Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Cb-256-2015.pdf
PDF · 123.11 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cb/256/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovu v spore žalobcu v I. rade: T. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K L. XXXX/XX, XXX XX O., žalobcu v II. rade: J., s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Obchodná 4, 921 01 Piešťany, obaja právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát so sídlom Škarniclovská 1, 909 01 Skalica, proti žalovanému: PATRIOT GROUP, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & Partners, s.r.o, so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca v I. rade, žalobca v II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 05.06.2015 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha určenia, že právne úkony žalobcov a žalovaného a to uznanie dlhu nachádzajúce sa v článku II uznania záväzku č. 4752011, pristúpenie k záväzku, nachádzajúce sa v článku III Uznania záväzku č. 4752011, splnomocnenie nachádzajúce sa v článku IV. Uznania záväzku č. 4752011 a rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v článku IV. Uznania záväzku č. 4752011 sú neplatné. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.12.2014 žalovaný podal proti žalobcovi v I. rade žalobu na začatie konania na Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o., v ktorom sa domáha zaplatenia sumy vo výške 58.528,33 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi ním a žalobcom v II. rade existoval zmluvný vzťah. Ako dôkaz preukazujúci existenciu pohľadávky predložil uznanie záväzku č. 4752011 zo dňa 01.08.2011, predmetom ktorého bolo uznanie záväzku vo výške 90.843,98 eur spoločnosťou ZIPPA, s..ro. ako aj pristúpenie žalobcu v I. rade k tomu záväzku. Uvedené konanie je vedené na rozhodcovskom súde pod sp. zn. VK 114/2014. Žalovaný zároveň žiadal o vydanie predbežného opatrenia. Rozhodcovským uznesením zo dňa 19.12.2014 č. k. VK 114/2014 rozhodol JUDr. M. J. tak, že nariadil predbežné opatrenie a zakázal žalobcovi v I. rade nakladať s nehnuteľnosťami uvedenými Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor na LV č. 1658. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca žiadosť o preskúmanie rozhodcovského uznesenia v zmysle poučenia v rozhodcovskom uznesení. O tomto návrhu na preskúmanie nebolo do dňa podania žaloby rozhodnuté. Podľa uznania záväzku č. 4752011 zo dňa 01.08.2011 spoločnosť ZIPPA, s.r.o. mala uznať svoj záväzok čo do dôvodu a výšky, pričom súčasťou tohto uznania bolo aj pristúpenie k záväzku žalobcom, rozhodcovská doložka ako aj splnomocnenie pre tretiu osobu spoločnosť reART-STAv s.r.o., na spísanie notárskej zápisnice a jej uzatvorenie v prospech spoločnosti PATRIOT GROUP, s.r.o. Žalobca včak namieta platnosť právnych úkonov obsiahnutých v listine označenej ako uznanie záväzku a to z týchto dôvodov: žalovaný listinu
- uznanie záväzky č. 4752011 nikdy nepodpísal, uznanie záväzku a pristúpenie k záväzku je neurčité,
úkon žalobcu je neplatný, nakoľko odporuje dobrým mravom, keďže žalobca nemal súhlas svojej manželky. Žalobcovia majú za to, že k uznaniu záväzku ani k pristúpeniu k záväzku nikdy nedošlo. Žalobca nikdy toto uznanie nepodpísal a to ani ako konateľ spoločnosti ZIPPA, s.r.o. a ani ako fyzická osoba. Podpis na tejto listine nepatrí žalobcovi, je sfalšovaný a preto je uznanie záväzku neplatné v celom rozsahu, pričom ide o absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Pre absenciu žalobcovho podpisu potom nie je platná ani rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v článku IV. uznania, ktoré pre svoju platnosť vyžaduje písomnú formu. Potom ani nebola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vo veci už začal konať. Majú za to, že neplatnosť rozhodcovskej doložky by mal vysloviť všeobecný súd a nie rozhodcovský súd, ktorého právomoc bola spochybnená. Z toho dôvodu žalobcovia žiadajú aby o tejto neplatnosti rozhodol Okresný súd Trenčín, ako vecne a mieste príslušný súd. Ak by sa však nedalo zistiť, či podpis na uznaní záväzku patrí žalobcovi, namieta neurčitosť tohto uznania, keď z neho nie je zrejmý právny dôvod vzniku pohľadávky. Uznanie záväzku je v časti uznania pohľadávky neurčité. Z uznania záväzku nevyplýva, či suma 90.843,98 eur vyplýva z mandátnej zmluvy zo dňa 17.03.2010 prípade z akej inej zmluvy mala vzniknúť. To zakladá neurčitosť tohto úkonu. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne) je absolútne neplatný. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Súd musí na absolútnu neplatnosť prihliadať ex officio, t. j. z úradnej povinnosti, nakoľko verejný záujem prevažuje nad osobnými záujmami účastníkov absolútne neplatného právneho úkonu, a to aj tých, ktorí neplatnosť sami nespôsobili ani ju nezavinili. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak jeho obsah je vyjadrený tak, že ani pomocou výkladu v zmysle § 35 odsek 2, 3 Občianskeho zákonníka nemožno ustálil, čo sa ním chcelo vyjadriť. Žalobcovia následne poukázali na judikatúru k neplatnosti právneho úkonu. Ďalej žalobcovi poukázali na to, že majú za to, že uznanie záväzku a v nej uznaná výška je fiktívna. Žiadny dlh spoločnosti ZIPPA, s.r.o. voči žalovanému neexistoval, nakoľko spoločnosť ZIPPA, s.r.o. mala všetky svoje pohľadávky uhradené. Uznaním záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka je založená vyvrátiteľná právna domnienka o trvaní uznaného záväzku v okamihu jeho uznania. Dôkazné bremeno trvania záväzku v dobe uznania sa tak presúva na dlžníka, ktorý ak sa má zbaviť povinnosti plniť, musí preukázať, že uznaný záväzok neexistuje. Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi neexistuje, nakoľko právny úkon, z ktorého uvedená pohľadávka vyplýva, je absolútne neplatný. Z uvedeného dôvodu je táto pohľadávka fiktívna a vyhlásenie žalobcov o uznaní dlhu sú absolútne neplatné. Uznanie dlhu nie je novým, samostatne zaväzovacím dôvodom, uznaní dlhu nevzniká nový záväzok. Základným predpokladom pre uznanie dlhu ako zabezpečovacieho inštitútu je, že existuje zabezpečovaný záväzok. Pokiaľ teda dlh neexistuje a ani nikdy neexistoval, je uznanie takého dlhu absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobca súčasne namietol aj neplatnosť právneho úkonu v článku III uznania záväzku č. 4752011, ktorým žalobca pristúpil k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že tento úkon žalobcu je odporujúci dobrým mravom, keď žalobca urobil tento úkon bez súhlasu svojej manželky. Naliehavý právny záujem žalobcovia odôvodnili tak, že tento je daný, nakoľko práve na základe tohto uznania sa žalobca snaží získať exekučný titul a následne pohľadávku exekučne vymáhať a to na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc nebola platne založená, nakoľko žalobca rozhodcovskú doložku uvedenú v článku IV uznania č. 4752011 nikdy nepodpísal. Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ OSP je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nie je pritom rozhodujúce ako táto neistota vznikla. Dôležitosť naliehavého právneho záujmu žalobcov potvrdzuje aj právna teória, ktorá k problematike naliehavého právneho záujmu uvádza, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti vyššie uvedených právnych úkonov vo vzťahu k žalobcovi je daný, nakoľko žalobca nemá iný spôsob, ktorým by sa mohol domôcť ochrany svojich práv. žalovaný neustále používa túto listinu vo svoj prospech a prezentuje ju ako platnú. Na základe uvedenej listiny bola spísaná notárska zápisnica N 54/2011, Nz 28203/2011 NCRIS 2011 zo dňa 02.08.2011, spísaná notárom M.. O. M., obsahom ktorej je uznanie záväzku vyplývajúce z uznania záväzku č. 4752011, ktoré v mene spoločnosti ZIPPA s.r.o. a žalobca uskutočnila spoločnosť reArt-STAV s.r.o.. Ani z uvedenej notárskej zápisnice sa nedá zistiť na základe čoho záväzok žalobcu a spoločnosti ZIPPA s.r.o. vznikol. Uvedené len potvrdzuje, že pohľadávka žalobcu je fiktívna a neexistuje a žalovaný sa snaží využiť všetky možné prostriedky ako pohľadávku vymôcť a to samozrejme bez toho, aby bola vec riadne preskúmaná všeobecným nestranným sudcom. Žalovaný inicioval proti žalobcovi aj niekoľko trestných oznámení, pričom sa takisto v týchto trestných oznámeniach odvoláva aj na predmetné uznanie dlhu a tým umelo vyvoláva medzi účastníkmi spory a
svojimi podaniami žalobcu doslova šikanuje. Určovacím výrokom sa vytvorí jednoznačný právny základ, ktorý eliminuje stav ohrozenia práv žalobcu. Pre postavenie žalobcu je právne významné konštatovanie neexistencie pohľadávky žalovaného voči žalobcovi a súčasne aj vyslovenie neplatnosti uznávacieho prejavu žalobcu v uznaní záväzku č. 4752011 a vo svojom súhrne určovacie výroky budú spôsobilým základom pre zastavenie už prebiehajúceho rozhodcovského konania, ako aj základom pre vyslovenie neplatnosti notárskej zápisnice a do budúcna zabezpečí žalobcovi istotu v prípadne ďalších sporoch, ktoré by mohol žalovaný vyvolať. Žaloba v danom prípade slúži potrebám praktického života, pričom jej dôsledkom nie je vyvolávanie ďalších sporov, a preto je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení preukázaná. Žalobca na preukázanie ním tvrdených skutočností označil listinné dôkazy a to faktúru č. 201304141, objednávku prepravy a medzinárodný nákladný list, ktoré zároveň k podanej žalobe pripojil.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.02.2016 v ktorom namietol neodstrániteľnú procesnú vadu - prekážku „res iudicata“ t. j. prekážku rozsúdenej veci, keďže o totožnej veci rozhodoval Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., ktorý rozhodcovským rozsudkom sp. zn. VK 114/2014 zo dňa 31.07.2015 rozhodol o tom, že žalobca v I. rade v tomto konaní bol zaviazaný uhradiť žalovanému v tomto konaní sumu vo výške 57.357,76 eur, trovy konania vo výške 2.167,02 eur, ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 2.628,18 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V rozhodcovskom konaní boli právoplatne vyriešené všetky námietky žalobcov, preto má za to, že okresný súd nemôže v tejto veci opätovne konať. Napadnuté uznanie záväzku č. 4752011, ktoré je súčasťou Notárskej zápisnice zo dňa 02.08.2011 spísanej pred notárom M.. O. M. sp. zn. N 54/2011, Nz 2823/2011, NCRIs 28865/2011 a z neho vyplývajúca pohľadávka žalovaného bola prihlásená do reštrukturalizácie žalobcu v II. rade, ktorá bola vedená na Okresnom súde Trnava sp. zn. 23R/1/2013, pričom táto pohľadávka vo výške 58.528,33 eur bola správkyňou zistená v celom rozsahu a bola zaradená do reštrukturalizačného plánu žalovaného v II. rade. Táto pohľadávka bola už aj čiastočne plnená. K námietke nedostatku písomnej formy resp. nepodpísaniu dokumentu žalovaný uviedol, že žalobcovi opakovane tvrdia, že podpisy na listine uznanie záväzku nie sú pána Kirku, že tieto sú sfalšované. V tejto veci podali aj trestné oznámenie, v rámci ktorého bolo dokonca vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológie. Znalec však skonštatoval, že podpis nie je možné podrobiť grafologickému skúmaniu, keďže obsahuje málo znakov. Pokiaľ žalobca tvrdí takto podstatnú skutočnosť, túto musí aj bez pochýb preukázať. Keďže znalec sa vyjadril, že podpisy nemôže skúmať, žalovaný je toho názoru, že žalobcovia nie sú schopní v tomto smere uniesť dôkazné bremeno. Žalovaný jednoznačne popiera, že by bol podpis sfalšovaný, trvá na tom, že dokument bol podpísaný pánom C., tak za žalobcu v I. rade, ako aj za žalobcu v II. rade. Túto skutočnosť vie podložiť svedeckými výpoveďami. K podpisu dokumentu došlo na prevádzke žalobcu v II. rade v Piešťanoch za účasti dvoch zástupcov žalovaného. Žalobca v II. rade v rámci reštrukturalizácie podpisy žalobcu v II. rade nenamietal. V zmysle uvedeného t. j. skutočnosti, že podpisy na listine sú jednoznačne pána C. sú nedôvodné aj ďalšie námietky ohľadne nedostatku písomnej formy. K námietke o neurčitosti právneho úkonu ako neexistencie dlhu žalovaný opätovne poukázal na prekážku rozsúdenej veci, keďže o týchto záležitostiach bolo právoplatne rozhodnuté, a pravosť a dôvodnosť pohľadávky bola riadne preukázaná, či už v rozhodcovskom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní. V nadväznosti na námietku nedostatku súhlasu manželky žalovaný poukázal na to, že podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len s jedným z manželov 4Cdo/123/2008 (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 21.12.1973 sp. zn. 3Cz/57/73, ručiteľský záväzok jedného z manželov (R 61/1973) alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov (R 71/1994). Pri nezmenenej právnej úprave predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú tieto závery súdnej praxe stále použiteľné. Rovnaký záver platí aj pre zmluvu o pristúpení k dlhu uzavretú len s jedným z manželov (ROS 4Cdo/123/2008). Naviac nedostatok tohto súhlasu má za následok neplatnosť právneho úkonu, pričom v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka ide o relatívnu neplatnosť. To znamená, že právny úkon, ktorý nemožno považovať za vybavovanie bežnej záležitosti, uskutočnený iba jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela, sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý nedovolá jeho neplatnosti. Pokiaľ má vedomosť, manželka žalobcu v I. rade sa takejto relatívnej neplatnosti nedovolala, pričom takto mohla urobiť v lehote do 3 rokov od uskutočnenia úkonu t. j. do 22.06.2014. Záverom žalovaný poukázal na zjavný nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právnych úkonov. Vyslovením neplatnosti obsiahnutých v uznaní záväzku č. 4752011 totiž žalobcovia nedosiahnu zmenu ich právneho postavenia. Žalobcovi totiž svoj záväzok voči žalovanému uznali v niekoľkých dokumentoch, ktorých obsahom je pristúpenie k záväzku žalobcu v I. rade ako aj rozhodcovská doložka. Ide o úkony uznanie záväzku č. 21092010 zo dňa 09.09.2010, uznanie záväzku č. 21092010 zo dňa 27.10.2010, uznanie
záväzku č. 3032011 zo dňa 14.02.201 a uznanie záväzku č. 4752011 zo dňa 22.06.2011. Vo všetkých uvedených dokumentoch je jasne a určito špecifikovaný záväzok, ktorý mal žalobca v II. rade voči žalovanému z titulu mandátnej zmluvy a vystavených faktúr, ktoré boli prílohou uvedených dokumentov. Z dokumentov je taktiež zrejmé, že účastníci právneho úkonu si dohodli plynúci úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne, pričom práve tento úrok z omeškania je zostatok dlžnej sumy žalobcov voči žalovanému. Žalovaný si teda môže svoj nárok uplatňovať na základe hociktorého právneho dokumentu. V nadväznosti na všetky uvádzané skutočnosti má žalovaný za to, že žaloba je nedôvodná.
3. Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil dňa 21.07.2016 v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal termín pojednávania riadne doručený a ktorý nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov.
4. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej uviedol, že rozhodovania rozhodcovského súdu vo Zvolene žalobcovia zistili, že existujú právne úkony, ktorých neplatnosti sa v tomto konaní domáhajú a s týmito nesúhlasia. Naliehavý právny záujem na predmetnom určení je aj v tom, okrem už v písomnom vyhotovení žaloby uvedenom, že predmetné právne úkony, ktorých neplatnosti sa žalobca v I. rade, II. rade domáha výrazne zasahujú do majetkovej sféry žalobcov. Celý materiál, ktorého neplatnosti sa domáha nezodpovedá svojou formou ani kvalitou materiálom, ktoré žaloba v I. rade, II. rade podpisoval v rámci bežného obchodného styku. V prípade žalobcu v obchodných veciach vždy bolo uvedené v prípade článku 1, 2 z akého konkrétneho právneho vzťahu záväzok medzi stranami vznikol, bol definovaný zmluvou, faktúrou a následne v rámci ďalších článkov bol riadne podpísaný. Tento dokument okrem toho, že žalobca namieta, že ho podpísal, nezodpovedá dokumentom žalobcu ani v časti kvality. Rovnako žalobca v I. rade, II. rade nikdy nesúhlasil s rozhodcovskou doložku, pričom pri dôslednom preskúmaní došiel k záveru, že na strane jedna napadnutého dokumentu je rozhodcovská doložka uvedená v článku 4 a následne článok 4 je opakovane uvedený aj na strane 2. Z uvedeného preto žalobca v I. rade, II. rade má za to, že sa neoprávnene manipulovalo s týmto dokumentom v neprospech žalobcov. Zároveň v zmysle petitu žaloby žalobca v I. rade, II. rade žiada rovnako určiť neplatnosť plnomocenstva k zastupovaniu, nakoľko žalobca v I. rade, II. rade nesúhlasil ani neudelil na svoje zastupovanie v listine uvedenej spoločnosti plnomocenstvo. V účtovníctve žalobcu v II. rade nie je zaúčtovaný dlh v hodnote 90.843,98 eur voči spoločnosti žalovaného. Každé uznanie záväzku, ktoré podpísal žalobca v I. rade, II. rade je vždy na konci opatrené dátumom a za žalobcu v II. rade vždy aj pečiatkou. Plnomocenstvo, ktorého neplatnosti sa žalobcovia domáhajú bolo použité a spracované notársku zápisnicou č. N54/2011, je súčasťou spisu a preto aj v tejto časti existuje právny dôvod na určení neplatnosti. Žalobca v I. rade, II. rade nikdy nepovedal, že nepodpísal v iných veciach uznanie záväzku, ale tvrdí, že ho nepodpísal v tomto konkrétnom prípade, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide aj o inú osobu splnomocniteľa a celkový titul je rozdielny od ostatných prípadov. V ostatných prípadoch je vždy uvedený právny dôvod záväzku, zmluva, následne sumár faktúr, čísla a účet na úhradu, ktorého budú platby poukazované, pričom uvedené napadnutý úkon neobsahuje. Žalobca využil všetky možnosti, ktoré mu právny poriadok umožňuje, podal žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, požiadal o odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozhodnutia ako aj sa bránil proti výkonu rozhodnutia na príslušnom exekútorskom úrade.
5. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia z 09.02.2016. Opakovane ďalej poukázal na prekážku rozhodnutej veci, a to rozsudok Rozhodcovského súdu pod sp. zn. VK114/2014, ktorý je do dňa pojednávania právoplatný, je materiálne aj formálne vykonateľný. Rovnako zdôraznil tú skutočnosť, že na základe predmetného uznania, ktorého neplatnosti sa žalobca domáha, bola do reštrukturalizácie žalobcu v II. rade prihlásená pohľadávka, táto nebola popretá, stala sa súčasťou reštrukturalizačného plánu a v súčasnosti bolo na ňu aj plnené. Poukázal zároveň na listinné dôkazy, ktoré boli zo strany žalovaného do spisu predložené, z ktorých vyplýva, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu v I. rade, II. rade že nikdy nesúhlasili s rozhodcovskou doložkou, nakoľko z predložených listinných dôkazov vyplýva, že rozhodcovskú doložku podpísali slobodne aj v iných veciach a nikdy ju nenapadli. Dodatkom k mandátnej zmluve z 11.02.2011 bola založená právomoc rozhodcovského súdu, v zmysle ktorej bolo medzi stranami sporu dohodnuté a to slobodne a vážne, že všetky spory sa budú riešiť pred rozhodcovským súdom. Rovnako poukázal na uznanie záväzku č. 303/2011 z 14.02.2011, v rámci ktorého žalobca v I. rade pristúpil k záväzku žalobcu v II. rade, toto uznanie bolo riadne podpísané a zo strany žalobcu v I. rade ako fyzickej osoby nebolo nikdy rozporované. V uvedenom prípade existuje nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení, nakoľko v súčasnosti existuje právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu a zároveň prebieha konanie o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia na Okresom súde Banská Bystrica, ktoré je účinným prostriedkom, v rámci ktorého sa žalobcovia môžu domôcť svojich práv. Neexistuje ani naliehavý právny záujem pri určení neplatnosti plnomocenstva, nakoľko žalovaný toto nikdy nepoužil. Nárok žalovaného voči žalobcom si žalovaný uplatňuje na základe rozhodcovského rozsudku a nie notárskej zápisnice.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov, pričom v súlade s § 204 C.s.p. nevykonal oboznamovanie čítaním ani oboznamovaním obsahu: rozhodcovské uznesenie sp. zn. VK 114/2014, žaloba o zaplatenie z 04.12.2014, uznanie záväzku č. 475/2011, rozhodcovský rozsudok č. VK114/2014, prihláška pohľadávky č. 1 k sp. zn. 23R/1/2013, reštrukturalizačný plán žalobcu v II. rade, príloha reštrukturalizačného plánu č. 3, uznanie záväzku č. 3032011, faktúr č. 20100004, faktúra č. 2000006, faktúra č. 20100020, faktúra č. 20100022, faktúra č. 20100028, uznanie záväzku č. 21092010, faktúra č. 20100004, faktúra č. 20100006, faktúra č. 20100020, faktúra č. 20100022, faktúra č. 20100028, uznanie záväzku č. 21092010, faktúra č. 20100004, faktúra č. 20100006, faktúr č. 20100020, uznanie záväzku č. 4752011, nakoľko ide o listiny, ktorých odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a listina ani jej obsah neboli protistranou spochybnené. Podľa § 204 C.s.p. oboznámil obsah: výpis z registra obyvateľov na žalobcu v I. rade z 17.05.2016, výpis z obchodného registra na žalobcu v II. rade z 17.05.2016, výpis z obchodného registra na žalovaného z 17.05.2016, výpis z registra obyvateľov na žalobcu v I. rade z 21.07.2016, výpis z obchodného registra na žalobcu v II. rade z 21.07.2016 a výpis z obchodného registra na žalovaného z 21.07.2016.
7. Po vykonaní dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie uvedené právne predpisy.
8. Podľa § 80 písm. c/ zákon č. 90/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo, o určení či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
9. Podľa § 137 písmeno c/ zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
10. Podľa § 470 odsek 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa § 470 odsek 1 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
12. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že právne úkony uznania dlhu v článku II uznania záväzku č. 4752011, pristúpenie k záväzku v článku III uznania záväzku č. 4752011, splnomocnenie v článku IV uznania záväzku č. 4752011 a rozhodcovská doložka v článku IV. uznania záväzku č. 4752011, sú neplatné. Podľa pôvodného procesného predpisu § 80 O. s. p. návrhom na začatie konania vo veci samej možno uplatniť, aby sa rozhodlo, o určení či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Počas rozhodovania o podanej žalobe došlo k zmene procesných predpisov, nadobudnutiu účinnosti C.s.p., preto súd od 01.07.2016 v zmysle prechodných ustanovení ( § 470 C.s.p.), postupoval podľa nového procesného predpisu. V predmetnej veci však zmenou procesného predpisu k zmene v časti potreby preukázania v prvom rade naliehavého právneho záujmu, nakoľko žalobcami bola podaná určovacia žaloba v zmysle § 80 O.s.p. nedošlo. Aj nový procesný predpis, C.s.p., rovnako pri určovacích žalobách predpokladá preukázanie naliehavého právneho záujmu a túto povinnosť zakotvil v § 137 písm. c/ C.s.p. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určovacej žalobe proti žalovanému, preto súd žalobu z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, zamietol.
13. Základnou podmienkou dôvodnosti určovacieho návrhu podľa pôvodného § 80 písm. c/ O. s. p., teraz § 137 písm. c/ C.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení súd skúma v každom štádiu konania, a to z úradnej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určovacom návrhu je daný vtedy, ak by bez takého určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Toto predpokladá existenciu stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorú iným právnym prostriedkom nemožno odstrániť. Posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení preto súvisí aj s vyriešením otázky, či konkrétnou žalobou môže žalobca dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v právnom postavení. Žaloba na určenie nie je spravidla opodstatnená, a teda ani naliehavý právny záujem nie je daný tam, kde sa možno domáhať ochrany žalobcovho práva žalobou na plnenie. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva, že existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je daná. Nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení vedie a v zmysle zákona musí viesť k zamietnutiu určovacej žaloby.
14. Súd má za to, že v uvedenom prípade, na takomto žalobcom požadovanom určení neexistuje právny záujem. Súd poukazuje na to, že aj sám žalobca v rámci podanej žaloby uviedol, že medzi stranami sporu a to žalobcom v I. rade a žalovaným v súvislosti s právnymi úkonmi, ktorých neplatnosti sa žalobcovia domáhajú, už prebehlo konanie, ktorého predmetnom bola žaloba na plnenie, o ktorej už medzičasom bolo právoplatne rozhodnuté a to Rozsudkom rozhodcovského súdu sp. zn. VK 114/2014, ktorým bol žalobca v I. rade v tomto konaní zaviazaný na povinnosť zaplatiť žalovanému v tomto konaní spoločnosti PATRIOT GROUP, s.r.o. sumu 57.357,76 eur, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2015. Ak preto bolo už raz rozhodnuté o žalobe na plnenie, následne potom podanie určovacieho návrhu podľa názoru súdu je bez naliehavého právneho záujmu. V rámci podanej žaloby na plnenie, všetky rozhodné skutočnosti, t. zn. aj skutočnosti, ktoré namietajú resp. navrhujú vysloviť ako neplatné žalobcovia, v tomto konaní už boli posúdené a preskúmané. Námietky a obrana teraz žalobcu v I. rade, T. C., bola vyhodnotená ako neodôvodnená a na preukázanie jej dôvodnosti, žalobca v I. rade neoznačil žiadne dôkazy. Opakovane, nakoľko už prebehlo konanie o žalobe o plnenie preto rozhodovanie o tej istej otázke, ktorá už bola predbežne posúdená nie je na to naliehavý právny záujem. Rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu s poukazom na § 35 zákona č. 244/2012 Z. z.
15. Rovnako súd poukazuje na to, že žalovaný si v reštrukturalizačnom konaní žalobcu v II. rade uplatnil voči žalobcovi v II. rade pohľadávku, ktorá bola uznaná práve právnym úkonom uznania záväzku č. 4752011, ktorá predstavuje sumu 58.528,33 eur, ktorá bola zapísaná do zoznamu pohľadávok, reštrukturalizačným správcom nebola popretá a je súčasťou reštrukturalizačného plánu pod číslom 155. Súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie § 155 ods. 3 ZoKR v zmysle ktorého plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný pre vznik právnych úkonov ako aj na to, že v prípade neplnenia plánu s poukazom na § 161 ZoKR je zoznam pohľadávok exekučným titulom t. zn. v zmysle uvedeného je v rámci potvrdeného reštrukturalizačného plánu vyriešená sporná pohľadávka žalovaného vo vzťahu k žalobcovi v II. rade, vo vzťahu ku ktorej sa určenia neplatnosti žalobcovia domáhajú. Aj v tomto konaní bolo rozhodnuté o návrhu na plnenie, ktoré určovacej žalobe predchádzalo, preto na rozhodnutie o určovacej žalobe naliehavý právny záujem nie je.
16. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise zo súdnej praxe č. 40/1996 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/31/2011 z ktorých vyberá: „pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodná (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).
17. Súd má za to, že za situácie, keď existujú už dve rozhodnutia zakladajúce nárok na plnenie, a to rozhodnutie rozhodcovského súdu a reštrukturalizačný plán, ktorého súčasťou je aj zoznam pohľadávok zapísaných do reštrukturalizácie žalobcu v II. rade, ktorého súčasťou je aj pohľadávka žalovaného, prihlásená na základe právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa žalobca domáha, za takejto situácie, kedy už dva krát bola preskúmavaná platnosť napadnutých právnych úkonov, v súvislosti s odvodzovaním od nich nároku na plnenie, naliehavý právny záujem na určení platnosti resp. neplatnosti napadnutých právnych úkonov, nie je daný. Žalobca naliehavý právny záujem odôvodňoval konaním žalovaného, podaním žaloby na rozhodcovskom súde a snahou žalovaného na získaní exekučného titulu. Súd k uvedenému odôvodneniu poukazuje na to, že toto odôvodnenie naliehavého právneho záujmu neobstojí, pretože práve v konaní o plnenie, v rámci tohto konania, sa platnosť napadnutých právnych úkonov bude vyhodnocovať ako predbežná otázka, nie je preto relevantné odôvodnenie konaním o plnenie preukazovanie danosti naliehavého právneho záujmu. Práve naopak, ak prebieha iné konanie, ktorého predmetom je nárok na plnenie, ako už súd uviedol, všetky podstatné otázky, t. j. aj platnosť a existencia nároku žalovaného, sa budú v tomto konaní preukazovať. Žalobcovia namietali platnosť rozhodcovskej doložky, pričom aj táto otázka bude ako predbežná posudzovaná v rozhodcovskom konaní. Rovnako platnosť uznania dlhu, na základe ktorého si žalovaný uplatnil nárok ako v rozhodcovskom konaní, tak aj v reštrukturalizačnom konaní, bola ako predbežná otázka vyhodnocovaná rozhodcovským súdom, tak aj príslušným správcom. Žalobca stav právnej neistoty odôvodňoval tým, že žalovaný inicioval voči žalobcovi viacero trestných oznámení, v rámci ktorých sa odvoláva aj na uznanie dlhu, pričom žalobcov týmto šikanuje. K uvedenej časti odôvodnenia súd uvádza, že jeho dôvodnosť a súvislosť s odôvodnením naliehavého právneho záujmu nie je súdu zrejmá, žalovaný v prípade ak má za to, že bol spáchaný trestný čin, má právo podať trestné oznámenie a je na príslušných orgánoch, aby toto trestné oznámenie vyhodnotili. Žalobca poukázal na to, že je pre neho významné konštatovanie neexistencie pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, s tým, že určovacie výroky budú základom pre vyslovenie neplatnosti už prebiehajúceho rozhodcovského konania. Tento záver žalobcu nemá oporu v súčasnej právnej úprave.
18. Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovanie a to výsluchom strán sporu a výsluchom svedka Branislava Navrátila, nakoľko vzhľadom k tomu, že súd nemal v konaní dostatočne preukázaný naliehavý právny záujem na žiadanom určení, vykonanie týchto dôkazov smerom k samotnej podstate sporu, by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a k zmene skutkového stavu, v časti naliehavého právneho záujmu, jeho preukázanie týmto dôkazmi by nedošlo, preto súd dokazovanie týmto spôsobom nevykonal.
19. K res iudicata, na ktorú poukazoval žalovaný, ktorá by bola dôvodom na zastavenie konania súd uvádza, že súd ktorý rozhoduje o žalobe na plnenie musí predbežne posúdiť otázku existencie právneho vzťahu, avšak o tejto otázke, samostatne nerozhoduje, preto o prekážku res iudicata nejde. Keby však súd vyhodnotil aj vzhľadom k existencii rozhodnutia rozhodcovského súdu toto rozhodnutie ako res iudicata, tak súd poukazuje na to, že okrem žalobcu v I. rade je stranou sporu v uvedenom konaní aj žalobca v II. rade, v prípade ktorého žiadne súdne rozhodnutie vydané nebolo.
20. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p. účastníkovi, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p, § 262 ods. 1 C.s.p., a to tak že, žalovanému ktorý mal v spore plný úspech, priznal plnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Trenčín, bude o ňom rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.