Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16T-48-2016.pdf
PDF · 110.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-16T/48/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovaného F. A. pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno a), písmeno c), písmeno e), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom 20. júla 2016, takto
rozhodol:
Obžalovaný
F. A., narodený XX.XX.XXXX V. F., trvalé bydlisko H. L., prechodne bytom L. XXX, K.. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e 1/ v období od 01.07.2015 až do 04.12.2015 v obci C. T. na iných miestach svojej bývalej družke F. Q., trvale bytom L. Č. XXX, s ktorou má spoločného syna, napísal a odoslal najmenej 20-40 SMS správ denne a najmenej 20-40 krát denne telefonoval z telefónnych čísel XXXX/XXX XXX T. +XXXXXXXXXXXXXX na jej telefónne číslo XXXX/XXX XXX, kde jej v SMS správach a aj počas telefonátov vulgárne nadával, vyhrážal sa jej ujmou na zdraví a majetku, pohyboval sa a proti jej vôli ju osobne kontaktoval na mieste jej terajšieho bydliska v obci C. Z. Z. X. F. pre domom číslo XXX/XX, sporadicky ju telefonicky kontaktoval alebo osobne navštevoval v práci v predajni potravín „. V. H. C. Z. Z. X. F. číslo XXX/XX, čo u poškodenej F. Q. vzbudilo dôvodnú obavu o život a zdravie a tiež podstatným spôsobom znížilo kvalitu jej obvyklého života, 2/ v presne nezistenom čase asi o 18:00 hodine dňa 10.09.2015 v obci L. E. na ulici pred rodinným domom číslo XXX, verejne vykrikoval vulgárne nadávky a požadoval, aby z domu vyšla F. Q., následne vytiahol zo svojho osobného motorového vozidla T. T., evidenčné číslo K.-XXXFJ drevený hranol o dĺžke cca 1,2 m s ktorým neoprávnene bez súhlasu majiteľa pozemku k rodinného domu číslo XXX prešiel cez medzeru v oplotení do priestoru tohto pozemku a hranolom opakovane asi 5-krát vrazil do vrchnej časti vchodových plastových dverí domu opatrených sklenenými výplňami, ktoré poškodil, následne prešiel cez neuzamknutú bránku v oplotení do dvora ku zadnej časti domu, kde päsťou búchal do okien a presklených dverí na terase opatrených sieťkou pri hmyzu, čím svojim konaním najmä poškodením vchodových vstupných dverí a sieťky proti hmyzu na dverách do terasy, spôsobil majiteľom domu poškodenému F. Š. T. poškodenej U. Š. škodu vo výške 505 Eur, 3/ v čase od 17:17 hodiny do 17:21 hodiny dňa 21.11.2015 v obci C. Z. Z. X. mája pred obchodom s potravinami s názvom „M., na mieste verejne prístupnom, prišiel za tam nachádzajúcim sa F. Š., ktorého vyhľadal a vykrikoval po ňom vulgárne nadávky a vyhrážky: „Ty hajzel vyjebaný, po mojom synovi kričať nebudeš, lebo zavolám chlapcov z Dunajskej Stredy“, a následne počas nasledujúcej obojstrannej vulgárnej slovnej výmeny a vyhrážkach fyzicky napadol F. Š., ktorého udrel do oblasti hornej časti tela, následkom čoho došlo ku vzájomnému pästnému súboju, do ktorého sa zapojil aj Š. Š., pri ktorom utrpel poškodený F. Š. drobné poranenie v oblasti tváre, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie,
t e d a
v bode 1/
- iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie a podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života tým, že sa mu vyhrážal ublížením na zdraví
a inou ujmou a kontaktoval ho prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti jeho vôli a inak ho obmedzoval v jeho obvyklom spôsobe života a tento čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, v bode 2/
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,
- poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
- sa dopustil slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti, v bode 3
- sa dopustil slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, č í m s p á c h a l v bode 1/
- prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno a), písmeno c), písmeno e), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, v bode 2/
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona,
- prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, v bode 3/
- prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Z a t o s a o d s u d z u j e : Podľa § 360a odsek 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písmeno l), § 37 písmeno h), § 38 odsek 2, § 41 odsek 1 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obvinený zaväzuje nahradiť poškodeným F. Š.F., Z.. XX.XX.XXXX, bytom L. E.H. XXX, škodu vo výške 252,50 Eur a U. Š., Z.. XX.X.XXXX, bytom L. E. XXX, škodu vo výške 252,50 Eur.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Piešťany podala na tunajší súd 9. júna 2016 obžalobu sp. zn. Pv 785/15/2204 (ďalej len obžaloba) na F. A. (ďalej len obžalovaný) pre skutky právne kvalifikované v bode 1/ ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno a), písmeno c), písmeno e), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, v bode 2/ ako prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona a prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona a v bode 3/ ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Obžalovaný bol v tejto veci vzatí do väzby na základe uznesenia sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Piešťany sp. zn. Tp/39/2015 zo dňa 7.12.2015 z dôvodu podľa § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s tým, že lehota väzby u obžalovaného začala plynúť od 4.12.2015 od 10:00 hod. a túto vykonáva v Ústave na výkon väzby v Leopoldove. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom 20. júla 2016 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených pod bodmi 1/ až 3/ obžaloby. V dôsledku tohto vyhlásenia súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda dopytoval obžalovaného, pričom obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal súhlasne „Áno“. Následne bolo zisťované stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Rovnako navrhla vyhlásenie obžalovaného prijať i splnomocnená zástupkyňa poškodenej F. Q.. Súd vyhlásil uznesenie podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov pod bodmi 1/ až 3/ obžaloby, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného. Zároveň rozhodol podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. Právne posúdenie skutkov v obžalobe zodpovedá stavu veci a zákonu. Stručne možno uviesť, že skutková podstata trestného činu nebezpečného prenasledovania spočíva v dlhodobom prenasledovaní, ktoré je spôsobilé vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu o jeho život
alebo zdravie, život alebo zdravie jeho blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života. Pri prečine nebezpečného prenasledovania útoky samé o sebe nemusia byť trestným činom. Vo svojom súhrne sú však spôsobilé podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života poškodeného, ba dokonca vyvolať obavu z možného ublíženia na zdraví či horšej zdravotnej ujmy. Toto správanie sa označuje ako ,,stalking" a páchateľ ako „stalker“. Objektom trestného činu je ochrana medziľudských vzťahov a právo človeka na pocit kvalitného a bezpečného života. Objektívna stránka spočíva v súhrne viacerých útokov, ktoré spočívajú v aktívnom konaní páchateľa voči poškodenému. Prenasledovaním sa pritom rozumie vyhrážanie sa ublížením na zdraví alebo inou ujmou poškodenému alebo jemu blízkej osobe, vyhľadávanie osobnej blízkosti poškodeného alebo jeho sledovanie, kontaktovanie prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti vôli poškodeného, zneužitie osobných údajov za účelom získania osobného alebo iného kontaktu, alebo iné obmedzovanie poškodeného v jeho obvyklom spôsobe života. Poškodený musí byť prenasledovaný dlhodobo, avšak takým spôsobom, že to u neho alternatívne musí vzbudiť dôvodnú obavu o jej život alebo zdravie alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života. Dlhodobosť sa posudzuje samostatne, je individuálna. Zhoršenie kvality života znamená, že poškodený správanie páchateľa vníma ako negatívum, narušené môžu byť vzťahy poškodeného v rodine, zamestnaní, v spoločnosti. Prísnejšie sa páchateľ potrestá, ak sa konania dopustí na chránenej osobe. Chránenou osobou sa rozumie blízka osoba (§ 139 písmeno c) Trestného zákona), pričom pre účely tohto trestného činu sú vnímané ako blízke osoby aj bývalá družka resp. druhý rodič spoločného dieťaťa (§ 127 odsek 5 Trestného zákona). Objektom ochrany pri trestnom čine porušovania domovej slobody je domová slobody, naplnenie objektívnej stránky trestného činu spočíva v danom prípade v neoprávnenom vniknutí do obydlia iného. Pri trestnom čine poškodzovania cudzej veci je objektom ochrany vlastnícke právo, objektívna stránka spočíva v úmyselnom poškodení veci iného. Pri trestnom čine výtržníctva sú objektom ochrany medziľudské vzťahy v zmysle určitých zásad slušného správania sa na verejnosti alebo na mieste verejne prístupnom. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní, ktoré môže mať dve formy, a to hrubú neslušnosť alebo výtržnosť, ktorej sa páchateľ dopustí verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti. Konkrétne konanie páchateľa môže napĺňať obe tieto formy, ktoré sa niekedy aj prekrývajú. Spravidla ide o násilný alebo slovný prejav takého charakteru, ktorý hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb prítomných súčasne. Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom narúša verejný poriadok a pokoj a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Spravidla pôjde o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam. Hrubou neslušnosťou sa rozumie konanie, ktorým sa hrubo porušujú pravidlá občianskeho spolužitia a zásady občianskej morálky. Ide napríklad o hrubé útoky na česť a vážnosť občana (napr. vulgárne nadávky, oplzlé reči, urážky skutkom a pod.). Obžalovaný vo všetkých bodoch obžaloby konal ako trestne zodpovedný páchateľ, pričom konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujmy ním chránené. Vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Zo spôsobu vykonania činov a ich následkov, okolností, za ktorých boli spáchané, miere zavinenia a pohnútok obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti v každom bode obžaloby bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečiny. K dokazovaniu S poukazom na prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného vykonával súd na hlavnom pojednávaní len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody, v rámci ktorých oboznámil čítaním relácie (správy) na obžalovaného a so súhlasom strán prečítal podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku závery znaleckého posudku číslo 23/2016 vypracovaného X.. T. B., znalcom z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a dospelých (ďalej len znalecký posudok). Obžalovaný ako motív svojho konania uviedol, že to všetko robil iba kvôli svojmu synovi L., ktorého má veľmi rád, pričom poškodená Q. mu bránila v kontakte s ním. Poukázal na to, že ide o vzájomný rodičovský konflikt, a že ani správanie poškodenej Q. k nemu nebolo v poriadku, lebo nedostatočne s ním komunikovala a okrem iného mu tiež odpisovala vulgárne SMS. Poškodená jeho väzbu využila na to, aby mu zabránila v kontakte so synom a podnikla právne kroky, aby o syna prišiel. Vyhrážky adresované poškodenej nemyslel vážne, počas sedemročného spolužitia ju nikdy neudrel. Uviedol, že pobytom vo väzbe sa poučil, chce si založiť novú rodinu s novou partnerkou, chce sa vrátiť späť do zamestnania a právnymi prostriedkami usporiadať styk so synom L.. Pred vzatím do väzby pracoval ako vodič kamiónovej prepravy pre firmu sídliacu v Rakúskej republike, kde dobre zarábal. Za prácou chodieval
na tzv. týždňovky. Po prepustení z väzby sa k tomuto zamestnávateľovi chce vrátiť, zamestnávateľ s ním vraj počíta. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplynulo, že osobnosť obžalovaného je štruktúrovaná v smere extroverzie, je emocionálne impulzívny, iritabilný. Má osobnosť typu cholerik. V interagovaní s druhými uplatňuje presadzujúci až reaktívne agresívny štýl, ktorého cieľom je udržať si dominantnú pozíciu vo vzťahu. Obžalovaný si v interakcii s druhými nepriliehavo presadzuje vlastné záujmy, má egocentrický obraz sveta a v prípade, že mu nie je vyhovené dominuje reaktívna agresivita alebo hostilita v jeho konaní. Obžalovaný má tendenciu konať nepriateľským, útočným až deštruktívnym spôsobom voči osobám, ktoré nekonajú v zhode s jeho názorom, postojom. Pokiaľ veci a udalosti idú podľa jeho predstáv, dokáže použiť rutinné a relatívne adaptívne vzorce správania sa, jedná sa o sklon k autoritatívne-konformistickému mysleniu, kedy všetky rozhodnutia prijíma sám, bez ohľadu na požiadavky a potreby ostatných. V interpersonálnych vzťahoch je anetický, má nedostatočnú moduláciu afektu, preto je jeho správanie často maladaptívne, výbušné. Obžalovaný má tendenciu k mediačným rozhodnutiam, ktoré neberú ohľad na sociálne požiadavky alebo očakávania, čo môže byť dôsledkom konfliktu s prostredím alebo dôsledkom systému hodnôt, ktorý je značne odlišný od systému hodnôt prostredia. Bez ohľadu na príčinu, je tu vyššia pravdepodobnosť nekonvenčnejšieho správania. Jeho správanie je zväčša direktívne, ktorého cieľom je kontrola. Vníma svet ako súbor objektov, ktoré je treba usporadúvať a manipulovať, čo možno dosiahnuť bez nejakej zvláštnej vrelosti. Keďže vníma ľudí ako prostriedky a nie ciele, nezúčastňuje sa na radostiach a smútkoch spojených s medziosobnými afektami. Prítomná je kompulzívna potreba štruktúrovať každý aspekt prostredia. Pri nedosiahnutí kontrolovaného cieľa sa u menovaného môžu vyskytovať direktívne až agresívne tendencie v správaní. Nízka tolerancia na frustráciu a nízky prah pre výbuchy agresie, tendencia obviňovať iných, alebo ponúkať plauzibilnú racionalizáciu správania, ktoré privádza osobu do rozporu so spoločnosťou. Základná ingrediencia konvenčného testovania reality je intaktná, nie sú prítomné poruchy vnímania a myslenia v zmysle halucinácii a bludov, apsychotický. Z hľadiska nozologického sa jedná o osobnosť s poruchou sociability
- dissociálna osobnosť. Poruchu osobnosti charakterizuje neuznávanie sociálnych záväzkov, nedostatok citov k iným, násilie alebo bezcitný nezáujem. Všeobecne sa prejavuje rozpor medzi správaním a prijatými sociálnymi normami. V posudku sa ďalej uvádza, že obžalovaný je osobnosťou, ktorá nedokáže zvážiť, resp. odložiť svoje potreby na neskôr, chce mať všetko hneď a teraz. Pod touto pohnútkou koná tak, že neberie ohľad na druhých, v zmysle ich potrieb a citov. Je voči druhým necitlivý, anetický a voči sebe nekritický, má nedostatočný, resp. minimálny náhľad na svoje konanie, chybu vidí vždy v druhých a nie aj v sebe. Z lustrácie v registri priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol v minulosti priestupkovo postihnutý blokovou pokutou päť krát za priestupky v doprave. Za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch bol postihnutý dvakrát. Konkrétne rozkazom o uložení sankcie za priestupok vydaným Okresným úradom Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy pod sp. zn. H.-K.-H.-XXXX/XXXXXX dňa 30. novembra 2015 bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na tom skutkovom základe, že „5.9.2015 v čase o 19,30 hod. posielal X. Š. SMS správy s vulgárnym, urážlivým obsahom, ktoré on prijal v mieste svojho pobytu V. I., v ktorých mu nadával do kokotov, že jeho brat je hajzel, pričom ho aj týmito SMS správami obťažoval, čím úmyselne narušil občianskej spolunažívanie iným hrubým správaním.“ Za to mu bola uložená pokuta 17 €. Druhý krát bol právoplatne uznaný za vinného rozkazom o uložení sankcie za priestupok, ktorý vydal Okresný úrad Piešťany, odbor všeobecnej vnútornej správy pod sp. zn. OU-X.-H.-XXXX/XXXXXX- X, XXXX/XXX, dňa 3. februára 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 16. marca 2016, zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že „v priebehu mesiaca jún 2015 niekoľkokrát denne telefonoval Marcele Sojákovej a posielal jej okolo 20 krátkych textových správ denne, teda asi 600 za mesiac a tiež jej často vyvolával do práce na pevnú linku, pričom v správach jej nadával do ,,púč“ a psychopatiek.“ Za to mu bola uložená pokuta 10 €. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol dvakrát súdne trestaný. Naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 2T/82/2011 zo 6. mája 2011, právoplatným 28. mája 2011 za trestný čin úverového podvodu podľa § 250a odsek 1, odsek 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Pri oboch odsúdeniach sa na obžalovaného hľadí, ako keby nebol odsúdený. Z výkonu väzby bol obžalovaný hodnotený neutrálne. Z miesta bydliska bol hodnotený kladne. Starosta obce L. v správe o povesti uviedol, že obžalovaný má prenajatý byt v obecnej bytovke, že bol aktívny pri organizovaní spoločných brigád okolo tejto bytovky, pričinil sa o udržovanie verejného priestranstva
pri bytovke, o výstavbu detského ihriska aj altánku pre všetkých obyvateľov bytovky. Tiež uviedol, že obžalovaný sa vzorne staral o svojho syna, na ktorého je silne citovo viazaný. Komisiou verejného poriadku riešený nebol. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava vyplynulo, že obžalovaný bol ako uchádzač o zamestnanie evidovaný naposledy od 25.9.2015 do 1.12.2015 a bol vyradený z dôvodu nespolupráce. Nepoberá a v minulosti nepoberal dávku v hmotnej núdzi. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že naposledy bol v tejto inštitúcii evidovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa D. V. - L.. D. V. ponúkal v konaní pred súdom ako dôveryhodná osoba v rámci rozhodovania o väzbe záruku za obžalovaného, pričom obžalovaného ako svojho bývalého zamestnanca hodnotil ako pracovitého, svedomitého, konajúceho s plným nasadením, s ktorým nebol nikdy žiadny problém. Podľa jeho názoru nebude mať obžalovaný problém sa ihneď zamestnať, nakoľko v Rakúsku je nedostatok vodičov. Z odborného vyjadrenia spoločnosti T. Q..J..H.. vyplynulo, že na rodinnom dome bola spôsobená škoda poškodením vchodových vstupných dverí a sieťky proti hmyzu na dverách do terasy vo výške 505 €. K výroku o treste Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov, súd mu ukladal úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V tomto prípade je najprísnejšie trestným prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na v rozpätí šesť mesiacov až tri roky. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri ukladaní trestu obžalovanému súd taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť, že sa k spáchaniu trestných činov priznal a ich spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l/ Trestného zákona). Ako priťažujúcu okolnosť súd vyhodnotil, že obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písmeno h/ Trestného zákona). V konečnom súčte bol u obžalovaného pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vyrovnaný (1:1), čo v súlade s ustanovením § 38 odsek 2 Trestného zákona umožnilo súdu pri ukladaní trestu pohybovať sa v rámci celého zákonného rozpätia šiestich mesiacov až troch rokov. Pri určovaní druhu trestu dospel súd k záveru, že je namieste obžalovanému uložiť trest odňatia slobody, nakoľko alternatívne spôsoby trestania by zjavne neviedli k dosiahnutiu účelu trestu. Tiež je toho názoru, že účel trestu by v tomto prípade nebol dosiahnuteľný bez jeho výkonu, preto uložil nepodmienečný trest odňatia slobody. Pri určovaní výmery trestu v rámci zákonného rozpätia šiestich mesiacov až troch rokov uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov, teda pri dolnej hranici zákonného rozpätia, prihliadajúc na skutočnosť, že ukladá nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý vo svojej podstate predstavuje najprísnejší právny následok trestného činu a je najväčším zásahom do osobnej slobody, občianskych a iných práv jednotlivca a teda by mal byť ukladaný len vtedy, keď na dosiahnutie účelu trestu nepostačuje uloženie niektorého trestu, ktorý sa vykonáva na slobode /ultima ratio/. Pri tomto posudzovaní sa súd opieral o náležité a všestranné zhodnotenie skutočností uvedených v § 34 odsek 4 Trestného zákona. V tomto smere súd poukazuje na to, že obžalovaný spáchal hneď niekoľko úmyselných trestných činov spôsobom, z ktorého je evidentná gradácia (stupňovanie) jeho agresívneho konania. Od pokračovania v protiprávnej činnosti ho pritom neodradilo ani podávanie vysvetlení na polícii. U trestného činu pod bodom 1/ výroku zohľadnil najmä jeho rozsah (počet SMS správ) a u trestných činov pod bodmi 2/ a 3/ výroku to, že tieto konflikty obžalovaný v podstate iniciatívne vyhľadal. Zohľadnil tiež osobu obžalovaného, ktorý nie je tzv. prvopáchateľom, lebo v minulosti už bol odsúdený, aj keď obe odsúdenia má toho času zahladené. Na tieto odsúdenia nebolo možné prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť, avšak tieto majú význam z hľadiska hodnotenia jeho osoby a v rámci tohto hodnotenia na ne súd prihliadať mohol. Zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal (tu pozri napr. nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 475/201441 z 11. júna 2015 a iné). Súd ďalej zohľadnil i štruktúru osobnosti obžalovaného, ako bola charakterizovaná vo vyššie uvedenom znaleckom
posudku, teda že ide o osobnosť typu cholerika, za ktorú (osobnosť) ho nie je možné trestať, na čo správne poukázala obhajoba. K prezentovanému motívu konania obžalovaného (robil to všetko iba kvôli synovi, bojoval o syna) sa žiada uviesť, že tento z pohľadu súdu nijako jeho vinu neoslabuje. Rovnako jeho vinu neoslabujú podnety resp. správanie sa poškodených k nemu (existujúci vzájomný konflikt), na ktoré poukazovala obhajoba. Obžalovaný by si mal uvedomiť, že v právnom štáte je treba existujúce spory riešiť výhradne právnou cestou. Nemal by brať subjektívne vnímanú spravodlivosť do vlastných rúk, ale mal by takpovediac krotiť svoju emocionálne impulzívnu a iritabilnú osobnosť cholerika a do budúcna sa vyvarovať ďalšej trestnej činnosti. Ohľad by mal brať aj na práva ostatných, predovšetkým potom na právo svojho syna na šťastné a bezstarostné detstvo, čo dokážu zabezpečiť len rodičia, ktorí hoc spolu nežijú, vedia vzájomne slušne komunikovať. Vedený vyššie rozpísanými úvahami považoval takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody súd za dostatočný tak na nápravu obžalovaného, ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a je tak dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon. Obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, preto ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. K výroku o náhrade škody Poškodení U. Š. T. F. Š. si v prípravnom konaní riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody titulom poškodenia vchodových vstupných dverí a sieťky proti hmyzu na dverách do terasy spolu vo výške 505 Eur. Na svojich nárokoch zotrvali i na hlavnom pojednávaní. Keďže o výške škody ako bola ustálená odborným vyjadrením nemal súd žiadne pochybnosti, zaviazal obžalovaného zaplatiť každému z poškodených sumu 252,50 Eur, teda čiastku pripadajúcu na jeho spoluvlastnícky podiel, keď v čase spáchania skutku podľa zhodného tvrdenia oboch poškodených bol už dom v ich podielovom spoluvlastníctve (každý vlastnil spoluvlastnícky podiel o veľkosti jednej polovice vzhľadom k celku).
Poučenie:
Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.