Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/239/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne Y. L., bytom N. XX, XXX XX O., právne zastúpenej Mgr. Branislavom Granecom, advokátom so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice, proti žalovaným 1/ Antonovi N., bytom O. XX, XXX XX O., právne zastúpený JUDr. Karolom Glinským, advokátom so sídlom Cintorínska 554/67, 091 01 Stropkov, 2/ U. N., bytom U. XXX/X, XXX XX O., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. -527 zo dňa 28. januára 2016, jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o trovách konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, ktoré by priviedlo úspech vo veci samej, teda určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou parcely č. 137 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1078 m2 zapísanej na LV č. XX kat. úz. H. v 1/2. Zobral do úvahy, že dňa 02.07.2009 neodviezol žalovaný v 1/ rade žalobkyňu do Košíc, ale túto viezla jej vnučka, zároveň v ten deň vymenil zámok v byte v O., kde mala žalobkyňa právo doživotného bývania a odovzdal jej tento kľúč až po troch dňoch. Počas tejto doby žalobkyňa bývala u svojej dcéry. Vzťah medzi účastníkmi konania podľa výpovedí samotných účastníkov aj vypočutých svedkov bol v tomto čase poznačený nezrovnalosťami, ktoré vyplynuli z požiadavky žalovaného, aby bola prepísaná polovica chaty do jeho vlastníctva, keďže sa podieľal na investíciách do jej výstavby. Je zrejmé, že takéto správanie účastníckych strán sa vymklo bežnému správaniu nie len občanov ale aj blízkych príbuzných, no podľa súdu prvej inštancie podiel majú na tom obe strany. Je potrebné poukázať na to, že správanie účastníckych strán nebolo ideálne, no bolo zároveň preukázané, že svoje správanie žalovaný v 1/ rade prehodnotil, uznal, že sa správal neprimerane a byt žalobkyni sprístupnil. Hrubé porušenie dobrých mravov obsahuje buď porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušenie. Zo správy ošetrujúcej lekárky podľa súdu prvej inštancie nebolo potvrdené, že dôvodom návratu žalobkyne do Košíc bola potreba predpísania liekov, ktoré užívala. Pre lieky si prišla až s odstupom času po návrate do O.. Bolo preukázané, že v letnom období sa žalobkyňa prevažne zdržiavala na chate v H., a toto potvrdili vypočuté sporové strany, ale aj vypočutí svedkovia. Vzťahy medzi príbuznými, teda majiteľkou chaty, čo je dcéra žalobkyne a sestra žalovaného v 1/ rade, boli už dlhšie narušené. Napriek tomu nenapĺňali charakteristiku porušenia značnej intenzity, teda hrubé porušenie dobrých mravov ani sústavného porušenia. Je pravdou, že žalovaný v 1/ rade bol priestupkovo uznaný vinným, že sa o rok po tejto udalosti hrubo choval k dcére jeho sestry P. I. a vnučke žalobkyne. Následne polícia prešetrovala viaceré oznámenia žalobkyne, že ju v chate H. ruší búchaním, a to viackrát za noc práve žalovaný v 1/ rade, čo sa však nepreukázalo. Samotné dokazovanie vytvorilo obraz pre súd prvej inštancie o vzťahu účastníkov, ich vzájomnom spolunažívaní, o dôvodoch tohto správania a z toho vyplynulo, že žalobkyňa so žalovaným nekomunikuje. Ostatní členovia rodiny sa vyjadrili písomne a žiadali o objektívne posúdenie veci nie len podľa tvrdení žalobkyne. Pre dokreslenie situácie poukázal súd prvej inštancie aj na vyjadrenie sestry žalovaného v 1/ rade, ktorá je vlastníčkou chaty, čo je potrebné chápať a ospravedlniť správanie matky, ktorá je už v pokročilom veku a má zdravotné problémy. Z ďalších konaní vyplynulo, že prebiehal spor aj o vrátenie sumy medzi žalovaným v 1/ rade a jeho sestrou - vlastníčkou chaty z dôvodu investícií do tejto chaty, ktoré konanie bolo neúspešné, keďže žalovaný túto žalobu podal po 19-tich rokoch a nárok bol premlčaný. Dospel k záveru, že dôvodom pre vrátenie daru zo strany žalobkyne nemôže byť akékoľvek nevhodné správanie žalovaného v 1/ rade ako obdarovaného, ale musí ísť o porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo sústavného porušovania, ktoré však vo veci nebolo preukázané, bolo preukázané nevhodné správanie vyvolané spormi v rodine, ktoré však nedosiahlo podľa názoru súdu prvej inštancie značnej intenzity alebo sústavného porušovania. Výrok o trovách konania bol odôvodnený ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa písomným podaním z 18.03.2015, v ktorom uviedla, že napáda celý rozsudok súdu prvej inštancie. Po výzve súdu na doplnenie náležitostí odvolania bolo toto doplnené nasledujúcimi dôvodmi: Žalobkyňa nesúhlasí s tým, že nedošlo k hrubému porušeniu dobrých mravov zo strany žalovaného, keďže toto porušenie konštatoval súd prvej inštancie a nebolo sporné. Je potrebné prihliadnuť, že žalovaná má 80 rokov a výmenou zámku na byte sa nedostala k svojim liekom, zo strany žalovaného išlo o premyslené, naplánované správanie a hrubý nátlak voči žalobkyni. To, že mala možnosť vrátiť sa do 100 km vzdialenej obce H., resp. bývať u dcéry, čo aj využila, nemôže byť hodnotené ako správanie, ktoré nespĺňa podmienky hrubého porušenia dobrých mravov ale len nevhodného správania. Pre kvalifikovanie správania žalovaného v 1/ rade nie je nevyhnutné, aby išlo o trestný čin alebo priestupok. Napriek tomu voči osobe blízkej, teda vnučke žalobkyne sa tohto priestupku dopustil. Žalobkyňa správanie žalovaného v 1/ rade jednoznačne považuje za hrubé porušenie dobrých mravov a je predpokladom, že voči osobe žalobkyne už vzhľadom na jej vek je potrebné sa správať s úctou a trpezlivosťou. Plynutím tohto sporu pribúda aj fyzický vek žalobkyne a správanie žalovaného v 1/ rade voči žalobkyni spôsobuje jej neustály tlak. Nemôže to ovplyvniť ani neúspešné šetrenie polície o oznámeniach žalobkyne o narúšaní pokoja v chate zo strany žalovaného v 1/ rade. Preto navrhla zmeniť súdne rozhodnutie a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

5. Z obsahu spisu je zrejmé, že na liste vlastníctva č. XX kat. úz. H. boli vedení ako podieloví spoluvlastníci žalovaný v 1/ rade a U.. Y. I. rod. N. každý v podiele 1/2 k parcele č. 137 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1078 m2 titulom nadobudnutia R-I 193/91. Na tejto nehnuteľnosti stojí rekreačná chata s. č. XX, ktorá patrí do výlučného vlastníctva U.. Y. I.. Žalobkyňa darovacou zmluvou z 13.05.1991 darovala žalovanému v 1/ rade a dcére U.. Y. I. podiel 1/2 na parcele č. 137 kat. úz. H.. Platiteľom dane z nehnuteľnosti sú podľa výšky podielov žalovaný v 1/ rade a sestra žalovaného v 1/ rade. Žalobkyňa má zriadené právo doživotného bývania a užívania bytu č. XX na druhom poschodí vo vchode č. XX bytového domu s. č. XXXX v k. ú. L. na parcele č. 691/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 546 m2. Podiel žalovaného v 1/ rade bol prevedený darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V 228/2001 na syna žalovaného v 1/ rade, teda žalovaného v 2/ rade. Z dohody zo dňa 03.08.1994 vyplynulo, že žalobkyňa, žalovaný v 1/ rade a sestra žalovaného v 1/ rade Y. I. uzavreli dohodu, že každý z nich vloží rovnakú sumu peňazí do výstavby chaty v H. a budú mať rovnocenné užívacie právo na chatu a priľahlú lokalitu. Svedkom bola ďalšia dcéra žalobkyne U. N. W.. V konaní Obvodného úradu Košice, odbor vnútornej správy, oddelenie priestupkové, vyplynulo, že dňa 04.09.2009 bola odložená vec týkajúca sa priestupku, z ktorého si uplatňuje žalobkyňa nárok na vrátenie daru.

6. Odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 378 a nasl. zákona č. 160/2015 Zb. o civilnom sporovom poriadku (ďalej už len v súlade s rozsahom odvolacích dôvodov § 379 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci, vykonal rozsiahle dokazovanie a na základe tohto aj dospel k správnemu právnemu záveru. Na týchto okolnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

7. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že pri požiadavke o vrátení daru darca musí preukázať porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného v hrubej intenzite, resp. sústavnosti tohto porušovania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebola zo strany žalobkyne preukázaná ani jedna z týchto zákonom stanovených požiadaviek na vrátenie daru. Nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami žalobkyne v tom, že konajúci súd nemá zohľadniť širšie súvislosti, ktoré majú vplyv pre posúdenie vzťahov medzi darcom, obdarovaným aktuálne v čase, v ktorom darca vyčíta správanie obdarovaného v rozpore s dobrými mravmi a v rámci tak vo vzťahu medzi darcom a obdarovaným, ako aj v širšej rodine. Práve naopak, takéto komplexné hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie vzhľadom na všetky zistené okolnosti veci je potrebné a nutné. Z toho dôvodu aj postup súdu prvej inštancie považuje za správny a dôsledný.

8. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným (R 31/1999). Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou). Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997). Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade sa darca nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú (darcom vyvolanú) reakciu obdarovaného (i keby bola nevhodná) by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou by však bolo také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

9. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

10. O trovách konania bude rozhodovať súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .