, ktorý je predmetom obžaloby, v priebehu prípravného konania boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní, preštudovaní spisu a navrhovaniu dôkazov a obžalovaný bol upozornený na možnosť vykonania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Na hlavnom pojednávaní vykonanom v neprítomnosti obžalovaného súd vykonal dôkazy prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkyne - poškodenej, výpovede svedka - poškodeného z prípravného konania, prečítaním listinných dôkazov (znaleckých posudkov) a oboznámením sa so spisovým materiálom.

V prípravnom konaní obžalovaný vyhlásil, že nesúhlasí s tým, čo mu je kladené za vinu. Nesúhlasí, že v meste Kežmarok na Slovensku autom zrazil ženu prechádzajúcu po priechode pre chodcov. Ku stretu vôbec nedošlo, na vozidle neboli zaznamenané žiadne stopy. Podľa jeho názoru v daný deň so svojou známou na jej vozidle cestovali z Prahy do Bardejova, pravidelne sa v jazde striedali, boli odpočinutý. Obžalovaný šoféroval, keď dorazili do Kežmarku, s pani P.. Q. na sedadle spolujazdca. Bola zlá viditeľnosť, pršalo a premávka bola hustá. Obžalovaný šiel rýchlosťou približne 30km/h a videl osobu oblečenú v čiernom, ktorá prechádzala po priechode a ako prechádzala pred autom obžalovaného, zakopla a spadla. Obžalovaný bezprostredne zastavil v záujme poskytnutia prvej pomoci, žena ležala približne 2 metre od vozidla. Nie je si vedomý nárazu do chodkyne. Iní účastníci cestnej premávky zavolali políciu a okoloidúca sanitka zastavila, aby poskytla chodkyni pomoc. Chodkyňa bola posadená na kreslo a následne prevezená do nemocnice. Po príchode polície podstúpil obžalovaný dychovú skúšku s negatívnym výsledkom a následne šiel na policajnú stanicu. Chodkyňa uviedla, že cítila náraz auta i keď predtým sa potkla. Pani nevykazovala žiadne zrejmé zranenia, chodila bez pomoci, a to aj po chodoch. Obžalovaný ani jeho spolujazdkyňa neboli zranení, na vozidle nevzniklo žiadne poškodenie. Obžalovaný sa necíti byť vinným za dopravnú nehodu.

Svedkyňa poškodená T. Q. na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania a uviedla, že v daný deň šla večer domov z kostola okolo 17,30 hod., kedy chcela prejsť cez priechod pre chodcov na druhú stranu, zbadala, ako sa na ňu rúti vozidlo smerom od Popradu. Zdvihla pravú ruku, aby vozidlo zastavilo, no nestalo sa tak a narazilo do nej. Po páde na kapotu a následne na cestu si udrela hlavu a nohu, spadla na pravú stranu tela. Vodič sa jej opýtal, či je v poriadku. Veľmi ju bolela hlava a noha. Po príchode sanitkára jej pomohol sadnúť na kreslo a bola odvezená do nemocnice na vyšetrenia. Po ošetrení šla s policajtami na stanicu, podrobila sa dychovej skúške s negatívnym výsledkom. Na výsluchu jej pomáhala spolujazdkyňa obžalovaného, ktorá ju podopierala a z auta jej pomáhali policajti. V dôsledku zranenia nohy má do dnešného dňa zdravotné problémy, chodí na rehabilitácie, aplikuje si náplaste, maste a užíva lieky od bolesti. Pravá ruka je znehybnená. Svedkyňa uviedla, že v daný deň bolo sychravé počasie, bez hmly, mrazu či snehu, oblečený mala čierny kabát a čiernu čiapku so šiltom. Auto šlo vysokou rýchlosťou a zabrzdilo na poslednú chvíľu, priechod bol

riadne osvetlený z oboch strán. Pri prechode sa nepotkla, nespadla. Po nehode nebola obžalovaným kontaktovaná.

Súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 2 Trestného poriadku prečítal so súhlasom prokurátorky výpoveď svedka poškodeného P.. K. H., zástupcu poškodenej strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s., krajská pobočka Prešov z prípravného konania, kde vypovedal, že poškodená T. Q. je zdravotným poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a bola ním aj ku dňu 16.12. 2011, kedy mala utrpieť poranenia , pričom bližšie okolnosti, za ktorých vznikli tieto poranenia svedok poškodený uviesť nevedel. Náklady vynaložené na zdravotnú starostlivosť poškodenej T. Q. predstavujú sumu 64,42 eur. Svedok poškodený ako zástupca poškodenej strany sa pripojil k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody vo výške 64,42 eur za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku súd so súhlasom prokurátorky prečítal znalecký posudok č. 35/2012 vypracovaný v prípravnom konaní F.. L. X., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia dňa 16.6.2012. z jeho záverov vyplýva, že poškodená T. Q. utrpela v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou pomliaždenie ľavého kolena, pomliaždenie pravého ramena s periartritídou ramenného kĺbu, pomliaždenie hornej pery. Z lekárskeho hľadiska sa jedná o poranenia ľahké. Všetky posudzované poranenia vznikli mechanizmom tupo pôsobiacej sily - mohli vzniknúť pri prechode cez cestu, kedy bola chodkyňa zrazená motorovým vozidlom prichádzajúcim z pravej strany z pohľadu poškodenej, ktorá zároveň pri registrovaní auta zodvihla pravú hornú končatinu a v dôsledku nárazu na kapotu motorového vozidla mohlo nepriamo vzniknúť pomliaždenie. Poškodená mohla byť zrazená pravou prednou časťou motorového vozidla, keď vodič strhol riadenie vozidla na ľavú stranu z jeho pohľadu. Tento náraz mohol následne spôsobiť pád poškodenej na cestu, po pravej strane motorového vozidla. Tým, že bola zrazená z pravej strany, mohla spadnúť na ľavé koleno, čo spôsobilo vznik pomliaždenia ľavého kolena. Pokračujúcim pádom smerom dopredu mohla poškodená naraziť až hlavou na zem, čím vzniklo pomliaždenie hornej pery. Na základe rozsahu posudzovaných poranení a pri predpokladanom mechanizme dopravnej nehody sa dá predpokladať, že rýchlosť motorového vozidla v okamihu nárazu nebola vysoká, nemuselo ani dôjsť k poškodeniu karosérie. Mechanizmus vzniku posudzovaných poranení zodpovedá mechanizmu dopravnej nehody, ktorej bola poškodená účastníčkou a ako je zadokumentovaná v jej výpovediach a aj vo výpovedi X. Z. z 16.12.2011. Na základe lokalizácie a rozsahu posudzovaných poranení a na podklade danej situácie nepredpokladá znalec vznik predmetných poranení iným spôsobom ako uviedol, čiže ani vznik poranení bez zásahu poškodenej motorovým vozidlom. Doba liečenia práceneschopnosti sa určuje podľa poranenia s najdlhšou dobou liečenia zo všetkých spôsobených poranení, ktoré poškodená utrpela. V danom prípade sa určovala podľa pomliaždenia pravého ramena s periartritídou ramenného kĺbu, kde v dôsledku vzniku zápalu v mäkkých tkanivách v okolí kĺbu, ktoré sa prejavovalo bolesťami a obmedzením pohyblivosti v pravom ramennom kĺbe a a v dôsledku následnej rehabilitácie si liečenie vyžiadalo dobu práceneschopnosti 8 týždňov. Ani jedno zo spôsobených zranení u poškodenej nezanechalo trvalé následky. Keďže poškodená pred fyzickým incidentom nemala žiadny úraz, či prípadné zranenia alebo ochorenia, nebol priebeh liečby ani doba liečenia nijak ovplyvnená. Poškodená nebola opuchom hornej pery obmedzovaná v obvyklom spôsobe života, ten odoznel do 5 dní. Poškodená bola obmedzovaná bolesťami ľavého kolena a pravého ramena stredne vysokej intenzity, ktorá postupne klesala. Užívala lieky na tlmenie bolesti a s protizápalovým účinkom. Bolesti kolena ustúpili za 4 týždne, bolesti ramena za približne 6 týždňov. Uvedené zranenia ju obmedzovali pri pohybe, krívala, mala bolesti, nosila na kolene bandáž. Vzhľadom na to, že poškodená je praváčka, dominantne používa pravú, teda poranenú končatinu, bola obmedzovaná aj v bežných činnostiach, ktoré si vyžadovali väčšiu pohyblivosť v pravom ramennom kĺbe ako aj súčinnosť oboch horných končatín. Mala problémy napr. pri krájaní chleba, stravovaní, sprchovaní, prenášaní predmetov (napr. tanier) a pod. V zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo bolestné vyrátané vo výške 55 bodov.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku súd so súhlasom prokurátorky prečítal znalecký posudok č. 20/2013 vypracovaný v prípravnom konaní Ing. Štefanom Cirbusom znalcom z odboru Doprava cestná, odvetvie nehody v cestnej doprave zo dňa 28.5.2013, zo záverov ktorého vyplýva, že motorové vozilo zn. Mercedes Benz, EČV: 2A05482 (CZ), ďalej len „Mercedes“ šlo po ceste na začiatku reakcie vodiča rýchlosťou 36 km/h, v čase zrážky 29,9 a 30,45 km/h, po zrážke 29,21 km/h, teda vodič sa v danom úseku cesty, minimálne v čase svojej reakcie s vozidlom pohyboval nižšou rýchlosťou ako povolenou a nižšou rýchlosťou, ako primeranou rozhľadu. Nárazová rýchlosť vozidla bola 29,9 až 30,45 km/h, pričom

vodič na chodkyňu začal reagovať vo vzdialenosti 18,89 až 21,89m pred miestom zrážky. Reakčný čas vodiča na chodkyňu T. Q. bol 1,5 až 1,8s. Znalec v záveroch znaleckého posudku určil priebeh dopravnej nehody z technického hľadiska nasledovne: vozidlo Mercedes sa pohybovalo v obci Kežmarok v pravom jazdnom pruhu v smere od Popradu na Bardejov; vodič premával s vozidlom mierne vľavo od stredu jazdného pruhu; vodič s ohľadom k chodkyni prechádzajúcej po priechode pre chodcov v snahe zabrániť zrážke vyhol s vozidlom smerom doľava, miesto zrážky sa nachádzalo v stope č. 1 na priechode pre chodcov a to 3,4m od pravej strany vozovky a 1,4m od začiatku priechodu pre chodcov zo smeru jazdy vodiča. Vodič reagoval na chodkyňu 1,5 až 1,8s pred zrážkou vo vzdialenosti 18,89 až 21,89m pred zrážkou; do chodkyne narazil brzdeným vozidlom v rýchlosti 29,9 až 30,45km/h; v čase nárazu bola chodkyňa k prichádzajúcemu vozidlu postavená pravou stranou, bola vo výkroku ľavou nohou na ktorú prenášala hmotnosť a pravú mala odľahčenú. Po zrážke sa s vozidlom pohyboval rýchlosťou 29,21 km/h a zastavil na dráhe 5,58m za čas 1,38s. Chodkyňa bola po zrážke odhodená od miesta zrážky do vzdialenosti 4,1m a po zrážke sa nachádzala na úrovni pravých predných dverí vozidla. Svojim charakterom sa jednalo o pravú čelnú zrážku s čiastočným prekrytím. U tohto typu zrážky dochádza k dotyku iba s okrajom prednej časti vozidla, najčastejšie nohou. Vo výhľade vodičovi do smeru jazdy nebránili žiadne prekážky ani terénne nerovnosti. Napriek možnému oslňovaniu protiidúcimi vozidlami, ale i odrazom svetiel od vozovky mal možnosť sledovať situáciu pred sebou minimálne na dosvit tlmených svetiel. Vodič sa v čase reakcie na chodkyňu vozidlom pohyboval rýchlosťou 47,07 - 50,63 km/h, teda nižšou než maximálnou povolenou rýchlosťou. V uvedenej rýchlosti teda vodič dokázal na dosvit tlmených svetiel reagovať na situáciu na priechode pre chodcov, ktorý bol osvetlený dvomi prídavnými svetlami a zvýraznený červenými pruhmi. Vzhľadom k tomu, že sa vodič pohyboval v obci, musel počítať s možnosťou pohybu chodcov. Nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča bolo to, že pri riadení osobného motorového vozidla neskoro reagoval na chodkyňu prechádzajúcu z ľavej strany po priechode pre chodcov, reagoval na chodkyňu oneskorene, čo bolo i dôvodom zmeny smeru jeho jazdy doľava a zabrdzením vozidla až na druhej strane priechodu, 3,0m za priechodom. Z technického hľadiska bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo to, že vodič oneskorene reagoval na pohyb chodkyne na vozovke. V danom prípade možno konštatovať, že vodička nevytvorila vodičovi vozidla prekážku náhlu, nakoľko vodič by pri správnej technike jazdy (včasnej reakcii) zastavil pred miestom zrážky. Z technického hľadiska možno uviesť, že vodič svojou jazdou pri dojazde a prejazde priechodu pre chodcov ohrozoval chodkyňu pohybujúcu sa po ňom i keby nedošlo ku kontaktu s ňou. Z techického hľadiska mohlo byť dopravnej nehode zabránené skoršou reakciou vodiča, prípadne nižšou rýchlosťou jazdy.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či boli zabezpečené súdom, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo niektorou zo strán trestného konania. Súd mal za to, že skutok uvedený v obžalobe sa stal tak, ako je popísaný v skutkovej vete a vykazuje znaky trestného činu, pretože obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona.

Trestného činu ublíženia na zdraví sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví.

Vo vzťahu ku skutku pripisovanému za vinu obžalovanému súd prihliadol na jednoznačnosť listinných dôkazov i výpovede svedkyne - poškodenej, v zmysle ktorých je zrejmé, že v dôsledku nedodržiavania všetkých povinností vodiča došlo ku zrážke vozidla s chodyňou, v dôsledku čoho utrpela fyzické zranenia popisované v skutkovej vete.

Pri hodnotení výpovede obžalovaného súd poukazuje na jeho výpoveď vykonanú pred dožiadaným orgánom v Českej republike, ako aj výpoveďou z priestupkového konania, nakoľko predmetná dopravná udalosť bola pôvodne preskúmavaná v priestupkovom konaní na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Kežmarok, Okresný dopravný inšpektorát v Kežmarku dňa 19.12.2011, kedy obžalovaný uviedol, že si je plne vedomý zavinenia dopravnej udalosti a uvedené ľutuje. Súd má za to, že obžalovaný v dôsledku časového odstupu i sprísnenia hodnotenia skutku z priestupku až na trestný čin (z dôvodu

prehodnotenia zdravotného stavu svedkyne poškodenej), zvolil postup, kedy poprel nehodu a teda i vznik zranení poškodenej v dôsledku stretu s vozidlom (nakoľko ani na vozidle neboli žiadne stopy po zrážke), a to najmä preto, aby sa vyhol prípadnému uznaniu vinným zo spáchania trestného činu i potrestaniu. Uvedená zmena postoja i výpovede obžalovaného, sa preto z pohľadu súdu zdá byť účelová a žiadnym spôsobom nespochybňuje skutočnosť, že k nehode a teda i k poškodeniu zdravia u poškodenej skutočne došlo a to spôsobom uvedeným v skutkovej vete rozsudku. V naznačenom smere súd považuje zmenu výpovede obžalovaného ako formu obrany v trestnom stíhaní.

Za nesporné súd považuje tvrdenia obžalovaného o jazde nevysokej rýchlosti a relatívne zlých poveternostných podmienkach (jazda v nočných hodinách za zimného sychravého počasia bez hmly).

Z výpovede poškodenej je zrejmé, že v daný deň bola pri prechádzaní po prechode pre chodcov účastníčkou dopravnej nehody, v dôsledku čoho došlo k jej zrazeniu, a to ľavého kolena, pravého ramena i hornej pery. Tvrdenia poškodenej jednoznačne potvrdzujú i závery znaleckého posudku MUDr. Piovarčiho, kedy zranenia - pomliaždenie ľavého kolena, pomliaždenie pravého ramena s periartritídou ramenného kĺbu, pomliaždenie hornej pery, utrpela chodkyňa v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Spomínané zranenia mohli vzniknúť v dôsledku tupo pôsobiacej sily, a to prechodom cez cestu, kedy bola chodkyňa zrazená motorovým vozidlom.

Súd zároveň poukazuje aj na závery znaleckého posudku, ktorý nepredpokladal vysokú rýchlosť vozidla v okamihu nárazu a kedy zároveň nemuselo ani dôjsť k poškodeniu karosérie. Dané tvrdenie rovnako vyplýva aj z výpovede obžalovaného, ktorý uviedol, že vozidlo nebolo žiadnym spôsobom poškodené.

Tvrdenia poškodenej rovnako jenoznačne potvrdzujú i závery znaleckého posudku Ing. Cirbusa, v zmysle ktorých v dôsledku oneskorenej reakcie vodiča došlo ku zrážke vozidla do chodkyne, a teda následne k vzniku jej zranení. Poškodená, ako aj obaja znalci vylúčili, že ku zraneniu poškodenej mohlo dôjsť iným spôsobom, než v dôsledku dopravnej nehody. Súd preto považuje tvrdenia obžalovaného o potknutí sa chodkyne a jej následnému vozidlom nezavinenému pádu za nepodložené a nepravdivé. Príčinou dopravnej nehody bola oneskorená reakcia vodiča na chodkyňu na priechode pre chodcov, kedy nestihol včas zastaviť vozidlom a tým sa vyhnúť zrážke, čím porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a) § 4 ods. 1 písm. c), f) zákona č. 8/2009 Z.z., o cestnej premávke.

V zmysle citovaných ustanovení je každý účastník cestnej premávky povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam a vodič je povinný o.i. venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť.

Súd teda nemal dôvod pochybovať o tom, že obžalovaný svojim konaním porušil najvyšší záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia iných osôb. Ako dlhoročný vodič si musel byť vedomý všetkých svojich povinností ako účastníka cestnej premávky, najmä sa náležite venovať vedeniu osobného motorového vozidla tak, aby predišiel čo i len nedbanlivostnému poškodeniu zdravia iných osôb.

Pri hodnotení osoby obžalovaného súd prihliadol na to, že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život, doposiaľ obžalovaný nebol postihnutý za žiadnu protispoločenskú činnosť, ani za priestupky. Súd nezistil u obžalovaného žiadne priťažujúce okolnosti.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa, jeho čiastkové priznanie a možnosti jeho nápravy uloženým trestom.

Pri ukladaní trestu súd považoval za dostatočné uloženie trestu odňatia slobody v kratšom trvaní s podmienečným výkonom uloženého trestu na primerane dlhú skúšobnú dobu. U obžalovaného sa nejedná o osobu, ktorá by úmyselne porušovala právne predpisy a záujmy spoločnosti, preto nebolo potrebné prijímať prísnejšie opatrenia. Už takto uložený trest podľa názoru súdu bude dostatočným prostriedkom na pôsobenie tak v rámci generálnej ako aj individuálnej prevencie vo

vzťahu k obžalovanému. Vzhľadom na výrazný časový odstup medzi spáchaním skutku a vynesením rozsudku, počas ktorého obžalovanému bolo odňaté vodičské oprávnenie súd neukladal ďalší trest, a to trest zákazu činnosti viesť osobné motorové vozidlá. Takéto obmedzenie by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a súd má za to, že doterajšie odňatie vodičského oprávnenia predstavuje dostatočné potrestanie obžalovaného.

V adhéznom konaní si poškodený, zástupca Všeobecnej zdravotnej poisťovne, riadne a včas uplatnil nárok na náhradu vzniknutej škody. Preto súd zaviazal obžalovaného k náhrade spôsobenej škody z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti. V prípade poškodenej T. Q. avšak súd nemal za riadne uplatnenú škodu a preto súd odkázal poškodenú so svojim nárokom na náhradu škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia na civilný proces. inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.