Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-59-2016.pdf
PDF · 96.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8C/59/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, IČO: 35 886 013, právne zastúpený: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584 proti žalovaným: X. K. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. N. X D. X. S. Š., V.. XX.XX.XXXX, bytom N. Č.. XXX, Ž. X. právne zastúpený: JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, advokátske združenie, so sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany, o zaplatenie 908,20 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej 1. súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Žalovanému 2. súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.02.2016 sa žalobca domáhal od žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 908,20 eur s príslušenstvom, titulom nesplateného úveru. V podanej žalobe uviedol, že žalovaná 1. uzavrela dňa 17.10.1995 s právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou a.s. (ďalej len SLSP, a.s.) zmluvu o sporožírovom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu vedeného formou bežného účtu na menu Sk. Žalovaná 1. následne dňa 16.05.2005 uzavrela so SLSP, a.s. zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 597,49 eur. V zmluve bol dohodnutý poplatok za správu úveru vo výške 0,20% z výšky úverového rámca mesačne a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2% z výšky úverového rámca splatný pri podpise úverovej zmluvy. Dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 12.09.2005 sa žalovaný 2. zaviazal pristúpiť ku všetkým právam a povinnostiam zo zmluvy. Dňa 10.12.2009 žalovaní 1. a 2. uzavreli so SLSP, a.s. zmluvu o osobnom účte, predmetom ktorej bolo poskytnutie povoleného prečerpania k účtu, po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach SLSP, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom, účinných od 01.07.2007 a nahradenie úverovej zmluvy. Dňa 21.10.1997 uzavrela SLSP, a.s. so žalovanou 1. zmluvu o vydaní a používaní kariet VISA k účtu, predmetom ktorej bolo vydanie platobnej karty prostredníctvom ktorej mohla žalovaná 1. realizovať transakcie z prostriedkami na účte. Dňa 09.02.2000 uzavrela SLSP, a.s., so žalovanou l. zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, ktorou boli čiastočne modifikované práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o vydaní a používaní kariet VISA zo dňa 21.10.1997. Súčasťou uzavretých zmlúv sú aj všeobecné obchodné podmienky k nim (ďalej len VOP). SLSP, a.s. umožnila žalovaným čerpať úver tak, že realizovala ich platobné príkazy na prevod, alebo výbery
v hotovosti a to aj v prípade, ak neexistovala pohľadávka žalovaných voči SLSP, a.s., z ich účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu žalovaných, alebo vkladom v hotovosti na účet žalovaných. V zmysle úverovej zmluvy, VOP a úverových podmienok bola dohodnutá výška úrokovej sadzby za poskytnutý úver 11,65 % ročne, ktorá bola premenlivá a platná v deň podpisu úverovej zmluvy. Nakoľko žalovaní nedodržiavali riadne podmienky splácania poskytnutého úveru a dostali sa so splácaním do omeškania, SLSP, a.s., ich na túto skutočnosť upozorňovala a vyzývala na úhradu splatných záväzkov. Dňa 15.02.2013 SLSP, a.s., listom odstúpila od zmluvy, pričom s poukazom na bod 10.3 VOP sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní. Uplatnená pohľadávka pozostáva z istiny úveru po splatnosti vo výške 865,49 eur, z vyčísleného úroku vo výške 0,24 eur, úroku z omeškania vo výške 42,47 eur vyčíslených od prvého dňa omeškania žalovaných zo splácaním ich záväzku do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky t.j. do 27.03.2014. Žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku voči žalovaným na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2014 uzavretej so SLSP.
2. Okresný súd Topoľčany vydal vo veci dňa 04.04.2016 platobný rozkaz č. k. 8C/59/2016 - 68, ktorým vyhovel podanej žalobe. V dôsledku včas podaného odporu žalovaným 2. bol uvedený platobný rozkaz zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie. Žalovaný 2. v podanom odpore uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí a žiada ju voči nemu zamietnuť. Poukázal na to, že zmluvu o sporožírovom účte si žalovaná 1. založila ešte pred uzavretím ich manželstva dňa 17.10.1995, pričom manželstvo uzavreli 19.10.1996. Rovnako len žalovaná 1. uzavrela so žalobcom dňa 16.05.2005 zmluvu o kontokorentnom úvere. V roku 2009 si so žalovanou 1. chceli vziať hypotekárny úver na rekonštrukciu rodinného domu, ktorý im poskytla SLSP, a.s., avšak jednou z podmienok bolo, že budú mať so žalovanou 1. spoločný účet. Nakoľko žalovaná 1. už mala existujúci účet pristúpil k nemu, avšak len s úmyslom čerpať hypotekárny úver a nie zaplatiť dlžoby na existujúcom účte. Žalovaný 2. uviedol, že aj po jeho pristúpení k tomuto účtu s ním nedisponoval, nerobil žiadne výbery, a jediné operácie, ktoré vykonával bolo posielanie pravidelných splátok na platenie úveru. Jeho manželstvo so žalovanou 1. bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu 11P/187/2011 zo dňa 22.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.11.2011. Od tejto doby nemá s účtom žalovanej 1. nič spoločné a vôbec s ním nedisponuje.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 17.10.1995 uzavrela žalovaná 1. so SLSP zmluvu o sporožírovom účte č. 1031629-199/0900 ktorou sa banka zaviazala viesť žalovanej 1 sporožírový účet formou bežného účtu v slovenských korunách. Dňa 21.10.1997 uzavrela žalovaná 1. so SLSP zmluvu o vydaní a používaní kariet VISA Elektron k sporožírovému účtu a dňa 18.02.2000 uzavrela žalovaná 1. so SLSP zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty k číslu účtu XXXXXXXXXX/XXXX s hotovostným limitom karty 5 000 Sk/deň a bezhotovostne 15 000 Sk/deň. Dňa 16.05.2005 uzavrela žalovaná 1. ako dlžník so SLSP a.s. ako veriteľom zmluvu o kontokorentnom úvere predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru s výškou úverového rámca 597,49 eur ( 18 000 Sk) ktorý bol úročený premenlivou úrokovou sadzbou 11,65 % ročne s konečnou splatnosťou úveru 15.05.2006. V zmluve sa ďalej uvádza poplatok za poskytnutie úveru 2 % z výšky úverového rámca splatný pri podpise tejto zmluvy a poplatok za správu úveru 0,20 % z výšky úverového rámca mesačne. Dňa 12.09.2005 žalovaní 1. a 2. uzavreli so SLSP a.s. dodatok k zmluve o poskytnutí balíka predmetom ktorej je poskytnutie bankových produktov v kombinácií balík extra majiteľovi účtu. Dňa 12.09.2005 bola medzi žalovanými a SLSP uzavretá dohoda o pristúpení k právam a záväzkom a dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v ktorej žalovaný 2. ako pristupujúci majiteľ účtu vyhlásil, že pristupuje ku všetkým právam a povinnostiam zo zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1. ako pôvodnou majiteľkou účtu a SLSP dňa 17.10.1995 - účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 10.12.2009 uzavreli žalovaní so SLSP zmluvu o osobnom účte, predmetom ktorej bola zmena balíka
- bežného účtu Č.. XXXXXXXXXX/XXXX. Z písomného vyjadrenia žalobcu doručeného súdu dňa 30.06.2016 ( č.l. 82) vyplýva, že pôvodný veriteľ z dôvodu sústavného nepovoleného prečerpania žalovaných úver zosplatnil ku dňu 19.02.2013 a následne ku dňu 26.03.2014 jednotlivé položky úveru podpísal. Výbery žalovaných z tohto úveru
predstavujú celkovo sumu 1 986,56 eur, zároveň im boli vyčíslené úroky v celkovej výške 196,30 eur a poplatky v celkovej výške 126,30 eur. Celkové úhrady žalovaných predstavujú sumu 1 443,67 eur. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2014 vrátane jej prílohy ( čl. 103) vyplýva, že predmetnú pohľadávku voči žalovaným nadobudol žalobca.
4. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že podaná žaloba vychádza zo zmlúv uzavretých medzi SLSP a.s. a žalovanou 1. a následne aj žalovaným 2. V zmysle týchto zmlúv žalovaní čerpali kontokorentný úver a nakoľko nedodržiavali zmluvné podmienky, SLSP, a. s. 15.2.2013 odstúpila od zmlúv, K tvrdeniu žalovaného 2. že úver nečerpal, poukázal žalobca na to, že 12.09.2005 podpísal žalovaný 2. dohodu o pristúpení k právam a záväzkom a z toho je zrejmé, že je povinný, rovnako ako žalovaná 1., tieto peňažné prostriedky vrátiť, keďže ich čerpali ako manželia v rámci ich BSM.
5. Žalovaná 1. Uviedla, že je ochotná splatiť iba polovicu uplatnenej sumy, a to v splátkach po 10 eur. Peňažné prostriedky čerpali spolu so žalovaným 2., potom sa tam už nevkladalo, a na tomto účte peniaze nezostávali. Peniaze používali na bežnú spotrebu, na platenie šekov resp. platby kartou.
6. Žalovaný 2. žiadal žalobu voči nemu zamietnuť, pretože kontokorentný účet uzavrela s bankou v roku 1995 žalovaná 1., ktorá ho aj sama využívala až do času, kedy si so žalovanou 1. vybavovali hypotekárny úver v roku 2009 a podmienkou poskytnutia bol ich spoločný účet. Z tohto dôvodu pristúpil k danému účtu, ale nerobil z neho žiadne výbery a jediné operácie z jeho strany boli iba v súvislosti so splácaním hypotekárneho úveru. Žalovaný 2. súčasne spochybnil platné postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu a zároveň žalovaný 2. vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.
7. Žalobca k argumentácii žalovaného 2. poukázal na pripojené výpisy z účtu z ktorých vyplýva, že prvý výber bol 24.5.2011 t.j. v čase, keď žalovaní boli manželia. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že v odstúpení od zmluvy zo strany SLSP, a.s. bola žalovaným poskytnutá 7 dňová lehota na splnenie a žaloba bola doručená súdu 16.02.2016 t.j. pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby.
8. Podľa § 2 ods. 1, písm. a), písm. b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby,
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 100 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že podanej žalobe nemožno vyhovieť pre dôvodne vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, a medzi stranami aj nesporné, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, nakoľko žalovaní predmetnú úverovú zmluvu uzatvárali ako fyzické osoby, ktoré pri jej uzavretí nekonali v rámci svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti s bankou (SLSP, a.s.), ktorá naopak pri uzavretí tejto úverovej zmluvy konala v rámci výkonu svojej obchodnej činnosti. Ide o vzťah medzi dodávateľom, ktorým je subjekt poskytujúce peňažné prostriedky v akejkoľvek forme a spotrebiteľom na druhej strane, ktorý úver používa na spotrebu, Takýto vzťah je vzťahom typicky občianskoprávny. Komplexná úprava spotrebiteľského práva vrátane regulácie spotrebiteľských zmlúv sa nachádza v ustanoveniach občianskeho zákonníka.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch, vrátane úverov. Súd je toho názoru, že ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na typy upravené v Obchodnom zákonníku.
Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2), a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka, zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa, vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Nemožno tiež prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu, a následne sa dobrovoľne s rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení.
Súd žiadnym spôsobom nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka, avšak pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
S poukazom na uvedené, potom odstúpením od zmluvy zo strany banky zo dňa 15.02.2013 (č.l. 49), ktoré s poukazom na bod 10.3 VOP banky nadobudlo účinnosť 30.09.2009 tretí deň po odoslaní t.j. v danom prípade 18.02.2013, sa úverová zmluva od začiatku zrušila a odpadol tak právny dôvod, na základe ktorého žalovaní prijali finančné prostriedky ako úver, a tieto boli následne povinní vrátiť veriteľovi iba z titulu bezdôvodného obohatenia.
Keďže zmluva bola odstúpením od začiatku zrušená, žalobca nemá nárok na žiadne poplatky, zmluvné pokuty, iné sankcie a príslušenstvo s výnimkou úroku z omeškania od prvého dňa omeškania, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti bezdôvodného obohatenia. Uvedené vyplýva z ustanovení § 48, § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka. Akákoľvek dohoda účastníkov, ktorá by v tomto prípade zaväzovala žalovaných ako spotrebiteľov na úhradu vyššej sumy, než im v prípade odstúpenia od zmluvy vyplýva z Občianskeho zákonníka, je absolútne neplatná pre jej rozpor so zákonom, konkrétne s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia poplatkov, nákladov na vymáhanie pohľadávky, sankcií
a iného príslušenstva popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje.
Ako už bolo uvedené vyššie, odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť dňa 18.02.2013. Od tohto dňa tak začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných, keďže veriteľ od zániku zmluvy (účinnosti odstúpenia) vedel, kto a v akej výške sa na jeho úkor obohatil. Po účinnom odstúpení od zmluvy, si teda veriteľ mohol po prvýkrát uplatniť nárok na vrátenie plnenia zo zmluvy, čo je podmienkou plynutia premlčacej doby. Žaloba však bola súdu doručená až dňa 16.02.2016, t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Na uvedené premlčanie súd v prihliadol vzhľadom na žalovaným 2. vznesenú námietku premlčania a preto podanú žalobu, z dôvodu premlčania uplatneného nároku, v celom rozsahu zamietol.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, a v konaní úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.