Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/323/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

h príjmov uzavretá dňa 4.2. _______________________________________________________________________________________________ súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobkyne: X. F., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. XX, XXX XX Q., právne zastúpená JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom v Lučenci, J, Kráľa 5/A proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO 35807598, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy takto

rozhodol:

I. U r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretá medzi stranami sporu dňa 26.07.2012 k číslu úverovej zmluvy XXXXXXXXX je n e p l a t n á.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa návrhom podaným 12.10.2015 uplatnila voči žalovanému určovací nárok, ktorým žiadala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorou je zabezpečená zmenka vystavená žalovaným dňa 14.7.2014, ktorú uzavrela žalobkyňa so žalovaným je neplatná. Uviedla, že dňa 26.7.2012 uzavrela so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobkyne ,,Žiadosť o zrážky zo mzdy“ zo dňa 4.8.2014, táto žiadosť odkazuje na uvedenú zmluvu o úvere a bola zamestnávateľovi žalobkyne podaná zrejme na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka teda žalobkyne , pričom v tejto dohode je uvedený ako variabilný symbol resp. číslo zmluvy na zmenke č. XXXXXXXXXX, ktorá bola prílohou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, tento variabilný symbol je zhodný s číslom úverovej zmluvy. Predmetnú úverovú zmluvu o úvere uzavrela žalovaná so žalovaným dňa 26.7.2012. Zamestnávateľovi žalobkyne zaslal žalovaný v priebehu mesiaca 2014 žiadosť, na základe ktorej došlo k vykonaniu zrážok zo mzdy, nakoľko, ku dňu podania žaloby boli na základe tejto žiadosti žalobkyni jej zamestnávateľom vykonané zrážky zo mzdy za mesiace apríl 2015 až júl 2015 spolu vo výške 464,- EUR a vykonávanie zrážok ku dňu podania žaloby stále trvá. Jediným riešením je preto vydanie predbežného opatrenia, ktorým súd zakáže zamestnávateľovi zrážať zrážky zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, z dôvodu že je jednou z neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o úvere a to podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež pre nekalé podmienky podľa čl. 6 ods. /EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dohodu o zrážkach zo mzdy možno považovať za prílohu k tejto zmluve. Dohoda bola vopred pripravená listina k zmluve žalovaného, pričom obsah tejto dohody žalobkyňa nemohla nijako ovplyvniť. Pri podpisovaní predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy boli žalobkyni poskytované najmä informácie týkajúce sa zmluvy o úvere ohľadom výšky úveru, výšky a počtu mesačných splátok... a nie samotnej Dohody, z čoho možno vyvodiť, že podpísanie Dohody malo bezprostredný súvis so zmluvou o úvere, Dohodu nemožno považovať za samostatne dojednanú, vzhľadom na skutočnosť, že má zabezpečovať nárok, vyplývajúci zo zmluvy o

úvere. Bez podpísania zmluvy o úvere by ani samotná Dohoda nezakladala právne účinky , keďže by nezabezpečovala žiadnu pohľadávku. Žalobkyňa má za to, že uzatvorenie tejto dohody bolo podmienkou uzatvorenia zmluvy , na základe ktorej bol následne poskytnutý úver. Žalobkyňa poukázala na § 551 OZ, dohodou o zrážkach nie jej možné zabezpečiť budúcu pohľadávku. Dohoda ako zmluvná podmienka je v rozpore s § 53 ods. 1 OZ, keďže ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zmluva o úvere č. 304602302 zo dňa 26.7.2012 vykazuje zásadné nedostatky , ide nepochybne o spotrebiteľskú zmluvu , ktorá musí obsahovať obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a v prípade, že takéto náležitosti chýbajú, považuje sa poskytnutý úver podľa§ 11 ods. 1 písm. a) a b) cit. zákona za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa doposiaľ uhradila žalovanému čiastku 464,- EUR, čo vyplýva z potvrdenia o vykonávaní zrážok zo mzdy zo strany zamestnávateľa žalobkyne. Plnenie , ktoré žalobkyňa takto poskytla žalovanému bez platného právneho titulu zakladá na strane žalobkyne ako spotrebiteľa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Výkon zrážok je v rozpore s právom EÚ. Z predloženej žiadosti zamestnávateľovi o zrážky zo mzdy je zrejmé, že výška dlhu je 1.076,80 EUR a žalovaný sumu odvodzuje od zmenky, ktorá mala byť podpísaná spolu s predmetnou zmluvou o úvere. Žalovaný na požadovanú sumu nemá platný právny titul a aj napriek tejto skutočnosti žiadal zamestnávateľa žalobkyne o začatie výkonu zrážok zo mzdy v zjavne nedôvodnom rozsahu. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy dodávateľ teda žalovaný obchádza ex offo súdnu kontrolu neprijateľných podmienok, dochádza k zabezpečeniu nezročnej, budúcej pohľadávky a zakladá výšku pohľadávky a jej príslušenstva na subjektívnej predstave, čo sú podľa žalobkyne dôvody , ktoré opodstatňujú napadnutie dohody o zrážkach zo mzdy a dovolanie sa určenia jej neplatnosti podľa § 80c OSP a § 53 ods. 1 OZ.

2.Okresný súd Prievidza na návrh žalobkyne uznesením z 15.10.2015 nariadil predbežným opatrením zamestnávateľovi zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.6.2016 v spojitosti s uznesením KS TN 6Co 1154/2015.36 z 12.1.2016.

3.Žalovaný s návrhom nesúhlasil. K zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uviedol, že má charakter zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka a preto ju nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere . Dňa 26.7.2012 bola uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom Zmluva o úvere a nakoľko si dlžníčka neplnila svoje povinnosti riadne a včas dlh sa stal splatným a zároveň začal úročiť o úroky z omeškania. K Dohode o zrážkach zo mzdy žalovaný poukázal na § 551 ako na legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Ide o dohodu zmluvných strán , ktorú uzatvorili na základe ich dobrovoľnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola so žalobkyňou uzatvorená platne v súlade s ust. § 551 a všetkými právnymi predpismi SR, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, bola uzatvorená písomne a na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere, dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky. Dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý je jedným zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje , že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku , ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. Nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by žalobkyni podľa názoru žalovaného vznikla závažnejšia ujma ako realizovaním tejto dohody, pretože každá platba v prospech zmluvy o úvere sa pripočítava prednostne na istinu a teda dohodnuté zmenkové úroky sa počítajú stále z nižšej sumy. Žalovaný tak žiada žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú z dôvodu, že dojednanie predmetnej dohody je platné.

4.Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinnými dôkazmi, a to žalobou, potvrdením zamestnávateľa o vykonaní zrážok z 25.8.2015, žiadosťou o zrážky zo mzdy z 4.8.2014, vyjadrením žalovaného z 27.10.2015, Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z 26.7.2012, zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX z 26.7.2012, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a ostatnými listami v súdnom spise, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

5.Zmluvou o úvere z 26.7.2012 poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 350,- EUR a žalobkyňa sa zaviazala úver splatiť za poplatok 322,- EUR t.j. celkovo zaplatiť 672,- EUR v 12 mesačných splátkach po 56,- EUR, počnúc dňom 18.08.2012. Zmluva je podpísaná oboma zmluvnými stranami

dňa 26.07.2012. V zmluve sa nachádza vopred formulované vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré obsahujú 19 bodov sa nachádzajú aj uvedené zmluvné podmienky: 12. „Dohoda o vyplnení zmeniek: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek /ďalej vystaviteľ/ vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi /ďalej remitent/ vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľov vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku, a to v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená, a to tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej strane zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné stany sa dohodli, že takto vyplnená zmenka bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi“.

6. Dňa 26.07.2012 uzavreli účastníci dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá je formulárovou dohodou, a v ktorej dlžník vyhlasuje, že vystavil zmenku, v ktorej sa dlžník zaviazal na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo zmenkovej sumy a súčasne mu vznikla v prípade omeškania povinnosť platiť zákonný úrok vo výške 6% ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka. Dlžník zároveň súhlasil s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ zrážal mesačne z jeho mzdy 56,- EUR a uhrádzal danú sumu na účet veriteľa až do riadneho uhradenia pohľadávky. V prípade, ak uvedené zrážky presiahnu zákonom stanovenú hranicu, zamestnávateľ postupuje v súlade s platnými právnymi predpismi. Dlžník súhlasí s tým, aby mu zamestnávateľ zrážal mesačne z jeho mzdy aj vyššiu čiastku ak je uvedená v čl. II. tejto dohody, až do zákonom stanovenej hranice určenej pre výkon zrážok zo mzdy. Po ukončení poslednej zrážky zo mzdy zašle veriteľ zamestnávateľovi dlžníka výpočet zmenkových a zákonných úrokov, ktoré medzičasom pribudnú k istine do úplného uhradenia celej pohľadávky. Túto čiastku zamestnávateľ odvedie na vyššie uvedený účet veriteľa. V čl.III. je upravená situácia zmeny zamestnávateľa dlžníka.

7.Listom z 4.8.2014 oznamoval žalovaný zamestnávateľovi žalobkyne , že si svoje záväzky neplní, a preto žiadajú o vykonávanie zrážok zo mzdy dlžníka mesačne podľa dohody o zrážkach zo mzdy až do úplného uhradenia dlhu podľa § 551 OZ. Celkový dlh dlžníka predstavuje sumu 1076 EUR.

8.Z prehľadu zrážok zamestnávateľa vyplýva, že tento vykonal zo mzdy žalobkyne zrážky v prospech žalovaného, a to v apríli 2015 vo výške 116,- EUR, v máji 2015 vo výške 116,- EUR, v júni 2015 vo výške 116,- EUR, v júli 2015 vo výške 116,- EUR.

9.V prednese právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že je zrejmé, že v uzatvorenej dohode o zrážkach zo mzdy žalovaná spoločnosť odvodzuje svoj nárok od zmenky, ktorá bola vystavená pravdepodobne dňa 14.07.2014 tak, ako to vyplýva zo žiadosti o zrážku zo mzdy. Čo sa týka možnosti zabezpečenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere poukázal na to, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ako aj v čase vystavenia zmenky nebolo prípustné, resp. možné zabezpečiť takúto pohľadávku zmenkou s poukazom na § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. , ako aj na § 5 a ods. 1 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa, na ustanovenie bodu 12 Všeob. obchodných podmienok, ktoré mali byť súčasťou zmluvy o úvere, v ktorom sa nachádza

dohoda o vyplnení zmenky. Žalobkyňa má za to, že takéto dojednanie bodu 12 je v rozpore so zákonom neplatné a považujeme zmenku, ktorá bola vystavená na základe takéhoto dojednania za absolútne neplatnú. Súčasne dohodu o vyplnení zmenky považuje aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko s poukazom na jej znenie a možnosť vystaviť zmenku bez dátumu začiatku úročenia zmenkovej sumy a taktiež bez vyplnenia samotnej zmenkovej sumy. Ďalej poukázala na dojednanie, ktoré konštatuje že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia, takéto dojednanie spĺňa podmienky pre určenie pre vyhlásenie s poukazom na § 53 ods. 4 písmeno i, k, o Občianskeho zákonníka. Takéto dojednanie bolo spôsobilé zmeniť vzťah medzi účastníkmi danej zmluvy na vzťah zo zmenky, ktorý nebol v zásade kauzálny. Aj na základe týchto dôvodov považuje žalobkyňa dohodu o vyplnení zmenky za neplatnú. Nakoľko dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje hlavný záväzok v podobe zmenkovej pohľadávky a daná zmenková pohľadávka je neplatná, dohoda o zrážkach zo mzdy, ako akcesorický zabezpečovací prostriedok je neplatná. Ďalej žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázala aj na tú skutočnosť, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné považovať za rozpornú so zákonom (konkrétne so zákonom o spotrebiteľských úveroch), pričom žalovaný mal nárok iba na zaplatenie istiny a zo strany žalobkyne k splneniu tohto záväzku došlo. Zdokladovali sme úhradu vykonanými zrážkami celkom v sume 464, eur. Zmenka, ktorú má daná dohoda o zrážkach zabezpečovať nie je riadne identifikovaná v predmetnej dohode. Taktiež samotná dohoda sa javí, že nie je datovaná. Čo do námietky žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu tento je daný priamo zákonom a to § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa.

10.Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere. Peniaze spotrebovala na bežnú spotrebu. Hneď pri podpise jej žalovaný sumu 350,- eur vyplatil v hotovosti. Pri podpise zmluvy o úvere jej bola predložená aj dohoda o zrážkach zo mzdy spolu so všeobecnými podmienkami. Pracovníčka žalovaného ju nijako neupozornila na zmluvné podmienky, resp. na dôsledky uzavretia dohody o týchto zrážkach. Pracovníčka žalovaného jej zmluvu o úvere, ako aj dohodu o zrážkach len predložila s tým, že to má podpísať. Až momentom, keď sa začali vykonávať zrážky zo mzdy, žalobkyňa začala skúmať, čo je vo veci, lebo dovtedy ju žalovaný na žiadnu úhradu neupozornil. Len mzdová pracovníčka z práce jej prefotila žiadosť o zrážky zo mzdy, ktorá prišla im ako zamestnávateľovi. Doposiaľ sa z jej mzdy realizovali 4 splátky po 116,- eur. V ostatnom sa pridržala vyjadrenia svojho právneho zástupcu.

11.Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12.Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13.Podľa § 17 odst. 3,4 citovaného zákona v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 3 veriteľom.

14.Podľa § 53 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15.Podľa § 53 odst. 4 písm. s/ v spojitosti s § 879p neprijateľnými zmluvnými podmienkami sú podmienky, ak požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.

16.Podľa § 54 odst. 1,2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17.Podľa § 551 odst. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

18.Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd návrh žalobkyne za dôvodný, a preto mu vyhovel. Žalobkyňa sa domáha určovacou žalobou, aby súd vyslovil, že Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka a z iných príjmov, ktorou je zabezpečená zmenka vystavená žalovaných dňa 14.7.2014, ktorú žalobkyňa uzavrela so žalovaných je neplatná. Poukázala predovšetkým na okolnosti uzatvárania zmluvy o úvere, nemožnosť ovplyvniť jednotlivé zmluvné dojednania a neprimerané navyšovanie príslušenstva úveru žalovaným. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobkyňa so žalovaným uzavrela a podpísala dňa 26.07.2012 zmluvu o úvere, ktorou jej žalovaný poskytol úver vo výške 350,- EUR v hotovosti, ktorú hotovosť prevzala bezprostredne po uzavretí zmluvy. Predovšetkým súd udáva, vzhľadom na obsah zmluvy, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože žalobkyni bol úver poskytnutý na spotrebný účel, žalovaný je právnickou osobou, ktorá v predmete podnikania má poskytovanie takýchto služieb a skutočnosť, že ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na zmluve je predformulovaný text, podľa ktorého dlžník vyhlasuje, že súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Tento text vo formulárovej zmluve vopred pripravil žalovaný ako veriteľ, na tvorbe tohto vyhlásenia sa dlžník nijako nepodieľal, nemožno preto uvažovať o tom, že išlo o individuálne dohodnuté zmluvné dojednanie, pri ktorom by napríklad mala možnosť žalobkyňa ako dlžník sčasti vylúčiť záväznosť niektorých podmienok uvedených vo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Žalobkyňa tvrdila, že jej nebolo poskytnuté žiadne vysvetlenie o dohode o vyplnení zmenky. Žalobkyňa nepoprela, že uzavrela dňa 26.07.2012 aj dohodu o zrážkach zo mzdy s tým, že jej bližšie podrobnosti o následkoch a obsahu dohody vysvetlené neboli. V dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá je taktiež formulárovou dohodou, má žalovaný vopred naformulovaný text, v ktorom dlžník vyhlasuje, že v uvedený deň vystavil zmenku, v ktorej sa zaviazal zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a zároveň aj zákonný úrok 6 % ročne z dlžnej sumy podľa § 48 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch.

19.V súvislosti so žalobou o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súd konštatuje, že žalobkyňa má jednoznačne daný naliehavý právny záujem na určení, že dohoda je neplatná, pretože

na základe tejto dohody vykonával zamestnávateľ zrážky zo mzdy na základe oznámenia žalovaného ako veriteľa , pričom je výslovne len na určení žalovaného ako veriteľa až do akej sumy bude žiadať vykonávať zrážky. Je evidentné, že žalovaný si touto formou zabezpečil splatenie nekontrolovateľných plnení, ako napr. zmenkového úroku 0,25% denne zo zmenkovej sumy, ktorú do zmenky vypisuje výlučne on, ďalej zmenkového úroku 6 % ročne a podobne. Takýto inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok v tom zmysle, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Pokiaľ teda žalovaný považuje dohodu za platnú a žalobkyňa tvrdí, že je neplatným právnym úkonom vzhľadom aj na je postavenie ako spotrebiteľky v záujme vykonania ex offo kontroly tejto dohody a celého úverového vzťahu , má naliehavý právny záujem na takomto určení daný, pretože jej právne postavenie je neisté už i s ohľadom na to, že týmto zabezpečovacím prostriedkom môže žalovaný ako veriteľ vymôcť nekontrolovateľne akékoľvek plnenie.

20.V čase uzatvorenia dohody 26.07.2012 uzatvorenie takéhoto zabezpečovacieho prostriedku v spotrebiteľských vzťahoch Občiansky zákonník a ani zákon č. 129/2010 Z.z. osobitne nezakazoval. Až novelou zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vykonanou zákonom č. 102/2014 Z.z. bol v § 5a ods. 1 písm. a/ vyslovene zakázaný takýto zabezpečovací prostriedok, ibaže by táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny a spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Uvedené ustanovenie v čase uzavretia zmluvy ešte neplatilo, ale podľa názoru súdu z účelu tohto ustanovenia je možné vychádzať. Žalobkyňa ako spotrebiteľ nebola vôbec poučená o dôsledkoch uzavretia tejto dohody, pretože podpisom dohody dáva do rúk žalovaného možnosť zrážkami z jej mzdy domôcť sa bez akejkoľvek kontroly plnenia nielen z titulu úverovej istiny, ale i nezákonného príslušenstva vo forme zmenkového úroku 0,25 % denne, ktorý ročne predstavuje výšku úroku 91,25 %, ďalej zákonného úroku 6 % ročne vyplývajúceho zo zmenkového zákona, hoci v čase uzavretia zmluvy bolo akékoľvek zabezpečenie plnenia zo spotrebiteľského úveru zmenkou vylúčené /§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z./. Žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť, čo všetko bude predmetom zrážok, nemala predstavu o počte týchto zrážok a aj výšku zrážky mesačne si jednostranne stanovil žalovaný. Takáto praktika žalovaného nemôže v žiadnom prípade požívať právnu ochranu. Pokiaľ teda žalovaný použil vzhľadom na okolnosti uzatvorenia tejto dohody, jej vopred pripravený text, s účinkami bez akejkoľvek kontroly získať od spotrebiteľa plnenie aj na základe neprijateľných a neplatných zmluvných dojednaní, čo môže privodiť značnú majetkovú ujmu spotrebiteľovi, takéto konanie nemožno označiť za dobromyseľné, morálne a čestné, naopak , spôsobuje výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody, preto celú dohodu o zrážkach zo mzdy ako rozpornú s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako i v rozpore s § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. súd považuje za neplatnú /§ 39 Občianskeho zákonníka/. Dôvodom neplatnosti je však i samotné vyhlásenie dlžníka o účinkoch a právnych následkoch zmenky, pričom zmenka ako zabezpečovací prostriedok bol vylúčený vzhľadom na § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Za absolútne neplatné zmluvné dojednanie považuje súd dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú v čl. 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Bez toho, aby súd rozoberal obsah tejto zmluvnej podmienky, je táto neplatná pre rozpor s § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý vylučuje použitie zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku. Pre rozpor s týmto ustanovením v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka je táto zmluvná podmienka neplatná. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobe vyhovel.

21.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej tak, že rozhodol o nároku na náhradu trov konania. V konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, ktorej súd priznal trovy konania v rozsahu 100% s poukazom na § 255 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 376 ods.1 ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.