Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18CoP-7-2016.pdf
PDF · 93.82 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoP/7/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o mal. B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W. dieťa rodičov K. Rencz, nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, C., právne zastúpenej JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou so sídlom Krížna 14, Bratislava a V.. C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, C., t.č. M. XX, W., právne zastúpeného JUDr. Adrianou Krajníkovou, advokátkou so sídlom Kuzmányho 57, Košice, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 24P 132/2014-141 zo dňa 09.10.2015 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o určení výživného pre mal. dieťa.
Mení výrok o úprave styku tak, že otec mal. dieťaťa je oprávnený sa s dieťaťom stretávať každý párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý nepárny týždeň od stredy od 16.00 hod. do piatku do 16.00 hod.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol takto:
„Rozvádza manželstvo účastníkov V.. C. T., nar. XX.XX.XXXX a K. T., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 09.12.2009 v Prešove, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu W., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XXX.
Z v e r u j e mal. B. T., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ju zastupovať a spravovať jej majetok. Otec j e povinný prispievať na výživu mal. B. T., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 120,00 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku, opakovane do budúcna.
Otec mal. dieťaťa j e oprávnený sa s dieťaťom stretávať každý párny týždeň od štvrtku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod.; každý nepárny týždeň od stredy od 16.00 hod. do piatku do 16.00 hod.
Matka j e povinná dieťa pripraviť a odovzdať otcovi v mieste obvyklého pobytu dieťaťa a otec j e povinný po uplynutí doby vrátiť dieťa matke, ktorá ho prevezme v mieste obvyklého pobytu dieťaťa.
V prípade nepredvídaných udalostí, ktoré by znemožňovali realizáciu styku otca s maloletou, sú rodičia povinní vzájomne sa informovať minimálne 24 hodín vopred.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil vo vzťahu k rozvratu manželstva ako dlhodobý rozvrat, v ktorého prípade neprichádza do úvahy obnova manželského vzťahu. Pokiaľ išlo o zverenie maloletého dieťaťa, toto zveril do výchovy matky potom, čo po konaní otec žiadal striedavú výchovu a súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie. Pokiaľ išlo o výšku výživného svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z daňového priznania odporcu za rok 2013 vyplynuli príjmy vo výške 27.326,65 eur výdavky vo výške 1.2747,15 eur a základ dane vo výške 5.002,49 eur. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 vyplynuli príjmy vo výške 65.644,86 eur výdavky vo výške 67.085,62 eur a rozdiel príjmov a výdavkov vo výške - 1.441 eur. Pokiaľ išlo o príjmy navrhovateľky za rok 2014 to bolo 126.643,73 eur výdavky vo výške 121.083,97 eur a základ dane vo výške 5559,74 eur. Za rok 2013 vyplynuli príjmy u navrhovateľky vo výške 193.192 eur a výdavky vo výške 183.234 eur. Základ dane tak predstavoval sumu 9.957,98 eur. Vychádzal z potrieb maloletého dieťaťa, ktoré je v predškolskom veku, potreby maloletej hradia obaja rodičia v zmysle ustanovení o potrebe starať sa o výchovu, výživu a všestranný rozvoj dieťaťa. Považoval sumu 120 eur mesačne zo strany otca za primeranú sumu. Výdavky mesačne odhadol otec na sumu okolo 3.000 eur, a z tohto príjmu súd prvej inštancie stanovil výživne vo výške 120 eur mesačne. Pokiaľ išlo o styk rodiča s dieťaťom vychádzal zo znaleckého posudku, kde bolo odporúčané vzhľadom na to, že obaja rodičia majú dobrý vzťah k dieťaťu, obaja rodičia majú splnené podmienky pre riadnu starostlivosť a zabezpečenie všestranného rozvoja dieťaťa a tiež sociálno-ekonomický status je u oboch na rovnakej úrovni. Keďže rešpektoval súd prvej inštancie právo dieťaťa na udržanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s otcom, široko upravil stretávanie otca s dieťaťom tak , že každý párny týždeň sa bude stretávať od štvrtku od 16tej hodiny do nedele do 18tej hodiny a každý nepárny týždeň od stredy od 16tej hodiny do piatku do 16tej hodiny. Tým sa poskytol otcovi spravodlivý podiel starostlivosti keďže v priebehu jedného týždňa sa o maloletú Stelu stará od štvrtku do nedele a nasledujúci týždeň od stredy do piatku. Tým je zabezpečené, že má každý rodič ucelený víkend s dieťaťom a každý rodič ma zabezpečený dostatočný priestor na pravidelné stretávanie sa s oboma rodičmi.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka to konkrétne proti výroku o výške výživného a úprave styku. Pokiaľ išlo o situáciu týkajúcu sa opustenia spoločnej domácnosti zo strany otca, styk sa realizoval podľa svojvoľného rozhodnutie otca vo forme striedavej osobnej starostlivosti, frekvenciou striedania každý týždeň. Toto trvalo od mája do augusta v roku 2014. Medzičasom bolo vydané predbežné opatrenie, ktoré dočasne zverilo maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a upravilo styk maloletej s otcom. Od konca roka 2014 až doteraz sa styk realizoval podľa predbežného opatrenia ( 24P 133/2014). Počas takmer jeden a pol ročného obdobia sa účastníci konania dohodli o zmene realizácie styku len v niekoľkých malých prípadoch. Matka na pojednávaní dňa 9.10.2015 uviedla, že otec využil možnosť stretnúť sa s maloletou B. nad rámec predbežného opatrenia 2krát pričom sa tak stalo vždy pred niektorým z pojednávaní vo veci. Styk otca s maloletou sa realizuje podľa ustáleného modelu už jeden a pol roka, stále sa však vyskytujú momenty ktoré naznačujú, že dieťa nie je uzrozumené aj napriek relatívne dlhému času s tým, akým spôsobom sa styk realizuje a nie je s realizáciou styku v komforte. Matka má napriek všetkým negatívnym situáciám, ktoré sa udiali medzi ňou a odporcom potrebu a snahu motivovať maloletú k tomu, aby sa na čas strávený s odporcom tešila. Bohužiaľ v tomto prípade otec aj napriek svojim opakovaným vyjadreniam o tom ako má záujem na striedavej osobnej starostlivosti, neprispieva svojim správaním vo vzťahu k maloletej k tomu, aby sa maloletá mohla pokiaľ čo možno najlepšie a najrýchlejšie stotožniť so vzniknutou situáciou a túto akceptovať. Od začiatku sporov účastníkov konania sa matka riadne snaží pripraviť dieťa a styk s otcom a to jednak po fyzickej ale aj psychickej stránke, odporca však od začiatku odmieta maloletej dávať veci , ktoré jej matka pripraví s bizarným odôvodnením, že tieto smrdia. Otec má pre maloletú zakúpené vlastné oblečenie, ktoré maloletá v čase keď je s ním nosí. Matka sa zásadne vyhýba tomu, aby akékoľvek nezhody s odporcom riešila prostredníctvom maloletého dieťaťa, prípadne ho zaťažovala touto problematikou. Tiež musela odpovedať dieťaťu na otázku prečo si nesmie z domu, kde býva s matkou zobrať žiadnu hračku k otcovi, otec totiž zakázal dcére brať si so sebou hračky. Tieto situácie sa na prvý pohľad javia banálne a však zneisťuju maloleté dieťa a neprispievajú k tomu, aby maloletá dobre a bez problémov znášala realizáciu styku s odporcom. Matka má preto za to, že nebude na prospech maloletého dieťaťa ak sa aktuálne súdom nariadený styk v rámci párnych týždňov rozšíri už od štvrtku a žiada aby bol styk upravený tak ako doteraz, čiže od piatku od 16tej hodiny do nedele do
18tej. Rovnako tak matka má záujem sa s odporcom dohodnúť aj nad rámec súdneho rozhodnutia a to tak, aby bol realizovaný na prospech maloletej. Odporca aktuálne uhrádza 50 eur mesačne. Odporca sa po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti nezaoberal tým , kto a akým spôsobom bude hradiť spoločné záväzky účastníkov konania, ktoré im počas manželstva vznikli a tiet v plnej miere aktuálne znáša navrhovateľka. V rámci vykonaného dokazovania uviedol, že jeho mesačné výdavky predstavujú sumu 3000 eur, z čoho cca 200 až 300 eur sú jeho výdavky na maloletú. Je na mieste aby sa súd zaoberal otázkou štruktúry a odôvodnenosti týchto výdavkov a tým, či je v reálnych možnostiach odporcu hradiť vyššie výživné vo vzťahu k maloletej, ktorá je na výživu rodičov odkázaná. Preto žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa pokiaľ šlo o právo styku tak, aby sa stretával otec každý párny týždeň od piatku do nedele s dieťaťom a každý nepárny týždeň od stredy do piatku a pokiaľ išlo o výšku výživného žiadala určiť sumu 200 eur mesačne. Otec ani opatrovník sa k vyjadreniu matky nevyjadril.
4. Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako konanie ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 378 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP) a ust. § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. (ďalej len „CMP“) a zistil, že odvolanie matky je dôvodné len čiastočne.
5. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
6. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
7. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
8. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
9. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
10. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
11. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
12. Z obsahu spisu je zrejme, že prebiehalo konanie medzi účastníkmi o rozvod manželstva a úpravu práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Konanie o rozvod manželstva je právoplatne skončené a rovnako právoplatne aj výrok týkajúci sa zverenia maloletej B. T., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok W. R. R. a prebiehalo aj konanie úpravu práv a povinností na čas do rozvodu pred Okresným súdom v Prešove č.k. 24P/133/2014. Konanie o úpravu práv a povinností na čas do rozvodu bolo maloleté dieťa zverené do výchovy matky do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživne vo výške 50 eur mesačne a bol upravený styk otca s dieťaťom tak, že každý párny týždeň sa má právo stretávať od piatku od 16tej hodiny do nedele do 18tej hodiny a každý nepárny týždeň od stredy od 16tej hodiny do piatku do 16tej hodiny. Toto rozhodnutie súdu prvého stupňa konkrétne rozsudok č.k. 24P/133/2014-247 z 24.7.2015 bolo podrobené prieskumu odvolacím súdom v konaní 6CoP/26/2015 kde rozsudkom z dňa 15.12.2015 bol potvrdený rozsudok vo zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky vo výroku o styku zamietnutí výrokov striedavej starostlivosti a zrušený rozsudok vo výroku o výživnom a trovách konania vrátený na ďalšie konanie. Rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti každý z nich ma zabezpečené podmienky pre bývanie. Starajú sa o dieťa majú obaja evidentný záujem o rozvoj, výchovu a poskytnutie riadnej výživy dieťaťu.
13. Odvolanie matky odvolací súd považoval za dôvodné v tom zmysle slova, že v roku 2014 bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom podľa znaleckého dokazovania. Od tohto obdobia uplynul síce rok a pol, ale dieťa je stále ešte v útlom veku a navštevuje predškolské zariadenie čiže k podstatným zmenám na strane maloletého dieťaťa nedošlo. Je vo vývojovom štádiu predškolskom a za obdobie roka a pol sa zrealizovala úprava styku otca s dieťaťom podľa skoršieho rozhodnutia podľa znaleckého posudku a viac menej dieťa si pomaly na túto úpravu zvyklo. Z tohto dôvodu odvolací súd považoval zmenu hoci aj o jeden deň v párnom týždni na viac teda od štvrtku za momentálne ešte neodôvodnenú v to zmysle, že doterajšia úprava spisu podľa názoru odvolacieho súdu dostatočným spôsobom poskytuje priestor pre otca na realizáciu starostlivosti o dieťa a do nejakej podstatnejšej osobnostnej zmeny maloletej odvolací súd nevidel dôvod pre to, aby došlo k zmene úpravy styku, ktorý momentálne bol rešpektovaný oboma rodičmi. Z týchto dôvodov po výsledkoch vykonaného dokazovania po čo najväčšej snahe o priestor pre oboch rodičov vychádzajú z toho, že dieťa je v útlom detskom veku a znalkyňa neodporučila striedavú starostlivosť potom prílišná úprava styku, ktorá pomaly sa rovná striedavej starostlivosti v tomto období veku dieťaťa nie je namieste. Preto podľa ust. § 388 CSP a § 121 CMP zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa pokiaľ išlo o úpravu styku tak, že ponechal túto úpravu podľa predošlého rozhodnutia súdu prvého stupňa na čas do rozvodu podľa znaleckého dokazovania bez toho, aby bola prijatá v tomto smere vo vzťahu ku práve k styku akákoľvek zmena.
14. Iná situácia bola pokiaľ išlo o výšku výživného na maloleté dieťa, je možné konštatovať, že v danom prípade je potrebné sa zaoberať dôsledne tým, ako upraviť výšku výživného zo strany otca voči maloletej za situácie kedy otcovi bol upravený v dosť veľkom rozsahu styk s dieťaťom počas ktorého participuje na výžive a výchove maloletej s tým, že zabezpečuje aj základné potreby, podľa vyjadrenia matky aj ošatenie, hračky a trávenie času s otcom. Sám otec poukázal na to, že od 200 do 300 eur mesačne prichádzajú do úvahy výdavky len na maloletú Stelu. Obaja rodičia sú podnikatelia , predložili súdu dôkazy, týkajúce sa ich majetkových pomerov hlavne pokiaľ išlo o prijmy , to znamená daňové priznania, rovnako sa vyjadrili k svojim výdavkom, súd mal správu od opatrovníka z ktorej vyplynulo, že dieťa navštevuje predškolské zariadenie, kde sa platia štandardné mesačné poplatky. V rozhodnutí o výške výživného na čas do rozvodu bolo určené výživne sudom prvej inštancie vo výške 50 eur mesačne s tým , že toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom zrušené vo výroku o výžinom a bolo odporučené súdu prvého stupňa zaoberať sa aj možnosťou rozhodnutia o výživnom nielen v podobe bežného výživného, ale aj tvorby úspor. V tomto prípade sa odvolací súd domnieva, že suma 120 eur mesačne, vzhľadom na vek dieťaťa, by bola dostačujúca a otázka výdavkov, ktoré znáša matka ako spoločné záväzky kým nebolo manželstvo nebolo rozvedené nie je možné celkom zohľadniť pri určení výšky výživného vzhľadom k tomu, že výživné ma prednosť pred akýmikoľvek inými záväzkami. Majetkové pomery u oboch rodičov sú dobré, takisto majú zabezpečené bývanie a tým pádom aj priestor na to aby dieťa žilo v spoločnej domácnosti tak matky ako aj otca. Spoločné záväzky prípadne majetky a veci ktoré patria do BSM sa budú riešiť po právoplatnom rozvode manželstva. Súd prvej inštancie sa dôsledne venoval pozornosť
potrebám dieťaťa, ktoré zatiaľ boli prezentované len správou opatrovníka o tom, že sú výdavky spojené s návštevou materskej školy. Samozrejme obaja rodičia keďže u nich dieťa trávi istú dobu, u matky je dieťa zverené do osobnej starostlivosti u otca je upravený v pomerne širokom rozsahu styk otca s dieťaťom. Otec napriek tomu, že za rok 2014 jeho výdavky prevyšovali prímy uviedol, že mesačne sú jeho výdavky sú zhruba 3000 eur. Pokiaľ otec zakupuje ošatenie, hračky a potreby pre dieťa osobitne a nechce používať veci, ktoré kupuje, matka je to jeho osobné rozhodnutie, to však nemôže mať vplyv na to, že matka potrebuje veci zabezpečovať a na to ma prispievať aj otec. Na druhej strane však matka tie výdavky s dieťaťom sú jednoznačne ovplyvňované aj tým, že dieťa dosť veľa času trávi aj s otcom. Nateraz vzhľadom na vek a potreby mal. dieťaťa odvolací súd považoval určené výživné za dostatočné.
17. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolací súd vo výroku o výživnom potvrdil podľa ust. § 387 CSP.
18. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 CSP a ust. § 52 CMP.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).