Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/61/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Daniela Konerackého a prísediacich Ružena Utešená a Jozef Uram v trestnej veci obžalovanej S. T. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. a iné na hlavnom pojednávaní konanom v Žiari nad Hronom dňa 19.07.2016, takto

rozhodol:

Obžalovaná S. T., rod. B., nar. XX.XX.XXXX v Ž. D. C., trvale bytom Z. G. Č.. XXX, H.. Č.. N. Š. A. Č.. XXX, nezamestnaná,

je vinná, že

v bode 1/

v období od mesiaca august 2012 až do 1.2.2013 v rodinnom dome č. XXX S. P. Š. A., P. Ž. D. C., opakovane svojho syna mal. A.. G.. nar. XX.XX.XXXX, s ktorým bývala v spoločnej domácnosti a ktorý bol v jej starostlivosti, presne nezisteným spôsobom bezdôvodne fyzicky napádala a to tak, že ho bila a udierala do hlavy a do rôznych častí tela, bezdôvodne mu odopierala stravu, zanedbávala základnú osobnú a aj zdravotnú starostlivosť o neho, čo vyústilo dňa 01.02.2013 k tomu, že maloletý A.. G.. musel byť hospitalizovaný v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici, kde bolo následne pri jeho vyšetrení zistené, že maloletý A.. G.. javí známky podvýživy, jeho psychomotorický vývoj je zanedbaný, na hlave - na záhlaví má hmatnú rozsiahlu podkožnú krvnú podliatinu a taktiež iné mnohopočetné podkožné krvné podliatiny v rôznom štádiu vstrebávania, čerstvé krvné podliatiny, jednu s odtlačkom v tvare sieťky na temene hlavy, na pravej ušnici mal známky čerstvého krvácania, na pravom líci stopy po pohryzení, na trupe dve podkožné krvné podliatiny, vyšetrením maloletého A.. G.. bolo taktiež zistené aj krvácanie medzi tvrdou plenou mozgovou a samotným mozgovým tkanivom v oblasti čelovej, temporálnej a temennej vľavo s opuchom mozgu a následne aj pomliaždenie samotného mozgového tkaniva v oblasti čelovej a temennej vpravo a v záhlaví, pričom tieto zranenia si vyžiadali u maloletého A.. G. hospitalizáciu a následne liečenie v období od 31.01.2013do 17.6.2013, v bode 2/ dňa 27.01.2014 v čase okolo 17.15 hod. v predajni G. S. Ž. D. C. na X. Z. Č.. XXX, odcudzila 2 kusy gazdovskej slaniny v hodnote 3,75 eur, 2 kusy mäsových fašírok v hodnote 1,98eur, 2 kusy paštéty O. v hodnote 1,90 eur, 1 kus obyčajnej salámy v hodnote 2,39eur, 1 kus šalátu treska v hodnote 2,59 eur a 1 kus parížskeho šalátu hodnote 1,59 eur a to tak, že potom ako si tento tovar vzala z regálu z mäsovými výrobkami, dala si ho do tašky, ktorú mala pri sebe a následne prešla bez zaplatenia cez pokladničnú zónu, kde bola pristavená príslušníčkou bezpečnostnej služby, ktorej odcudzený tovar vydala, čím spôsobila obchodnej spoločnosti G. Z. F. S.. P.. Z.. Z. Z. H. Y. XX/A, N., L.P.: XXXXXXXX škodu vo výške 14,20 eur, pričom uvedeného konania sa dopustila aj napriek tomu, že už bola dňa 01.02.2013 za priestupok proti majetku, podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnkov postihnutá Obvodným oddelením Policajného zboru Žiar nad Hronom blokovou pokutou vo výške 3 eur, číslo bloku A 0395187, teda v bode 1 obžaloby,

týrala osobu, ktorá je v jej starostlivosti a výchove spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi ako aj iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie, bezdôvodne jej odpierala stravu, zdravotnú starostlivosť a týmto činom jej spôsobila ťažkú ujmu na zdraví, v bode 2 obžaloby , prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a bola za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá, čím spáchala,

v bode 1 obžaloby

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona účinného do 31.12.2015,

v bode 2 obžaloby

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona účinného do 31.12.2015,

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2015 s použitím § 38 odsek 2, Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 37 písmena h/ Trestného zákona, za použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 2 Trestného zákona, k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2015 v spojení s § 49 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2015 súd obžalovanej podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovanej v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2015 súd ukladá obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2015 v spojení s § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona účinného do 31.12.2015 súd ukladá obžalovanej povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť poškodenému - obchodnej spoločnosti G. Z. F. S.. P.. Z.. Z. Z. H. Y. XX/A, N., L.: XXXXXXXX škodu vo výške 14,20 €.

odôvodnenie:

Na tunajší súd podala prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom obžalobu na obžalovanú S. T. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ako aj prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že obžalovaná v období od mesiaca august 2012 až do 1.2.2013 v rodinnom dome č. XXX S. P. Š. A., okres Ž.L. D. C., opakovane svojho syna mal. A.. G.. nar. XX.XX.XXXX, s ktorým bývala v spoločnej domácnosti a ktorý bol v jej starostlivosti, presne nezisteným spôsobom bezdôvodne fyzicky napádala a to tak, že ho bila a udierala do hlavy a do rôznych častí tela, bezdôvodne mu odopierala stravu, zanedbávala základnú osobnú a aj zdravotnú starostlivosť o neho, čo vyústilo dňa 01.02.2013 k tomu, že maloletý A.. G.. musel byť hospitalizovaný v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici, kde bolo následne pri jeho vyšetrení zistené, že maloletý A.. G.. javí známky podvýživy, jeho psychomotorický vývoj je zanedbaný, na hlave - na záhlaví má hmatnú rozsiahlu podkožnú krvnú podliatinu a taktiež iné mnohopočetné podkožné krvné podliatiny v rôznom štádiu vstrebávania, čerstvé krvné podliatiny, jednu s odtlačkom v tvare sieťky na temene hlavy, na pravej ušnici mal známky čerstvého krvácania, na pravom líci stopy po pohryzení, na trupe dve podkožné krvné podliatiny, vyšetrením maloletého A.. G.. bolo taktiež zistené aj krvácanie medzi tvrdou plenou mozgovou a samotným mozgovým tkanivom v oblasti čelovej, temporálnej a temennej vľavo s opuchom mozgu a následne aj pomliaždenie samotného mozgového tkaniva v oblasti čelovej a temennej vpravo a

v záhlaví, pričom tieto zranenia si vyžiadali u maloletého P. K hospitalizáciu a následne liečenie v období od 31.01.2013do 17.6.2013, dňa 27.01.2014. Zároveň v čase okolo 17.15 hod. v predajni G. S. Ž. D. C. D. X. Z. Č.. XXX, odcudzila 2 kusy gazdovskej slaniny v hodnote 3,75 eur, 2 kusy mäsových fašírok v hodnote 1,98eur, 2 kusy paštéty O. v hodnote 1,90 eur, 1 kus obyčajnej salámy v hodnote 2,39eur, 1 kus šalátu treska v hodnote 2,59 eur a 1 kus parížskeho šalátu hodnote 1,59 eur a to tak, že potom ako si tento tovar vzala z regálu z mäsovými výrobkami, dala si ho do tašky, ktorú mala pri sebe a následne prešla bez zaplatenia cez pokladničnú zónu, kde bola pristavená príslušníčkou bezpečnostnej služby, ktorej odcudzený tovar vydala, čím spôsobila obchodnej spoločnosti G. Z. F. S.. P.. Z.. Z. Z. H. Y. XX/A, N., L.: XXXXXXXX škodu vo výške 14,20 eur, pričom uvedeného konania sa dopustila aj napriek tomu, že už bola dňa 01.02.2013 za priestupok proti majetku, podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnkov postihnutá Obvodným oddelením Policajného zboru Žiar nad Hronom blokovou pokutou vo výške 3 eur, číslo bloku V. XXXXXXX.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní pri svojom výsluchu urobila vyhlásenie, že je nevinná pokiaľ ide o skutok ktorý sa jej kladie za vinu a to spáchanie zločinu týrania podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona účinného do 31.12.2015. Pokiaľ ide o skutok, ktorým sa jej kladie za vinu spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona tak obžalovaná urobila na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že je vinná zo spáchania takéhoto prečinu. Následne obžalovaná na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/,d/,f/,g/, h/ Trestného poriadku odpovedal áno s tým, že po vyjadrení sa prokurátorky, obhajcu ako aj opatrovníka poškodeného súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovanej, že sa cíti vinná z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ trestného zákona, ktorý je jej kladený za vinu s tým, že v rozsahu k priznanému skutku sa vykonali len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Obžalovaná ďalej v súvislosti so skutkom, ktorý je právne kvalifikovaný ako zločinu týrania podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona uviedla, že bývala u svojich rodičov v Z. G. s tým, že následne sa v decembri 2012 presťahovala do Š. A. Č.. XXX spolu so svojim priateľom a poškodeným. Bývali tam v tom čase aj sestra jej manžela V. T. a otec jej manžela O. Š.. Po dvoch dňoch sa presťahovali do unimobunky, ktorá sa nachádzala na dvore, pričom poskytovala osobnú starostlivosť o poškodeného A.. G.. Vybavenie unimobunky pozostávalo zo skrinky na riad, manželskej posteli, televízora, chladničky s tým, že na zemi bola drevená podlaha. Poškodený sa tak podľa jej názoru nemal kde zraniť nakoľko v unimobunke neboli žiadne nebezpečné veci kde by sa mohol poraniť. Niekedy sa starala o poškodeného aj sestra jej manžela a to V. T., ale len príležitostne, keď musela ísť niečo vybaviť. Obžalovaná ďalej uviedla, že jej manžel nebol nikdy sám z poškodeným a keby on týral jej dieťa tak by si ho nikdy nezobrala za manžela. Uviedla tiež, že nechodila pravidelne s poškodeným k lekárovi na lekárske prehliadky a poškodený nebol chorý. Ona poškodeného kojila a bolo jej divné, že ten nechodil, ale myslela si, že je chudokrvný nakoľko ten odmietal prijímať jedlo. Obžalovaná ďalej poukázala na skutočnosť, že raz uhryzla poškodeného mačka a raz ho poškriabali deti V. T.. Ona nevidela, že by niekto udrel poškodeného a podľa jej názoru podliatiny mal z dôvodu, že padal na zem nakoľko bol slabý a nevládal chodiť resp. ho udreli iné deti. Ona ho nikdy nebila. V deň keď odviezli poškodeného do nemocnici sa konal kar nakoľko jej zomrela svokra s tým, že poškodený spal v jednej izbe spolu so štyrmi deťmi V. T.. Poškodený spal sám v posteli a ona si išla zaliať kávu, pričom počula poškodeného plakať a keď prišla do izby tak našla poškodeného spadnutého na zemi s tým, že ležal na chrbte. Posteľ bola vo výške asi 30 až 40 cm nad zemou a podlaha bola betónová. Ona volala na poškodeného menom, ten však nereagoval a bol bledý. Okrem toho poškodený začal strácať vedomie a preto zavolali záchrannú službu, pričom zdravotníci sa ho pokúšali prebrať štípaním líca a tak mu mohli spôsobiť modriny. Následne sanitka odviezla poškodeného do nemocnice a ona ho bola navštíviť asi 2x. Keď ho bola navštíviť asi po 4 až 5 dňoch v nemocnici tak na uchu, kde ho štípali záchranári mal červenú podliatinu. Poškodený obvykle spával pri nej na posteli spolu s jej manželom. V súčasnej dobe sa už o poškodeného nezaujíma nakoľko sa prerušilo ich vzájomné puto. Obžalovaná ďalej poukázala na skutočnosť, že ona nikdy neudrela poškodeného a ani nevidela, že by ho udrel niekto iný. Jej manžel nikdy nezostal sám s poškodeným doma. Obžalovaná uviedla, že v čase keď už bývali v Š. A. vykonávala prostitúciu a vtedy sa o poškodeného starala sestra jej manžela V. T., ktorá s ním bola celý čas. Jej manžel o tom nevedel, ale potom sa to dozvedel. Poškodený nemal žiadne modriny a ona si na ňom nevšimla žiadne iné poranenia. Sestra jej manžela V. T. má 4 deti, ktoré keď sa hrávali s poškodeným boli vo veku od 3 rokov do 10 rokov. Podľa jej názoru manžel nemohol týrať poškodeného, pretože jej manžel mal normálny vzťah k poškodenému, hrával sa s ním a neodsudzoval ho za to, že je to jeho nevlastné dieťa. Okrem poškodeného má ešte dcéru, ktorej zdravotný stav je dobrý. Jej manžel ju nikdy fyzicky nenapadol s tým, že ona pije príležitostne, pričom na kare ona nepila.

Obžalovaná tiež k svedeckej výpovedi V. T. uviedla, že ona našla poškodeného v izbe nakoľko začal plakať a sama aj zavolala sanitku.

Opatrovníčka poškodeného O.. R. W. uviedla pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, že pracuje na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, pričom nemocnica v Banskej Bystrici im oznámila, že je tam hospitalizované dieťa s poraneniami hlavy a existuje podozrenia, že mohlo byť týrané. Ona videla poškodeného keď ho umiestňovala do Detského domova v Slovenskej Lupči a videl sa jej menší ako ostatné deti v takom veku. Opatrovníčka poškodeného tiež uviedla, že ho bola navštíviť v detskom domove asi tak po pol roku s tým, že dieťa napredovalo a fyzicky bolo väčšie. Od septembra 2014 bolo dieťa umiestnené do pestúnskej starostlivosti. Matka poškodeného navštívila asi raz aj to po ich intervencii. Ona navštívila poškodeného po tom úraze asi 2 až 3 krát, pričom poškodený v tom čase už chodil, rozprával sa s nimi a dobehol tak zanedbaný vývoj. Rodina obžalovanej bola po takomto úraze poškodeného bola sledovaná úradom práce s tým, že pokiaľ sa nestal ten úraz tak sa rodinou obžalovanou nezaoberali nakoľko im detský lekár poškodeného nič nenahlásil. Ich úrad nenavštevoval rodinu obžalovanej od augusta 2012 do februára 2013 a preto nedisponujú žiadnou evidenciou. Bola prekvapená nakoľko poškodený bol útly, na úrovni 7 až 8 mesačného dieťaťa hoci v tom čase mal viac ako jeden rok. Ich úrad práce tiež dodatočne oznámil obžalovanej, že poškodeného umiestnili do detského domova. Na záver opatrovníčka poškodeného uviedla, že obžalovaná má viac detí a po tom čo sa stalo tak úrad práce začal sledovať rodinu obžalovanej s tým, že neboli zistené žiadne nedostatky ohľadom starostlivosti obžalovanej k jej deťom.

Pokiaľ ide o svedkyňu N. B. tak tú sa súd pokúsil vypočuť na hlavnom pojednávaní zo dňa 2.6.2015 avšak vzhľadom na jej správanie ako aj jej slovný prejav mal súd pochybnosti o jej schopnosti a spôsobilosti podať svedeckú výpoveď a preto si vyžiadal od jej ošetrujúceho lekára O.. M. G. správu o jej zdravotnom stave. Z tejto lekárskej správy vyplýva, že takáto svedkyňa nie je zdravotne spôsobilá vypovedať ako svedok, pretože jej úroveň intelektových schopností je v pásme stredne ťažkej duševnej zaostalosti/ imbecility/, pričom je negramotná - nevie písať, čítať a ani sa podpísať. Okrem toho svedkyňa horšie počuje a zle artikuluje. Z uvedených dôvodov súd nevykonal výsluch takejto svedkyne a ani neprihliadal na jej výpoveď z prípravného konania, pretože má pochybnosti o jej svedeckej spôsobilosti a to s prihliadnutím na jej zdravotný stav.

Svedok G. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že on je otec obžalovanej, pričom tá najprv bývala u neho v Z. G. aj s poškodeným a jeho otcom, ktorý bol neskôr umiestnený v ústave na výkon trestu. Obžalovaná sa potom zoznámila s M. T. s ktorým odišla spolu s poškodeným bývať do Š. A.. Svedok ďalej uviedol, že raz počul výkrik poškodeného a chcel sa opýtať čo sa stalo. Ráno ho išiel skontrolovať či nespadol a obžalovaná mu povedala, že nič sa mu nestalo. U poškodeného nezistil nič podozrivé a podľa jeho názoru sa M. T. správal k poškodenému dobre. Nikdy nevidel, že by M.U. T. fyzicky napadol poškodeného ale počul o tom, že M. T. napadol obžalovanú ako aj poškodeného. Takúto informáciu sa dozvedel od detí zo Š. A.. Chodil navštevovať obžalovanú a nikdy nebol svedkom toho, že by M. T. napadol obžalovanú alebo poškodeného a nevšimol si pri takýchto návštevách žiadne zranenia. Obžalovaná má okrem poškodeného aj dcéru, ktorá býva u otca niekde pri Banskej Bystrici s tým, že obžalovaná sa o ňu starala do jej dvoch rokov. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaná sa riadne starala o poškodeného a aj on sa chcel starať o poškodeného lebo bol na neho zvyknutý. Podľa jeho názoru u obžalovanej nespozoroval sklony ubližovať iným a tá nie je schopná týrať deti.

Svedok M. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je manželom obžalovanej, pričom sa zoznámil s obžalovanou v roku 2012 a vtedy tá bývala u svojich rodičov v Z. G.. Po pol roku sa presťahovali do k jeho rodičom do Š.É. A. aj s maloletým poškodeným o ktorého sa starala obžalovaná s tým, že niekedy ho obžalovaná nechávala u jeho sestry V. T. a to vtedy keď išla napríklad do obchodu. On sa tiež staral o maloletého, spolu sa hrávali na dvore a chodili na prechádzky. Obžalovaná sa správala k poškodenému veľmi dobre, pričom on ho mal rád. Poškodenému sa stala nehoda, pričom ten viackrát padol na dvore, kde boli kamene, pretože sa už snažil chodiť. Mal z toho aj modriny, pričom sa hrával z mačkami ako aj zo psom a z toho mohol mať škrabance. Poškodený bol stále pod dohľadom nejakej osoby a jedával varené jedlá, jogurty a banány. Bolo postarané aj o jeho hygienu a pravidelne ich kontrolovali pracovníci úradu práce. Nikdy nevidel, že by obžalovaná napadla poškodeného a ani on ho nikdy nenapadol. Viackrát poškodeného strážila jeho sestra asi tak 3 až 4 krát a on bol tiež viackrát sám s poškodeným. Vedel o tom, že obžalovaná poskytuje sexuálne služby a to niekedy každý deň a niekedy každý druhý deň s tým, že vtedy bola s poškodeným jeho sestra nakoľko on bol s obžalovanou a dával na ňu pozor keď

poskytovala takéto služby. Obžalovaná chodila poskytovať takéto služby 3 až 4 mesiace. V tú noc, keď bola zavolaná záchranná služby k maloletému tak on si nepamätá, pretože mu zomrela vtedy matka a bol pod vplyvom alkoholu. Poškodeného obžalovaná kojila a dávala sa mu aj iná strava, pričom niekedy odmietal jedlo. Oni sa presťahovali k jeho rodičom lebo mali rodinné problémy. Jeho sestra mu viackrát povedala, že poškodený ju neposlúchal, keď sa o neho starala, pričom ona má sama štyri deti a o tie sa staral aj jej manžel. Ten sa tiež nesťažoval na poškodeného. Obžalovaná sa nesprávala neprimerane k poškodenému, pričom okrem poškodeného má s ňou aj dve dcéry. Podľa jeho názoru bol poškodený podvyživený, pretože nechcel jesť resp. jedlo vypľúval. Obžalovaná sa riadne starala o poškodeného, pričom on nebola svedkom toho, že by nejaká iná osoba fyzicky atakovala poškodeného. K poraneniu poškodeného podľa jeho názoru došlo pádom z postele na betón. On si to však nepamätá, lebo bol v tom čase pod vplyvom alkoholu a vtedy sa o poškodeného starala jeho manželka, pričom tam bola aj jeho sestra. On si išiel v deň keď sa stal úraz poškodenému ľahnúť na posteľ, ale nevie či si ľahol k poškodenému alebo nie, pretože pil alkohol. Keď sa ráno zobudil tak bol v izbe sám s tým, že ráno mu obžalovaná povedala čo sa stalo.

Svedkyňa V. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je švagrinou obžalovanej, ktorá začala chodiť s jej bratom M. T.Í., pričom ten mal rád aj poškodeného. Obžalovaná spolu s jej manželom prišli bývať do Š.P. A. aj s poškodeným s tým, že mala s obžalovanou spoločný dvor. Obžalovaná bývala v dome spolu so svojou rodinou ako aj rodičmi manžela obžalovanej a dvoma sestrami a to O. T. a D. T.. D. T. bola v tom čase reedukačnom centre a O. T. sa pohybovala medzi Z. G.Č. a Š. A.. Keď sa prisťahovala obžalovaná do Š. A. tak poškodený bol zoslabnutý. Nemal na sebe žiadne modriny a pohryzol ho pes. O poškodeného sa starala obžalovaná a niekedy aj ona, keď obžalovaná niekam musela ísť napríklad do obchodu a pod. Bolo to najviac 5 krát s tým, že má vedomosť o tom, že obžalovaná chodila poskytovať sexuálne služby. Vtedy sa starala o poškodeného ona. Poškodený sa hrával s jej deťmi, pričom sa správal dobre. Potom keď sa vrátila obžalovaná tak si ho zobrala domov a dala mu jesť. Jej brat M. T. chodil s poškodeným na prechádzky a obžalovaná spolu so svojím manželom sa starali o poškodeného. Poškodený sa hrával s jej deťmi, pričom ten s nimi dobre vychádzal. Obžalovaná ako aj jej brat nikdy nenapadli poškodeného. V tom čase keď došlo k úrazu poškodeného bola doma a poškodený s jej deťmi boli v jednej izbe, kde spolu spali. Ona dala deťom jesť a skontrolovala ich. Na podlahe v takejto izbe bol betón, pričom poškodený spal na posteli, ktorá bola pokazená a z takejto posteli spadol. Posteľ bola od podlahy vo výške 50 - 60 cm a ona počula hluk vo vedľajšej izbe. Videla, že posteľ bola pohnutá s tým, že izbe boli iba deti. Poškodeného našla spadnutého na zemi, bola prvá v izbe a vyzeralo to ako keby sa posteľ oddelila. Poškodený vracal a preto zavolali sanitku. Po tom odviezli poškodeného do Banskej Bystrici do nemocnici a ona mu zatelefonovala do nemocnice.

Zároveň súd so súhlasom prokurátorky, obžalovanej ako aj obhajcu prečítal výpoveď svedkyne zo dňa 3.5.2013 z ktorej vyplýva, že takáto svedkyňa na svojej predošlej výpovedi trvá a na nič iné si nespomína. Z jej výpovedi z prípravného konania vyplýva, že keď prišla sanitka po A. tak u nich bol kar, zomrela jej matka s tým, že poškodený bol v izbe v dome. Oni sedeli v jednej miestnosti a deti spali v druhej miestnosti. Okrem poškodeného tam spali aj jej deti. Ona si už presne nepamätá ale obžalovaná počula poškodeného plakať tak išla za ním do izby, pričom ona išla potom za ňou a videla ako drží poškodeného s tým, že ten začal vracať. Potom si ho zobrala na ruky ona a snažila sa ho utíšiť, ale nepodarilo sa jej to. Ona povedala obžalovanej, že nech volá sanitku. Poškodený medzi tým začal mať akoby kŕče. Následne prišla sanitka a tak poškodeného zobrali dnu, pričom im bolo povedané, že poškodeného idú previezť do nemocnice, lebo je na tom vážne. Na otázku vyšetrovateľa či si všimla na poškodenom nejaké druhy zranení tak uviedla, že áno, všimla som si to, mal na tvári ľavej strany odreniny, keď som sa na to spýtala obžalovanej, tak ona povedala, že malý spadol. Potom ešte videla modriny na nohách, čele ako aj pohryznutie na nohe. Na otázku vyšetrovateľa či videla, že by obžalovaná a jej manžel videli či nejakým spôsobom udrela alebo udierali poškodeného tak uviedla, že ona nič nevidela, ale nedá za nich ruku do ohňa, oni si žijú svoj život a ona svoj. Svedkyňa na uvedený rozpor vo svoje výpovedi uviedla, že si už nepamätá, kto našiel poškodeného na zemi v izbe. Pravda je to čo uviedla vo svojej výpovedi v prípravnom konaní a ktorá bola teraz prečítaná. Ona nevie či rodičia poškodeného niekedy zbili, pričom ten bol veselej povahy. Nevie už či obžalovanú chodili navštevovať jej rodičia. Obžalovaná má v súčasnosti dve deti s tým, že jedno dieťa má 1,5 roka a druhé dieťa nemá ešte ani rok. Medzi obžalovanou a jej manželom boli hádky a to z dôvodu ich žiarlivosti s tým, že medzi nimi došlo aj k fyzickým atakom. Nehádali sa však kvôli poškodenému. Svedkyňa ďalej uviedla, že nevie z čoho mohol mať poškodený modriny. Ona dávala pozor na poškodeného a obžalovaná sa k poškodenému správala ako matka, hrávala sa s ním, bozkávala ho a pod. Obžalovaná sa jej nesťažovala na poškodeného a

nikdy nevidela, že by poškodeného obžalovaná bila alebo na neho kričala. Nemá tiež vedomosť o tom, že by jej deti ubližovali poškodenému nakoľko dávala pozor na nich. Nepamätá si kto dával večer spať deti keď došlo k úrazu, pričom deti spali v jednej izbe. V ten večer ona pila nejaký alkohol ale nebola pod jeho vplyvom. Obžalovaná v ten večer nepožívala alkohol. Ona videla, že poškodený spal v izbe a keď zavolali sanitku tak ho mala na rukách a vtedy mu už bola zle. Nevšimla si že by sa v ten večer stal nejaký incident s poškodeným a nevie prečo poškodenému prišlo zle. Bolo jej čudné, že ho hneď viezli na oddelenie ARO s tým, že nevie z čoho mohlo vzniknúť u poškodeného krvácanie do mozgu. Poškodeného v ten večer neudrel nikto a ona sa venovala svojim deťom.

Svedkyňa O.. M. Š. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola ošetrujúcou lekárkou poškodeného s tým, že do jeho 1 roka nespozorovala žiadne problémy u neho. Následne poškodený prišiel s obžalovanou na prehliadku a vtedy sa jej zdal trochu chudokrvný a drobnejší. Po psychomotorickej stránke bol vývoj poškodeného v rámci širšej normy. Podľa jej názoru sa za polroka mohlo prejaviť chradnutie u poškodeného ak by nemal pestrú stravu. Ona nemala žiadne podozrenie na týranie poškodeného, pretože ten nemal žiadne modriny na tele. Obžalovaná chodila na prehliadky s poškodeným s tým, že niekedy ju museli požiadať prostredníctvom terénnych pracovníkov, aby prišla na prehliadku. Obžalovaná jej povedala, že poškodený bol prevažne kojený a odmietal prejsť na inú stravu v dôsledku čoho mohla byť chudokrvnosť u poškodeného. Obžalovaná bola tiež v jej zdravotnej starostlivosti, pričom si u nej nevšimla, že by mala nejaké psychické problémy alebo znaky po násilnom správaní. Podľa jej názoru obžalovaná nebola schopná týrať maloleté dieťa, prekvapila ju takáto správa a ani u dcéry obžalovanej a to mal. V. si nevšimla nič podozrivé. Ona naposledy videla poškodeného v auguste 2012 a potom už neposkytovala zdravotnú starostlivosť poškodenému.

Svedok O. Š. Z.. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná je bratova dcéra a on je jej strýko. On býva v Š.P. A. a býva tam z opačnej strany ako aj obžalovaná asi tak 3 - 4 roky. Svedok ďalej uviedol, že síce býva v jednom dome s obžalovanou ale navzájom sa nenavštevujú. On nevie ako sa obžalovaná starala o poškodeného, pričom jej manžel je mu rodina a to vnuk. Svedok ďalej uviedol, že sa s obžalovanou nenavštevuje a nevidel, že by obžalovaná alebo jej manžel udreli poškodeného.

Svedok O. Š. O.. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná je jeho sesternica a on býva v Š. A., pričom tam býva aj obžalovaná, ktorá sa tam presťahovala aj s dieťaťom. Jej manžel je jeho syn a s obžalovanou majú spolu dve deti. Okrem toho má obžalovaná ďalšie dieťa a to poškodeného, avšak ten má iného otca. Obžalovaná ako aj jej manžel sa dobre starali o poškodeného a chodili s ním na prechádzku. O poškodeného sa starala aj jeho dcéra V. vtedy, keď nebola doma obžalovaná. Nikdy nevidel, že by obžalovaná alebo jej manžel udreli poškodeného.

Svedkyňa F. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je v príbuzenskom pomere k manželovi obžalovanej M. T. nakoľko je jeho tetou. Svedkyňa ďalej uviedla, že býva v Š. A. s tým, že obžalovaná tam býva asi 3-4 roky a majú spolu spojený dom. Obžalovaná tam prišla bývať aj s poškodeným, pričom obžalovaná ako aj jej manžel sa dobre starali o poškodeného. Manžel obžalovanej považoval poškodeného za svoje vlastné dieťa. Ona si nevšimla žiadne poranenia u poškodeného s tým, že poškodený chodil sám. Svedkyňa ďalej uviedla, že o poškodeného sa starali obaja rodičia a nevie či obžalovaná vykonávala prostitúciu, možné to však je. Obžalovaná keď potrebovala niečo vybaviť tak nechala poškodeného u sestry jej manžela, aby sa o neho postarala. Nevidela, že by obžalovaná kričala alebo udrela poškodeného. Manžel obžalovanej sa nesprával zle k poškodenému a u poškodeného si nevšimla žiadne modriny resp. zranenia. Svedkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že si nepamätá, že by vypovedala na polícia a ani si neprečítala zápisnicu, lebo nevie čítať. Ona sa nezúčastnila na posedení po pohrebe na ktorom došlo k úrazu poškodeného.

Svedok M. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná je jeho švagriná, pričom býva v tom istom dome. Ona prišla bývať k ním asi tak pred 2,5 roka až 3 rokmi aj spolu s poškodeným. Svedok ďalej uviedol, že sa stretával s obžalovanou a poškodeným dennodenne, pričom obžalovaná sa správala k poškodenému normálne, nekričala po ňom. Manžel obžalovanej sa tiež riadne staral o poškodeného, chodil s ním na prechádzky. Keď obžalovaná a jej manžel išli do obchodu tak sa starala o maloletého jeho manželka V. T. a on a to asi hodinu. Nevšimol si žiadne zranenia u poškodeného s tým, že poškodený bol slabý. Keď chodil tak spadol. Obžalovaná dávala jesť poškodenému väčšinou jogurty. V deň keď sa stal úraz poškodenému tak on bol pod vplyvom alkoholu a preto o tejto udalosti nič nevie. On spal v izbe so svojou ženou a svojimi deťmi. Obžalovaná spala spolu s poškodeným vzadu v izbe. Podľa

jeho názoru bola starostlivosť obžalovanej o poškodeného dobrá. On si nevšimol, že by obžalovaná bila, týrala poškodeného alebo mu nedávala jesť. Nevšimol si tiež, že by sa poškodený bál obžalovanej.

Znalec O.. A. S.- odbor zdravotníctvo - psychiatria na hlavnom pojednávaní uviedol, že intelekt obžalovanej nebol znížený do chorobného pásma, išlo o mentálnu subnormu, ktorá býva aj z dôvodu zanedbanosti, pričom môže ísť aj o spôsob životného štýlu v ktorom obžalovaná vyrastala. U obžalovanej nebolo zistené skryté psychotické ochorenie, pričom nebola zistená významne forenzná duševná choroba resp. porucha a nebolo zistené významné zníženie intelektových schopností. Obžalovaná má rozpoznávacie a ovládacie schopnosti zachovalé.Nebola zistená závislosť na alkohole alebo iných omamných látkach obžalovanej. Obžalovaná je schopná vierohodne vypovedať v situácii, avšak ako bežný ochranný nechorobný obranný mechanizmus môže vypovedať aj iným spôsobom a to aby mala väčšiu výhodu. Obžalovaná ako jednoduchšia osoba je dominantnejšími osobami ovplyvniteľná a ide o osobu s bežným správaním. Znalec ďalej zotrval na záveroch písomne vypracovaného posudku. Podľa jeho názoru u obžalovanej nebolo zistené, že by tá mala pôžitok resp. radosť z týrania iných osôb. U obžalovanej nebola zistená agresivita, ktorá by prekračovala bežnú agresivitu a ani jej negatívny vzťah k poškodenému resp. k deťom.

Znalec A.. M. Y. z odboru psychológia na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná je osobnosť mentálne menej diferencovaná pravdepodobne aj v dôsledku jednoduchého sociálneho prostredia, takže intelektová úroveň zodpovedajú pásmu mentálnej subnormy avšak pamäťové schopnosti zodpovedá pásmu populačnej normy. Neboli u nej zistené zvýšené tendencie k agresívnym prejavom, obžalovaná je osobnostne nevyvážená so sklonom k unáhleným reakciám, pričom sa ťažšie prispôsobuje. Sklon k skresľovaniu výpovedí so snahou o získanie výhod je pravdepodobný. Obžalovaná podlieha sugescii vrátane autosugescii a má zníženú kritickosť. Okrem toho v dôsledku nižšieho intelektu obžalovaná je ovplyvniteľná a podlieha subjektívnu hodnoteniu so snahou o získanie výhod. Obžalovaná môže v situáciách emočne vypätých reagovať impulzívne, pričom najväčší vplyv na obžalovanú má jej partner. Obžalovanej nemusí byť zrozumiteľné všetko čo považujeme za potrebné, aby človek zvládol výchovu detí.

Znalkyňa O.. R. Z. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie pediatria na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa pridržiava svojho znaleckého posudku, ktorý predložila v písomnom vyhotovení s tým, že z nálezov z lekárskych správ ako aj prepúšťacích správ boli zistené viacpočetné poranenia na lebke, tvári, ušnici a ďalších častiach tela poškodeného. Stav poškodeného bol riešený konzervatívne, neoperačne. Opakovane bolo dieťa vyšetrované, stav sa postupne upravoval. Pri vstupnej diagnóze bol u poškodeného zistený podkožný hematón - opuch na záhlaví, viacpočetné modriny v rôznom štádiu vstrebávania sa čerstvé ako aj staršieho dáta, pričom jedna bola s odtlačkom tvare sieťky na temene hlavy, na líci stopy po pohryzení, na pravej ušnici boli zistené krvácania a na trupe dve modriny. Prostredníctvom CT bol zistený subdurálny hematón, na ľavej strane mozgu a podkožné modriny, ktoré malo dieťa, boli viac vpravo čo znamená, že poškodený musel dostať náraz z pravej časti a hematón vznikol na ľavej časti. Znalkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že obžalovaná uviedla, že dieťa pred tromi dňami spadlo, pričom ak by došlo k úrazu poškodeného takýmto spôsobom tak poškodený by mal jednu modrinu jednej farby a v jednom štádiu vstrebávania sa a nie na tele viac modrín z rôznymi štádiami vstrebávania sa. U poškodeného sa jednalo o dvojročné dieťa, ktoré vážilo pri hospitalizácii 9 kg s tým, že je to menšia váha ako by malo vážiť. Jeho váha mala byť 15 až 16 kg, a preto je možné, že strava nebola adekvátna hoci pri poslednej návšteve obvodného lekára bol nález dobrý, dieťa prospievalo. K úbytku hmotnosti došlo postupne a to v priebehu niekoľkých týždňov, nakoľko dieťa nebolo dostatočne živené. Dieťa bolo neurologicky vyšetrené po úraze, pričom dvojročné dieťa bolo pokiaľ ide o psychomotorický vývoj na úrovni 1 ročného dieťaťa. Takáto zaostalosť dieťaťa mohla byť spôsobená aj úrazom, ktoré dieťa prekonalo s tým, že po dvoch mesiacoch sa stav dieťaťa upravoval. Znalkyňa ďalej uviedla, že ku krvácaniu do mozgu poškodeného došlo dávno predtým ako bola k poškodenému zavolaná rýchla zdravotná pomoc a to z dôvodu, že poškodený mal kŕče a bezvedomie. To nemohlo vzniknúť ihneď po úraze - páde s postele ako uvádza obžalovaná nakoľko ide o subdurálny hematón, ktorý vzniká po niekoľkých hodinách až troch dňoch po prekonanom úraze. Takéto poranenie tak nemohlo vzniknúť hneď po páde z postele ako tvrdí obžalovaná pretože by vznikol akútny epidurálny hematón a nie subdurálny hematón. Dieťa malo pomliaždeniny mäkkých častí, čiže jedna z týchto pomliaždením mohla byť pomliaždenie aj z dôvodu pádu z postele, ale subdurálny hematón ktorý mal poškodený vzniká až po niekoľkých hodinách resp. troch dňoch. Znalkyňa ďalej uviedla, že nevie uviesť či takéto zranenie mohlo spôsobiť iné dieťa nakoľko to závisí od toho či by vedelo vyvinúť adekvátnu silu. Podľa jej názoru bolo

dieťa opakovane inzultované inou osobou. Pohryzenie dieťaťa bolo spôsobené zvieraťom. Zranenia, ktoré utrpelo dvojročné dieťa mu museli spôsobiť aj veľké psychické poškodenie. Pokiaľ ide o podvýživu tak poškodený bol v čase svojej hospitalizácie podvýživený. Pokiaľ by nebola privolaná záchranná služba tak mohlo dôjsť k úmrtiu dieťaťa, pričom detský neurológovia zhodnotili, že dieťa sa nachádzalo na úrovni jednoročného dieťaťa. Doba liečenia dieťaťa bola jednoznačne viac ako 42 dní, s tým že pokiaľ ide o podvýživu poškodeného tak dieťa nebolo v dôsledku tejto skutočnosti ohrozené na živote. Dieťa bolo v bezvedomý a malo kŕče, pričom sa mu hromadila krv, došlo k tlaku na mozgové tkanivo a mohlo dôjsť k zlyhaniu dýchacích centier v predĺženej mieche. Znalkyňa zároveň uviedla, že trvá na záveroch svojho znaleckého posudku, ktorý predložila v písomnom vyhotovení a u poškodeného zistila na základe svojich empirických skúseností znaky týrania, nakoľko poškodený mal opakované inzultácie a ako dieťa sa nevedelo brániť.

Z odpisu registra trestov obžalovanej vyplýva, že tá nemá doposiaľ žiadny záznam v takomto registri.

Z lustrácie v Registri priestupkov obžalovanej vyplýva, že tá v období od 1.2.2013 do 05.10.2015 spáchala 5 priestupkov pričom prvého priestupku sa dopustila dňa 1.2.2013 takým spôsobom, že odcudzila v P. U. salámu zn. S. 700 g v hodnote 2,99 eur za čo jej bola uložená pokuta vo výške 3 eurá. Dňa 10.1.2013 sa dopustila ďalšie priestupku a to v P. H. takým spôsobom, že odcudzila DVD prehrávač, ktorý následne vrátila za čo jej bola uložená pokuta vo výške 40 eur. Obžalovaná spáchala tiež dňa 22.11.2014 priestupok a to porušenie pravidiel cestnej premávky za čo jej bola uložená pokuta vo výške 30 eur. Okrem toho dňa 18.8.2015 sa obžalovaná dopustila priestupku podľa zákona o ochrane nefajčiarov za čo jej bola uložená sankcia - napomenutie. Posledný priestupok spáchala obžalovaná dňa 5.10.2015 a to takým spôsobom, že neprihlásila psa do evidencie mesta za čo jej bola uložená sankcia - napomenutie.

Zo znaleckého posudku č. 7/13 podaného znalkyňou O.. R. Z., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie pediatria vyplýva, že dňa 31.1.2013 o 1:10 hod bol maloletý A. G. privezený rýchlou zdravotnou pomocou z dôvodu náhle vzniknutej poruchy vedomia, ktorá vznikla 30.1.2013 o 23:20 h., s kŕčmi pravostranných končatín, pričom po príchode malo takéto dieťa Glasgow coma scale 8 (škála, ktorá pojednáva o poruche vedomia, norma je 14-15). Pri vstupnom vyšetrení prijímajúci lekár popisuje nasledujúce závažné patognomické nálezy: dieťa drobné vážiace len 9 kg /priemerná norma pre daný vek je 12 - 16 kg/ s tým, že na hlave a to na záhlaví malo dieťa hmatnú rozsiahlu podkožnú krvnú podliatinu a taktiež iné mnohopočetné podkožné krvné podliatiny v rôznom štádiu vstrebávania, pričom boli prítomné aj čerstvé krvné podliatiny, jeden s odtlačkom v tvare sieťky na temene hlavy. Okrem toho u dieťaťa boli zistené na pravej ušnici známky čerstvého krvácania, na pravom líci stopy v. s. po pohryzení a na trupe sa nachádzali 2 drobné podkožné krvné podliatiny. Znalkyňa ďalej v podanom znaleckom posudku uviedla, že pri príchode na JIS chirurgického oddelenia detské oddelenie javilo dieťa známky podvýživy, s mnohopočetnými podkožnými zakrvácaním na hlave a tele v rôznom štádiu vzniku, niektoré boli staršieho dáta, iné novšieho s tým, že CT vyšetrením bol zistený závažný nález - krvácanie medzi tvrdou plenou mozgovou a samotným mozgovým tkanivom v oblasti čelovej, temporálnej a temennej vľavo s opuchom mozgu a s odstupom 6 dní po MR vyšetrení mozgu boli zistené aj pomliaždenie samotného mozgového tkaniva v oblasti čelovej a temennej vpravo a v záhlaví. Pri príchode na oddelenie, teda v čase prijatia bolo dieťa v bezprostrednom ohrození na živote, nakoľko došlo k presunu časti mozgového tkaniva a k opuchu mozgu so zvýšeným vnútrolebečným tlakom, čoho prejavom bola porucha vedomia a kŕče na pravostranných končatinách. V prípade, že by nedošlo k adekvátnej terapii mohlo dôjsť k opuchu mozgového kmeňa, kde sa nachádzajú centrá pre dýchanie a krvný obeh, k zástave životne dôležitých orgánu a k úmrtiu dieťaťa. Znalkyňa zároveň vo svojom posudku uviedla, že nedostatočná a neadekvátna výživa spôsobila vychudnutý vzhľad dieťaťa a celkovú podvýživu, ktorá vznikla na podklade nekvalitných stravovacích návykov zo strany rodičov s tým, že dieťa vážilo 9 kg, čo na vek 2 roky, bola veľmi nízka hmotnosť. Takáto podvýživa je hodnotená ako stredne ťažký stupeň poškodenia zdravia a nezanechá následky na ďalšom vývine dieťaťa. Dieťa tak bolo zanedbané zo strany neuspokojenia základných potrieb - adekvátnej stravy. Znalkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že o zanedbaní starostlivosti svedčia aj početné poranenia mäkkých tkanív na hlave v záhlaví, temennej oblasti, na pravej ušnici, na trupe, ktoré neboli adekvátne ošetrené, pričom mechanizmus ich vzniku spočíval v priamom násilí tupým predmetom s tým, že sa jednalo o fyzické týranie, ktoré bolo dieťaťu spôsobované opakovane, keďže modriny boli rôzneho štádia vstrebávania sa. Jedno z tohto fyzického násilia spôsobilo ťažký stupeň poškodenia zdravia s rozvojom závažnej neurologickej symptomatológie s poruchou vedomia a kŕčmi na končatinách. Takéto poranenia nevznikajú u tak malého dieťaťa spontánne

alebo samopoškodzovaním, môže vzniknúť zásahom z vonkajšieho prostredia vysoko pravdepodobne cieleným ublížením na zdraví nakoľko malé dieťa padá na dlane, kolená, na tvár, na hlavu väčšinou na tie isté miesta. Podľa názoru znalkyne pri úderoch tvrdým predmetom vznikajú modriny rôzneho vzniku, pričom v danom prípade došlo k vnútrolebečnému krvácaniu z premosťujúcich ciev, pričom možno predpokladať, že príčinou mohlo byť silné zatrasenie dieťaťa alebo pravdepodobnejšie opakované údery do hlavy tvrdým predmetom. Dôsledkom takého poranenia mozgu s poškodením mozgového tkaniva, môže dôjsť k následným atrofickým zmenám (úbytok mozgových buniek) a retardácii psychomotorického vývinu s tým, že nie je možné vylúčiť, že s odstupom času, možno aj niekoľko rokov nedôjde k vzniku sekundárnej epilepsie. Zo súdnolekárskeho hľadiska sa jedná o ťažké poškodenie na zdraví, trvalé následky však bude možné hodnotiť až po jednom roku od utrpenia poranenia. Znalkyňa ďalej uviedla, že medzi ďalšie poškodenia zdravia patrí aj pravdepodobne uhryznutie drobným hlodavcom na pravom líci. Jedná sa o ľahký stupeň poškodenia zdravia, ktorý nezanechá trvalé následky. Okrem toho u dieťaťa došlo taktiež k zanedbaniu psychomotorického vývoja nedostatočnou starostlivosťou nakoľko vo svojich dvoch rokoch bolo na úrovni 1 ročného dieťaťa, čo popisuje neurológ počas hospitalizácie na klinike detskej chirurgie. Znalkyňa vo svojom znaleckom posudku poukázala na skutočnosť, že na základe zdravotnej dokumentácie, kde bol popísaný celkový zdravotný stav dieťaťa pri prijatí na oddelenie JIS dňa 31.1.2013 išlo zo súdno-lekárskeho hľadiska o závažné zanedbávanie rodičovskej starostlivosti o dieťa, ktorému bola odopieraná základná osobná starostlivosť a zdravotná starostlivosť a to takým spôsobom, že dieťaťu bolo opakovane spôsobované fyzické násilie, pričom dôvod nie je známy, možno neutíšiteľný plač pri nedostatočnom stravovaní resp. iný dôvod. Príznakom toho boli početné modriny v oblasti hlavy, tváre a tela s tým, že dieťa nebolo nikdy pre modriny ošetrené lekárom a zároveň trpelo nedostatkom stravovania nakoľko jeho hmotnosť vo veku 2 rokov bola 9 kg hoci norma je 12-16 kg, pričom rodičia tento stav nekonzultovali s pediatrom. Okrem toho dieťa bolo z neurologického hľadiska psychomotoricky zaostalé a rodičia jeho stav nekonzultovali s pediatrom. Zároveň dieťa bolo uhryznuté pravdepodobne drobným hlodavcom na pravom líci, čo možno tiež považovať za nedostatok osobnej starostlivosti zo strany rodičov. Znalkyňa tiež vo svojom znaleckom posudku poukázala na skutočnosť, že dieťa bolo prijaté na detské oddelenie s niekoľkými známkami fyzického násilia na tele, na záhlaví, temennej oblasti, pravej mnohopočetné hematómy v rôznom štádiu vstrebávania sa, prítomné aj čerstvé hematómy na pravej ušnici, stopy po pohryzení na pravom líci s tým, že tieto zranenia boli spôsobené priamym a opakovaným fyzickým násilím. K pohryzeniu na pravom líci je možné že došlo kontaktom s hlodavcom. Dieťa podľa názoru znalkyne bolo vystavené značnému psychickému násiliu, nakoľko pri fyzickom poškodení došlo k bolestivým prejavom na tom ktorom orgáne, čo sa mohlo prejaviť opakovaným plačom. Za psychické utrpenie považovala znalkyňa aj nedostatočné stravovanie a zanedbanie adekvátnej starostlivosti, vďaka ktorej došlo k oneskoreniu psychomotorického vývoja. Znalkyňa konštatovala, že dieťaťu bolo spôsobované opakovane značné fyzické a psychické utrpenie s tým, že keďže je dieťa umiestnené v starostlivosti detského domova tak je veľká pravdepodobnosť, že psychická ujma, ktorou dieťa trpelo niekoľko týždňov sa pri adekvátnej starostlivosti upraví avšak o následkoch po fyzickom násilí, ktoré spôsobilo závažné poškodenie mozgu, sa možno vyjadriť až s odstupom 1 roka od udalosti. O týraní a fyzickom ubližovaní tak svedčia známky poškodenia pozorované voľným okom na tele dieťaťa a taktiež aj vnútrolebečné krvácanie s tým, že na dieťa bolo opakovane vyvíjané telesné fyzické násilie zo strany najbližších príbuzných, pri ich plnom vedomí. Podľa názoru znalkyne tak v predmetnom prípade syndróm týrania zahŕňa opakované fyzické ublíženie dieťaťu a zabránenie ublíženia či utrpenia dieťaťu ako aj neuspokojovanie telesných potrieb, ktoré sa týkajú adekvátneho a dostatočného stravovania, ktoré spôsobilo malnutríciu a nízku hmotnosť. Zo súdno- lekárskeho hľadiska sa v danom prípade jednoznačne jedná o syndróm týraného dieťaťa.

Z dodatku k znaleckému posudku č. 7/2013 podaného znalkyňou O.. R. Z. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie pediatria vyplýva, že u dieťaťa bolo MR vyšetrením zistené krvácanie medzi tvrdou plenou mozgovou a samotným mozgovým tkanivom v oblasti čelovej, temporálnej a temennej vľavo s opuchom mozgu a s odstupom 6 dní pri MR vyšetrení mozgu bolo zistené aj pomliaždenie samotného mozgového tkaniva v oblasti čelovej a temennej vpravo a v záhlaví. Neurochirurg neindikoval operačné riešenie s tým, že dňa 13.2.2013 bolo dieťa preložené na chirurgické oddelenie v Žiari nad Hronom a následne bolo v dobrom stave prepustené do dočasnej starostlivosti Detského domova Potôčik, Moštenica. Znalkyňa ďalej uviedla, že s odstupom 1 mesiaca po prekonanom úraze bolo u dieťaťa vykonané MR vyšetrenie zo dňa 20.3.2013, ktoré vykazovalo redukciu - zmenšenie krvných zrazením na mozgu a keďže sa stav dieťaťa zlepšoval, pričom sa krvácanie vstrebávalo, neurochirurgická intervencia nebola potrebná. Kontrolné neurologické vyšetrenie zo dňa 11.2.2013 bolo bez patologického nálezu v neurologickom obraze, bola prítomná psychomotorická zaostalosť na úrovni veku 12-14 mesačného

dieťaťa. Znalkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že dňa 17.6.2013 absolvovalo dieťa kontrolné neurologické vyšetrenie vrátane EEG, ktoré bolo v norme s tým, že v neurologickom obraze neboli prítomné známky nervového poškodenia, dieťa napredovalo po psychickej stránke aj po stránke hybnosti bol stav zlepšený. Doba liečenia dieťaťa po prekonanom úraze bola viac ako 42 dní, od 31.1.2013 do 17.6.2013 a jednalo sa o úraz ťažký. Krvácanie medzi tvrdou plenou mozgovou a samotným mozgovým tkanivom v oblasti čelovej, temporálnej a temennej vľavo s opuchom mozgu, taktiež pomliaždenie samotného mozgového tkaniva v oblasti čelovej a temennej vpravo a v záhlaví sa postupne vstrebalo, nevyvolávalo žiadne neurologické poškodenie, pričom kontrolné neurologické vyšetrenie s odstupom 5 mesiacov nevykázalo žiadnu známku poškodenia mozgových funkcií ani s odstupom 1 roka po úraze taktiež nie sú zjavné žiadne nervové poškodenie. Epileptický záchvat, ktorý vznikol na podklade krvácania do mozgu sa viac neopakoval, nakoľko nález na mozgu sa upravil, neobjavili sa žiadne epileptické záchvaty, nebola nutná antiepileptická liečba s tým, že EEG vyšetrenie zo dňa 11.2.2013 vykazovala stranovú asymetriu vzhľadom ku krvnej zrazenine zo dňa 17.6.2013 už bolo v norme. Perspektívne do budúcna však podľa znalkyne nie je možné vylúčiť, že by sa epileptický záchvat nemohol znovu objaviť, nakoľko mozgový terén bol poškodený. Krvná podkožná podliatina na hlave na záhlaví, mnohopočetné podkožné krvné podliatiny na tele sa taktiež vstrebali v priebehu 2-3 týždňov, nezanechali žiadne trvalé následky. Tržná rana po uhryznutí na pravej ušnici a líci sa zhojila v priebehu 2-3 týždňov a nezanechala žiadne trvalé následky, pričom psychomotorický vývoj, ktorý bol vo veku 2 rokov oneskorený, sa výrazne zlepšil, dieťa napreduje psychicky aj pohybovo s tým, že v dobe úrazu hovorilo len citoslovcie, prešlo iba s pomocou a v súčasnosti povie jednoduché vety, chodí bez opory. Dieťa tak prospieva a na osudné udalosti si nepamätá, nespoznáva ani svoju matku, pričom sa správa adekvátne k svojmu veku.

Zo znaleckého posudku O.. A. S.Ž. a O.. H. Ď., znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia - psychiatria a psychológia, vyplýva, že obžalovaná mohla v čase činov rozpoznať ich nebezpečnosť pre spoločnosť, teda aj ich protiprávnosť a mohla svoje konanie ovládať s tým, že je plne schopná chápať zmysel trestného konania. Zároveň obžalovaná netrpí duševnou chorobou alebo poruchou, ktorá nastala po spáchaní trestných činov. Zároveň znalci u obžalovanej nezistili žiadny dôvod na odporúčanie akejkoľvek formy ochranného liečenia.

Zo znaleckého posudku znalca A.. M.Ř. Y. z odboru psychológie, číslo 12/2014 vyplýva, že osobnosť obžalovanej vykazuje známky obmedzeného duševného obzoru, jej intelektové schopnosti odpovedajú pásmu mentálnej subnormy s tým, že emotivita je živá, ale nezrelá, nediferencovaná, egocentricky orientovaná, bez potrebnej stability s neúspešnou snahou o prispôsobenie. Vôľové vlastnosti sú nedostatočne rozvinuté, pričom schopnosti obžalovanej zapamätať si prežitý dej a následne ho reprodukovať je na úrovni bežnej populácie, schopnosť hodnotiť podlieha subjektívnemu hodnoteniu so snahou o získanie výhod. Situácia v rodine nezanechala zjavné následky na psychike obžalovanej a jej sklony ku konfabulácii neboli vykonaným vyšetrením zistené. Sklon k skresľovaniu výpovedí so snahou o získanie výhod je pravdepodobný. Mentálne schopnosti obžalovanej s ohľadom na emočnú nezrelosť ju disponujú k podliehaniu sugescií vrátane autosugescie a je zvýšene ovplyvniteľná.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica zo dňa 6.9.2014 vyplýva, že spisová dokumentácia týkajúca sa poškodeného bola odstúpená Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny, sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela z dôvodu, že poškodený bol zverený do pestúnskej starostlivosti M. U..

Zo správy Mestského úradu Žiar nad Hronom zo dňa 21.11.2014 vyplýva, že mestská polícia sa od roku 2013 až do súčasnosti nezaoberala s obžalovanou v žiadnej súvislosti.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom vyplýva, že dňa 29.4.2011 sa obžalovanej narodil syn - poškodený A.. G.., ktorého otcom je A. G.. Obžalovaná žila so svojim synom v osade Z. G. u svojich rodičov a to N. B. a G. Š.. Následne otec poškodeného A. G. nastúpil výkon trestu odňatia slobody a obžalovaná si našla priateľa M. T. u ktorého občasne prespávala. Od novembra 2012 sa obžalovaná prevažne aj s poškodeným zdržiavala v Š. A., pričom občas prišla navštíviť svojich rodičov ale bez svojho syna - poškodeného, ktorého údajne nechávala v rodine M. T.. Dňa 1.2.2013 bolo úradu práce oznámené sociálnou pracovníčkou DFNsP v Banskej Bystrici, že majú hospitalizované dieťa a to poškodeného so závažným poranením hlavy u ktorého sa našli modriny staršieho dáta. Keďže pracovníci RZP uviedli, že počas nahlásenia úrazu boli všetci v osade zjavne

pod vplyvom alkoholu, vrátane matky maloletého požiadali o prešetrenie rodinných pomerov. V ten istý deň sa snažili vykonať sociálne šetrenie v osade v Š. A. s tým, že pri klopaní na dvere unimobunky a okno nikto neotvoril. Po dôkladnom vyšetrení poškodeného v nemocnici bolo zistené, že poškodený má rozsiahly podkožný hematóm, prítomné mnohopočetné hematómy v rôznom štádiu rezopcie, prítomné čerstvé hematómy, jeden s otlačkom v tvare sieťky na temene hlavy, na pravej ušnici čerstvé krvácanie, pravé líce asi pohryzené. Poškodený javil známky fyzického týrania a zanedbávania. Z uvedených dôvodov bol podaný na tunajší súd návrh na vydanie predbežného opatrenia na základe ktorého bol poškodený umiestnený do Detského domova Potôčik v Moštenici. Následne rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XP XX/XXXX zo dňa 30.8.2013, právoplatným dňa 3.10.2013 bola nad poškodeným nariadená ústavná starostlivosť. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXP XX/XXXX zo dňa 21.7.2014, právoplatným dňa 3.9.2014 bol poškodený zverený do pestúnskej starostlivosti M. U. kde je doposiaľ. Obžalovaná sa počas umiestnenia poškodeného v detskom domove o neho zaujímala minimálne. Dňa 28.2.2014 sa obžalovanej narodila dcéra O. T., ktorej otcom je jej manžel M. T. a zároveň sa jej narodila ďalšia dcéra M. T., nar. XX.X.XXXX. V súčasnej dobe sú v rodine obžalovanej vykonávané pravidelné návštevy terénnym sociálnym pracovníkom úradu s tým, že neboli zistené závažné nedostatky v starostlivosti obžalovanej o maloleté deti.

Zo správ o poškodenom podaných Detským domovom Potôčik, Slovenská Ľupča a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, resp. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica na čl. 176 až 189 vyplýva, že poškodený bol prijatý do Detského domova Potôčik, Slovenská Ľupča po 19 dňovej hospitalizácii v DFNsP v Banskej Bystrici a následne NsP Žiar nad Hronom s tým, že u neho prevažuje pozitívna nálada a adaptácia na profesionálnu rodinu prebieha primerane bez problémov. Poškodený dosahuje v oblasti pohybových schopností úroveň 18 až 21 mesiacov, rečový vývin je na úrovni 15 až 18 mesiacov, sociálny vývin na úrovni 13 až 21 mesiacov a psychomotorický vývin je hodnotený ako mierne oneskorený. Poškodený od septembra 2014 začne navštevovať materskú školu a obžalovaná sa o neho vôbec nezaujíma. Poškodený doposiaľ nebol v evidencii úradu práce s tým, že pri jeho umiestňovaní bol na svoj vek veľmi malý, slabo živený a psychomotoricky zaostalý. Pokiaľ ide o rodinu T. tak v tej sa často požívajú alkoholické nápoje, pričom v ich domácnosti malo dôjsť viackrát k páchaniu násilia. Z uvedených dôvodov je tak takéto prostredie nevhodné pre poškodeného. Zo správy DFNsP Banská Bystrica zo dňa 5.2.2013 vyplýva, že poškodený bol privezený RZP z dôvodu poruchy jeho vedomia nakoľko podľa obžalovanej spadol na hlavu asi pred tromi dňami. Pri príjme bol zistený na záhlaví rozsiahly podkožný hematóm, prítomné mnohopočetné hematómy v rôznom štádiu rezopcie, prítomné aj čerstvé hematómy, jeden s odtlačkom v tvare sieťky na temene hlavy, na pravej ušnici tiež čerstvé krvácania, pravé líce asi pohryzené s tým, že boli pravdepodobné známky fyzického týrania a zanedbávania. Zo správy Úradu práce Banská Bystrica vyplýva, že bolo vykonané sociálne šetrenie v domácnosti navrhovateľky M. U., ktorá má vytvorené vhodné podmienky pre poskytovanie pestúnskej starostlivosti nakoľko pracuje ako profesionálny rodič v detskom domove.

Z lekárskej prepúšťacej správy zo dňa 13.02.2013 vyplýva, že poškodený bol prepustený dňa 13.2.2013 do nemocnice v Žiari nad Hronom s tým, aby dieťa nebolo prepustené do opatery matky, kým sa nevyjadrí úrad práce.

Zo správy P. Z. G. vyplýva, že obžalovaná sa od novembra 2012 nezdržiava v takejto obci, nakoľko býva v Š. A. u svojho druha M. T. a jeho rodiny. Obžalovaná má dve deti a to V. N. a poškodeného s tým, že V. a jeho rodiny. Obžalovaná má dve deti a to V. N. a poškodeného s tým, že V. N. bola zverená súdnym rozhodnutím do osobnej starostlivosti O. N.. Otcom poškodeného je A. G. a poškodený bol umiestnený na základe predbežného opatrenia do Detského domova Potôčik, Slovenská Ľupča. Obžalovaná je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a vybavuje si dávku v hmotnej núdzi.

Z prečítanej výpovede svedka - splnomocneného zástupcu poškodeného H. Š. vyplýva, že ten pracuje v P. G. S. Ž.L. D. C. ako prevádzkový riaditeľ a je splnomocnený na zastupovanie takejto spoločnosti. Ku krádeži vie uviesť len toľko, že osoba S. T. niekedy v mesiaci január 2014 bola v ich predajni a odcudzila im mäsové výrobky a to 2ks gazdovskej salámy, 2 ks mäsovej fašírky, 2 ks O. paštéty, 1 ks obyčajnej salámy, 1 ks parížskeho šalátu. Tieto veci aj keď zadržali tak ich nemohli dať späť do predaja nakoľko sa jedná o mäsové výrobky s tým, že obžalovanú zadržala pracovníčka SBS pani O., keď ju spozorovala cez kamerový záznam. Následne obžalovanú po prejdení pokladničnej zóny vyzvala, aby vybrala veci, ktoré má pri sebe, pričom obžalovaná sa najskôr vzpierala ale nakoniec vybrala všetky veci a tie čo

nezaplatila vrátila. Týmto jej konaním spoločnosti G. Z. F. S.. P.. Z.. vznikla škoda vo výške 14,20 eur, ktorú si ako náhradu škody uplatňuje.

Zo spisovej dokumentácie dieťaťa - poškodeného, číslo Z. XX/XXXX vyplýva, že bola zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom vykonaná sociálna práca s rodinnou dieťaťa - poškodeného s cieľom sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti a to v zmysle prijatého plánu. Cieľ sociálnej práce s rodinnou poškodeného bol splnený nakoľko rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom, č. k. XXP XX/XXXX zo dňa 21.7.2014, právoplatným dňa 03.09.2014 bola na poškodeným A. G. zrušená ústavná starostlivosť a ten bol zverený do pestúnskej starostlivosti pani M. U..

Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní.

Podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/ Trestného zákona účinného do 31.12.2015, kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie, bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálením rôzneho druhu, ponižovaným, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania.

Podľa § 208 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 142 ods. 1 a s § 123 ods. 3, 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2015, odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

Podľa § 123 ods. 3, 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2015, ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozume len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je a) zmrzačenie, b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, c) ochromenie údu, d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, e) poškodenie dôležitého orgánu, f) zohyzdenie, g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, h) mučivé útrapy, alebo i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Porucha zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Skutkovej podstaty zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, sa môže dopustiť ten, kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť. Týraním sa tak rozumie také úmyselné zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti, bezcitnosti a bezohľadnosti s určitým trvaním, ktoré táto osoba pre jeho hrubosť, bezohľadnosť a bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie, pričom nemusí ísť o dlhší čas trvajúce konanie a ani sa nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví. Zo strany páchateľa však musí ísť o konanie, ktoré týraná osoba pociťuje ako ťažké príkorie.

Takéto ustanovenie tak slúži na ochranu pred domácim násilím a to bez ohľadu na to či ide o muža, ženu alebo dieťa. Páchateľom takéhoto trestného činu je zväčša osoba, ktorej bola uložená povinnosť starať sa alebo vychovávať blízku resp. zverenú osobu. Súd s prihliadnutím na vykonané dôkazy dospel k názoru, že vina obžalovanej pokiaľ ide o skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania bola preukázaná predovšetkým znaleckým posudkom O.. R. Z. ako aj jej výpoveďou na hlavnom pojednávaní, výpoveďami svedkov a to O.. R. W., M. T., V. T. a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré boli vykonané pred súdom. Z výpovede O.. R. W. vyplýva, že osobnú starostlivosť o mal. A.. G.. - poškodeného poskytovala osobnú starostlivosť obžalovaná a to od jeho narodenia. Takúto skutočnosť potvrdila aj

samotná obžalovaná pri svojej výpovedi z ktorej vyplýva, že ona poskytovala osobnú starostlivosť o poškodeného a pod jej dohľadom aj jej manžel. Okrem toho sa na takejto starostlivosti podieľala aj V. T., ktorá sa o poškodeného však starala len vo výnimočných prípadoch a to keď išla obžalovaná na nákup do mesta resp. keď vykonávala prostitúciu. Z výpovede svedkyne O.. R. W. tiež vyplýva, že poškodený v čase keď ho umiestňovala do detského domova sa jej videl menší ako ostatné deti v takom veku a podľa jej názoru bol na úrovni 7 až 8 mesačného dieťaťa hoci v tom čase mal viac ako 1 rok. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že zo znaleckého posudku O.. R. Z. jednoznačne vyplýva, že poškodený bol privezený rýchlou zdravotnou pomocou z dôvodu náhle vzniknutej poruchy vedomia, ktorá vznikla 30.1.2013 o 23:20 h. Dieťa - poškodený bol drobný vážiaci len 9 kg hoci priemerná norma pre daný vek je 12 - 16 kg, pričom na hlave a to na záhlaví malo dieťa hmatnú rozsiahlu podkožnú krvnú podliatinu. Okrem toho u poškodeného boli zistené aj iné mnohopočetné podkožné krvné podliatiny v rôznom štádiu vstrebávania nakoľko tam boli prítomné aj čerstvé krvné podliatiny. Znalkyňa ďalej uviedla, že poškodený mal na pravej ušnici známky čerstvého krvácania, na pravom líci stopy po pohryzení a na trupe sa nachádzali 2 drobné podkožné krvné podliatiny. Poškodený tiež javil známky podvýživy s mnohopočetnými podkožnými zakrvácaním na hlave a tele v rôznom štádiu vzniku, niektoré boli staršieho dáta, iné novšieho dáta. Pri príchode na oddelenie, teda v čase prijatia bolo dieťa

- poškodený v bezprostrednom ohrození na živote, nakoľko došlo k presunu časti mozgového tkaniva a k opuchu mozgu so zvýšeným vnútrolebečným tlakom, čoho prejavom bola porucha vedomia a kŕče na pravostranných končatinách. V prípade, že by nedošlo k adekvátnej terapii mohlo dôjsť k opuchu mozgového kmeňa, kde sa nachádzajú centrá pre dýchanie a krvný obeh, k zástave životne dôležitých orgánu a k úmrtiu dieťaťa. Znalecký posudok ako aj výpoveď znalkyne vyvracia tvrdenie obžalovanej, že sa riadnym spôsobom starala o poškodeného a zabezpečovala mu adekvátnu stravu ako aj starostlivosť, nakoľko nedostatočná a neadekvátna výživa spôsobila vychudnutý vzhľad dieťaťa - poškodeného ako aj celkovú podvýživu, ktorá vznikla na podklade nekvalitných stravovacích návykov zo strany rodičov s tým, že dieťa vážilo 9 kg, čo na vek 2 roky, bola veľmi nízka hmotnosť. Takáto podvýživa je podľa názoru znalkyne hodnotená ako stredne ťažký stupeň poškodenia zdravia a nezanechá následky na ďalší vývin dieťaťa. Z uvedených skutočností tak jednoznačne vyplýva, že bol poškodený ako dieťa zanedbávaný pri uspokojovaní základných potrieb a to zabezpečenia adekvátnej stravy. Okrem toho zo záverov znalkyne vyplynulo aj zanedbávanie starostlivosti zo strany obžalovanej čo preukazovali početné poranenia mäkkých tkanív na hlave v záhlaví, temennej oblasti, na pravej ušnici, na trupe, ktoré neboli adekvátne ošetrené, pričom mechanizmus ich vzniku spočíval v priamom násilí tupým predmetom s tým, že sa jednalo o fyzické týranie, ktoré bolo dieťaťu spôsobované opakovane, keďže modriny boli rôzneho štádia vstrebávania sa. Závery znalkyne tak jednoznačne bolo vyvracajú tvrdenie obžalovanej, že k zraneniu poškodeného došlo pádom poškodeného z postele na betónovú podlahu, pretože takéto poranenia nevznikajú u tak malého dieťaťa spontánne alebo samopoškodzovaním, ale vznikajú zásahom z vonkajšieho prostredia a to z vysokou pravdepodobnosťou cieleným ublížením na zdraví. K takémuto zraneniu poškodeného tak došlo s najväčšou pravdepodobnosťou silným zatrasením dieťaťa alebo čo je pravdepodobnejšie opakovanými údermi do hlavy tvrdým predmetom v dôsledku čoho bolo poškodenému spôsobné ťažké poškodenie zdravia. Doba liečenia dieťaťa po prekonanom úraze bola viac ako 42 dní, od 31.1.2013 do 17.6.2013 a jednalo sa o úraz ťažký.Okrem toho u dieťaťa došlo v dôsledku zanedbania jeho starostlivosti obžalovanou ako aj k zanedbaniu psychomotorického vývoja nedostatočnou starostlivosťou nakoľko vo svojich dvoch rokoch bolo na úrovni 1 ročného dieťaťa . Jednoznačne tak z uvedených skutočností vyplýva, že obžalovaná hrubým spôsobom a úmyselne zanedbávala starostlivosť o poškodeného a to napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že ten je vzhľadom na svoj vek slabý a nechodí. Zároveň ako vyplýva z výpovede obžalovanej ako aj svedeckej výpovede M. T. a V. T. tak podľa názoru súdu len obžalovaná mohla úmyselne spôsobiť poškodenému takéto poranenia nakoľko osobnú starostlivosť o poškodeného vykonávala v prevažnej miere sama s tým, že jej tvrdenia o tom, že modriny u poškodeného boli spôsobené jeho pádom pri chôdzi resp. pri hre s inými deťmi bolo vyvrátené znalkyňou, ktorá jednoznačne uviedla spôsob ako aj mechanizmus ich vzniku, ktorý spočíval v udieraní poškodeného do hlavy tvrdým predmetom. Obžalovaná tak podľa názoru súdu úmyselne fyzicky atakovala poškodeného v dôsledku čoho u neho vznikli rôzne poranenia, ktoré viedli u poškodeného k ťažkej ujme nakoľko doba liečenia bola viac ako 42 dní, pričom sa jednalo o ťažký úraz pri ktorom bol ohrozený život poškodeného a zároveň mu obžalovaná nezabezpečila riadnym spôsobom výživu adekvátnu jeho potrebám a veku v dôsledku čoho bol ten podvyživený. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti uznal obžalovanú vinnú zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), 2 písm. a) Trestného zákona nakoľko boli splnené zákonné znaky takejto skutkovej podstaty trestného činu. Pokiaľ ide o svedkov O. Š. Z.., O. Š. O.., F. G., G. Š.R. V. M. T. tak ide o príbuzných obžalovanej, pričom tí neboli prítomní v čase vzniku ujmy na zdravý poškodeného resp.

nežili v spoločnej domácnosti s obžalovanou a poškodeným, pretože tú navštevovali len príležitostne, a preto ich výpovede súd považoval za účelové a nedôveryhodné. Pokiaľ ide o svedecký výpoveď O.. M. Š. tak súd o pravdivosti jej výpovede nemal pochybnosti avšak nevyplývajú z nej žiadne relevantné okolnosti týkajúce sa predmetného skutku. Zo znaleckých posudkov A.. M. Y. ako aj O.. A. S. V. V. H. Ď. ako aj ich výpovedí vyplýva osobnostný profil obžalovanej, ktorá je spôsobilá chápať zmysel trestného konania s tým, že ide o osobu, ktorá je pravdepodobne schopná skreslovať výpovede za účelom získania výhod. Obžalovaná tiež netrpí duševnou chorobou alebo poruchou a je tak trestne zodpovedná za vyššie uvedené skutky.

Pokiaľ ide o skutok, ktorý je právne kvalifikovaný ako krádež podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona tak súd prijal vyhlásenie obžalovanej o tom, že je vinná z takéhoto skutku v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku a preto sa nevykonávalo dokazovanie ohľadom jej viny ale vykonalo sa len dokazovanie ohľadom výroku o treste a náhrade škody.

Pokiaľ ide o uloženie trestu obžalovanej tak účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol riadny život pracujúceho človeka, a tým spôsobiť výchovne aj na ostatných členov spoločnosti . Pri aplikácii všeobecných zásad na konkrétnu trestnú vec musia byť spolu s okolnosťami, ktoré charakterizujú osobu páchateľa, hodnotené aj ostatné okolnosti, ktoré spoluurčujú závažnosť činu, najmä tiež povaha a rozsah spôsobených následkov a vždy musia byť zohľadnené i momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním posudzovanej trestnej činnosti. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že obžalovaná nemá záznam v registri trestov nakoľko doposiaľ nebola právoplatne odsúdená za trestnú činnosť a bola tá v období od 1.2.2013 do 05.10.2015 spáchala 5 priestupkov majetkové charakteru ako aj iných druhov priestupkov. Obžalovaná v súčasnej dobe poskytuje osobnú starostlivosť o dve maloleté deti a to O. T., narodenej XX.X.XXXX a M. T., nar. XX.X.XXXX s tým, že neboli u nej zistené nedostatky pri poskytovaní osobnej starostlivosti.

Súd podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona ukladal úhrnný trest nakoľko obžalovaná spáchala dva úmyselný trestné činy z ktorých bol jeden zločin a jeden prečin s tým, že u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona /viedla pred spáchaním trestného činu riadny život/ a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/, Trestného zákona /obžalovaná spáchala viac trestných činov/. Pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností bol tak vyrovnaný a zuvedených dôvodov tak bola použitá asperačná zásada a preto je základná trestná sadzba v rozpätí od 7 až do 15 rokov pričom sa s poukazom na § 41 ods. 2 Trestného zákona zvyšuje horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu a takto upravená trestná sadzba je tak v intervale 7 rokov až 20 rokov. Zároveň súd preskúmal v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona či u obžalovanej nie sú splnené vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery obžalovanej podmienky pre mimoriadne zníženie trestu. takýmto ustanovením umožňuje s prihliadnutím na zásadu individualizácie trestu uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu za predpokladu, ak by uloženie trestu v rámci trestnej sadzby nebolo primerané konkrétnym okolnostiam prípadu resp. pomerom páchateľa. Takéto zníženie trestu je možné u takých druhov trestu, ktoré to svojím charakterom umožňujú. Okolnosťami pre mimoriadne zníženie trestu sú také okolnosťami, ktoré by boli inak poľahčujúcimi okolnosťami a ich rozsah resp. význam prekračuje hranice pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností, pričom ide najmä o osobné pomery obžalovanej, nevyliečiteľná choroba obžalovanej a pod. Po oboznámení sa z vykonanými dôkazmi súd zistil, že u obžalovanej existujú dôvody pre mimoriadne zníženie trestu pod zákonnú hranicu, ktorú ustanovuje vo výške 7 rokov, pričom tieto dôvody spočívajú v tom, že obžalovaná nebola doposiaľ odsúdená za inú trestnú činnosť a v súčasnej dobe poskytuje osobnú starostlivosť o dve maloleté deti s tým, že uloženie trestu v rozsahu zákonnej trestnej sadzby by bolo pre obžalovanú neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Súd vzhľadom na individualizáciu trestu ako aj na osobu a pomery obžalovanej jej uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby a to vo výške 3 roky, pričom takto uložený trest je dostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti ako aj nápravu obžalovanej.

Podľa § 51 ods. 1,2 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanej podmienečne odložil výkon trestu odňatia slobody a uložil jej skúšobnú dobu v trvaní 4 roky, pričom tá počas plynutia takejto skúšobnej doby je povinná sa podrobovať probačnému dohľadu . Okrem toho súd uložil obžalovanej povinnosť v zmysle § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenému - obchodnej spoločnosti G. Z. F., S.. P.. Z.. škodu vo výške 14,20 €, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona obžalovanou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Žiar nad Hronom. Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody. Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.