Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-239-2016.pdf
PDF · 111.99 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/239/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Petra Kvietka, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: C. K., nar. X.X.XXXX, bytom G. XX, zast. advokátkou JUDr. Elenou Matulovou, AK so sídlom Železničná 7, Poltár, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 18216/12, o vymoženie 1 889,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 17Er/1015/2012-66 zo dňa 29. apríla 2016, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Povinnému priznáva voči oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd, konajúci ako súd exekučný, napadnutým rozhodnutím exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým PhD. pod sp. zn. EX 18216/12 zastavil exekúciu.
2. Exekučným titulom v predmetnom prípade bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR 06934/11 zo dňa 27.7.2011. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že dňa 20.5.2015 doručil povinný prostredníctvom právnej zástupkyne návrh na odklad exekúcie, spolu s návrhom na zastavenie exekúcie. Dôvod spočíval v tom, že Rozhodcovskú zmluvu na základe, ktorej vznikol exekučný titul považoval za neprijateľnú a za neplatnú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. Namietal aj, že uplatnený nárok vyplýva zo zmenky zo dňa 27.10.2010, ktorá bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 27.10.2010. Táto zmenka je splatná kedykoľvek po jej predložení a zároveň nastáva jej splatnosť do 4 rokov od jej vystavenia, čím došlo k porušeniu § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch. Dňa 3.2.2016 súdny exekútor doručil exekučnému súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, v ktorom oprávnený uviedol, že dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v ustanovení § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Oprávnený je však pripravený opätovne doložiť akékoľvek z týchto dôkazov ak došlo k ich strate z exekučného spisu.
3. Exekučný súd po preskúmaní veci vzťah medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo zmluvy o úvere zo dňa 27.10.2010 posúdil ako spotrebiteľský. Potom posudzoval exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zmluvu u o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.10.2010, zmenku č. XXXXXXXXX a doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Poukázal na § 4 ods. 6 zákona č. 258 /2001 o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, z ktorého vyplávalo, že veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V predmetnom prípade veriteľ si uplatnil voči dlžníkovi nárok zo zmenky vyplnenej dňa 3.6.2011 vo výške 1 889,83 eur, pričom istina poskytnutého úveru predstavovala sumu 900,-eur. V zmysle citovaného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľov si veriteľ mohol voči dlžníka uplatniť nárok zo zabezpečovacej zmenky len v tom prípade, ak zmenková suma v čase vyplnenia (vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva - vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) činila maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, t. j. maximálne 270,-eur. Na základe uvedeného exekučný súd dospel k záveru, že nárok veriteľa zo zmenky uplatnený v predmetnej exekúcii je v rozpore s vyššie citovaným ustanovením § 4 ods. 6 z.č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, preto exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písmeno m) Exekučného poriadku zastavil. O návrhu povinného na odklad exekúcie súd osobitne nerozhodol, nakoľko v zmysle § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcia je odložená odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. od 23.12.2015.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.; v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred sudom (ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).
5. Oprávnený uviedol, že postavenie povinného ako spotrebiteľa razantne odmieta. Dňa 27.10.2010 oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úvere na účel povolania. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľským úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená na výkon zamestnania a v dôsledku toho povinný nie je spotrebiteľom v zmysle definície spotrebiteľa podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (účinného v čase uzatvorenia zmluvy). Oprávnený trval na tom, že povinný nijako nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu vstupoval. V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Povinný v zmluve o úvere výslovne prehlásil a svoje vyhlásenie potvrdil osobitne podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. Z uvedeného mal za preukázané, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko povinný vstúpil do právneho vzťahu s oprávneným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 10Er/422/2014 a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 35Er/1632/2014.
6. V prípade, ak by súd aj napriek vyššie uvedenému považoval vzťah medzi oprávneným a povinným za spotrebiteľský uviedol, že v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, nebolo možné prihliadnuť na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, z dôvodu zákazu zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou, ktorá bola ustanovená v § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžička od 1.1.2011 do 30.4.2014 (t.z. presne 40 mesiacov) a jedinou sankciou za jej porušenie bola zodpovednosť veriteľa za škodu vzniknutú poručením nemožnosti zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou veriteľom. Nachádzací súd môže na porušenie zákonného zákazu vystaviť zmenku veriteľom prihliadať iba na námietku dlžníka, pretože porušenie zákonného zákazu vystaviť zmenku na zabezpečenie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy oprávňuje zmenkového dlžníka na uplatnenie nároku na náhradu škody iba voči veriteľovi (zmenkovému veriteľovi). V zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol súd oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in
personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, ak nebola súdu uložená, takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku, ako je od 1.1.2016 stanovená, je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, nepochybne pravou retroaktivitou. V prípade zmenkového nároku nejde o zmluvnú podmienku, preto sa nemôže aplikovať ani smernica 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť. Zmenka je totiž cenný papier a jej vznik, aj keď je zakázaný, nemožno poprieť. Ak však súd nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže brániť výkonu práva zo zmenky. Ale aj keby zistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, opäť do 22.12.2015 na túto okolnosť musel upozorniť zmenkový dlžník námietku.
7. S ohľadom na vyššie uvedené žiadal o zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci prvostupňovému súdu.
8. Vo vyjadrení k odvolaniu povinný poukázal aj na neplatnosť rozhodcovskej doložky, ktorej dôvod je postačujúcim na zastavenie exekúcie, keďže právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok je založená na neplatnom právnom úkone. Za vyjadrenie k odvolaniu si povinný uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia.
9. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.
12. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
13. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
14. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
15. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na to, že s účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach.
16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.
17. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že dňa 20.8.2012 bol spísaný vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým za účasti splnomocneného zástupcu oprávneného návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 12.10.2012 bola Okresnému súdu Lučenec doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V danom prípade súdny exekútor požiadal na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava SR 06934/11 zo dňa
27.7.2011. Týmto rozhodnutím bol povinný ako žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi- oprávnenému 1889,83 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1889,83 Eur od 22.4.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1889,83 Eur od 8.6.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 432,86 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Okresný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol a dňa 30.1.2013 poveril výkonom exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava. Dňa 20.5.2015 doručil povinný prostredníctvom právnej zástupkyne návrh na odklad exekúcie, spolu s návrhom na zastavenie exekúcie. Dôvod spočíval v tom, že Rozhodcovskú zmluvu na základe, ktorej vznikol exekučný titul považoval za neprijateľnú a za neplatnú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. Dňa 3.2.2016 súdny exekútor doručil exekučnému súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., v ktorom oprávnený uviedol, že dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v ustanovení § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané.
18. Krajský súd odvolaním napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil, pretože sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení okresného súdu, na ktoré poukazuje v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP. Námietky oprávneného spočívajú v podstate vtom, že odmieta postavenie povinného ako spotrebiteľa a na neplatnosť zmenky má súd prihliadať, iba ak to namieta povinný boli vyhodnotené ako neopodstatnené.
19. Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), účinného od 23.12.2015; súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
20. Podľa ust. § 58 ods. 1, Exekučného poriadku; exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
21. Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že súd aj bez návrhu je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. V predmetom prípade exekučný súd dôvodne skúmal spôsobilosť vedenia exekúcie v súvislosti s priznaným nárokom vyplývajúcim so zmenky. Ďalším dôvodom skúmania prijateľnosti exekúcie je či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú zistené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Právny predpis (Exekučný poriadok), resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19).
22. K námietke oprávneného, že s povinným uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel povolania, tunajší súd poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 23. februára 2010 sp. zn. 10CoE/5/2010. Z neho vyplýva, že veriteľa úveru nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj ustanoveniam zákona o spotrebiteľskom úvere to, že v zmluve o úvere neuvedie účel, za ktorým sa úver poskytuje a že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu
kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), teda veriteľa. Zaiste potom niet rozumného dôvodu, pre ktorý by sa takéto závery nemali primerane uplatniť aj u zmlúv nespadajúcich pod úpravu spotrebiteľských úverov, avšak definovateľných ako spotrebiteľské a potreby rešpektovania takýmito zmluvami noriem tzv. spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle. Pretože však takéto právo (najmä úprava spotrebiteľských zmlúv v O. z.) pracuje s čiastočne odlišnou terminológiou, skoršie závery je zrejme žiaduce doplniť (a to i s prihliadnutím k možnému výskytu zastierania skutočného účelu uzavretia zmlúv, ich subjektov či pohnútok takých subjektov inými nasvedčujúcimi nespotrebiteľskému charakteru vzťahu) tak, že i v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ) a že existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Ak potom z už uvedeného vyššie vyplýva, že výkon povolania (ako účel uzavretia zmluvy či jej plnenia) je z hľadiska stotožnenia konania odberateľa s predmetom jeho obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti najproblematickejší, totožnosť však reálne prichádza do úvahy len v prípade tzv. podnikateľských povolaní, namieste je i ďalší záver a to ten, že bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. V predmetnej veci teda nie je pochybnosť o spotrebiteľskom vzťahu, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 27.10.2010 medzi oprávneným a povinným. Oprávnený ani podaným odvolaním nepreukázal opak.
23. Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; podľa (Exekučný poriadok) v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
24. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku; v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
25. V zmysle § 243f ods. 3 Exekučného poriadku; prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
26. Podľa § 57 ods. 1 písmeno m) súd exekúciu zastaví ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť zmenky, 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie, vyhlásenia exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
27. Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.
28. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258 /2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy ( t.z. 27.10.2010 ) platí, že v súvislosti s poskytnutím úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva ( vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
29. Odvolací súd konštatuje, že oprávnený dourčil exekučnému súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 21.1.2016. Avšak po preskúmaní veci okresný súd mal za preukázanú nezákonnosť vedenia exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu rozhodcovského rozsudku, ktorý priznal plnenie vyplývajúce zo zmenky. Bolo preukázané, že veriteľ (oprávnený) si uplatnil voči dlžníkovi nárok zo zmenky vyplnenej dňa 3.6.2011 vo výške 1 889,83 EUR, pričom istina poskytnutého úveru predstavovala sumu 900,-eur. V zmysle citovaného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľov si veriteľ mohol voči dlžníka uplatniť nárok zo zabezpečovacej zmenky len v tom prípade, ak zmenková suma v čase vyplnenia činila maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, t. z. maximálne 270 EUR. Pretože zmenka priznávala plnenie v rozpore so zákonom bola exekúcia zastavená s poukázaním na § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Ako už bolo povedané odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým uznesením exekučného súdu. Vo veci je zjavné, že oprávnený si vyžadoval plnenie v rozpore so zákonom. Rozpor vedenia exekúcie so zákonom môže exekučný súd skúmať ex offo, aj v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného už v čase začatia vedenia exekúcie, počas celého konania aj bez námietky povinného.
30. Je potrebné uviesť, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy a preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod. Oprávnený si v rozhodcovskom konaní uplatnil svoju pohľadávku ako pohľadávku zo zmenky vystavenej podľa zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. V takomto prípade ide podľa názoru odvolacieho súdu o rozpor so zákonom, respektíve minimálne o snahu obísť právne normy o spotrebiteľských právnych vzťahov.
31. Prechodné a záverečné ustanovenia k zákonu č. 438/2015 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony účinného od 23.12.2015 zároveň určili, že ustanovenia tohto zákona, ktoré doplnili § 39 ods. 4, § 44 ods. 2 a prijali § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku sa aplikujú aj na konania pred účinnosťou zákona, preto exekučný súd správne použil ustanovenia tohto zákona aj na konanie pred jeho účinnosťou.
32. Nad rámec odôvodnenia námietok pre odvolanie krajský súd uvádza:
33. Exekúciu by ani nebolo možné vykonať z dôvodu, že oprávnený v danej veci navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 06934/11 zo dňa 27.7.2011 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami. Predmetnú rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za platne uzavretú. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Mohol ju len ako celok odmietnuť alebo prijať. Iná možnosť individuálneho dojednania v nej absentuje. Preto bolo potrebné aj túto považovať za neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
34. Krajský súd zároveň posúdil rozhodcovskú zmluvu za neplatnú. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt.
35. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne.
36. Povinný mal v odvolacom konaní úspech, má preto podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 251 ods. 1 CSP právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie.
37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP)