Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38P-194-2016.pdf
PDF · 66.96 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/194/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: J. Š., B.. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka - X. T., B.. XX.XX.XXXX, O. X. N. XX, U., toho času P. D.H. XX/B, P. Q., G., T. G. a otec
- Y. Š., B.. XX.XX.XXXX, X., Y.. H. XXXX/XX, T. - W., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto
rozhodol:
Súd podľa článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkom v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.07.2016 sa matka maloletého J. domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, s ktorým žije na adrese P. D.H. XX/B, P. Q., G., T. G..
Podľa úvodného bodu 12 Nariadenia Rady (ES) č.2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.1347/2000 kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností, upravené týmto nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. To znamená, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.
Podľa čl. 1 bod. 1 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č.2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.1347/2000 toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
Podľa čl. 1 bod. 2 písm. a) a c) Nariadenia Rady (ES) č.2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.1347/2000 záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom; určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú.
Podľa čl. 8 bod. 1 Nariadenia Rady (ES) č.2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.1347/2000 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Podľa čl. 17 Nariadenia Rady (ES) č.2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.1347/2000 ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
Podľa čl. 1 bod. 1 Nariadenia Rady (ES) č.4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.
Podľa čl. 3 písm. d) Nariadenia Rady (ES) č.4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
Po oboznámení sa s návrhom matky maloletého J. mal tunajší súd Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie za preukázané, že o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému nie je príslušný konať a rozhodnúť, pretože nemá splnenú žiadnu z podmienok súdnej právomoci, stanovenej Nariadením Rady (ES) č.2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, za ktorých môže v predmetnej veci konať. Z návrhu matky je zrejmé, že maloletý J. žije zo svojou matkou na území iného členského štátu Európskej únie, a to T. republiky, teda nemá na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt a nemal ho ani v čase podania tohto návrhu. Nie je teda splnená žiadna z podmienok, podľa ktorých by súd Slovenskej republiky mal na základe matkou označeného súčasného bydliska a miesta pobytu maloletého, ktorý sa zdržiava na území T. republiky ako členského štátu Európskej únie, danú právomoc konať podľa citovaných právnych predpisov vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, a to z dôvodu prekážky obvyklého pobytu maloletého dieťaťa v inom členskom štáte Európskej únie.
Podľa názoru súdu nie je naplnená ani ďalšia podmienka právomoci tunajšieho súdu na konanie o návrhu matky a síce, že výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Tunajší súd má za to, že výkon jeho právomoci pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nie je v jeho záujme, nakoľko maloleté dieťa sa na území Slovenskej republiky nezdržiava, keď jeho obvyklý pobyt je na území T. republiky.
Z dôvodu, že nie je splnená podmienka právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie vo veci návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, súd s poukazom na citované ustanovenia Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu na podklade § 355 ods. 2 v spojení s § 357 Civilného sporového poriadku odvolanie nie je prípustné.