Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoE-206-2016.pdf
PDF · 92.56 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/206/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Ivety Martinákovej v exekučnej veci oprávneného: K. T., s.r.o., so sídlom Z. XXX/A, K., T.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Z. C., O.., advokátkou so sídlom M. XX, K., T.: XX XXX XXX, proti povinnej P. M., bytom C., K. cesta XXX/XX, o vymoženie sumy 499,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. januára 2016, č.k. 15Er/1448/2015-13 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o zastavení exekučného konania p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 30.03.2015 sa oprávnený domáha proti povinnej vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp.zn. WHB0110374 vydaného dňa 04.02.2011 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej arbitrážne a mediačnej, a.s., ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 14.02.2011 a vykonateľnosť 18.02.2011. Z exekučného spisu vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 15Er/2333/2011 v prospech oprávneného: K. T. s.r.o., T.: XXXXXXXX, Q. X/A, K., zast. Advokátskou kanceláriou M. a G., s.r.o., T.: XXXXXXXX, so sídlom C. XX, K., proti povinnému: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. cesta XXX/XX, C., pre vymoženie istiny vo výške 499,77 eura s prísl., na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., sp.zn. WHB0110374 zo dňa 04.02.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.2.2011 a vykonateľnosť dňa 18.2.2011, má súd preukázané, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v zmysle § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) zamietnutá z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 15Er/2333/2011-12 zo dňa 18.8.2011, ktoré nadobudlo v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3CoE/139/2011-22 zo dňa 11.1.2012, právoplatnosť dňa 8.2.2012. Následne bolo exekučné konanie zastavené v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku účinného v čase začatia konania Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 15Er/2333/2011-39 zo dňa 23.1.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2014. Z uvedeného vyplýva, že exekučným titulom je ten istý Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., sp.zn. WHB0110374 zo dňa 04.02.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.2.2011 a vykonateľnosť dňa 18.2.2011, ako v tomto konaní sp.zn. 15Er/1448/2015. Okresný súd Prievidza v odôvodnení Uznesenia č.k. 15Er/2333/2011-12 zo dňa 18.8.2011, okrem iného uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ inicioval voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu je absolútne neplatná. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, nemohol byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný
výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Z uvedeného vyplýva, že konanie vedené pod sp.zn. 15Er/2333/2011 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako v tomto konaní sp.zn. 15Er/1448/2015 a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného, resp. časť nároku oprávneného voči povinnému. Podľa § 103 Zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p., kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.V zmysle citovaných zákonných ustanovení je existencia právoplatného rozhodnutia o veci prekážkou toho, aby sa o rovnakej veci opätovne konalo a rozhodovalo (prekážka res iudicata). O prekážku res iudicata ide vtedy, ak sú súčasne splnené tri podmienky: 1. - začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, 2. - začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a 3. - o tej istej veci. O rovnakú vec ide tam, kde sa medzi tými istými účastníkmi konania rozhoduje o nároku, ktorý sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. V exekučnom konaní o rovnakú vec ide napr. vtedy, ak sa ten istý oprávnený domáha voči tomu istému povinnému vymoženia pohľadávky, na základe totožného exekučného titulu, pričom v predchádzajúcom exekučnom konaní súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. exekučný titul vyhlásil za nespôsobilý exekučný titul. Pokiaľ ide o okruh účastníkov, konanie sa týka tých istých účastníkov aj vtedy, ak na mieste niektorého z účastníkov je jeho právny nástupca (univerzálny alebo singulárny). Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nie dvakrát o tej istej veci. Keďže v tomto exekučnom konaní sp.zn. 15Er/1448/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom Uznesení č.k. 15Er/2333/2011-12 zo dňa 18.8.2011 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd je toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.
2.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že v prejednávanej veci došlo k prekročenie zákonných limitov preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia a súd prvého stupňa rozhodoval nad rámec zverenej právomoci s svojim konaním odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. V tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom môže rozhodnúť len dvomi spôsobmi a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo 205/2011, 5Ecdo 40/2013. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje je vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Z hľadiska jeho charakteru a zmyslu sa začleňuje medzi vykonávacie konanie, v ktorom sa uspokojujú oprávnenia priznané individuálnymi aplikáciami práva a teda sa autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov v právnych vzťahov. Poukázal na ust. § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku a § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku ako aj čl. ods. 2 Ústavy SR. Podľa ust. § 44 ods. 4 Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia zamietla právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich
diskriminovať pri jeho uplatnení, obsahom tohto práva je irelevantné konanie súdov a iných orgánov SR. Zaručuje každému nositeľovi základných práv a slobôd prostredníctvom procesných záruk reálny výkon na ochranu jeho základných práv a slobôd. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu a oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom. Preto exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastný na takomto zisťovaní skutkového stavu. Ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2 EP vykonáva iné dôkazy, než tie, ktoré sú výslovne uvedené v cit. ustanovení ako aj v prípadoch, keď exekučný stav na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť, aby sa k takto vykonaným dôkazom a takto novovytvorenej procesnej situácie vyjadril. Porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučný súd je voči skutkovo a právne v obdobných veciach v troch veciach poverenie vydajú aj zamietajú. Súd prvého stupňa preto vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistil skutkový stav, ktorý neobstojí. Exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva skúmať podmienky prechádzajúce vzniku exekučného titulu konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Ďalšie dôvody šetrenia dôvod, ktoré predstavujú materiálnu stránku titulu inak dané pre podanie žaloby na zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku exekučnému súdu nie sú zverené. Poukázal ďalej na rozhodnutie Ústavného súdu SR IIIÚS 23/2013-8. Ďalej na nález Ústavného súdu III. ÚS 153/07, nález Ústavného súdu III. ÚS 171/06 ako aj uznesenie KS v Banskej Bystrici, č.k. 43CoE 85/2015.
3.Povinná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z týchto dôvodov:
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
6. Po podaní odvolania oprávneného došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým okrem iného zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie posudzoval splnenie podmienok konania v danej exekučnej veci (teda aj existenciu prekážky veci rozhodnutej). Napriek zmene právnej úpravy odvolací súd posudzoval splnenie podmienok konania v zmysle napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pretože konanie v tejto exekučnej veci začalo za jeho platnosti a účinnosti a preto musia byť splnené podmienky konania stanovené právnym predpisom v čase jeho začatia. 7. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom doručeným na Okresný súd Prievidza dňa 30.03.2015 prostredníctvom súdneho exekútora domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na vymoženie istiny vo výške 499,77 eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom pri Rozhodcovská arbitrážna a mediačná, a.s. so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 7, sp.zn. H. XXXXXXX zo dňa 04.02.2011, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 14.02.2011 a vykonateľnosť dňa 18.02.2011.
8. Súd prvej inštancie potom správne zistil, že oprávnený sa na podklade tohto uvedeného exekučného titulu už domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie identického nároku. Predmetná vec bola vedená na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 15Er/2333/2011. Uznesením Okresného súdu Prievidza, č.k. 15Er/2333/2011-12 zo dňa 18.08.2011 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá a to v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 3CoE/139/2011-22 zo dňa 11.01.2012 a následne uznesením zo dňa 23.01.2014, č.k.
15Er/2333/2011-39 bolo exekučné konanie zastavené, pričom toto uznesenie nadobúda právoplatnosť dňa 03.02.2014.
9. Uvedené skutočnosti súd prvého stupňa správne právne posúdil podľa § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 O.s.p. a správne dospel k záveru, že ďalšiemu postupu v predmetnom exekučnom konaní bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej.
10. Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne on alebo iný súd rozhodol. Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.
11. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
12. Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.
13. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky- res iudicata dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3. a o tej istej veci. 14. Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.
15. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.
16. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, exekučný súd už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol uznesením, ktorým exekučné konanie zastavil a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.02.2014. Keďže uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uvedené uznesenie súdu prvej inštancie založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).