Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-511-2015.pdf
PDF · 116.07 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/511/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky pred sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, zastúpený JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A.Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: X., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX G. č. XX, o zaplatenie 540,80 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.11.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 540,80 € s úrokom vo výške 11,85 % ročne zo sumy 480,83 € od 23.09.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 480,83 € od 23.09.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 01.08.2002 Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X, na základe ktorej poskytol žalovanému úver do výšky úverového rámca 20.000 Sk s premenlivou úrokovou sadzbou vo výške 11,85 %. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňa 01.08.2003. Doba trvania zmluvy sa v zmysle čl. IV. bod 1 zmluvy predlžovala vždy o dobu 1 roka, nakoľko žalovaný neoznámil žalobcovi najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy. Z dôvodu porušenia zmluvne dohodnutých povinností žalobca v zmysle Všeobecných obchodných podmienok účinných od 01.08.2002 zrušil žalovanému možnosť čerpania úverového rámca. Listom zo dňa 06.03.2014 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Dňa 24.06.2014 zaslal žalobca žalovanému na podpis dohodu o splátkach dlhu, ktorá by mu umožňovala splatiť dlh v splátkach po 20 € mesačne. Podpísanú dohodu žalovaný nevrátil žalobcovi a na jej základe zaplatil iba jednu splátku dňa 22.09.2014 vo výške 20 €. Po vyčíslení pohľadávky žalovaný zaplatil dňa 30.05.2014 sumu 10 € a dňa 22.09.2014 sumu 20 €. Po zohľadnení úhrad je dlh žalovaného ku dňu 22.09.2014 vo výške 540,83 €, ktorý pozostáva z istiny 480,83 € a príslušenstva 59,97 €.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Žalobca v podaní doručenom súdu 18.05.2016 na výzvu súdu na preukázanie dohody o zmene zmluvne dojednanej doby splatnosti úveru uviedol, že ako vyplýva z článku IV. bodu 1. Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 01.08.2002, zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu 1 roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami, doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy (pôvodnej alebo predĺženej), že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65, roku veku dlžníka. Ako vyplýva z bodu 2. tohto článku, úver je splatný v deň splatnosti uvedený v
základných podmienkach zmluvy. V prípade predĺženia zmluvy podľa bodu 1. tohto článku zmluvy sa splatnosť úveru sa predlžuje o dobu, o ktorú bola predĺžená účinnosť zmluvy, t.j. o 1 rok. Pretože žalovaný žalobcovi najmenej 1 mesiac pred ukončením pôvodne dohodnutej doby trvania zmluvného vzťahu ani predĺženej lehoty trvania zmluvného vzťahu žalobcovi neoznámil, že nemá záujem o predĺženie zmluvy, táto sa v zmysle článku IV. bodu 1. Zmluvy o kontokorentnom úvere opakovane predlžovala.
5. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 27.06.2016. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:
7. Zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 01.08.2002 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úverový rámec do výšky 20.000 Sk, s úrokovou sadzbou vo výške 11,85 %. Splatnosť úrokov bola dojednaná mesačne k ultimu mesiaca, úrok z omeškania vo výške 26,40 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru 2 % z výšky úverového rámca. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná dňa 01.08.2003. Úver sa poskytoval spôsobom, že veriteľ bude realizovať príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu aj v prípade ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet, a to do výšky úverového rámca.
8. Z čl. IV. bod 1 vyplýva, že zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to na dobu 1 roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy (pôvodnej alebo predĺženej), že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka. Podľa čl. IV. bod 2 zmluvy úver je splatný v deň splatnosti uvedený v základných podmienkach zmluvy. V prípade predĺženia zmluvy podľa bodu 1. tohto článku zmluvy sa splatnosť úveru sa predlžuje o dobu, o ktorú bola predĺžená účinnosť zmluvy, t.j. o 1 rok.
9. Z písomnosti žalobcu zo dňa 19.04.2012 súd zistil, že žalobca odstúpil od zmluvy kontokorentnom úvere s účinnosťou ku dňu doručenia oznámenia. Podľa vyjadrenia žalobcu v podaní zo dňa 17.05.2016, odstúpenie od zmluvy doručoval obyčajnou poštovou zásielkou a v zmysle čl. 10.3. Všeobecných obchodných podmienok predpokladá fikciu doručenia tretí deň po jej odoslaní. Odoslanie zásielky súdu nedokladoval.
10. Z výpisu z úverového účtu žalovaného na predloženom CD nosiči vyplýva, že na účte žalovaného č. XXXXXXXXX už ku dňu uzatvorenia zmluvy bol zostatok + 250,90 Sk, ku dňu dojednanej konečnej splatnosti úveru debet vo výške - 19.645,50 Sk (652,51 €), z čoho suma 1713 Sk (56,86 €) predstavovala bankové poplatky, z účtu bol realizovaný posledný výber žalovaným 23.05.2010 v sume 20 €.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
13. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
14. Podľa článku 3 bod 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa bodu 1 písm. h) Prílohy Smernice podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 Smernice o.i. sú podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je automatické predĺženie zmluvy na dobu určitú, ak spotrebiteľ nenaznačí iné, keď termín na vyjadrenie spotrebiteľovej vôle predĺžiť zmluvu je neprimerane krátky.
15. Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka v znení zák.č. 102/2014 Z.z. na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (čl. I. bod 1 zák.č. 102/2014 Z.z. účinný od 01.04.2015)
19. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa § 53 ods. 1 písm. n) Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy.
22. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od toho zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
27. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
28. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
29. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
30. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
31. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
32. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
33. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
34. Podľa § 290 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
35. Podľa § 290 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
36. Súd s poukazom na citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pred posúdením veci v merite skúmal aj bez návrhu premlčanie nároku žalobcu voči žalovanému ako spotrebiteľovi, ktoré bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť.
37. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 01.08.2002 zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 20.000 Sk, ktorý žalovaný ako dlžník čerpal tak, veriteľ realizoval príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu, a to aj v prípade ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet, a to do výšky úverového rámca. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú 1 rok a konečná splatnosť úveru bola dojednaná 01.08.2003. V zmluve je zároveň dojednanie, podľa ktorého sa doba trvania zmluvy automaticky predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy (pôvodnej alebo predĺženej), že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka (čl. IV. bod 1). Podľa čl. IV. bod 2 zmluvy v prípade automatického predĺženia zmluvy sa predlžovala aj splatnosť úveru, vždy o dobu, o ktorú bola predĺžená účinnosť zmluvy, t.j. o 1 rok.
38. Je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovaný má postavenie spotrebiteľa, keďže vychádzajúc z obsahu zmluvy, úver nebol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania resp. podnikania a žalobca má postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnická osoba poskytujúca úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
39. Z obsahu zmluvy zároveň vyplynulo, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá 01.08.2003a v tejto súvislosti súd potom posudzoval platnosť ustanovenia čl. IV. body 1 a 2 zmluvy o kontokorentnom úvere, keď dospel k záveru, že tieto zmluvné podmienky sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, keď zmyslom a účinkom dojednaní je automatické predĺženie zmluvy uzatvorenej na dobu určitú, za podmienky, že spotrebiteľ nenaznačí iné a zároveň automatické predlžovanie konečnej splatnosti pohľadávky žalobcu ako veriteľa. Takýto postup v právnych vzťahoch, ktorý zakladajú sporné zmluvné podmienky je netransparentný a nečestný a zmluvné podmienky sú v rozpore s dobrými mravmi, pretože zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru súdu je neprípustné, aby právnym základom predĺženia platnosti zmluvy nebol prejav vôle oboch zúčastnených strán v písomnej forme (keď obligatórne písomný právny úkon je možné meniť len písomne, § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ani slobodnej vôle spotrebiteľa (ak by sám požiadal o predĺženie platnosti zmluvy), ale právnym základom pre predĺženie doby platnosti zmluvy bolo opomenutie spotrebiteľa, a to navyše na podklade štandardnej zmluvnej podmienky. Zároveň potom nadväzujúce dojednanie predstavuje automatické predĺženie doby konečnej splatnosti úveru a tak v konečnom dôsledku navyšovanie prípadnej pohľadávky jej úročením, poplatkami a prípadnými sankciami. Takto neprijateľne nastavený mechanizmus len podčiarkuje jednostranné neprimerané ekonomické záujmy žalobcu ako dodávateľa na trvaní zmluvy a automatickom predlžovaní splatnosti pohľadávky, čím sa táto stáva takáto pohľadávka prakticky nepremlčateľnou v rozpore s § 100 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka (premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva). Súd preto dojednanie o automatickom predlžovaní zmluvy a automatickom predlžovaní konečnej splatnosti úveru posúdil ako neprijateľné zmluvné podmienky a s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakladajúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tiež s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka za neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom a aj účelom odporuje zákonu (§ 54 ods. 4 písm. n) v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka), obchádza zákon (písomná forma zmien zmluvy § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 101 Občianskeho zákonníka). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
40. S ohľadom na ustálený záver o neplatnosti zmluvnej podmienky o automatickom predlžovaní doby konečnej splatnosti úveru súd posudzoval, či žalobca neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu plnenie voči žalovanému ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. od 13.06.2014 je súd povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou, či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka.
41. Predmetom konania bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že pokiaľ spotrebiteľ vstúpi s podnikateľom do obchodného záväzkového vzťahu, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre žalovaného ako spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka si žalovaný ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. V judikatúre bol prijatý záver, že v prípade občianskoprávneho vzťahu nemôže spotrebiteľ dojednať aplikáciu Obchodného zákonníka, ktorého aplikácia je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009 zo dňa 25.01.2011). Preto musí platiť aj opak, že samotným uzavretím zmluvy o úvere ako obchodného záväzkového vzťahu podľa Obchodného zákonníka, ktorého obsah nemohol spotrebiteľ vopred ovplyvniť, sa nemôže tento vzdať výhodnejšej právnej úpravy premlčania podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri rozhodovaní vychádzal. Tieto závery platia aj pre zmluvy uzatvorené pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka s poukazom na citované ustanovenie § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka.
42. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve (pozri R 1/1998). Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania. S ohľadom na prijatý záver neplatnosti zmluvného dojednania o automatickom predĺžení platnosti zmluvy a automatickom predĺžení konečnej splatnosti úveru potom súd dospel k záveru, že neprišlo platne k zmene dojednanej konečnej splatnosti úveru. Žalovaný sa teda dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku 02.08.2003. Keďže návrh bol podaný na súd dňa 04.11.2014, súd aplikujúc ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa dospel k záveru, že dňom nasledujúcim po konečnej splatnosti úveru začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky na súde v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho zákonníka) a táto uplynula 02.08.2006, na ktorú skutočnosť súd musel ex offo prihliadnuť. Súd bol povinný vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované návrhom. Súd v súvislosti s aplikáciou citovaného ustanovenia prihliadol na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (v súčasnosti účinné ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka uvedené vystihuje znením, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva). Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 01.mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (k uvedenému pozri uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015).
43. Z priloženého CD obsahujúceho informáciu o obratoch na účte vyplýva, že k poslednému výberu z účtu žalovaného po konečnej splatnosti úveru (v sume 20 €) prišlo 23.05.2010, s ohľadom na záver
o neplatnosti dojednania o automatickom predĺžení platnosti zmluvy potom by bolo možné prípadné prijaté plnenie žalovaným posúdiť ako plnenie z neplatného právneho úkonu. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Táto tzv. subjektívna premlčacia doba je však limitovaná objektívnou premlčacou dobou, a najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, začiatok subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. V súdenej veci tak objektívna premlčacia doba tri roky keď k bezdôvodnému obohateniu došlo, uplynula 23.12.2013, teda aj takto posúdený nárok by bolo potrebné zamietnuť, keď žaloba bola podaná na súd dňa 04.11.2014.
44. Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa 04.11.2014 doručením žaloby na súd (§ 82 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016), bolo to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. Z uvedených dôvodov potom súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
45. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
46. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. vo veci bol plne úspešný žalovaný, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania. Žalovaný si však náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatnil a ani zo súdneho spisu mu vznik trov nevyplýva, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).