Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-483-2015.pdf
PDF · 70.5 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/483/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Podielnického družstva Gočaltovo, so sídlom v Kunovej Teplici č. 210, proti žalovanej X. S., bytom v M. Č.. XX, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 28.5.2015, č.k. 12C/588/2012-66 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 159,17 eura v mesačných splátkach po 10,- eur, vždy do konca kalendárneho mesiaca od právoplatnosti uznesenia pod stratou výhody splátok.
2. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vypratať byt č. X v bytovom dome súp. č. XX v obci M.. Následne žalobca zobral svoj návrh späť v celom rozsahu z dôvodu, že medzi účastníkmi konania došlo po podaní žaloby k mimosúdnej dohode a žalovaná sa zaviazala dobrovoľne predmetný byt vypratať a odkúpila od žalobcu byt v inom bytovom dome. Z týchto dôvodov požiadal preto, aby súd konanie zastavil a žalovanej bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania.
3. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 146 ods. 2 O.s.p. posudzujúc pritom z akých dôvodov bolo konanie zastavené, či pre správanie sa žalovanej alebo či zastavenie konania zavinil žalobca. Bol toho názoru, že v danom prípade žalobca vzal späť žalobu až po vyprataní žalovanej zo sporného bytu, to znamená, že konanie sa zastavilo pre správanie žalovanej. Súd konštatoval, že žalobca ako prenajímateľ nemal žiadnu povinnosť poskytnúť bytovú náhradu v prípade vypratania bytu žalovanou, kedy nájom skončil a žalovaná bola povinná po skončení nájmu v dohodnutej dobe byt vypratať. Súd zohľadňujúc osobné, zárobkové i majetkové pomery umožnil žalovanej trovy konania splácať mesačne vo výške 10,- eur.
4. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. V odvolaní uviedla, že nie je ochotná hradiť trovy konania, pretože žalobca podal žalobu bezdôvodne a neoprávnene a je voči jej osobe zaujatý. Ďalej uviedla, že predmetný byt nebola nútená vypratať. Mala právo bývať v jeho byte, keďže nájomný pomer jej nezanikol. Žalobca byt jej nikdy neponúkol na predaj, pretože chcel celý bytový dom predať súkromnej osobe a tak aj spravil. Ponúkol jej byt v bytovom dome č. XX, ktorý jej dcéra nakoniec odkúpila. Z bytu sa odsťahovala pod nátlakom žalobcu k svojej dcére a vo veľkom strese.
5. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
6. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
7. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca podanou žalobou sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vypratať sporný byt č. X v obci M. vzhľadom na to, že byt užíva bez právneho dôvodu. Následne žalobca svoj návrh zobral späť v celom rozsahu, nakoľko žalovaná sporný byt vypratala.
8. Ak došlo k zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov právo na náhradu nákladov konania podľa jeho výsledku (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Za podmienok uvedených v ust. § 146 ods. 2 O.s.p. však možno uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi náklady zastaveného konania. Pri rozhodovaní podľa tohto ustanovenia je potrebné vychádzať z toho, že nárok na náhradu nákladov konania je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Preto tiež o tom, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Je nesporné, že žalobca vzal späť návrh v celom rozsahu potom, čo žalovaná sa zo sporného bytu vypratala, preto správne súd prvej inštancie postupoval ak mal za to, že žalobca vzal späť návrh pre správanie sa žalovanej, ktorý bol podaný dôvodne. Za takejto situácie žalovaná preto má povinnosť nahradiť žalobcovi trovy zastaveného konania.
9. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanou uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako správne potvrdil.
10. Vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný má žalovaná povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 CSP).
11. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).