Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-14C/1/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľky: H.. Z. M., nar. XX.X.XXXX, bytom v F., P. XX, zast. JUDr. Michalom Hvozdom, advokátom so sídlom v Košiciach, Tyršovo nábrežie 5, proti odporcovi: H. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom P., Ž. XX, o úhradu výživy a nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom takto

rozhodol:

l. Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 30,00 eur mesačne od 7.1.2015 do 7.1.2017, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred. Zročný príspevok za čas od 7.1.2015 do 31.7.2016 v sume 570,00 eur súd povoľuje odporcovi splácať v mesačných splátkach po 30,00 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.

II. Odporca je povinný jednorázovo prispieť navrhovateľke z titulu príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sumou 392,54 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 777,61 eur z titulu sumy potrebnej na zabezpečenie výživy dieťaťa, po dobu počas ktorej by navrhovateľke patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu, pričom sumu 388,00 eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zvyšok sa povoľuje odporcovi splácať v mesačných splátkach po 50,00 eur, vždy do 10.dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia sumy 777,61 eur.

IV. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

V. Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 113,41 eur na účet Okresného súdu Košice- okolie do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom, doplneným dňa 24.7.2015, domáhala určenia príspevku na zabezpečenie výživy nevydatej matky, príspevku na náhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a určenia sumy potrebnej na zabezpečenie výživy dieťaťa proti odporcovi. V čase podania návrhu bola navrhovateľka tehotná, pričom uviedla, že odporca je pravdepodobným otcom neskôr narodeného maloletého Z. C. M., ktorý sa narodil dňa 30.5.2015, nakoľko v čase rozhodnom pre splodenie maloletého udržiavala intímny pomer len s odporcom. Svoj návrh odôvodnila tým, že vzťah s odporcom, z ktorého bolo počaté maloleté dieťa ukončila, keďže odporca od nej odišiel. S odporcom žila v spoločnej domácnosti do 13.9.2014 a dovtedy jej prispieval na chod domácnosti sumou 130,00 eur mesačne. Navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur. Navrhovateľka býva vo svojom 3-izbovom byte spolu s 2 mal. deťmi, je rozvedená a bývalý manžel

platí výživné na dcéru pochádzajúcu z manželstva vo výške 300,00 eur mesačne. Taktiež poberá aj rodinné prídavky na dve deti. Náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom si vyčíslila v sume 1 474,04 eur, čo predstavuje náklady na lekársku starostlivosť vo výške 874,22 eur, náklady na oblečenie v sume 313,28 eur. Náklady na výživu dieťaťa, vrátane detskej výbavičky, si vyčíslila v sume 3 624,21 eur.

2. Odporca v písomnom vyjadrení vyjadril nesúhlas s podaným návrhom. Namietal, že by mohol byť hoci len pravdepodobným otcom mal. dieťaťa a zároveň namietal výšku navrhovateľkou požadovaných súm.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní zotrval na podanom návrhu, pričom poukázal na skutočnosti uvedené v návrhu a ďalších vyjadreniach, ktoré boli zaslané súdu. Uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáha od odporcu priznania príspevkov na úhradu jej niektorých výdavkov podľa § 74 ods. 2 Zákona o rodine, pričom voči odporcovi si uplatňuje sumu 60,00 eur mesačne po dobu 2 rokov z titulu príspevku na výživu nevydatej matke, ďalej sumu 1 474,04 eur z titulu príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a z titulu príspevku na náklady spojené s výživou dieťaťa vo výške 170,00 eur mesačne po dobu 37 týždňov, ako aj sumu 1 956,95 eur z titulu úhrady nákladov spojených so zadovážením výbavičky.

5. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že s odporcom udržiavala 7-ročný partnerský vzťah a v máji 2014 sa rozhodli účastníci, že budú mať spolu dieťa. Následne v auguste 2014 otehotnela. Keďže odporca prichádzal domov v podnapitom stave, čo mu vyčítala, odporcovi sa to nepáčilo a tak dňa 13.9.2014 odišiel zo spoločnej domácnosti. Potom ako bolo potvrdené jej tehotenstvo, oznámila to odporcovi a neskôr sa skontaktovala s jeho rodinou. Po tomto sa zmenil postoj odporcu k navrhovateľke a vrátil sa do spoločnej domácnosti v septembri 2014. Účastníci však zotrvali spolu asi 2 týždne a potom odporca opätovne odišiel s tým, že na pracovisku jej odovzdal kľúče od bytu. K svojím pomerom uviedla, že aj počas tehotenstva pracovala, a to až do 8.mesiaca, kde dosahovala príjem cca 1 000,00 eur mesačne. Tým že otehotnela, vznikli jej výdavky, a to s ošatením, avšak najväčšie výdavky so zadovážením výbavičky pre dieťa. Zvýšené výdavky mala aj so stravovaním, pretože si zakupovala vitamíny, ovocie, zeleninu, užívala lieky na predpis, za ktoré doplácala, uhrádzala si ultrazvukové vyšetrenia, ktoré musela zabsolvovať. Taktiež podstúpila skríningové vyšetrenia a keďže výsledok bol pozitívny, musela podstúpiť ďalšie vyšetrenia. Z toho dôvodu jej bolo odporučené vyšetrenie Prenascan, ktoré bolo finančne nákladné. Uviedla, že bola hospitalizovaná v nemocnici, za hospitalizáciu neplatila, avšak priplatila si za nadštandardnú izbu. Ďalej uviedla, že býva v 3-izbovom byte, ktorý je jej osobným vlastníctvom, v tomto byte býva 13 rokov a pred 5 rokmi ho nechala zrekonštruovať. Taktiež uviedla, že jednu izbu nemala zariadenú, v ktorej súčasnosti spí aj s malým synom, a preto bolo potrebné zakúpiť zariadenie do tejto izby, ako aj záclony, závesy a garniže.

6. Odporca na pojednávaní nepoprel vzťah s navrhovateľkou, uviedol však, že sa nejednalo o 7-ročný vzťah ako to uviedla navrhovateľka, pretože počas týchto 7 rokov sa účastníci často rozchádzali, a teda podľa neho celkovo spolu žili asi jeden rok. Uviedol, že sa necíti byť ani pravdepodobným otcom a že otcom mal. dieťaťa môže byť aj Y. Y., s ktorým navrhovateľka udržiavala kontakt. Poprel tvrdenie navrhovateľky, že by spolu plánovali dieťa a uviedol, že on nebol pripravený na príchod dieťaťa ani finančne ani psychicky a že iba navrhovateľka chcela dieťa. Taktiež poprel tvrdenia navrhovateľky, že by sa spoločne dohodli na platení dobrovoľného poistného, pretože on vôbec na toto poistné neprispieval. Prispieval navrhovateľke iba na domácnosť sumou 130,00 eur, v ktorej sume bolo zahrnuté nájomné. Ďalej uviedol, že pomáhal navrhovateľke pri rekonštrukcií bytu, finančne jej však neprispel, ale prostredníctvom svojich kamarátov, ktorí boli ochotní pomôcť. K svojím pomerom uviedol, že pracuje ako mestský policajt a jeho príjem je zhruba 600,00 eur mesačne. Z tohto príjmu uhrádza nájomné, keďže býva v podnájme, a to vo výške 175,00 eur. Má výdavky na stravu, ktoré sú v priemere mesačne 200,00 eur. Taktiež má výdavky s tým, že 2-3 krát týždenne cestuje k svojej matke do Ž., vlastní motorové vozidlo Opel Astra. Mesačne uhrádza za mobilný telefón 37,99 eur, navštevuje posilňovňu, v rámci športovej prípravy, kde uhrádza mesačne 20-30,00 eur. Taktiež uhrádza poistné za škodu spôsobenú zamestnávateľom, a to mesačne 3,00 eur a taktiež životné poistenie štvrťročne vo výške 56,03 eur. Zakupuje si hygienické potreby, čo ho vyjde na 10,00 eur mesačne, ako aj čistiace potreby asi 7 eur mesačne a 2 krát do mesiaca navštevuje holiča a platí 8,00 eur. Uviedol, že nie je ochotný navrhovateľke uhrádzať žiadne výdavky spojené s tehotenstvom, keďže sa necíti ani domnelým otcom. Nevlastní

žiadne nehnuteľnosti. Namietal všetky výdavky vyčíslené navrhovateľkou a uviedol, že sú neprimerané a poukázal na to, že navrhovateľka sa obklopovala stále luxusnými vecami a viedla nadštandardný spôsob života. Taktiež uviedol, že navrhovateľka má zariadený celý 3-izbový byt, a preto tieto výdavky, ktoré uviedla, že mala so zariadením izby, v ktorej prespáva ona aj s maloletým synom, nie sú výdavkami súvisiacimi s mal. dieťaťom, keďže po rekonštrukcií bytu si navrhovateľka nechala zhotoviť nábytok od firmy Orsa a nábytok, ktorý uviedla navrhovateľka, že zakúpila, bol už v minulých rokoch vyrobený do detskej izby pre jej dcéru.

7. Právny zástupca navrhovateľky žiadal, aby súd navrhovateľke uplatnené nároky priznal. Pokiaľ ide o otcovstvo k mal. dieťaťu uviedol, že odporca nepopiera, že by sa s navrhovateľkou nestretával intímne a pokiaľ uviedol, že navrhovateľka sa intímne stýkala aj s Y. Y., predložil súdu čestné vyhlásenie A.. Y. Y., ktorým preukázal, že tento muž sa v období od 6.8.2014 do 1.9.2014 zdržiaval mimo územia SR a že s navrhovateľkou nikdy nemal intímny pomer.

8. V knihe narodení matričného úradu Košice-Šaca je vo zväzku 85 roč. 2015 na str. 72 pod pod.č.774 zapísané narodenie maloletého Z. C. M., nar.XX.X.XXXX z matky H.. Z. M., nar. XX.X.XXXX a otca neuvedeného.

9. Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že na Okresnom súde Košice II sa vedie konanie o určenie otcovstva pod sp.zn , ktoré doposiaľ nie je ukončené a súdom bolo nariadené znalecké dokazovanie.

10. Z potvrdenia zaslaného zamestnávateľom odporcu súd zistil, že priemerný čistý zárobok odporcu za rok 2014 činil 648,24 eur, v roku 2015 od januára do septembra bol jeho priemerný čistý zárobok vo výške 640,00 eur a v roku 2016 od januára do apríla dosahoval odporca priemerný čistý zárobok vo výške 688,15 eur. Mesačne platí nájomné vo výške 175,00 eur, ako aj internet a telefón priemerne mesačne platí cca 33,00 eur, štvrťročne platí životné poistenie vo výške 56,00 eur a taktiež poistné za škodu spôsobenú zamestnávateľovi ročne vo výške 36,00 eur.

11. Navrhovateľka uviedla, že v súčasnosti poberá iba rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur. Taktiež uviedla, že od januára 2016 až do 16.6.2016 vyučovala anglický jazyk a priemerne mesačne zarobila 300-350,00 eur mesačne.

12. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu 2 rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť je príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

13. Podľa § 74 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa ods.1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 166 ods. 1 druhej vety zák.č.311/2001 Z.z. , osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňoch.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopností, možností a majetkové pomery povinného. Na schopností, možností a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia Zákona o rodine (§ 74 ods.2) má tehotná žena nárok na určité finančné príspevky od muža, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, nevyžaduje sa, aby otcovstvo muža k dieťaťu bolo určené, napr. súhlasným vyhlásením. Postačuje pravdepodobnosť, že tehotnou ženou označený muž je pravdepodobným otcom dieťaťa. Tehotnej žene vzniká nárok na poskytnutie sumy potrebnej na jej výživu, a to najdlhšie na dobu 2 rokov; nárok na úhradu nákladov spojených s

tehotenstvom a pôrodom. Tehotnej žene tiež vzniká nárok na sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, po ktorú by matke patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu. Takýto nárok môže uplatniť len žena počas svojho tehotenstva a nie až v čase po narodení dieťaťa. Prípadné narodenie dieťaťa nebráni vecnému vybaveniu návrhu ak tento bol podaný ešte pred pôrodom. Aktívne legitimovaná pre podanie takého návrhu je tehotná žena, pasívne legitimovaným je pravdepodobný otec mal. dieťaťa.

17. V predmetnej veci navrhovateľka návrh podala pred narodením dieťaťa v čase svojej tehotnosti. V priebehu súdneho konania došlo k narodeniu dieťaťa, otcovstvo, ku ktorému nie je určené, v súčasnej dobe na Okresnom súde Košice II prebieha konanie o určenie otcovstva medzi navrhovateľkou a odporcom, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive mal. dieťaťa. Vo veci návrhu na určenie otcovstva k maloletému doposiaľ rozhodnuté nebolo.

18. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu odporcu, v konaní táto je daná. Vykonaným dokazovaním najmä výpoveďami účastníkov konania mal súd za jednoznačne preukázané, že je pravdepodobné, že odporca je otcom mal.dieťaťa. Navrhovateľka s odporcom udržiavala intímny vzťah, a to v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa. Účastníci konania zhodne potvrdili, že intímny vzťah udržiavali do 13.9.2014, pričom pôrod dieťaťa prebehol v predpokladanom termíne (30.5.2015). Je pravdepodobné, že dieťa bolo počaté zo vzťahu navrhovateľky a odporcu. V tomto smere námietky odporcu o tom, že navrhovateľka v rozhodnom čase udržiavala intímny vzťah aj s iným mužom, nemá relevanciu k možnej nepravdepodobnosti jeho otcovstva, pretože odporca ničím nepreukázal, že by jeho otcovstvo bolo vylúčené prípadnou jeho neplodnosťou. Za takto zisteného skutkového stavu má súd za to, že právny základ nároku je daný, otcovstvo odporcu k maloletému je pravdepodobné, pre úspešné uplatnenie nároku nie je nevyhnutné, aby otcovstvo bolo určené.

19. Navrhovateľka v konaní uplatnila nároky vyplývajúce z ust. § 74 ods. 2 Zákona o rodine. Nárokom vyplývajúcim pre navrhovateľku je nárok, aby jej pravdepodobný otec dieťaťa vopred poskytol sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy, najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu. Navrhovateľka v tejto časti uplatneného návrhu žiadala o priznanie sumy 60,00 eur mesačne po dobu dvoch rokov. Navrhovateľka v súčasnosti poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04 eur a taktiež je jej vyplácané výživné bývalým manželom na jej dcéru pochádzajúcu z manželstva vo výške 300,00 eur mesačne. Ako sama navrhovateľka uviedla, za obdobie od januára 2016 do júna 2016, mala priemerný mesačný zárobok vo výške 300-350,00 eur mesačne z titulu jej podnikateľských aktivít. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že v časti poskytnutia sumy potrebnej na výživu navrhovateľky, je nárok v jeho výške daný len čiastočne. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka v čase od podania návrhu (7.1.2015 až do 8.mesiaca tehotenstva apríl 2015) bola zamestnaná a podľa jej udania mala zárobok vo výške 1 000,00 eur mesačne.

20. Z vyššie citovaného zák. ustanovenia však nevyplýva, že by pravdepodobný otec bol povinný znášať všetky náklady, ktoré navrhovateľka má, je povinný poskytnúť sumu potrebnú na zabezpečenie výživy navrhovateľky. Pri určení výšky sumy potrebnej na zabezpečenie výživy navrhovateľky súd prihliadol na potreby navrhovateľky a zároveň prihliadal na možností, schopností a majetkové pomery odporcu. Priemerný mesačný zárobok odporcu činí 680,00 eur, z tohto príjmu je potrebné odpočítať nevyhnutné náklady odporcu spojené s bývaním vo výške 175,00 eur a takto mesačný čistý príjem odporcu je 505,00 eur.

21. Súd má potom za to, že s prihliadnutím na jeho súčasný príjem, nevyhnutné mesačné náklady a výšku priznanej sumy potrebnej na zabezpečenie výživy dieťaťa, je dôvodná suma potrebná na zabezpečenie výživy navrhovateľky vo výške 30,00 eur mesačne, čo je na hrane súčasných možností a schopností odporcu. Takže celkovo priznaný nárok v tejto časti uplatneného nároku predstavuje sumu 720,00 eur (30,00 eur x 24 mesiacov). Súd pripomína, že na počatie maloletého boli potrební dvaja rodičia s rovnakou zodpovednosťou voči želanému prípadne neželanému tehotenstvu. Zodpovednosť za počatie nesie ako navrhovateľka, tak pravdepodobne aj odporca. Nebolo by spravodlivé, pokiaľ by ťarcha všetkých súčasných životných nákladov navrhovateľky bola prenesená výlučne na odporcu, najmä pokiaľ časť uplatňovaných výdavkov navrhovateľkou nie sú výdavky na výživu navrhovateľky.

22. Vo vzťahu k príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom navrhovateľka vyčíslila tieto náklady v návrhu na začatie konania celkom na sumu 1 474,04 eur. Uvedené náklady podľa výpovede navrhovateľky predstavujú oblečenie v sume 313,28 eur, lekárska starostlivosť v sume 874,22 eur, tieto náklady navrhovateľka preukázala listinnými dôkazmi. Vo vzťahu k zakúpenému oblečeniu súd uplatnený nárok považoval sčasti za nepreskúmateľný, a to z dôvodu nemožnosti preukázania či niektoré z uvedeného oblečenia bolo reálne zakúpené a používané navrhovateľkou, resp. či všetky náklady spojené so zakúpením majú vzťah k tehotenstvu a pôrodu. Súd však pri rozhodovaní prihliadol na zákonné ust. § 74 ods. 2 Zákona o rodine vo vzťahu k nákladom spojeným s tehotenstvom a pôrodom, podľa ktorého mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, môže súd určiť, aby poskytol príspevok na úhradu takýchto nákladov. Z uvedeného vyplýva, že pravdepodobný otec nie je povinný znášať všetky náklady matky spojené s tehotenstvom a s pôrodom. Taktiež súd nepovažoval za odôvodnený nárok navrhovateľky zaplatenie za pôrod, ako aj hospitalizáciu v nemocnici, pretože tieto náklady sú uhrádzané poisťovňou a samotná navrhovateľka uviedla, že si priplácala za nadštandardné služby. Súd považoval za primerané náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom navrhovateľky vo výške 785,00 eur, preto uložil odporcovi povinnosť prispieť na uvedené náklady vo výške 392,54 eur, a teda vo výške 1/2 z uplatnených nákladov. Podľa názoru súdu uvedená suma zodpovedá skutočnosti, že odporca pracuje a má stály príjem. Časť nákladov spojených s tehotenstvom bola zo strany navrhovateľky bezo zvyšku spotrebovaná (lieky, vyšetrenia), avšak časť týchto nákladov nebola spotrebovaná a premietla sa do majetkovej sféry navrhovateľky. Za takéto náklady je potrebné považovať náklady na oblečenie, ktoré nesporne nebolo len jednorázové a môže byť v budúcnosti navrhovateľkou využité aj darovaním, prípadne predajom tohto oblečenia inej osobe. V zmysle uvedeného má súd za to, že pokiaľ má ísť o príspevok na náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom, suma vo výške 392,54 eur je primeraná s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené kritéria a tvrdené a preukázané náklady navrhovateľky.

23. Navrhovateľka v petite návrhu uplatnila nárok na zaplatenie sumy 1 956,95 eur na úhradu nákladov spojených so zakúpením výbavičky, ako aj sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa, ktorá bola v návrhu uplatnená po dobu 37 týždňov vo výške 170,00 eur mesačne.

24. Uvedenému je potrebné zdôrazniť, že v zmysle ust. § 74 ods.2 Zákona o rodine, nejde o plnenie vyživovacej povinnosti, ktorú má v zmysle ust. § 62 Zákona o rodine rodič k dieťaťu, pokiaľ nie je schopné samo sa živiť. Plnenie sumy potrebnej na zabezpečenie výživy dieťaťa je zároveň ohraničené dobou, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je v danom prípade ; s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľka je osamelá žena, ktorej sa narodilo jedno dieťa, doba, po ktorú by matke patrila materská dovolenka, je obdobie 37 týždňov (259 dní), a teda necelých 9 mesiacov. Podľa § 74 ods.2 Zákona o rodine, ale žena nemôže úspešne uplatniť náhradu nákladov spojených so zadovážením detskej výbavičky, nakoľko vo vzťahu k detskej výbavičke ide o vlastné nároky dieťaťa, ktoré sa priznávajú pri úprave výživného, pričom nárok podľa § 74 ods.2 Zákona o rodine nie je nárokom na výživné. O výchove a výžive mal. dieťaťa súd pritom rozhodne v konaní o určení otcovstvá. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd odporcu zaviazal z titulu úhrady sumy potrebnej na zabezpečenie výchovy dieťaťa k zaplateniu sumy 777,61 eur, čo zodpovedá sume 21,00 eur týždenne. Uvedená suma je podľa názoru súdu primeraná povahe prejednávanej veci, v skutočnosti, že otcovstvo odporcu je doposiaľ len predpokladané a vo veci ide o zabezpečenie výživy dieťaťa, nie o určenie výživného podľa § 62 Zákona o rodine. Súd v tomto smere prehliadal na preukazované náklady navrhovateľky spojené s mal. dieťaťom, ktoré vyčíslila navrhovateľka na sumu 170,00 eur mesačne, nemohol však opomenúť súčasné možnosti odporcu spojené so zabezpečením výživy matky vo výške 30,00 eur mesačne a zabezpečeniu výživy maloletého (cca 80,00 eur mesačne) ako aj nákladmi na bývanie vo výške 175,00 eur, celkom vo výške 315,00 eur (aj so zročným príspevkom pre navrhovateľku) dosiahnu prakticky polovicu jeho súčasného príjmu. Súd má za to, že nie je v možnostiach odporcu, aby výživu maloletého Lea zabezpečoval vo vyššej ako určenej výške. Preskúmavaním majetkových pomerov odporcu súd konštatuje, že tento nevlastní žiadne nehnuteľnosti a v konaní nebol ani zistený žiadny iný majetok odporcu, ktorý by bol vyššej hodnoty. Pri porovnaní príjmu odporcu za kalendárne roky 2014 - 2016 možno konštatovať, že príjem odporcu je stabilný a vzhľadom na charakter jeho práce, v blízkom období nemožno očakávať jeho zlepšenie.

25. Nakoľko k narodeniu maloletého došlo dňa 30.5.2015 a k vyhláseniu rozsudku dňa 20.7.2016, súd rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu sumy na zabezpečenie výživy dieťaťa sumu 777,61 eur, z toho sumu 388,00 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku mu povolil zaplatenie sumy v splátkach po 50,00 eur mesačne až do úplného zaplatenia sumy 777,61 eur.

Takýmto spôsobom bude podľa názoru súdu v potrebnom rozsahu zachovaná zákonná požiadavka na zaplatenie sumy vopred a zároveň požiadavka na to, aby výživa maloletého bola zabezpečená počas celej zákonnej doby, po ktorú by bola navrhovateľke poskytnutá materská dovolenka.

26. Nakoľko súd návrhu vyhovel len v časti, v ostávajúcej časti návrh matky zamietol.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Navrhovateľka si v konaní uplatnila nároky vyplývajúce jej z ust. § 74 ods.2 Zákona o rodine, pričom mala úspech vo veci len čiastočný, preto súd v zmysle § 255 ods.2 vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pretože úspech navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi považuje len za čiastočný vo vzťahu k celej veci.

30. Navrhovateľka je v zmysle § 4 ods.2 písm. f/ zák.č. 71/1992 Zb. oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Súd preto zaviazal odporcu zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh vo výške 113,40 eur. Rozhodol tak v zmysle § 2 ods. 2 vety prvej zák.č. 71/1992 Zb., podľa ktorého, ak je poplatník od poplatkovej povinnosti oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania celý poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Výška súdneho poplatku bola určená podľa § 7 ods.1 a ods.11 písm. a/ zák.č. 71/1992 Zb. a podľa pol. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, t.j. 1 890,15 eur, z toho 6 % = 113,40 eur po zaokrúhlení (základom poplatku je súčet opakujúcich sa plnení, t.j. 30,00 eur x 24 mesiacov, spolu 720,00 eur+392,54 eur +777,61 eur, spolu 1 890,15 eur). Súdny poplatok je tak 113,40 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.