Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-228-2011.pdf
PDF · 114.77 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/228/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu A. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Š., M.. Z. XX, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Reptišom, so sídlom v Žiari nad Hronom, Nám. M. Slovenskej č. 4, proti žalovaným 1/ Nemocnice a polikliniky, n. o., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 46, IČO: 36077992, zastúpený JUDr. Máriom Keletim, so sídlom v Hnúšti, Hlavná č. 36, 2/ KASTALIA, s.r.o., so sídlom vo Zvolene, M. R. Štefánika 53, zastúpený Advokátska kancelária UHAĽ, s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Š. Moyzesa 9877/45, konajúci prostredníctvom advokáta konateľa Mgr. Maroša Uhaľa, o návrhu na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 40.000 € takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu z a m i e t a .
Súd žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v pomere 100 %.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhal zaplatenia od žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 40.000 € z titulu nemajetkovej ujmy. Konštatoval, že si uplatňuje právo na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Zároveň poukázal na ustanovenie § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že žalobca pracoval vo firme FOUR TRADE s.r.o., kde bol zaradený ako formovač piesku. V uvedenej firme pracoval od marca 2001 do 27.12.2010, kedy bol pracovný pomer rozviazaný z dôvodu jeho zdravotného stavu, ktorý nastal dňa 22.2.2010. Žalobca v podanom návrhu konštatoval, že počas celého trvania pracovného pomeru ani v jednom prípade nedošlo k situácii, že by pociťoval zdravotné problémy takého charakteru, že by sa musel podrobiť lekárskemu zákroku, prípadne opustiť pracovný proces pre nevoľnosť. Počas pracovného pomeru sa podroboval lekárskym prehliadkam a naposledy ju absolvoval v novembri 2009, kedy neboli zistené žiadne závady na jeho zdravotnom stave. Žalobca v podanom návrhu uviedol, že dňa 22.2.2010 nepociťoval iné zvláštne príznaky, ktoré by svedčili o tom, že by mu hrozil nejaký infarkt, pociťoval len bolesť v zadnej časti chrbta, z čoho usudzoval, že mohlo dôjsť k nadmernému zaťaženiu chrbtice pri výkone povolania. Keďže pracoval manuálne, zaťahoval hlavne hornú časť tela, a išlo o zimný mesiac, v prevádzke bolo chladnejšie, myslel si, že došlo k stuhnutiu svalstva v dôsledku podchladenia, a preto sa rozhodol, že sa zohreje a jeho ohybnosť povolí. Na základe toho išiel do vane, kde si napustil teplú vodu, následne po krátkej dobe pocítil nevoľnosť, totálnu slabosť, tŕpnutie horných končatín s vystreľovaním do hrudnej časti, pričom pociťoval celkovú nevoľnosť, a napriek tomu pociťoval studený pot na celom tele. Žalobca ďalej poukázal na to, že následne na základe telefonických kontaktov bol k nemu vyslaný lekár LSPP O.. L. S., ktorý má špecializáciu dermatológ, čiže nejde o špecialistu na stav, ktorý u neho v tom čase nastal, a uvedený lekár nemal ani kvalifikáciu pre výkon LSPP. Žalobca konštatoval, že lekár ho nevyšetril dostatočne, na základe ním opísaných bolestí konštatoval, že ide o
obvyklý jav, ktorý sprevádza stuhnutie alebo poškodenie chrbtice s prenesením bolesti do prednej časti hrudníka s tým, že pokiaľ mu bolesť neprejde, má na druhý deň vyhľadať lekára. Žalobca uviedol, že na druhý deň bol pripravený ísť na vyšetrenie k svojej obvodnej lekárke, táto, vidiac jeho zdravotný stav, žiadala o odborné vyšetrenie na internom oddelení, kde následne zistili infarkt. Následne bol okamžite prevezený do Banskej Bystrici do SUSCCh. a.s., kde bol určený diagnostický záver akútny transmurálny infarkt myokardu a následne vykonané potrebné úkony, vyšetrenia a operácie. Žalobca konštatoval, že podľa jeho názoru lekár O.. S. nesprávne vyhodnotil jeho zdravotný stav, stanovil nesprávnu diagnózu. Konštatoval, že uvedeným konaním mu vznikla psychická trauma, ktorú nie je možné žiadnym spôsobom odstrániť, utrpel ujmu v citovej oblasti, pretože nemôže rozvíjať svoju osobnosť tak, ako si predstavoval, nemôže vykonávať športové aktivity, zdravotný stav ho obmedzuje pri banálnych úkonoch, ktoré bežne vykonával. Žalobca na pojednávaní poukázal na to, že nemôže sa venovať rekreačnej turistike, ktorej sa venoval predtým, pretože pri dlhšej chôdzi mu zostane zle, veľmi mu búši srdce, musí si brať aj tabletky na arytmiu srdca, takisto rekreačne plával, takisto môže plávať, avšak nie potápať sa, ako sa potápal predtým. Pred ochorením hrával s kamarátmi futbal, futbalu sa v súčasnej dobe už takisto nemôže venovať. Takisto má problém ísť do schodov, na druhom poschodí má problémy, už nevládze. Problémy má aj pri dvíhaní ťažších predmetov.
2/ Žalovaný v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu s podaným návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť. V prvom rade konštatoval, že nie je daná pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade len zabezpečoval službu LSPP. On priamu službu nevykonával, táto sa vykonávala na základe rozpisu, pokynov a rozhodnutia Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, čiže priamo zdravotnú starostlivosť žalovaný v 1. rade neposkytoval. Zároveň uviedol, že návrh žiada zamietnuť aj z druhého dôvodu, v súvislosti s otázkami skutkových zistení a vyhodnotení predpokladov pre odškodnenie pre náhradu škody a zároveň aj nemajetkovú ujmu, ktoré sú rovnaké, a tými je protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, ktorá v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. R 21/92 musí byť preukázaná a nie je možná žiadna pochybnosť. Poukázal na znalecký posudok, ktorý vypracoval O.. Z., ktorý používal spojenia ako mohol, mohlo by sa, pravdepodobne by došlo. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného v 1. rade takéto konštatovania sú z hľadiska preukázania príčinnej súvislosti neprípustné. Poukázal aj na to, že pokiaľ znalec konštatoval, že zo strany MUDr. S. k nejakému pochybeniu došlo, nepreukázal skutočnosť, že toto pochybenie malo vplyv na celkový zdravotný stav žalobcu a ani nekonštatoval, že v čase vyšetrovania MUDr. S. žalobca už mal prítomný infarkt a že tento nevznikol sekundárne ako reakcia na tento syndróm. Tvrdil, že nie sú splnené predpoklady pre odškodnenie škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré sú pre jeden aj druhý nárok spoločné. Zároveň uviedol, že pokiaľ sa týka ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka, tento je špeciálnym ustanovením § 11 až 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého je nárok požadovaný. Právny zástupca žalovaného v 1. rade poukázal na to, že toto ustanovenie jednoznačne a celkom bez pochýb odškodňuje nemajetkovú stránku veci, keďže sťaženie spoločenského uplatnenia a bolestné je nemajetková a nehmotná stránka akejkoľvek veci, čo sa týka poškodenia zdravia. Poukázal na rozhodnutie 1Us 426/2014, kde bolo konštatované, že v takýchto prípadoch nemajetková ujma je jednoznačne krytá spolu so sťažením spoločenského uplatnenia a bolestným vo vzťahu, k čomu mala podľa jeho názoru aj samotná žalobca smerovať, a preto podľa jeho názoru bola žaloba podaná nedôvodne.
3/ Právny zástupca žalovaného v 2. rade tiež žiadal návrh žalobcu zamietnuť s tým, že bolo povinnosťou žalobcu podriadiť konkrétny skutkový stav aj pod právny režim, pričom toto je v sporovom konaní v zásade povinnosťou či už žalobcu, alebo jeho právneho zástupcu. Konštatoval, že nemajetkovú ujmu z titulu ochrany osobnosti je možné priznať len z dôvodov, ktoré nie sú nahradzované a odškodňované inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného podľa § 444 Občianskeho zákonníka, ktoré je tiež nemajetkovou ujmou. Poukázal na to, že v záverečnej reči sa právny zástupca žalobcu vyjadroval tým smerom, že došlo k poškodeniu zdravia žalobcu, avšak tento nárok v danej veci nežaloval. Vzhľadom k tomu, čo žaloval, netvrdil zníženie vážnosti v spoločnosti a zníženie dôstojnosti. Zároveň uviedol, že súd by nemal nahrádzať právnu kvalifikáciu, ale navrhovateľ by mal správne žalovať náhradu ujmy na zdraví z titulu § 444. Neurobil tak, nevykonal ani nenavrhol v tomto zmysle vykonať ďalšie dokazovanie. Právny zástupca žalovaného v 2. rade poukázal na to, že žalobca v časti návrhu uvádza, že došlo k poškodeniu a ujme jeho osoby, zásahu do osobnej sféry a psychickej traume, ujme v citovej oblasti, teda je obmedzený v bežných úkonoch a musí prekonať ťažké vnútorné rozpoloženie. Už na prvý pohľad je zrejmé, že žalobca si nesplnil ani bremeno tvrdenia, ktoré by odôvodňovalo nárok na priznanie primeraného zadosťučinenia. Zároveň poukázal na to, že žalobca nepreukázal zníženie dôstojnosti v
spoločnosti v podobe, ktorú je možné označiť v značnej miere, alebo zníženie vážnosti v spoločnosti v podobe, ktorú je možné označiť ako zníženie v značnej miere. Podľa jeho právneho názoru nárok v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka slúži na odstránenie alebo zníženie následku zásahu do práv na ochranu osobnosti, neslúži však na finančné odškodnenie ujmy na zdraví. Pokiaľ žalobca namieta zásah do jeho telesnej integrity a poškodenie zdravia, zjavne si neuvedomuje, že nejde v tomto prípade o zníženie jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, ale o ujmu na zdraví, ktorá sa odškodňuje nezávisle od inštitútu ochrany osobnosti a takisto aj iným spôsobom. Zároveň poukázal na rozhodnutia NS SR, Ústavného súdu SR, ako aj rozhodnutia českých súdov.
4/ Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, znaleckými dokazovaniami, oboznámil sa s určením zdravotného obvodu Banskobystrického samosprávneho kraja, s rozpisom lekárskych služieb prvej pomoci, s oznámením sociálnej poisťovne, s odborným posudkom o invalidite, s ostatným spisovým materiálom.
5/ Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
6/ Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
7/ Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
8/ Podľa § 13 os. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
9/ Podľa § 16 Občianskeho zákonníka kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
10/ Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
11/ Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že zdravotnú starostlivosť žalobcovi dňa 22.2.2010 poskytlo zdravotnícke zariadenie Nemocnice a polikliniky n. o. Bratislava ako žalovaný v 1. rade, ambulancia so zameraním na zabezpečenie LSPP v špecializovanom odbore všeobecné lekárstvo, s odborným zástupcom na poskytovanie zdravotnej starostlivosti O.. O. V., s miestom prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia Banská Štiavnica, Bratská 17. V súlade s ustanovením § 7 ods. 6 Zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách, súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, Banskobystrický samosprávny kraj v Banskej Bystrici na vykonanie LSPP dňa 22.2.2010 určil poskytovateľa všeobecnej ambulantnej starostlivosti spoločnosť Kastalia s.r.o., so sídlom vo Zvolene, M. R. Štefánika 53 ako žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade však LSPP podľa rozpisu neposkytoval. Na vykonanie služby prevádzkovateľ LSPP určil O.. L. S., poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v špecializovanom odbore dermatovenerológia. Čiže dňa 22.2.2010 držiteľ povolenia, zdravotnícke zariadenie neprevádzkoval v súlade s platnými právnymi predpismi, keďže LSPP nevykonával lekár v príslušnom špecializovanom odbore. Z oznámenia Banskobystrického samosprávneho kraja súd zistil, že za porušenie uvedených povinností, vyplývajúcich zo zákona, samosprávny kraj voči držiteľovi povolenia začal konanie o uložení pokuty za porušenie právnych predpisov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Z oznámenia Banskobystrického samosprávneho kraja súd zistil, že žalovaný v 2. rade je držiteľom povolenia na prevádzku zdravotníckeho zariadenia ambulancie v špecializovanom odbore všeobecné lekárstvo pre dospelých, letecké lekárstvo a stomatológia, a vzťahuje sa na ňu povinnosť vykonávať LSPP podľa rozpisu, určeného samosprávnym krajom. Návrh na zaradenie spoločnosti Kastalia s.r.o. v mesiaci február 2010 do výkonu LSPP bol súčasťou Rozpisu LSPP, ktorý Banskobystrický samosprávny kraj obdržal od držiteľa povolenia na prevádzku ambulancie LSPP - spoločnosti Nemocnice a Polikliniky Bratislava, n. o. Rozpis LSPP pre dospelých, s miestom výkonu
činnosti Bratská 17, Banská Štiavnica, na mesiac február 2010 zo dňa 27.1.2010 odporca v 1. rade v zmysle oznámenia Banskobystrického samosprávneho kraja preukázateľne prevzal dňa 12.2.2012.
12/ Z vykonaného dokazovania súd zistil aj tú skutočnosť, že k žalobcovi bol privolaný lekár LSPP, a nie lekár Rýchlej lekárskej pomoci. Návštevu v byte pacienta nevykonal lekár, ktorý bol na rozpise služieb, ale O.. L. S., dermatovenerológ, ktorý vykonával službu LSPP namiesto rozpisom určeného lekára. Lekár, slúžiaci LSPP nemal potrebnú špecializáciu. Pacienta objektívne nevyšetril a neurobil vyšetrenie pre správne určenie diagnózy. Dňa 23.2.2010 navrhovateľ navštívil svoju všeobecnú lekárku MUDr. V., ktorá ho odoslala na interné oddelenie Nemocnice v Žiari nad Hronom, kde EKG vyšetrenie ukázalo akútny infarkt myokardu. Následne navrhovateľ bol prevezený do SUSCCh, a.s. v Banskej Bystrici s diagnostickým záverom akútny transmurálny infarkt myokardu.
13/ Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti súd zistil, že žalobca bol práceneschopný od 1.3.2010. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom súd zistil, že žalobca bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia dňa 23.11.2010, kedy bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava súd zistil, že žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok od 23.11.2012 vo výške 271,50 €, ktorý sa následne zvyšoval. V r. 2016 dosahovala výška invalidného dôchodku žalobcu sumu 299,70 €. Žalobca od 7.1.2011 do 6.7.2011 bol evidovaný na úrade práce, kde mal príjem cca 280 €. Následne pracoval na základe Dohody o pracovnej činnosti od 2.5.2011 do 31.3.2013, od 4.6.2013 v chránenom pracovisku a ako zamestnanec od 4.6.2013 doposiaľ. Aktuálne žalobca dosahuje príjem z invalidného dôchodku, ako aj príjem z pracovnej činnosti.
14/ Zo záverov znaleckého posudku znalca O.. R. Z. vyplynulo, že postup vyšetrenia a poskytnutia odbornej liečebnej starostlivosti u žalobcu O.. L. S. nebol správny. Postup O.. L. S. nebol správny ani pri stanovení pracovnej diagnózy žalobcu z odborného postupu. Znalec zároveň konštatoval, že v momente vykonania lekárskej prehliadky žalobcu tak, ako ju vykonal dňa 22.2.2010 O.. L. S. nebolo možné stanoviť konečnú diagnózu, pričom konečnú diagnózu možno stanoviť až vtedy, keď sú na to vytvorené vhodné podmienky a tiež prítomnosť lekárov špecialistov a sú k dispozícii diagnostické metódy. Pokiaľ sa týka neuposlúchnutia pokynu O.. L. S., aby sa žalobca do jednej hodiny po ošetrení, kedy sa mu jeho zdravotný stav nezlepšoval a neprivolal si lekársku pomoc, podľa vyjadrenia znalca, tento časový faktor hrá závažnú úlohu v priebehu ochorenia, pretože dochádza bez primeranej liečby k plnému rozvoju ochorenia a odumretiu časti srdcového svalu s ďalšími následkami. Znalec konštatoval, že dňa 22.2.2010 MUDr. L. S. nesprávne vyhodnotil zdravotný stav žalobcu, stanovil nesprávnu diagnózu a liečbu, čo je v príčinnej súvislosti so súčasným zdravotným stavom žalobcu. Zároveň konštatoval, že v danom momente na 100 % nemôže zabrániť žiadny lekár tomu, aby žalobca neprekonal akútny infarkt myokardu, ale skorou diagnózou a včasnou prednemocničnou starostlivosťou, ako i skorou nemocničnou starostlivosťou mohlo prísť k oveľa menšiemu poškodeniu srdcového svalu a i nemocničná liečba nemusela byť taká rozsiahla. MUDr. W. L. podala k danej veci kontrolný znalecký posudok, zo záverov ktorého vyplýva, že závery znaleckého posudku O.. R. Z. sú správne, so závermi jeho znaleckého posudku sa plne stotožňuje a nemá k nim čo dodať.
15/ Súd v konaní vypočul svedka, O.. L. S., ktorý konštatoval, že má špecializáciu dermatovenerológia, potvrdil, že dňa 22.2.2010 ako službukonajúci lekár na LSPP bol vyslaný k pacientovi - žalobcovi, pričom bol zamestnancom NsP n. o. Bratislava. Svedok uviedol, že v čase, keď bol na návšteve u žalobcu ako u pacienta, vtedy už záchranu vykonávali len všeobecní lekári a nie oni ako odborní lekári. Avšak lekár, ktorý konkrétne v tom čase mal byť v službe, v službe nebol, a preto odborný garant O.. V. ho požiadal, aby niekoho zabezpečil na túto službu. Na základe toho tam išiel on, aj keď v tom čase už ako všeobecný lekár túto službu vykonávať nemal. Svedok poukázal na to, že v čase, keď vyšetroval žalobcu, stanovoval pracovnú diagnózu, podľa toho aj postupoval. Pacient mal poškodené zdravie, ale nepovažoval to v tom okamihu, keď ho vyšetroval a odchádzal od neho, že sa jedná o akútny, život ohrozujúci stav.
16/ Z výpovede svedka O.. O. V. súd zistil, že potvrdil, že bol odborným garantom Nemocnice a polikliniky n. o. v Bratislave. On to zastrešoval takým spôsobom, že zabezpečoval rozpis služieb, s rozpisom služieb oboznamoval nemocnice a polikliniky a následne aj VÚC a zabezpečoval, aby lekári, ktorí konkrétne túto starostlivosť vykonávali, mali príslušnú odbornosť. Svedok uviedol, že práce pre odporcu v 2. rade vykonával od 1.3.2009 do septembra 2011 s tým, že Kastalia zabezpečovala lekársku starostlivosť v
obvode Sliač s tým, že O.. G. ho požiadal, či by mohli vykonávať túto lekársku starostlivosť, resp. či on bude vykonávať za nich lekárske služby vo Zvolene. Svedok uviedol, že povedal O.. G., že nie, odporučil ho na inú osobu a následne došlo k tomu, že odporca v 2. rade vykonával túto prácu aj v obvode Banskej Štiavnice, ale nemohol používať svoje razítko, a preto používal jeho razítko a on tam tento výkon vykonával tiež. Svedok uviedol, že v čase dňa 22.2.2010 mal reálne zabezpečovať službu on, mal byť v službe, avšak mal zdravotné problémy, nebol schopný túto službu reálne vykonávať, preto zavolal O.. G., tomuto sa však nedovolal, následne volal ďalšiemu kolegovi, s ktorým sa nedohodol, pretože mal iné povinnosti, a preto oslovil O.. S. a požiadal ho o pomoc pri zabezpečení služby. Nikoho nezohnal, a preto do služby nastúpil on (MUDr. S.).
17/ Súd v konaní vypočul aj svedkyňu, M. G., ktorá prišla k žalobcovi, keď mal zdravotné problémy na požiadanie jeho manželky, potvrdila, že prišiel O.. S., pričom v čase, keď vyšetroval žalobcu, ona tam prítomná nebola. Po odchode lekára, keďže žalobcovi bolesti neprestávali, podala žalobcovi infúziu, ktorú mala doma. Svedkyňa konštatovala, že je pravdou, že žalobca si sťažoval na chrbticu, avšak príznaky sú podobné, ako pri infarkte, a preto bola toho názoru, že by sa malo hlavne vylúčiť to, že nejde o infarkt.
18/ Súd v konaní vypočul aj syna žalobcu, A. X., ktorý potvrdil, že dňa 22.2.2010 bol u žalobcu, na základe žiadosti jeho matky. Následne prišiel O.. S., ktorý otca vyšetroval, avšak nezmeral mu ani tlak, nechytil do ruky ani fonendoskop, povedal mu, že je to z chrbtice a že do druhého dňa to prejde a následne má ísť na vyšetrenie. Dal mu nejakú injekciu a povedal, že ak po jednej hodine sa mu neuľaví, treba volať záchranku. Oni záchranku nevolali, aj keď vedeli, že otcovi sa neuľavilo, že mu bolo horšie. Iné lieky nevidel, že by mu niekto dával.
19/ Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje Občiansky zákonník pod názvom Ochrana osobnosti v ustanoveniach § 11 - 16. Špecifickosť osobnostných práv spočíva v ich predmete, ktorým nie je hmotná vec, ale priamo osobnosť človeka. Predmetom ochrany je osobnosť fyzickej osoby v jej celistvosti. Čiastkové osobnostné práva sú preto chránené len v rámci celkovej osobnosti. Preto aj výpočet jednotlivých čiastkových osobnostných práv v § 11, ktoré vytvárajú jednotné základné osobnostné práva, je len demonštratívny. Medzi základné hodnoty osobnosti, ktoré výslovne uvádza § 11, patrí aj právo na ochranu života a zdravia. Prostriedky občianskoprávnej ochrany (§ 13 a nasl.) prichádzajú do úvahy vtedy, keď hrozí alebo bola spôsobená ujma v osobnostnej, teda nemajetkovej sfére života a zdravia. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti.
20/ Všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka je, že ide o závažnejší zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti. Návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia sleduje priznanie satisfakcie subjektu, ktorého osobnostné právo bolo porušené, a to so zreteľom na to, že zásah zvyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Podmienkou priznania materiálnej satisfakcie je nemajetková ujma, ktorá je spôsobilá v značnej miere znížiť dôstojnosť občana a jeho vážnosť v spoločnosti.
21/ Žalobca žiadal priznať náhradu nemajetkovej ujmy, spôsobenej zásahom do osobnosti, t. j. telesnej integrity žalobcu, a to vo výške 40.000 €. V rámci konania poukazoval na ustanovenie § 11 a 13 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že vzhľadom na vyššie opísaný lekársky postup a poškodenie jeho zdravia došlo dôsledkom protiprávneho stavu k závažnému zásahu do osobnostnej sféry žalobcu, ktorý zásah mu spôsobil psychickú traumu, ktorú už nie je možné žiadnym spôsobom odstrániť a v dôsledku tejto skutočnosti mu vznikla nemajetková ujma. Poukazoval na to, že utrpel ujmu vysokého rozsahu v citovej oblasti, pretože nemôže rozvíjať svoju osobnosť tak, ako si predstavoval, nemôže vykonávať žiadne športové aktivity, je obmedzovaný v banálnych úkonoch, ktoré predtým vykonával, a pociťuje psychickú traumu.
22/ Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník nevymedzuje pojem bolesť ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia ani to, v akom rozsahu a na základe čoho sa tieto práva priznávajú. Uvedené otázky sú upravené v Zákone č. 437/2004 Z. z. Bolestným je podľa uvedeného zákona
ujma, spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov a sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Ten istý skutkový dej môže v niektorom prípade zakladať zároveň tak nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, spôsobenej fyzickej osobe na jeho osobnostných práva; tieto nároky treba dôsledne rozlišovať a pri ich posudzovaní mať na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované, ale tiež právnu úpravu, ktorá sa na ne vzťahuje. Nemajetkovou ujmou v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je ujma v nemajetkovej sfére života fyzickej osoby, ktorá sa bezprostredne nepremietla do fyzickej integrity, ani do majetkovej sféry fyzickej osoby, a treba ju dôsledne odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane ujmy na zdraví s majetkovými dôsledkami (pozri § 16 Občianskeho zákonníka) a inej nemajetkovej ujmy, vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej integrity fyzickej osoby, za ktorú sa náhrada poskytuje podľa iných predpisov (pozri § 444 Občianskeho zákonníka). Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je dosiahnuť vyváženosť medzi ujmou a hodnotami ľudskej dôstojnosti a jej konkrétnym finančným vyjadrením. Cieľom je zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu a najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby. Na rozdiel od toho zmyslom náhrady ujmy, vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej (fyzickej) integrity fyzickej osoby (§ 444 Občianskeho zákonníka) je poskytnúť relutárnu náhradu za ujmu, spôsobenú poškodením zdravia, jeho liečenia alebo odstraňovania jeho následkov (bolestné), resp. za ujmu na zdraví, ktorá má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (sťaženie spoločenského uplatnenia) (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.5.2014, sp. zn. 7Cdo 65/2013).
23/ Právo na náhradu škody z titulu úhrady sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka a právo na náhradu nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú samostatné nároky fyzickej osoby, a preto ich nemožno duplicitne uplatňovať na základe rovnakých skutkových tvrdení, hoci aj v dvoch samostatných konaniach pred príslušným súdom (uznesenie Ústavného súdu SR I.US 426/2014).
24/ Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, týkajúce sa preukázania tej skutočnosti, že konaním žalovaných v 1. a 2. rade bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť alebo jeho vážnosť v spoločnosti. Aj keď z vykonaného dokazovania je zrejmé, že lekár, ktorý poskytoval zdravotnú starostlivosť žalobcovi pochybil, uvedená skutočnosť sama o sebe neodôvodňuje priznanie nároku žalobcovi na náhradu nemajetkovej ujmy. Z podaného návrhu, ako aj z výpovede samotného žalobcu a jeho právneho zástupcu v priebehu konania je zrejmé, že poukazovali na poškodenie zdravia žalobcu v súvislosti s tým, že žalobcovi bola spôsobená psychická trauma, utrpel ujmu vysokého rozsahu v citovej oblasti, nemôže vykonávať športové aktivity, dvíhať ťažšie predmety. Dôvody, uvádzané žalobcom majú charakter nárokov z titulu ujmy na zdraví, ktoré nároky však žalobca v konaní nežaloval. Nárok na ochranu osobnosti formou primeraného zadosťučinenia prichádza do úvahy len vtedy, ak popri poškodení zdravia nastanú také skutočnosti, ktoré jednak nie sú hradené formou bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a zároveň musia mať za následok zníženie vážnosti a dôstojnosti dotknutej osoby v spoločnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, týkajúce sa preukázania zníženia vážnosti a dôstojnosti jeho osoby v spoločnosti, súd jeho návrh zamietol.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25/ Vzhľadom na to, že žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, súd im priznal náhradu trov konania v pomere 100 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z