Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Cb-502-2015.pdf
PDF · 83.06 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cb/502/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v spore žalobcu: F. D. - „D., s miestom podnikania Dr. V. 4, XXX XX N. V. nad M., J.: XX XXX XXX, proti žalovanému: SIOS, s.r.o., so sídlom Komenského 5, 911 01 Trenčín, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 511,20 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 511,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 307,20 eur od 15.10.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 204,- eur od 27.10.2015 do zaplatenia.
II. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 21.12.2015 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal rozhodnutia o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 511,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 307,20 eur od 15.10.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 204,- eur od 27.10.2015 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe ústnych objednávok bola žalovanému vykonaná preprava tovaru dňa 29.,30.09.2015 a 10.10.2015, podľa záznamov o prevádzke vozidla a boli vystavené priložené faktúry. Na základe dodania prepravy tovaru boli vystavené faktúry: faktúra č. 15/192 na sumu 307,20 eur splatná dňa 14.10.2015 a faktúra č. 15/203 na sumu 204,- eur splatná dňa 26.10.2015. Faktúry uhradené do dňa podania žaloby neboli. Dňa 15.12.2012 bola žalobcovi od žalovaného zaslaná pošta, v ktorej mu oznámil, že uvedené faktúry nebudú uhradené z dôvodov hlbokého finančného podhodnotenia predmetnej zákazky s ich odberateľom, čo je pre žalobcu právne irelevantné. S uvedeným postojom žalobca nemôže súhlasiť, nakoľko obchodným partnerom žalobcu je práve žalovaný, ktorý si mal vopred preveriť, pre koho zákazky vykonáva a za akých podmienok. Žalobca na preukázanie ním tvrdených skutočností označil listinné dôkazy a to faktúru č. 15/192, faktúru č. 15/203, oznámenie zo dňa 07.11.2015, doplnenie návrhu na trestné stíhanie zo dňa 09.11.2015, ktoré zároveň k podanej žalobe pripojil.
2. Okresný súd Trenčín vydal vo veci dňa 10.02.2016 platobný rozkaz č. k. 37Cb/502/2015-13, ktorý bol pre nedoručenie žalovanému do vlastných rúk uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cb/502/2015-18 zo dňa 19.05.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.06.2016, zrušený v plnom rozsahu. Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nenariadil pojednávanie, pretože v uvedenom prípade ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur a vo veci možno rozhodnúť bez nariadenia pojednávania podľa § 177 odsek 2 písmeno a/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami a poučením doručená s použitím § 48 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších prepisov, dňa 29.03.2016.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd sa oboznámil so žalobou, faktúrou č. 15/192, faktúrou č. 15/203, oznámením zo dňa 07.11.2015, doplnením návrhu na trestné stíhanie zo dňa 09.11.2015, výpisom z Obchodného registra na žalovaného zo dňa 18.12.2015, výpisom zo Živnostenského registra na žalobcu zo dňa 21.07.2016 a výpisom z Obchodného registra na žalovaného zo dňa 21.07.2016.
3. Po oboznámení sa so žalobou súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie uvedené právne predpisy.
4. Súd z predložených listinných dôkazov mal preukázané, že žalobca ako odosielateľ a žalovaný ako dopravca uzatvorili prepravnú zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal prepraviť pre žalovaného tovar. Žalobca uskutočnil prepravu tovaru dňa 29.09.2015 a 30.09.20015 a po ich uskutočnení vystavil žalovanému faktúru č. 15/192 na sumu 307,20 eur s dátumom splatnosti dňa 14.10.2015. Žalobca uskutočnil prepravu tovaru dňa 10.10.2015 a po uskutočnení prepravy vystavil žalovanému faktúru č. 15/203 na sumu 204,- eur s dátumom splatnosti dňa 26.10.2015. Uskutočnenie prepravy medzi účastníkmi konania nebolo sporné. Dňa 07.11.2015 žalovaný oznámil žalobcovi, že úhradu vystavených faktúr žalobcovi neuskutoční z dôvodu finančného podhodnotenia obchodného vzťahu, ktorý mal uzatvorený so spoločnosťou ERPOS, s.r.o. Žilina a vyzval žalobcu, aby si svoj nárok uplatnil buď u spoločnosti ERPOS, s.r.o. Žilina alebo voči konateľovi spoločnosti Peter Mikula.
5. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 610 Obchodného zákonníka Zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné). Podľa § 625 odsek 1 Obchodného zákonníka dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu. Podľa § 625 odsek 2 Obchodného zákonníka dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 369c odsek 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku
6. Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii príslušných právnych predpisov a medzi stranami uzatvorenej zmluvy, súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán takto: Žalobca a žalovaný uzatvorili platne zmluvu o preprave veci. Záväzkové vzťahy medzi subjektmi uvedenými v § 261 Obchodného zákonníka, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Uvedená zmluva o preprave veci bola uzatvorená medzi podnikateľmi, a to fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie a právnickou osobou, čím predmetný vzťah spadá vzhľadom na jeho subjekty pod ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka. V zmysle uvedeného súd posudzoval aj právny vzťah strán sporu.
7. Žalobca ako dopravca a žalovaný ako odosielateľ zatvorili platne zmluvu o preprave veci podľa § 610 Obchodného zákonníka a nasl., ktorou sa žalobca ako dopravca zaviazal uskutočniť pre žalovaného ako odosielateľa prepravu veci. Uzavretie zmluvy, ako aj samotné uskutočnenie prepravy, medzi účastníkmi konania sporné nebolo. Žalovaný ho v konaní nerozporoval a to že k nemu riadne došlo mal súd preukázané, aj z oznámenie, ktoré vypracoval žalovaný dňa 07.11.2015, v rámci ktorého nepopiera uskutočnenie prepravy a ktoré bolo reakciou na vystavenie faktúr za uskutočnené prepravu, ktoré si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Žalovaný sa v rámci uvedeného oznámenia bránil iba tým, že žalobcovi oznámil, že voči spoločnosti ERPOS, spol. s.r.o. Žilina podal trestné oznámenie a obchodnoprávny vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou ERPOS, spol. s.r.o. bol z finančného pohľadu pre stranu žalovaného podhodnotený a podpis zmluvy bol protiprávny. V samotnom konaní sa žalovaný nevyjadril k podanej žalobe, ani je dôvodnosť nijak nerozporoval. K vyjadreniu, ktoré súdu žalobca predložil do spisu, súd uvádza, že existencia iného zmluvného vzťahu, jeho podmienky, prípadne neplatnosť právnych úkonov, ktoré sa v rámci neho uskutočnili, nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k uplatňovanému nároku medzi strana sporu. Žalovaný odkázal žalobcu na uplatnenie svojho nároku voči tretiemu subjektu, takýto postup žalovaného však nemá oporu v právnych predpisoch. Ak je zmluvným partnerom žalovaný, ktorý vstúpil do právneho vzťahu so žalobcom, čo nepoprel, potom je z tohto právneho vzťahu aj povinný znášať a plniť svoje záväzky. Vykonaním prepravy veci do miesta určenia splnil žalobca svoju časť povinností vyplývajúcich z uzavretej zmluvy o preprave veci. Zmluva o preprave veci je zmluvou odplatnou. Po uskutočnení prepravy vystavil žalobca žalovanému faktúry na úhradu odplaty za uskutočnenú prepravu. Vzhľadom k tomu, že žalobca splnil svoju časť povinností z uzavretej zmluvy a žalovaný nezaplatením odplaty svoju časť povinností nesplnil, bola žaloba podaná dôvodne. Žalobcovi splnením povinností zo zmluvy vzniklo právo na zaplatenie odplaty, ktorú mu žalovaný dobrovoľne neuhradil.
8. Pretože žalovaný je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Úrok z omeškania nebol dohodnutý v zmluve, preto súd pri stanovení jeho výšky vychádzal v súlade so žalobou zo zákonných úrokov z omeškania platných v čase, kedy došlo k omeškaniu a to za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný sa neuhradením peňažného záväzku v lehote splatnosti dostal do omeškania, preto je povinný uhradiť úroky z omeškania a to vo výške 8,05 %. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania v rozhodnom období /obdobie od 10.09.2014 do 12.12.2015/ s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,05 % t. zn. zákonné úroky za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. predstavujú 9,05 % (základná úroková sadzba ECB zvýšená o 9 percentuálnych bodov) od momentu omeškania až do zaplatenia. Žalobca si úrok z omeškania uplatnil vo výške 8,05 % ročne, vo výške nižšej ako zákonnej, pričom súd nemôže žalobcovi priznať viac ako si uplatňuje v žalobe, preto mu súd úrok z omeškania v tejto výške aj priznal.
9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. účastníkovi, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p, § 262 ods. 1 C.s.p., a to tak že, žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal plnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Trenčín, bude o ňom rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.