Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-867-2015.pdf
PDF · 94.94 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/867/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému : Q. o zaplatenie 464,20 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 215,25 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 46,55 € od 26.03.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 82,34 € od 26.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 86,36 € od 23.05.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 18.09.2015 doručil žalobca Okresnému súdu Bratislava III. žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 464,20 € s príslušenstvom titulom neuhradených služieb a zmluvnej pokuty. Tunajšiemu súdu bola vec postúpená dňa 19.11.2015 z dôvodu miestnej nepríslušnosti. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 20.11.2014 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca na jednej strane (ďalej len ako „právny predchodca“) a on ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bo odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči žalovanému. Postupca poskytol žalovanému v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov služby elektronickej komunikácie, ktorých cenu mu vyúčtoval faktúru č. 7302641629 splatnú dňa 25.03.2013 na sumu 46,55 €, faktúru č. 7303655093 splatnú dňa 25.04.2013 na sumu 82,34 €, faktúru č. 7304772071 splatnú dňa 25.05.2013 na sumu 86,36 €, faktúru č. 7401489018 splatnú dňa 25.02.2014 na sumu 248,95 €. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 464,20 €. Podľa žalobcu medzi postupcom a žalovaným vznikol obchodno- záväzkový vzťah, z ktorého vznikla povinnosť postupcovi poskytnúť žalovanému služby a žalovaný sa zaviazal uhradiť cenu týchto služieb. Zmluvné strany si v súlade s § 300 Obchodného zákonníka dohodli zmluvnú pokutu za nedodržanie lehoty splatnosti faktúry vo výške uvedenej v platnej Tarife ST. V časti IV. bod 8 Všeobecných zmluvných podmienok si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej čiastky pre prípad omeškania s úhradou dlžnej čiastky za poskytnuté telekomunikačné služby.
2. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.
3. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 27.06.2016. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:
5. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469, ako postupca na jednej strane (ďalej len ako „právny predchodca“) a žalobca ako postupník na strane druhej uzavreli postúpil postupník pohľadávky z neuhradených komunikačných služieb svojich zákazníkov na žalobcu, o.i. predmetom zmluvy bol aj odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe zmluvy vrátane pohľadávky voči žalovanému v celkovej výške, ktorá zodpovedá výške žalovanej istiny.
6. Z faktúry č. 7401489018 splatnej dňa 25.02.2014 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému účtovné položky „zmluvná pokuta“ sumou 248,95 €.
7. Z faktúry č. 7302641629 splatnej 25.03.2013 na sumu 46,55 €, faktúry č. 7303655093 splatnej dňa 25.04.2013 na sumu 82,34 €, faktúry č. 7304772071 splatnej dňa 25.05.2013 na sumu 86,36 € súd zistil, že predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie od 08.02.2013 - 07.05.2013.
8. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu poskytnutia služby (ďalej len zákon č. 610/2003 Z.z.), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
9. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
10. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
11. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 od. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
17. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, účinného v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti nezaplatenej ceny poskytnutých telekomunikačných služieb. Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby. Súd na právny vzťah zo zmluvy o pripojení aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách účinné od 01.01.2008 a zák.č. 630/2003 Z.z, právny vzťah medzi stranami súd posúdil ako občianskoprávny vzťah, žalovaný služby využíval ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaný využíval služby právneho predchodcu žalobcu, cenu poskytovaných služieb splatných fakturoval právny predchodca žalobcu spolu v sume 215,25 €. Žalovaný poskytnutie služieb nenamietal. Súd preto žalobe v tejto časti uplatneného nároku vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 215,25 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby.
22. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť i úrok z omeškania z priznanej časti istiny, a to s ohľadom na vznik omeškania s úhradou jednotlivých faktúr, ktorými boli žalovanému vyúčtované poskytnuté telekomunikačné služby (deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr, s ktorých úhradou je odporca v omeškaní) vo výške 5,75 % ročne, resp. 5,5 % ročne. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu omeškania predstavovala výšku 0,75% (0,75%+5%) a 0,5 % (0,5%+5%) v okamihu vzniku omeškania, t.j. deň po splatnosti faktúr.
23. Žalobca ďalej uplatnil nárok na zaplatenie sumy 248,95 € titulom zmluvnej pokuty, ktorý skutkovo odôvodňuje tvrdením, že pre prípad porušenia zmluvných povinností žalovaného voči právnemu predchodcovi žalobcu bol žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve. Toto svoje tvrdenie o dojednaní zmluvnej pokuty v uplatnenej výške za porušenie konkrétnych zmluvných povinností žalovaným však žalobca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, (samotná faktúra o vyúčtovaní zmluvnej pokuty nie je takýmto dôkazom), pričom táto skutočnosť je samostatným dôvodom na zamietnutie žaloby.
24. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). Ak teda žalobca tvrdil, že žalovaný je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, bolo jeho procesnou povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu na princípe zodpovednosti za zavinenie, t.j. dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil (§ 545 ods. 3 Obč. z.), pre uzavretie zmluvnej pokuty sa vyžaduje písomná forma. Z písomnej dohody o zmluvnej pokute musí jednoznačne vyplývať výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, ako aj musí vyplývať za porušenie akej povinnosti je zmluvná pokuta dohodnutá. Toto určenie povinnosti, ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou je podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez toho totiž nemožno zistiť, či, resp. kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty. Žalobca nepreukázal, že na základe tvrdeného zmluvného vzťahu má voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, keď bol povinný preukázať, na základe akého písomného právneho úkonu bola dohodnutá zmluvná pokuta. Súd nemal preukázané, že tvrdená pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty vznikla, nakoľko zo žiadnej predloženej listiny dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvných povinností na strane účastníka nevyplýva. Ani prípadné uvedenie zmluvnej pokuty vo všeobecných obchodných podmienkach nie je možné považovať za dodržanie písomnej formy právneho úkonu, ako zákonom prepísanej podmienky platnosti dojednania o zmluvnej pokute. Zároveň s ohľadom na skutočnosť, že tieto podmienky sú vopred pripraveným formulárom, ktorý nie je podpísaný žiadnou zo zmluvných strán, teda nie je možné dospieť k záveru, že ide o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.
25. Nad rámec posúdenia tejto sporovej veci súd uvádza, že je mu z rozhodovacej činnosti známa skutočnosť, že žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu na skutkovom základe opísanom v žalobe na základe dodatkov uzatvorených jeho právnym predchodcom k zmluvám o pripojení, avšak i v prípade, že by uzatvorenie takéhoto dodatku so žalovaným tvrdil a preukázal, rozsudkom Okresného súdu Komárno spis. zn. 8C/204/2012 zo dňa 01.07.2013 súd určil, že zmluvná podmienka dojednaná medzi dodávateľom T-Mobile Slovensko, a.s. a odporcom v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 16.8.2007 v bode 4: "v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) - c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku", je ako neprijateľná neplatná. Právoplatnosťou rozhodnutia Okresného súdu Komárno spis. zn. 8C/204/2012 zo dňa 01.07.2013 vzniká hmotnoprávna povinnosť zdržať sa používania alebo akéhokoľvek uplatňovania neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmluvách a právnych vzťahoch dodávateľa, ktorý zmluvnú podmienku používal. Nakoľko o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky bolo právoplatne rozhodnuté, súd poukazuje na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorého následkom je nemožnosť prisúdenia plnenia zo zmluvnej podmienky, ktorú súd voči konkrétnemu dodávateľovi tovaru alebo služieb už v inom konaní označil ako neprijateľnú.
26. Na vyššie uvedené preto žalobu v časti uplatneného nároku 248,95 € s príslušenstvom zamietol.
27. Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 464,20 € s príslušenstvom, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 215,25 € s príslušenstvom, t.j. 46,37 %, žalovaný v časti o zaplatenie sumy 248,95 € s príslušenstvom, t.j. 53,63 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Žalovanému tak vzniklo právo na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 7,26 %. Žalovaný si však náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatnil a ani zo súdneho spisu mu vznik trov nevyplýva, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).