Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12Er-245-2010.pdf
PDF · 70.56 KB
Case nature
Area
Subarea
12Er/245/2010
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: M. F., Q.. XX.XX.XXXX, Y. XXX/X, Ž., o vymoženie uloženej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod spis. zn.: 12Er/245/2010, a u súdneho exekútora: Mgr. Stanislava Poláka pod spis. zn.: EX 403/2010, z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi, Exekútorský úrad Nitra, Moyzesova 5, Nitra, sa priznávajú trovy exekúcie vo výške 42,95 EUR, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 20.04.2010 súd vydal poverenie č. 5402 069975, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
Súdny exekútor dňa 03.06.2015 doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že vykonaným šetrením zistil nemajetnosť povinného. Lustráciou zo Sociálnej poisťovne bolo zistené, že povinný nie je zamestnaný a nie je poberateľom žiadnej dávky. Lustráciou na dopravnom inšpektoráte bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Súdny exekútor lustráciou v 19 bankových subjektoch zistil, že povinný nemá v žiadnom z nich vedený účet. Preverovaním v databáze dlžníkov zistil súdny exekútor dlh voči VšZP ku dňu 20.01.2015 vo výške 907,80 eur. Súdny exekútor lustráciou v Živnostenskom registri zistil, že povinný ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 26.03.2008. Lustráciou v katastri nehnuteľností nebola zistená žiadna nehnuteľnosť vo vlastníctve povinného. Súdny exekútor ďalej uviedol, že na tamojšom exekútorskom úrade má povinný vedených ešte šesť exekúcií, v ktorých neboli vymožené žiadne finančné prostriedky, a v ktorých bol tiež podaný podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor uviedol, že šetrením v priebehu ôsmich rokov nebol zistený žiadny majetok povinného, z ktorého by bolo možné predmetné exekučné konanie ukončiť vymožením, a preto na základe uvedeného má za to, že u povinného nie je žiadny reálny predpoklad, že by nadobudol majetok podliehajúci tejto exekúcii. Súdny exekútor si v rámci návrhu na zastavenie exekúcie vyčíslil trovy exekúcie vo výške 42,95 eur.
Súd výzvou zo dňa 02.03.2016 vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, pričom dňa 18.03.2016 oprávnený doručil tunajšiemu súdu svoj nesúhlas so zastavením exekúcie z dôvodu, že povinný je v produktívnom veku a je možné predpokladať, že v blízkej budúcnosti bude zamestnaný alebo bude mať iný príjem postihnuteľný exekúciou, a teda je možné očakávať uspokojenie pohľadávky oprávneného. S poukazom na vyššie uvedené má súd za preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Účelom exekúcie je nielen uspokojenie pohľadávky oprávneného, ale aj úhrada trov exekúcie. Súd má za to, že v rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu
majetku povinného, ktorými bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy exekúcie, pretože povinný nie je poberateľom žiadnej dávky, je nezamestnaný, účty v bankových subjektoch vedené nemá, nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností ani vlastníkom motorového vozidla, šetrením súdneho exekútora v priebehu ôsmich rokov nebol zistený žiadny majetok povinného, z ktorého by bolo možné predmetné exekučné konanie ukončiť vymožením. Na základe uvedeného má súd za to, že nie je predpoklad, že by takýto majetok nadobudol, nakoľko v priebehu konania žiadna zmena majetkových pomerov povinného nebola zistená. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náklady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Tým by sa len opäť zaťažoval oprávnený ďalšími trovami, ktoré by v prípade zastavenia exekúcie opäť musel znášať. Preto súd exekúciu zastavil, nakoľko mal nepochybne zistené skutočnosti o tom, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie v danom prípade neupiera oprávnenému právo na uplatnenie svojho práva na súdnu ochranu, pretože zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa preukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné pohľadávku oprávneného uspokojiť. Súd má za to, že ďalšie pokračovanie v exekúcii je neúčelné, neefektívne a nehospodárne aj vo vzťahu k oprávnenému, aj vzhľadom k výške vymáhanej uloženej povinnosti.
Vzhľadom na uvedené súd poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša nich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 141/2008 Z. z. (ďalej len vyhláška), účinnosť od 1.1.2009, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
V tejto časti súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eur.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. V časti náhrady hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi:
- poštovné .................................................................................................... 2,60 eur,
Spolu............................................................................................................... 2,60 eur.
Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady v zmysle ustan. § 196 Exekučného poriadku o túto daň vo výške 20 % teda o 7,16 eur, a teda mu patrí 42,95 eur.
Z uvedeného vyplýva, že trovy exekučnej činnosti potrebné na účelné vymáhanie nároku predstavujú spolu 42,95 eur, ktoré oprávnený zaplatí súdnemu exekútorovi podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Nakoľko súdny exekútor dostatočne preukázal nemajetnosť povinného, súd exekúciu zastavil. Z hľadiska res iudicata, zastavenie exekučného konania nebráni oprávnenému, aby opätovne podal návrh
na vykonanie exekúcie voči povinnému, v prípade, ak bude mať vedomosť, že povinný nadobudol majetok, zexekvovaním ktorého by pohľadávka oprávneného mohla byť uspokojená.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť podľa § 239 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.