Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/194/2016

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: J. Š., B.. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka - X. T., B.. XX.XX.XXXX, O. X. N. XX, U., toho času P. D.H. XX/B, P. Q., G., T. G. a otec

- Y. Š., B.. XX.XX.XXXX, X., Y.. H. XXXX/XX, T. - W., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto

rozhodol:

Súd podľa článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkom v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.07.2016 sa matka maloletého J. domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, s ktorým žije na adrese P. D.H. XX/B, P. Q., G., T. G..

Podľa úvodného bodu 12 Nariadenia Rady (ES) č.2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.1347/2000 kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností, upravené týmto nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. To znamená, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.

Podľa čl. 1 bod. 1 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č.2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.1347/2000 toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

Podľa čl. 1 bod. 2 písm. a) a c) Nariadenia Rady (ES) č.2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.1347/2000 záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom; určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú.

Podľa čl. 8 bod. 1 Nariadenia Rady (ES) č.2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.1347/2000 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

Podľa čl. 17 Nariadenia Rady (ES) č.2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.1347/2000 ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Podľa čl. 1 bod. 1 Nariadenia Rady (ES) č.4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

Podľa čl. 3 písm. d) Nariadenia Rady (ES) č.4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

Po oboznámení sa s návrhom matky maloletého J. mal tunajší súd Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie za preukázané, že o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému nie je príslušný konať a rozhodnúť, pretože nemá splnenú žiadnu z podmienok súdnej právomoci, stanovenej Nariadením Rady (ES) č.2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, za ktorých môže v predmetnej veci konať. Z návrhu matky je zrejmé, že maloletý J. žije zo svojou matkou na území iného členského štátu Európskej únie, a to T. republiky, teda nemá na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt a nemal ho ani v čase podania tohto návrhu. Nie je teda splnená žiadna z podmienok, podľa ktorých by súd Slovenskej republiky mal na základe matkou označeného súčasného bydliska a miesta pobytu maloletého, ktorý sa zdržiava na území T. republiky ako členského štátu Európskej únie, danú právomoc konať podľa citovaných právnych predpisov vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, a to z dôvodu prekážky obvyklého pobytu maloletého dieťaťa v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa názoru súdu nie je naplnená ani ďalšia podmienka právomoci tunajšieho súdu na konanie o návrhu matky a síce, že výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Tunajší súd má za to, že výkon jeho právomoci pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nie je v jeho záujme, nakoľko maloleté dieťa sa na území Slovenskej republiky nezdržiava, keď jeho obvyklý pobyt je na území T. republiky.

Z dôvodu, že nie je splnená podmienka právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie vo veci návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, súd s poukazom na citované ustanovenia Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu na podklade § 355 ods. 2 v spojení s § 357 Civilného sporového poriadku odvolanie nie je prípustné.