Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8P-65-2022.pdf
PDF · 89.11 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/65/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa U. G., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Š. XXX, XXX XX K., dieťa rodičov - matky E. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, K. a otca - H. G., rod. G.Š., nar. XX.XX.XXXX, V. L. K., V..Č.. L. G. XXX/XX, Ú. X., XXX XX Č.Á. K., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletej, takto
rozhodol:
I. Okresný súd Rožňava maloletú U. G., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.
II. Súd otca maloletej - H. G., nar. XX.XX.XXXX z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej mesačne sumou vo výške 70,- eur do rúk matky, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, od právoplatnosti rozsudku.
III. Súd styky otca s maloletou n e u p r a v u j e a ich realizáciu ponecháva na dohodu rodičov.
IV. V ostatnej časti súd konanie z a s t a v u j e .
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletej svojím návrhom doručeným súdu dňa 28.04.2022 žiadala súd o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností tak, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca maloletej prispievať na jej výživu sumu 200,00 eur mesačne. Styk otca s maloletou nenavrhovala upraviť.
2. Súd uznesením sp. zn. 8P/65/2022 - 9 zo dňa 14.07.2022 ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka
- Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny K., na zastupovanie v tomto konaní.
3. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu, s vyjadrením otca maloletej, jeho mzdovým listom, Zmluvou o nájme bytu, predloženými výdavkami otca, so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K. o vykonanom šetrení v rodine matky, správou Sociálnej poisťovne, správou Mestského úradu K., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu.
4. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že navrhuje vyhovieť návrhu matky, maloleté dieťa zveriť do jej výchovy, a pokiaľ matka dieťaťa súhlasí s výživným vo výške 70,- eur, styky navrhol ponechať neobmedzené, výživné určiť od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti konanie zastaviť.
5. Otec maloletej doručil súdu dňa 10.08.2022 podanie z ktorého vyplýva, že žiada súd, aby rozhodol v jeho neprítomnosti, nakoľko sa z finančných dôvodov nemohol dostaviť na pojednávanie. V podaní otec tiež uviedol, že sa s matkou maloletej dohodli na výške výživného 70,00 eur mesačne.
6. Matka maloletej na pojednávaní uviedla, že trvá na svojom návrhu, maloletú U. žiadala zveriť do svojej výchovy a starostlivosti, a tiež navrhla, zaviazať otca výživným, pričom zmenila výšku výživného oproti návrhu na 70,00 eur/mesačne. Na tejto sume výživného sa dohodla s otcom maloletej, pretože otec maloletej má len minimálny príjem, napriek tomu výživné na maloletú platil doposiaľ pravidelne vo výške 60 - 70,- eur/mesačne. Otec kupoval podľa potreby maloletej aj potrebné veci a zaplatil aj dovolenku, ktorú spoločne s matkou absolvovali v Maďarsku. Matka tiež uviedla, že styky otca s maloletou nie je potrebné upravovať, pretože otcovi nebráni v stykoch a môže ju kedykoľvek navštíviť. S otcom maloletej nežije v spoločnej domácnosti vyše dvoch rokov, pretože pracuje a žije v Č., kým ona ostala na R.. Otec dieťaťa nie je ochotný prísť na R., chce zostať pri svojej rodine v Č. a ona nemá záujem ísť do Čiech, pretože ja si nerozumie s rodinou otca maloletej. Otec sa o maloletú zaujíma. Výdavky na maloletú sú spojené so samotným živobytím, maloletá je ešte plienkovaná, výdavky sú aj na hygienické potreby, lieky - na alergiu, ošatenie, obuv a podobne. Za nájomné za dvojizbový byt uhrádza matka 320,00 eur mesačne. Výdavky na dieťa predstavujú okolo 200,00 eur/mesačne, finančne jej vypomáha mama, pretože nikde nepracuje. Matka dostáva len dávku v hmotnej núdzi, keďže už nepoberá rodičovský príspevok, a to vo výške 250,00 eur. S maloletou navštevuje detskú lekársku H.. R. v K.. Matka na pojednávaní záverom uviedla, že keď nastúpi maloletá do škôlky, chcela by sa zamestnať, ale zatiaľ musí zabezpečovať starostlivosť o ňu.
7. Podľa ust. § 36 ods. 1/ Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ako „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
8. Podľa ust. § 62 ods. 1/ Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa ust. § 62 ods. 2/ Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa ust. § 62 ods. 3/ Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
11. Podľa ust. § 62 ods. 5/ Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
13. Podľa ust. § 75 ods. 1/ Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
15. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1/ Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1/ až 3/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu matky maloletej E. D., nar. XX.XX.XXXX a otca maloletej H. G., nar. XX.XX.XXXX. Otec maloletej sa nachádza v Č., kde býva aj pracuje. Matka aj s maloletou bývajú v K.. Rodičia maloletej už vyše dvoch rokov nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, nezabezpečujú spolu výchovu a výživu maloletej. Obnovenie spolužitia u rodičov neprichádza do úvahy a súd konštatuje, že sú splnené podmienky na úpravu rodičovských práv a povinností, pretože je to predovšetkým v záujme maloletej. Osobnú starostlivosť v celom rozsahu zabezpečuje matka, dieťa vyše dvoch rokov takto žije v domácnosti svojej matky spolu so starou matkou. Dieťa má problémy s chôdzou a prijíma málo potravy, následkom čoho bude matka žiadať o predĺženie vyplácania rodičovského príspevku a predĺženie materskej dovolenky. Dieťa zo zdravotných dôvodov nenastúpi do predškolského zariadenia. Otec maloletej sa nachádza v Č. K., kde žije aj pracuje, s úmyslom zotrvať takto aj do budúcnosti. S poukazom na uvedené súd má za to, že je splnená podmienka ustanovenia § 36 ods. 1/ Zákona o rodine, podľa ktorej, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Predmetná úprava je v záujme maloletého dieťaťa. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav a predovšetkým s poukazom na dohodu rodičov maloletej, túto dohodu schválil a zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá svojim spôsobom života a doterajšou starostlivosťou o maloletú dáva svoju záruku riadneho plnenia jej rodičovského práva a zároveň povinnosti zabezpečovať sústavnú osobnú starostlivosť o maloletú.
18. Z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú potreby maloletých detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa, vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolenie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, to je všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je preto potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú zohľadnené pri určení výživného sú rôzne, podľa každého konkrétneho prípadu. Sú závislé od veku dieťaťa, jeho psychickej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia jedného z nich predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.
19. Z prevedeného dokazovania vyplýva, že doposiaľ nebolo súdom upravené výživné na maloletú. Odôvodnené potreby maloletých detí sa každým rokom zvyšujú v dôsledku ich rastu, dospievania a tiež aj návštevou školy. Na zvýšených potrebách detí sa majú podieľať obidvaja rodičia, podľa svojich majetkových, finančných a zárobkových pomerov, s prihliadnutím aj na ich ďalšie vyživovacie povinnosti. Matka maloletej si voči nej plní vyživovaciu povinnosť aj svojou osobnou starostlivosťou. Otec detí je zamestnaný a uzavrel s matkou dohodu ohľadom výšky výživného v sume 70,00 eur mesačne.
Vychádzajúc z týchto skutočností, súd zaviazal otca maloletej prispievať na jej výživu výživným vo výške 70,00 euro mesačne, vždy do 15-ho dňa toho ktorého mesiaca vopred, od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. V súvislosti s určením výživného súd poukazuje aj na zachovanie princípu ochrany záujmov maloletých detí, kedy je súd povinný vychádzať z článku 27 Dohovoru o právach dieťaťa, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa, na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní oprávnených potrieb dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé a pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby nepravidelné, alebo náhodné. V súvislosti s vyživovacou povinnosťou, ako aj ostatnými právami a povinnosťami rodičov, súd apeluje na rodičov tak otca, ako aj matku maloletých detí, že je v ich záujme, aby rodičia spolu rozumne a s rešpektom k sebe i k maloletým deťom komunikovali ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností, aby budovali vzájomné pozitívne vzťahy a dôveru.
20. Matka podaným návrhom spočiatku žiadala súd, aby zaviazal otca maloletej prispievať na jej výživu v sume 200,00 eur mesačne, avšak vzhľadom na vzájomnú dohodu rodičov ohľadom výšky výživného v sume 70,00 eur mesačne, ku ktorej došlo v priebehu konania, súd v časti prevyšujúceho výživného konanie zastavil tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto rozhodnutia.
21. Súd styky otca s maloletou neupravoval, ponechal ich neobmedzené s tým, že sa budú realizovať na základe dohody s matkou, hlavne s poukazom na tú skutočnosť, že matka nebráni otcovi v realizovaní stykov a obaja rodičia sa dohodli, že styk otca s dcérou nie je potrebné upraviť rozhodnutím súdu.
22. Podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, ako je uvedené vo výroku V. tohto rozhodnutia, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach. (§59 ods.1 CMP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) v znení neskorších zmien. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 citovaného zákona) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 citovaného zákona).