Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23T/45/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Medveďa a prísediacich Jaroslava Dzureca a Dariny Hatarovej, na hlavnom pojednávaní dňa 19.7.2016, v trestnej veci proti obž. Q. S., pre trestný čin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, takto

rozhodol:

Obžalovaný Q. S.U., nar. XX.X.XXXX B. Q., trvale bytom B., T.. Q. Y. Č.. XX, R. Q., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Českej republike vo väznici Q.,

uznáva sa za vinného, ž e

dňa 16.01.1993 asi o 20.15 hod. na autobusovom nástupišti vo Vrútkach, okres Martin, spolu s H. G., K.. XX.XX.XXXX a Q. D., K.. XX.XX.XXXX fyzicky napadli H.. V. O., K.. XX.XX.XXXX, ktorý išiel od stanice s E. Q., K.. XX.XX.XXXX, a to tak, že Q. D. zozadu udrel H.. V. O. do temena hlavy, a keď spadol na zem, tak ho obvinený Q. S. spolu s H. G. kopali do chrbta a hrudníka, pričom poškodený sa chránil kufríkom, neskôr napadli E. Q., do ktorého tiež kopali, pričom mu vykopli kufrík, ktorý zachytil H.. V. O., ku ktorého sa potom všetci traja vrátili a žiadali od neho ten kufrík, lebo ho zabijú, čo H.. V. O. odmietol, následne mu jeden z útočníkov kufrík vytrhol, obvinený Q. S. spolu s H. G. a Q. D. potom s kufríkom ušli, svojím konaním spolu s H. G. a Q. D. spôsobil H.. V. O. početné odreniny na tele a hrudníku a odlomenie zuba s práceneschopnosťou do 12.02.1993, E. Q. neutrpel zranenie, ktoré by si vyžiadalo ošetrenie

t e d a

- spoločným konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

č í m s p á c h a l

- trestný čin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31.12.2005. Z a t o sa o d s u d z u j e :

Podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody vo výmere 1 ( jeden ) mesiac.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 ( jeden ) rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému H.. V. O., K.. X.X.XXXX, I. O. Q., S. XXX/X spoločne a nerozdielne s už odsúdeným Q. D., K.. XX.X.XXXX B. Q., I. O. Q., škodu vo výške 42,56,-Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného H.. V. O., K.. X.X.XXXX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal dňa 21.3.2014 na tunajšom súde obžalobu pod sp. zn. zo dňa 20.3.2014, na obv. Q. S., K.. XX.X.XXXX B. Q., pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.

Senát Okresného súdu v Martine vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného Q. S. z prípravného konania podľa § 258 ods. 4 Tr. por.; výsluchom svedkov poškodených E. Q., H.. V. O. a svedka Q. D.; prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov z prípravného konania : X. T., X. Š., H. Z., Q. G., B. S., Q. D., X. S., X. F., Q.. Q. W., podľa § 264 ods. 1, 2 Tr. por. so súhlasom prokurátora; prečítaním znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva MUDr. Vojtechom Mackom pod č. 88/93 zo dňa 19.3.1993, so súhlasom obžalovaného a prokurátora podľa § 268 ods. 2 Tr. por.; ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , podľa § 269 Tr. poriadku.

Obžalovaný Q. S. sa na hlavné pojednávanie nedostavil, pričom vo svojom písomnom podaní zo dňa 16.3.2016 ( č.l. 413 - 415 spisu ) uviedol, že sa na hlavnom pojednávaní nechce zúčastniť a výslovne požiadal, aby sa toto uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Obžalovaný sa od 18.4.2001 nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Českej republike, vo väznici Q. ( od 9.5.2000 bol v ČR vo väzbe ). Vypočutý bol na základe dožiadania o právnu pomoc pred orgánmi ČR v prípravnom konaní i v konaní pred súdom, avšak vo veci odoprel vypovedať. V zmysle ust. § 252 ods. 2 Tr. por. obžalovanému bola riadne doručená obžaloba; bol na hlavné pojednávanie riadne a včas predvolaný; mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní; obvinený bol v prípravnom konaní upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania; zároveň bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a následky s tým spojené upozornený. Súd mal za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a preto podľa § 252 ods. 2, 3 Tr. por. vykonal hlavné pojednávanie a vo veci rozhodol v neprítomnosti obžalovaného.

Súd na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal na návrh prokurátora zápisnicu o výsluchu obžalovaného z prípravného konania zo dňa 26.2.1993. Obž. Q. S. v procesnom postavení obvineného i za prítomnosti ustanovenej obhajkyne vypovedal, že dňa 16.1.1993 boli v Tatrách na turistiku, pričom sa vracali asi o 16. hodine vlakom. On bol so svojou ženou, ďalej tam boli D., G. so svojou ženou a G. sestra. Sedeli vtedy v kupé v strednej časti vagóna. V Tatrách vypili každý asi dve pivá, vo vlaku nič nepili. V stanici Turany vlak chvíľu stál, tak si bol on a G. vonku pred vagónom pofajčiť. G. sa tam dal do reči s nejakým mužom. Nevie o čom sa rozprávali. G. potom zavolal toho muža, aby si išiel sadnúť do ich kupé, kde mali ešte voľné miesto. Prišiel tento muž, pričom bol s ním ešte jeden a obaja si sadli k nim do kupé. Obaja boli oblečení a mali so sebou kufríky hnedej farby. Jeden muž - nižší sedel tretí od okna na jeho strane a ten druhý sedel pri dverách na opačnej strane. So G. sa rozprával ten menší. Rozprávali sa o tom, že ide na zábavu pre osamelé srdcia, že či nepôjdu s nimi. Všetci reagovali tak, že nepôjdu. Keď prichádzali do stanice Vrútky, tí dvaja sa postavili a odchádzali z kupé ako prví. Potom sa aj oni obliekli a odišli. Keď vystúpili vo Vrútkach mohlo byť okolo 19.30 hod. Vyšli zo stanice ČSD a išli smerom na autobusovú stanicu. Keď boli na oblúku autobusového nástupišťa, tak uvidel, že sa začal ten menší muž trhať s D.. Videl ako ho ten muž udiera päsťami do brucha. Nevie prečo sa začali biť, stál od nich tak 3 metre. G. spolu so ženami a tým ďalším mužom stáli pri predajných automatoch a on išiel rozhodiť D. a toho muža. Odhodil toho muža od D. a tento mal na zemi okuliare, ktoré boli poškodené tak, že bol prasknutý rám a rozbité sklá. D. mal krvavý nos, ale nevie ako sa to stalo. D.

tomu mužovi, ktorý ho udieral povedal, že kto mu teraz zaplatí za okuliare, ktoré stáli 800 korún. Ten muž mu povedal, že mu žiadne peniaze nedá, lebo nemá a keď chcel od neho OP, tak povedal, že mu tento nevydá. Potom ten muž odišiel smerom k hádzanárskemu ihrisku. So sebou nemal žiaden kufrík. On potom s D. išiel smerom k automatom, kde stáli G., G. a jeho sestra ako aj ten druhý muž, ktorý bol s nimi v kupé. Tento mal čapicu so šiltom a držal dva kufríky. D. išiel za týmto mužom a povedal mu, že kto mu jeho okuliare zaplatí. Chcel niečo do zálohy. Ten muž mu jeden kufrík dobrovoľne vydal a potom odišiel na autobus. Oni piati odišli smerom do Priekopy, lebo D. povedal, že pôjde na políciu oznámiť, čo sa mu stalo. Nakoľko krvácal, tak sa išiel umyť na záchod do reštaurácie Kriváň. Tu sa zdržali asi 2

- 3 minúty a potom prišli policajti. On bol tiež na WC, keď sa D. umýval. Vlastne ho umývali ženy. Prišli tam policajti, ktorí vzali D. so G.. On bol vtedy na WC vľavo, bol uzamknutý. Niekto búchal na dvere, aby vyšiel, hovorili, otvorte. Povedal, že je obsadené, ale potom videl ako sa jeden muž objavil hore a povedal, aby otvoril. On teda otvoril, bol zadržaný a následne odvezený na políciu do Vrútok. Tam čakali na chodbe asi 20 minút a potom boli prepustení. Neboli vypočutí, iba skontrolovali ich totožnosť. Bol mu vyšetrovateľom ukázaný kufrík hnedej farby, pričom nemôže jednoznačne povedať, že sa jedná o kufrík, ktorý mal poškodený so šiltovkou. Keď vychádzali tí dvaja muži z OO PZ, tak každý mal so sebou kufrík a tieto boli nepoškodené. Po prepustení išiel s D. na ošetrenie. Zistili, že má fraktúru nosa. On nikoho nebil, neudrel, len toho menšieho muža odhodil od D.. Vie, že konflikt mali iba D. a ten menší muž. Ten muž v čapici stál na zastávke a nevidel, že by niekoho napadol.

Svedok poškodený E. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že cestovali vlakom. Vystúpili na Vrútkach. Bol napadnutý H.. O. a on ho bránil. Potom boli obaja napadnutí. Potom im boli, nevie už či obom, či len jemu zobratý kufor, ale s políciou ho našli v Kriváni. Boli robené zápisnice. Nespomína si, čo vtedy vypovedal, je to strašne dlho. Po čase ho zavolali na políciu asi po roku alebo po dvoch na konfrontáciu s S., či S.. Boli tam tie osoby, poznali ich. Oni tiež poznali tieto osoby. Pokiaľ si spomína na útočníkov, v kupé sedeli traja alebo štyria chalani a dievčina. Zaútočili na neho a H.. O. asi traja. Jeden stál s dievčinou bokom. On vtedy išiel pozrieť, kedy ide autobus. Nespomína si, či niekto z tých útočníkov aj niečo povedal. Vie, že išli potom s políciou do Kriváňa a kufor sa našiel na záchode. Či boli zadržaní tí útočníci už nevie. Tých ľudí videl až potom po roku alebo po dvoch pri konfrontácii. V čase, keď útočili tam bolo veľa ľudí, ako na stanici. Zranenia mu neboli spôsobené. Osoby, s ktorými bol konfrontovaný, tie tváre mu moc nehovorili. Potvrdil to H.. O.. Tie osoby ich poznali, že to boli oni. Ku kufríku vie povedať len toľko, že bežal k H.. O., keď ho kopali. Vykopli mu kufrík. Potom zistil, že ho nemá, nenašiel ho. Zavolali políciu a našli ten kufrík na toalete v reštaurácii Kriváň. Na otázku, či niekto z nich vydal D. kufrík dobrovoľne do záložne odpovedal, že to určite nie. Po prečítaní zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania zo dňa 10.2.1993 podľa § 264 ods. 1 Tr. por. za účelom odstránenia rozporov sa vyjadril, že vypovedal pravdivo. Je to dlhá doba. V tom čase si to lepšie pamätal. Nebol ani pod vplyvom alkoholu.

Svedok poškodený H.. V. O. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že cestovali dvaja z Bratislavy, kde rušili krajské zväzy ČSTV, cestovali domov. Vlak zastal mimo Vrútok, nevie prečo. Presadli na opačný vlak, čiže jednu zastávku išli s kolegom, či to boli Turany alebo Kraľovany nevie. Vracali sa smerom do Martina. Boli v kupé s mladými ľuďmi, s týmito neprehovoril na žiadnu tému, o ničom. Vystúpili vo Vrútkach a šli na autobus smerom z vlakovej stanice. Na tom oblúku, kde sa otáčali autobusy MHD dostal úder do hlavy odzadu a ocitol sa na zemi. Bolo zlé počasie, lebo bol január a bol odmäk, brečka na zemi. Na zemi začali tí mladí ľudia do neho kopať, kufríkom sa bránil. Mal početné poranenia, odlomený zub, podozrenie na prasknuté rebro. Príčinou bolo, že chceli kufrík, mysleli si, že v ňom budú cennosti, peniaze, nevie. Chcel tých ľudí poznať. Až sa dostali pod svetlo, tak uvidel ich tváre a zapamätal si, kto na neho útočil. Potom prakticky mu ten kufrík násilím vytrhli a on išiel na železničnú stanicu, kde požiadal policajtov, aby mu pomohli. Tí upovedomili hneď vrútockú políciu, náčelník poslal hliadku. Tí útočníci sa vytratili, nenašli ich nikde, až niekto navrhol, či nebudú v reštaurácii Kriváň, no tam neboli. Potom niekoho napadlo, že pozrime do WC. Jedno WC bolo uzamknuté. Policajt sa na tú oddeľovaciu časť vyhupol a jeden z nich bol s tým kufríkom tam dole zohnutý, skrčený a kufrík bol vedľa neho. Kufrík bol Q.. Človeka odtiaľ vytiahli a šli na policajnú stanicu. Najskôr útočili na neho, kolega niekde odbehol, nevie kde. Potom sa kolega vrátil, chcel kufrík, ale povedal mu, že ho nemá. Jeho kufrík bol rozkopaný, rozbitý, lebo sa bránil s ním. Mal vtedy 2 kufríky, v obidvoch rukách. Ten Q. kufrík mu doslova vytrhol, že „ak nedáš kufrík, tak ťa zabijem“. On povedal, že nedá, ale mu kufrík vytrhli. Q. kufrík nebol poškodený. Na neho útočili viac, jeho kufrík bol rozbitý. Na brade, tvári, na ramenách a na bruchu do podbruška bol viackrát kopnutý, všetko nezachytil tým kufríkom. Útočníkov opoznal, keď sa dostali pod osvetlenie. Potom na WC bol jeden z tých útočníkov, ktorý mal ten kufrík, jeho meno nevie. Potom sa asi robil zápis,

je to 23 rokov, tak si to nepamätá. S. a G. vie že tam bol, to si pamätá - u tých policajtov, na verejnej bezpečnosti. Tí dvaja tam boli a ten tretí si už nepamätá, či tam bol alebo nebol. Nikdy predtým tých útočníkov nevidel, prvýkrát v tom vlaku. Boli to tí z kupé. Mal tam byť S.S., G. a D.. Ktorý konkrétne čo robil a kto bol na tom WC si už nepamätá. Bližšie nevie, nepamätá si, kto ho udrel odzadu, ale útočili na neho všetci traja - 2 odpredu a 1 odzadu, kopali do neho. Q. hovoril, že neutrpel zranenia. Keď boli s týmito osobami vo vlaku, Q. sa s nimi rozprával, ale o čom to nevie.

Svedok Q. D. ( pôvodne spoluobvinený a následne i odsúdený ) pred súdom vypovedal, že boli v Tatrách. Išli vlakom s S. a G.. Prisadli si ku nim nejakí ľudia, tak to nejak začalo. Cesta vo vlaku bola bezkonfliktná. Oslovili ich tí ľudia v súvislosti s bálom. Stále ich ťahali na ten bál. Chytili ho za ruku a ťahali, no on nechcel ísť. Jeden ho udrel, zlomil mu nos, tiež okuliare. To bolo pred stanicou. S. jedného prenasledoval. On sa išiel umyť do Kriváňa, pohostinstva. Tam ho zadržala polícia. Nevie kto ho napadol. Ťahal ho za ruku. On ho len odsácal od seba. Boli dvaja. S. a G. boli kúsok za ním, keď bol napadnutý. Ženy išli opačnou stranou ku automatu na lístky. Nevie či tam S. niekoho napadol. Od H. G. počul, že ťahal z autobusu kufrík S.. Jemu nikto neveril, bol za to odsúdený. Nepodával tam ani odvolanie. Pani právnička mu povedala, že s podmienkou dobre obišiel. Bola tam mela na nástupišti, S. jedného prenasledoval, chcel od neho občiansky preukaz, aby vedeli kto to je, aby mohol žiadať náhradu škody za to zranenie a okuliare. Potom vie, že mal S. vytiahnuť kufrík, tiež to bolo preto, aby zistil, že kto to je. S. je jeho bývalý švagor. Ten kufrík videl potom až na polícii. S. nijako nežiadal, aby riešil tú situáciu. Bol aj na ošetrení, bol tam i regres. Toto sa ale obrátilo proti nemu. Poškodení boli dvaja. Zranenia na nich nevidel. Jeho vraj udrel nejaký bývalý boxerista O. alebo také nejaké meno to bolo. On ho iba odsácal od seba.

Na podklade znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva MUDr. Vojtechom Mackom pod č. 88/93 zo dňa 19.3.1993 mal súd preukázané, že u poškodeného H.. V. O. boli zistené nasledovné zranenia - pomliaždenie s krvným výronom v oblasti dolnej čeľuste vľavo, krvný výron pravej ušnice, zlomenie korunky II. zuba vľavo dole, pomliaždenie chrbtovej strany hrudníka vpravo s odreninou a rozsiahlym krvným výronom a pomliaždenie s krvným výronom v oblasti podbruška zasahujúce až na miešok. K poraneniam došlo podľa znalca dňa 16.1.1993, kedy bol poškodený prvý krát ošetrený o 22.30 hod. na úrazovej ambulancii MFN v Martine. Práceneschopnosť bola vystavená do 12.2.1993. Čo sa týka druhu jednotlivých poranení, lokalizácie a mechanizmu ich vzniku, tieto v podstate zodpovedajú skutočnostiam, o ktorých vypovedal poškodený H.. V. O.. Do oblasti pravej strany hlavy pôsobilo vonkajšie tupé mechanické násilie stredne veľkej intenzity, predmetom pevnej konzistencie bez ostrých hrán či výstupkov, čím došlo ku vzniku krvného výronu v oblasti pravej ušnice. Predmetom, ktorý zranenie spôsobil mohla byť veľmi dobre päsť útočníka. Ku vzniku zranenia mohlo dôjsť tak, že poškodený dostal úder zozadu do temena hlavy a pravého ucha. Vznik takéhoto poranenia po páde a náraze na zem možno vylúčiť. Pomliaždenie s krvným výronom v oblasti dolnej čeľuste vľavo bolo tiež spôsobené pôsobením vonkajšieho tupého násilia stredne veľkej intenzity, predmetom pevnej konzistencie menšej kontaktnej plochy bez ostrých hrán, čo mohla byť veľmi dobre päsť útočníka. Ku vzniku zranenia mohlo dôjsť už jedným úderom. Ku zlomeniu korunky II. zuba vľavo dole mohlo dôjsť aktívnym mechanizmom napr. úderom päsťou či kopnutím, alebo pasívnym mechanizmom - pri náraze prednou časťou tváre o pevný povrch napr. asfalt, ruku a pod. pri páde. Ďalšie rozsiahle vonkajšie tupé mechanické násilie pôsobilo do pravej strany chrbta poškodeného, kde sa mohlo jednať o opakované tupé násilie predmetom menšej kontaktnej plochy a prichádzali by do úvahy predovšetkým kopance obuvou - hrotom obuvi i oblasťou priehlavku. Ku vzniku väčšej odreniny na chrbte došlo po pôsobení vonkajšieho násilia tangenciálnym smerom voči povrchu kože napr. pri šúchaní sa po zemskom povrchu. Pokiaľ ide o pomliaždenie s krvným výronom v oblasti podbruška zasahujúce až na miešok, i v tomto prípade sa jedná o typické pôsobenie vonkajšieho tupého násilia, predmetom menšej kontaktnej plochy bez ostrých hrán či výstupkov. Takýmto predmetom mohla byť obuv útočníkov t.j. kopance do zasiahnutej oblasti v počte minimálne 2 - 3 krát, prípadne viac. Jednalo sa o najzávažnejšie poranenie z pohľadu možného poškodenia životne dôležitých orgánov.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že obžalovaný Q. S. sa dopustil skutku tak ako je uvedený v obžalobe, čím naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, keďže spoločným konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Objektom trestného činu lúpeže je osobná sloboda ako i majetok, ktorého sa páchateľ chce zmocniť. Objektívna stránka je naplnená použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Násilie môže byť použité proti telesnej integrite osoby alebo proti veci. Cudzou vecou sa rozumie vec, ktorá nepatrí páchateľovi buď vôbec, alebo nepatrí výlučne jemu. Trestný čin je dokonaný už samotným použitím násilia proti inému v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom nie je potrebné, aby sa tento úmysel aj uskutočnil. Spolupáchateľstvo vyžaduje spoločný úmysel spolupáchateľov, ktorý zahrňuje spoločné konanie ako i sledovanie spoločného cieľa tzn. porušenia alebo ohrozenia záujmu chráneného Trestným zákonom. Spoločný úmysel pritom nemožno stotožňovať s výslovnou dohodou spolupáchateľov, nakoľko postačuje i dohoda konkludentná. Každý spolupáchateľ si však musí byť vedomí aspoň možnosti, že konanie jeho a ostatných spolupáchateľov smeruje k spáchaniu trestného činu spoločným konaním a pre tento prípad byť s tým uzrozumený.

Obžalovaný Q. S. sa ku spáchaniu činu nepriznal. V procesnom postavení obvineného v podstate vypovedal, že spoločne s D. a G. cestovali vlakom z Tatier do Vrútok, pričom od stanice Turany s nimi sedeli v kupé i dvaja poškodení. On bol s manželkou, G. tiež s manželkou a sestrou. Obaja poškodení mali so sebou kufríky hnedej farby. Keď prichádzali do stanice Vrútky, tí dvaja sa postavili a odchádzali z kupé ako prví. Keď vystúpili vo Vrútkach, mohlo byť okolo 19.30 hod.. Vyšli zo železničnej stanice a išli smerom na autobusovú stanicu. Keď boli na oblúku autobusového nástupišťa, tak uvidel ako sa začal ten menší muž trhať s D.. Tento muž ho udieral päsťami do brucha. Nevie prečo sa začali biť. Toho muža on odhodil od D.. D. mal krvavý nos, na zemi mal rozbité okuliare. Tomu mužovi, ktorý ho udieral D. povedal, že kto mu teraz zaplatí za okuliare, ktoré stáli 800 korún. Ten muž povedal, že mu žiadne peniaze nedá a keď chcel od neho OP, tak povedal, že mu tento nevydá. Potom muž odišiel smerom k hádzanárskemu ihrisku. So sebou nemal žiaden kufrík. Ten druhý muž, ktorý bol s nimi vo vlaku bol niekde pri predajných automatoch, kde stáli aj G., G. a jeho sestra. Tento mal čapicu so šiltom a držal dva kufríky. D. išiel za týmto mužom a povedal mu, že kto mu jeho okuliare zaplatí. Chcel niečo do zálohy. Ten muž mu jeden kufrík dobrovoľne vydal a potom odišiel na autobus. D. povedal, že pôjde na políciu oznámiť čo stalo, nakoľko však krvácal, tak sa išiel umyť na WC do reštaurácie Kriváň. Tu sa zdržali asi 2 - 3 minúty a potom prišli policajti. On bol tiež na WC. Policajti vzali D. so G.. On bol na WC uzamknutý. Niekto búchal na dvere, aby vyšiel, otvoril. Následne teda otvoril, bol zadržaný a odvezený na políciu do Vrútok. Tam čakali na chodbe asi 20 minút a potom boli prepustení. Neboli vypočutí, iba skontrolovali ich totožnosť. Keď vychádzali tí dvaja muži z OO PZ, tak mali so sebou kufríky, ktoré boli nepoškodené. D. mal fraktúru nosa. Konflikt mali iba D. a ten menší muž. Ten druhý muž v čapici stál na zastávke. On nikoho nebil, neudrel, len toho menšieho muža odhodil od D..

Uvedená výpoveď obžalovaného je v zásadnom rozpore jednak s výpoveďami svedkov poškodených, ale aj s výpoveďou svedka - pôvodne spoluobvineného Q. D. ako i ďalšími vykonanými dôkazmi. Svedok D. síce taktiež uvádzal, že jeho jeden z poškodených najprv ťahal za ruku a potom ho udrel - zlomil mu nos a poškodil okuliare, ale tiež vypovedal, že obž. S. potom jedného muža prenasledoval. Bola tam mela na nástupišti, S. jedného prenasledoval, lebo chcel od neho občiansky preukaz, aby vedeli kto to je, aby mohol žiadať náhradu škody za to zranenie a okuliare. Potom vie, že mal S. vytiahnuť kufrík, tiež to bolo preto, aby zistil, že kto to je. Počul od H. G., že ťahal z autobusu kufrík S.. Zranenia na poškodených nevidel. Svedkyňa O. G. ( sestra obv. H. G. ) v prípravnom konaní potvrdila, že videla ako sa Q. D. a jeden menší muž z vlaku na konci zastávky MHD niečo dohadovali, pričom obž. S. stál asi 2 metre od nich. Videla ako obaja rozhadzovali rukami, ale hlavne Q.. Došlo k hádke, až zrazu ten menší muž Q.Á. tresol päsťou do nosa. Priskočil S. a oddelil ich od seba. Q. žiadal od toho muža peniaze za rozbité okuliare. Ten muž tvrdil, že peniaze nemá a začal bežať smerom ako je ihrisko. Druhý muž stál na zastávke, mal čiapku a dva kufríky. Q. si od neho pýtal nejaký doklad totožnosti, ale tento mu povedal, že nič nemá. Na to Q. povedal, nech mu dá do zálohy kufrík a ten muž mu dal dobrovoľne kufrík, a to bez slova. Q. veľmi krvácal a preto sa zastavili v reštaurácii Kriváň na WC. Na WC išli aj jej brat H. a S.. Prišli tam policajti, zobrali H. U. Q., pričom S. bol ešte na potrebe. Policajti pýtali kufrík, tak im ho vydali. Potom zobrali H. a Q. na políciu do Vrútok, kde po chvíli policajti doviezli aj S.. Videla tam aj tých dvoch mužov z vlaku. H. G. sa určite do bitky nezapojil a S. W. Q., či sa nejako napádali nevie povedať. Na mužovi v čiapke nevidela žiadne zranenie. B. S., manželka obž. Q. S. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uvádzala, že keď prišli s O. G. na zastávku, kde stoja linky MHD do Martina videla,

že D. mal rozbitý nos a bol krvavý na tvári. Tento povedal, že sa povadili s tým menším mužom a ten ho udrel päsťou do nosa. Druhý, vyšší muž stál na zastávke pri nich. Videla ako menší muž utekal ku Sokolovni, ku ihrisku. Q. za ním ešte kričal, že kto mu zaplatí za okuliare. Oni stáli na zastávke s tým vyšším mužom, ktorý mal dva kufríky. Q. si pýtal kufrík ako zálohu a ten muž mu ho dobrovoľne vydal. Keďže Q. krvácal, tak ho umývala na WC v reštaurácii Kriváň, kde sa zastavili. H. a Q. išli na potrebu. Prišli tam policajti aj s tými dvomi mužmi z vlaku. Policajti im povedali, aby vydali kufrík. O. im ho vydala. Následne išli na políciu. G. a D. išli dnu, ona zostala s O. vonku. Po chvíli doviezli aj S.. Potom vyšli tí dvaja muži z vlaku, pričom nevidela, že by bol niekto z nich zranený. Nevidela vtedy žiadne napádanie, údery ani potýčku medzi tými dvomi mužmi a obvinenými. Výpoveď obž. Q. S. súd vyhodnotil ako účelovú a vykonštruovanú v úmysle vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti. Svedok poškodený H.. V. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že si síce nepamätá, ktorý z páchateľov konkrétne čo robil, ale útočili vtedy na neho všetci traja - dvaja odpredu a jeden odzadu. Na oblúku, kde sa otáčali autobusy MHD dostal úder do hlavy odzadu a ocitol sa na zemi. Na zemi začali do neho kopať, kufríkom sa bránil. Mal početné poranenia na tvári, ramenách, bruchu, odlomený zub, podozrenie na prasknuté rebro. Bol viackrát kopnutý, všetko nezachytil tým kufríkom. Príčinou bolo, že chceli kufrík. Ako sa dostali pod svetlo, tak uvidel ich tváre a zapamätal si, kto na neho útočil. Potom prakticky mu kufrík násilím vytrhli a on išiel na železničnú stanicu, kde požiadal policajtov, aby mu pomohli. Jeho kufrík bol rozkopaný, rozbitý, lebo sa ním bránil. Mal vtedy 2 kufríky, v obidvoch rukách. Q. kufrík mu doslova vytrhol, že „ak nedáš kufrík, tak ťa zabijem“. Potom boli s policajtmi v reštaurácii Kriváň, kde na WC bol zamknutý jeden z útočníkov, ktorý mal pri sebe i Q. kufrík. Útočníkov opoznal, keď sa dostali pod osvetlenie, potom na WC bol jeden z tých útočníkov, ktorý mal kufrík, jeho meno už nevie. Vie že tam bol u policajtov S. U. G.. Ten tretí si už nepamätá, či tam bol alebo nebol. Obdobne svedok poškodený E. Q. potvrdil, že H.. O. bol napadnutý a on ho bránil. Potom boli obaja napadnutí. Bol im zobratý kufor, ale s políciou ho neskôr našli v Kriváni na WC. Po čase ho zavolali na políciu, asi po roku alebo po dvoch, na konfrontáciu s S.. Boli tam tie osoby, poznali ich. Zaútočili na neho a H.. O. asi traja. Ku kufríku vie povedať len toľko, že bežal k H.. O., keď ho kopali. Vykopli mu kufrík. Jednoznačne vylúčil, že by niekto z nich vydal kufrík dobrovoľne ako zálohu. Svedkyňa O. G. síce tiež vypovedala, že jeden z poškodených - vyšší muž s čiapkou mal vydať kufrík obv. D. dobrovoľne, na druhej stane však tiež potvrdila, že videla ako predtým došlo k fyzickému konfliktu medzi D., druhým - nižším poškodeným a S., po ktorom poškodený začal bežať smerom k ihrisku. Obdobne B. S., manželka obž. S. vo svojej výpovedi potvrdila, že kufrík bol vydaný dobrovoľne, tiež ale videla jedného z poškodených utekať smerom ku Sokolovni, ku ihrisku. Obidve svedkyne ďalej uvádzali, že nevideli žiadne zranenia u poškodených, ani poškodenie na kufríku. Potvrdili, že na WC v reštaurácii Kriváň zadržali policajti obv. G. U. D. a následne doviezli na políciu aj obž. S., ktorý bol tiež na WC ( podľa nich len na potrebe ). Výpovede svedkýň v prípravnom konaní teda čiastočne potvrdzovali tvrdenia obž. S. ako i D., avšak žiadnym spôsobom nevysvetľovali vznik poranení u pošk. H.. O., ani skutočnosť, prečo tento utekal z miesta činu preč, či okolnosti ako sa mal dostať kufrík H.. O. ku poškodenému E. Q.. Verziu obž. S. a svedka D. jednoznačne vyvracajú závery znaleckého posudku znalca z odvetvia súdneho lekárstva MUDr. Vojtecha Macka, ktorý sa podrobne zaoberal a vysvetlil mechanizmus vzniku jednotlivých zranení poškodeného H.. V. O.. Poškodený utrpel viacero rozličných poranení, ktoré boli navyše lokalizované na mnohých miestach tela, ako súd uvádzal v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Obž. S. v tomto smere vypovedal, že nikoho nebil, neudrel, len toho muža odhodil od D.. Obdobne D. tvrdil, že pošk. H.. O. napádal jeho a on ho len odsácal od seba. Zo záverov znalca však bez pochybností vyplýva, že podstatná časť zranení poškodeného bola spôsobená priamym pôsobením násilia, aktívnym konaním inej osoby resp. osôb, a to násilím strednej intenzity - najmä údermi päsťou a kopaním. Len v prípade zlomenia korunky II. zuba vľavo dole mohlo ísť aj o pasívny mechanizmus, ako náraz prednou časťou tváre o pevný povrch napr. asfalt, ruku a pod. pri páde. Ani tu však nie je vylúčený úder päsťou či kopnutie. V každom prípade je nepochybné, že poškodený nemohol utrpieť takéto poranenia iba tým, že bol zo strany D. a S. odsotený. Pokiaľ ide o spoluobvinených Q. D., K.. XX.X.XXXX B. Q. a H. G., K.. XX.X.XXXX B. Q., na týchto bola prokurátorom OP Martin podaná obžaloba na tunajšom súde dňa 20.1.2005. Trestná vec proti obv. Q. S. bola vylúčená zo spoločného konania uznesením vyšetrovateľky OR PZ ÚJaKP Martin ČVS : OUV-77/MT-1993 zo dňa 29.12.2004. Pokiaľ obhajoba poukazovala na uznesenie vyšetrovateľky PZ zo dňa 15.12.2004, ktorým zastavila trestné stíhanie obv. Q. S., z dôvodu podľa § 172 ods. 2 písm. a/ Tr. poriadku, že trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý mu bol pre iný trestný čin už uložený, toto je síce pravdou, avšak uvedené uznesenie bolo následne zrušené ako nezákonné uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Martin sp. zn. -84 zo dňa 23.12.2004. Uznesenie sa nachádza vo vyšetrovacom spise, ktorý je súčasťou súdneho spisu

Okresného súdu Martin sp. zn. , a to na č.l. 179. Obv. Q.K. D., K.. XX.X.XXXX B. Q. bol rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. -274 zo dňa 25.3.2008, právoplatným dňa 25.3.2008 uznaný za vinného z trestného činu lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 2 roky. Voči obv. H. G. bolo trestné stíhanie zastavené uznesením OS Martin č. k. -236 zo dňa 23.5.2007 právoplatným dňa 2.6.2007, a to podľa § 231 ods. 1 Tr. por. a z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. d/ Tr. por. účinného do 31.12.2005, nakoľko obvinený dňa 28.5.2005 zomrel. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný Q. S. sa dopustil žalovaného skutku tak ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku a preto ho uznal za vinného v zmysle podanej obžaloby.

Podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. V danom prípade súd trestnosť činu posudzoval podľa ustanovení Trestného zákona č. 140/1961 Zb., nakoľko použitie nového Tr. zák. účinného od 1.1.2006 by pre páchateľa nebolo priaznivejšie. Trestná sadzba podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 predstavuje 2 roky až 10 rokov, naproti tomu podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. účinného od 1.1.2006 vo výmere 3 roky až 8 rokov. Naviac pri posudzovaní činu podľa nového Tr. zákona účinného od 1.1.2006, by prichádzalo do úvahy zvýšenie dolnej hranice základnej trestnej sadzby o jednu tretinu, a to z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zákona ( obžalovanému by priťažovalo predchádzajúce odsúdenie za trestnú činnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona ). Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 23, § 31 a nasl. Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, v zmysle ktorých je účelom trestu chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť ( § 3 ods. 4 ), na možnosť nápravy a pomery páchateľa, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Súd prihliadne tiež u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie.

Pokiaľ ide o osobu páchateľa, súd mal preukázané, že obž. Q. S. má podľa aktuálneho odpisu z registra trestov doposiaľ 6 záznamov, pričom v posledných dvoch prípadoch bol odsúdený na dlhšie nepodmienečné tresty odňatia slobody. Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. právoplatným dňa 16.5.1991 bol uznaný za vinného pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny. V súčasnosti sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Českej republike, kde bol odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Brne sp. zn. zo dňa 17.1.2001 právoplatným dňa 17.4.2001, a to za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. a trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, so zaradením do väznice so zvýšeným strážením.

Podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania, môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom. Ako vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ( napr. Eckle vs. Nemecko, Beck vs. Nórsko ), aj na túto nadväzujúcu rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky ( napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , ), dôvodom pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby je aj neprimeraná dĺžka trestného konania, ktorá sa počíta od vznesenia obvinenia až do právoplatného rozhodnutia o vine a treste. Účelom trestného konania je predovšetkým, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní. Cieľom konania nie je len spravodlivé potrestanie páchateľov trestnej činnosti, ale i naplnenie preventívneho a prevýchovného účinku vo vzťahu k občanom a verejnosti. Neprimeraná dĺžka trestného konania je nepochybne v rozpore s uvedenými zásadami a má priamy vplyv aj na samotný účel trestnoprávneho postihu páchateľa. Neprimeraná dĺžka konania vedie jednak k

zásadnému zníženiu stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ako aj k záverom o potrebe podstatnej korekcie sankcionovania tohto činu. V prejednávanej veci od spáchania skutku uplynula doba viac ako 23 rokov, kedy uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí zákonom stanovenej trestnej sadzby 2 až 10 rokov, by podľa záveru súdu napriek závažnosti trestného činu bolo pre páchateľa neprimerane prísne. S poukazom na uvedenú skutočnosť súd u obžalovaného aplikoval ust. § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenú v § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005. Súd s prihliadnutím na okolnosti prípadu obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 rok, nakoľko takýto trest považoval za primeraný vzhľadom na mimoriadne dlhú dobu trestného konania.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť ( spoločne a nerozdielne s odsúdeným Q. D., K.. XX.X.XXXX B. Q. ) poškodenému H.. V. O., K.. X.X.XXXX, škodu vo výške 42,56,- Eur. Jedná sa o náhradu škody z titulu ujmy na zdraví poškodeného, pričom bolestné bolo ohodnotené znaleckým posudkom MUDr. Vojtecha Macka, v počte 85,5 bodov, čo pri hodnote bodu v rozhodnom čase ( 15,-Sk v roku 1993 ) predstavuje spolu 1.282,50,-Sk, po prepočte 42,56,-Eur. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku na náhradu škody súd podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.