Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/10/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. júla 2016, v trestnej veci obžalovaného J. H., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 06.08.2015, sp. zn. XXT/XXX/ XXXX, takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovanému J. H., nar. XX.XX.XXXX vo L. nad B., trvale bytom V. X. č. XXX, okr. L. nad B.,

u k l a d á:

Podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. v spojení s ust. § 54 Tr. zák. trest povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák. v spojení s ust. § 55 ods. 1 Tr. zák. povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe podľa svojich síl a schopností spoločne a nerozdielne s už odsúdenou J. Q. spôsobenú škodu vo výške 4 (štyri) eurá a 34 (tridsaťštyri) centov.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného J. H. vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

spolu s už právoplatne odsúdenou J. Q. v presne nezistený deň a v presne nezistenom čase, v dobe od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, neoprávnene napojili elektroinštaláciu rodinného domu popisné číslo XXX v obci V. X., okr. L. nad B. tak, že zviedli priamo z distribučnej siete vodič CY - 2,5 po betónovom stĺpe, ktorý je umiestnený na dvore rodinného domu, pripojili ho k ističu na múre rodinného domu a odtiaľ napojili elektroinštaláciu domu a takto spoločne neoprávnene odoberali elektrickú energiu, ktorá podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, čím takto svojím konaním pre Východoslovenskú distribučnú, a. s., Košice, spôsobili škodu vo výške 14,34 Eur.

Za to mu uložil podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. h/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere piatich mesiacov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému aj povinnosť nahradiť poškodenému Východoslovenská distribučná, a. s., Košice, škodu vo výške 7,17 eur a podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal poškodeného so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na občiansko-súdne konanie alebo konanie pred iným príslušným orgánom.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal obžalovaný odvolanie, ktoré neskôr osobitným podaním aj v krátkosti odôvodnil. V písomných dôvodoch svojho odvolania namietal, že uložený trest je, podľa jeho názoru, neprimerane vysoký. Poukázal na to, že poškodenej spoločnosti spôsobil škodu len vo výške 14,34 eur, ktorú aj uhradil.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Vzhľadom na to, že krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je v zásade dôvodné.

Pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu prihliadal potom krajský súd na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., a to ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, ako aj odradenie iných od páchania trestných činov a vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou a dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti nie je nevyhnutné pôsobiť trestom odňatia slobody vo výmere piatich mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, preto napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a sám o treste obžalovaného rozhodol.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený skôr pozitívne s tým, že má minimálne deväť detí, stará sa o dve deti so zdravotnými ťažkosťami, taktiež o svoju 70-ročnú mamu, aj keď je nezamestnaný, pracuje v rámci obecných služieb, pričom do práce chodí načas a vzorne si plní svoje povinnosti, má určenú vyživovaciu povinnosť voči jeho ďalším siedmim maloletým deťom, nebol riešený komisiou pre verejný poriadok.

V odpise registra trestov má obžalovaný deväť záznamov, čo znamená, že v deviatich prípadoch sa už trestného činu dopustil, a to aj keď v piatich prípadoch sa naňho hľadí, akoby nebol odsúdený, pretože fikcia neodsúdenia sa z hľadiska hodnotenia jeho osoby na skutočnosť, že aj v tomto prípade sa trestného činu dopustil, nevzťahuje, z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný sa opakovane dopúšťal aj priestupkov a to najmä na úseku dopravy, čo znamená, že obžalovaný má ľahostajný prístup k dodržiavaniu všeobecne záväzných a všeobecne akceptovaných pravidiel správania. Naposledy bol obžalovaný súdne trestaný rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 22.10.2008, právoplatným toho istého dňa, ktorým mu za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia s tým, že trest vykonal 09.03.2009, čo znamená, že obžalovanému priťažovalo, že za trestný čin už bol odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.).

Obžalovanému aj napriek záveru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, podľa názoru krajského súdu, poľahčovalo, že k spáchaniu trestného činu sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.), keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 06.08.2015, ako to vyplýva zo zápisnice o tomto úkone, urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., teda k spáchaniu trestného činu sa priznal a jeho spáchanie tak na spomínanom hlavnom pojednávaní, ako aj na

verejnom zasadnutí konanom o jeho odvolaní, oľutoval. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že obžalovanému poľahčovalo, že trestný čin spáchal pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil, majúc pritom na zreteli, že obžalovaný sa stará o početnú rodinu, ktorej príjem nepostačuje na uspokojovanie základných životných potrieb, k tomu je nutné uviesť, že pri takomto dôvode je priliehavejšie použitie ustanovenia § 36 písm. g/ Tr. zák., podľa ktorého poľahčujúcou okolnosťou je aj to, že páchateľ spáchal trestný čin v dôsledku núdze, ktorú si sám nespôsobil, pretože práve núdzou rozumie situáciu, keď páchateľ nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov pre zabezpečenie svojich životných potrieb s tým, že tiesnivými osobnými alebo rodinnými pomermi sa rozumie iná situácia ako je núdza, teda nedostatok finančných prostriedkov, ako je napr. choroba či už samotného obžalovaného, rodinných príslušníkov, nezavinený rozpad manželstva a pod.

Avšak pre spoľahlivý záver, že obžalovaný konal v dôsledku núdze, niet v spise dostatok dôkazov, pretože pre takýto záver nie je možné vychádzať len z vyjadrení obžalovaného, prípadne charakteristiky obce. V spise sa totiž nenachádza žiaden oficiálny doklad o skutočnom počte detí obžalovaného, rozsudky súdov ukladajúce povinnosť obžalovaného platiť maloletým deťom výživné, doklady o výške rodičovského príspevku, ktorý mala poberať družka obžalovaného, o tom, či obžalovaný nepoberal dávky sociálnej pomoci, potvrdenie zamestnávateľa obžalovaného o výške jeho príjme, keďže podľa jeho vyjadrenia, mal byť zamestnaný na základe dohody o pracovnej činnosti, doklady o tom, či nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ak áno a bol z nej vyradený, z akého dôvodu sa tak stalo, ak bol zamestnaný a došlo k ukončeniu jeho pracovnej činnosti, taktiež, z akého dôvodu k tejto skutočnosti došlo a pod., pretože pokiaľ by sa obžalovaný bezdôvodne vzdal zamestnania, bezdôvodne nespolupracoval s úradom práce a z tohto dôvodu bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený, nešlo by o situáciu, ktorú by si sám nespôsobil. Vzhľadom na to, že obžalovaný už v prípravnom konaní tvrdil, že žije v stave hmotnej núdzi, bolo potrebné, aby tieto skutočnosti už v prípravnom konaní objasnili orgány činné v trestnom konaní, pretože vychádzajúc z ust. § 2 ods. 10 štvrtá veta Tr. poriadku, orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. Vzhľadom ale na to, že krajský súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre ukladanie alternatívneho trestu, nepovažoval za efektívne v tomto štádiu konania dopĺňať v tomto smere dokazovanie a nahrádzať tak činnosť orgánov činných v trestnom konaní.

Hodnotiac potom jednotlivé vyššie uvedené hľadiská ukladania trestu a v rámci toho aj možnosti nápravy obžalovaného, v neprospech priaznivej prognózy nápravy obžalovaného vyznieva skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti opakovane súdne trestaný, opakovane sa teda dopúšťal trestných činov a priestupkov. V smere ale posúdenia jeho prognózy nápravy ako priaznivej vyznieva skutočnosť, že po dobu cca piatich rokov po poslednom výkone trestu odňatia slobody viedol riadny život, nedopúšťal sa trestnej činnosti, čo odôvodňuje predpoklad, že aj v budúcnosti by mohol viesť riadny život a spáchanie trestnej činnosti stíhanej v prejednávanej veci bolo len ojedinelým zlyhaním vo vedení už inak riadneho života. Prognóza nápravy obžalovaného potom pri úvahách o treste výrazným spôsobom nevyznieva ani v prospech, ale ani v neprospech obžalovaného. Posudzujúc ale ďalšie hľadiská ukladania trestov výrazne v prospech obžalovaného pri úvahách o ukladaní trestu vyznieva spôsobený následok, keďže malo ísť len o sumu vo výške 14,34 eur, z ktorej obžalovaný navyše 10,- eur uhradil. V prospech obžalovaného potom ešte vyznieva aj pohnútka, ktorá viedla k spáchaniu trestného činu, pretože ňou, podľa vyjadrenia obžalovaného, pričom opak v prejednávanej veci zistený nebol, mala byť snaha zabezpečiť základné životné potreby jeho rodiny. Vyrovnané priťažujúce a poľahčujúce okolnosti potom výrazným spôsobom nevyznievajú ani v prospech ani v neprospech obžalovaného. Za takejto situácie potom bolo, podľa názoru krajského súdu, namieste ukladanie alternatívneho trestu nespojeného s odňatím slobody, teda trestu povinnej práce v hornej tretine zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 200 hodín. Napokon na obžalovaného doposiaľ, aj napriek jeho početným záznamom v odpise registra trestov, takýmto trestom ešte pôsobené nebolo, preto je, podľa názoru krajského súdu, keďže ani hrozba trestom odňatia slobody k náprave obžalovaného neviedla, namieste pôsobiť naňho iným druhom trestu a to práve trestom povinnej práce.

Obžalovaný si ale musí uvedomiť, že vychádzajúc z ust. § 55 Tr. zák. trest povinnej práce je povinný vykonať do jedného roka od nariadenia jeho výkonu, vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu a počas výkonu tohto trestu musí viesť riadny život, teda nedopúšťať sa protiprávnych konaní, t.j. trestných činov, ale ani priestupkov, pretože takýmto spôsobom by mohol zavdať príčinu pre premenu uloženého

trestu povinnej práce, a to každých dvoch hodín nevykonanej práce na jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Na posilnenie účinku uloženého trestu povinnej práce uložil krajský súd obžalovanému aj povinnosť uhradiť spoločne a nerozdielne s už odsúdenou J. Q., podľa svojich síl a schopností, zvyšok neuhradenej škody a to v sume 4,34 eur.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.