Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/58/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému G. G., nar. XX.XX.XXXX v N., t.č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava, pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.1, ods.2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 140 písm. g) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13.06.2016, sp. zn. -160, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. júla 2016, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného G. G. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

D. rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 13.06.2016, sp. zn.: -160 bol obžalovaný G. G. uznaný za vinného zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.1, ods.2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 140 písm. g) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 13. 12. 2015 približne o 04:50 hod. v blízkosti vchodu č. XX na X. F. O. v A. kráčal za poškodenou R. S., tá odomkla vchod č. XX, vošla do chodby a keď zatvárala vchodové dvere, do týchto sa natlačil, obišiel ju, zozadu poškodenú chytil, resp. oblapil oboma rukami okolo pása, na čo sa poškodená neúspešne snažila oslobodiť, oprel sa s ňou chrbtom o stenu, oblečený a stále ju držiaci vykonával 30 - 45 sekúnd kopulačné pohyby, kedy mu poškodená povedala, či je normálny a či to myslí vážne, na čo jej odpovedal, že áno, že ho vzrušuje, potom ju pustil a z vchodu ušiel, čím jej nespôsobil žiadne zranenia.

Za to mu bol podľa § 183 ods.2, § 38 ods.3, § 36 písm. l) Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bolo zároveň obžalovanému uložené ochranné ústavné sexuologické liečenie.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení napadol odvolaním čo do výroku o treste obžalovaný. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že napadnutý rozsudok je vo výroku o treste neprimerane prísny a nesprávny. On sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal už v prípravnom konaní a bol nápomocný pri zisťovaní skutkového stavu. Prokurátor pôvodne navrhoval uzatvorenie dohody o vine a treste, na základe ktorej mu mohol byť uložený podmienečný trest, avšak nakoniec podal obžalobu. Už na hlavnom pojednávaní obžalovaný žiadal mimoriadne zníženie trestu, pretože skutok nebol až tak veľkého rozsahu. Sexuologické liečenie je pre obžalovaného oveľa prospešnejšie, ako neprimeraný trest, ktorý mu bol uložený.

Vzhľadom na uvedené potom obžalovaný navrhol, aby krajský súd v odvolacom konaní rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste zrušil a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest miernejší.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že odvolanie navrhuje ako nedôvodné zamietnuť. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a zákonný.

Obhajca obžalovaného na dôvodoch podaného odvolania zotrval a navyše poukázal na to, že obžalovaný je mladý človek a jeho náprave pomôže aj uložené liečenie.

Obžalovaný sa k návrhu obhajcu pripojil.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods.7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods.12 Tr. por., i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Keďže odvolanie bolo podané výlučne vo vzťahu k výroku o treste, pričom výrok o vine je právoplatný, k skutkovým zisteniam sa krajský súd nepovažuje za nutné vyjadriť.

Vo vzťahu k výroku o treste v napadnutom rozsudku potom krajský súd konštatuje, že pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Správne zistil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Je pravdou, že obžalovaný je dosiaľ osobou netrestanou. Krajský súd však poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný bol už v minulosti vyšetrovaný pre sexuálne motivovaný delikt, pričom trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu nedostatku veku vyžadovaného pre trestnoprávnu zodpovednosť. Obžalovaný vie o svojej sexuálnej deviácii i o nutnosti liečby a možných následkoch zanedbania liečby. V rokoch 2010 až 2012 sa podrobil v pedopsychiatrickej a psychiatrickej ambulancii liečbe, pričom užíval i lieky na tlmenie agresivity. Od 23.10.2012 však lekárku prestal navštevovať a terapii sa úmyselne vyhýbal.

Možno tiež poukázať na spôsob vykonania činu, keď obžalovaný poškodenú v podstate do vchodových dverí „natlačil“ a k vážnejšiemu následku nedošlo len vďaka aktívneho odporu a duchaprítomnosti poškodenej.

V tejto situácii potom možno konštatovať, že zo strany obžalovaného nešlo len o „jednorazové vybočenie“, ale o charakteristický následok jeho deviácie, ktorý bol z jeho strany podporovaný „sabotovaním“ liečby. Bolo preto zrejme len otázkou času, kedy sa v dôsledku zanedbania liečby obžalovaný dopustí protispoločenského konania sankcionovaného Trestným zákonom, čoho si musel byť i sám vedomý.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa potom uloženie trestu na samej spodnej hranici trestnej sadzby nejaví ako neprimerane prísne. Súd prvého stupňa dostatočne zohľadnil i priznanie sa obžalovaného ku spáchaniu trestnej činnosti v podoby priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona. Ani postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti (priznanie sa) však nebol dostatočným dôvodom pre ukladanie nižšieho trestu a to práve s poukazom na už uvedený spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy. Súd vzal pri tom do úvahy i závery znaleckého posudku z ktorých vyplýva, že pobyt obžalovaného na slobode je zo sexuologického hľadiska nebezpečný.

I keď obžalovaný poukazoval na to, že ochranné liečenie je spôsobilé prispieť k jeho náprave oveľa viac, ako uloženie nepodmienečného trestu, musí krajský súd konštatovať, že ochranné liečenie ani v ústavnej forme nie je spôsobilé suplovať výkon trestu odňatia slobody spolu s jeho resocializačnými účinkami. Ochranné liečenie totiž svojim účelom prioritne mieri na terapiu, kým výkon trestu mieri i na resocializáciu.

Možno preto zopakovať, že s prihliadnutím na okolnosti prípadu, spôsobený následok, osobu obžalovaného, možnosti nápravy a skutočnosť že odvolanie bolo podané výlučne v prospech obžalovaného, dospel odvolací súd k záveru, že trest odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa na samej dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 roky ako trest nepodmienečný je zákonný, nie je neprimeraný a takto uloženým trestom bude splnený jeho účel. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na argumentáciu súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Správne je i rozhodnutie o zaradení obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.