Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cbi/124/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v spore žalobcu: JUDr. Stanislav Demčák, so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, správca úpadcu: Myjavská obchodná agentúra, a.s. v konkurze, so sídlom Turá Lúka 12, 907 03 Myjava, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému v I. rade: HORAM SK, s.r.o., so sídlom Bajkalská 29D, 821 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: slc partners s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 16, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: XX XXX XXX, žalovanému v II. rade: ENVI-RECYCLING, s.r.o., so sídlom Bratislavská 5255/8, 917 01 Trnava, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Mgr. Michal Mrva, LL.M, PhD., so sídlom Nevädzová 5, 821 01 Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému v I. rade, žalovanému v II. rade, náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 22.12.2014 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 01.11.2013 uzatvorená medzi úpadcom, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k drviču plastov R., zariadeniu na vrecovanie Z., prenosnej elektrorozvodnej skrini, odlučovacu kovov k drvičke, odprašovaciemu zariadeniu, vertikálnej centrifúge 300 REG - MAC, rovinnej brúske, drviču plastov KOMPAS, forme na lisovanie ES, forme na lisovanie IML 11 na pivovú prepravku je voči veriteľom úpadcu, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania vedeného voči úpadcovi Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. , neúčinná. Žalovaný v II. rade je povinný vydať správcovi v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. hnuteľné veci: drvič plastov AMIGO, zariadeniu na vrecovanie TECNOCHER, prenosnej elektrorozvodnej skrini, odlučovacu kovov k drvičke, odprašovaciemu zariadeniu, vertikálnej centrifúge 300 REG - MAC, rovinnej brúske, drviču plastov KOMPAS, forme na lisovanie ES, forme na lisovanie IML 11 na pivovú prepravku. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.11.2013 bolo uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 05.12.2013 sp. zn. (zverejnené v Obchodnom vestníku č. 240/13 dňa 12.12.2013) začaté konkurzné konanie voči úpadcovi Myjavská obchodná agentúra, a.s.. Dňa 21.12.2013 bol uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.12.2013 sp. zn. (zverejnené v Obchodnom vestníku č. 246/13 zo dňa 20.12.2013) vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Dňa 07.05.2014 bol uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.04.2014, sp. zn. (zverejnené v Obchodnom vestníku č. 85/14 dňa 06.05.2014) do funkcie správcu v konkurze úpadcu ustanovený JUDr. Stanislav Demčák, zapísaný v zozname správcov vedenom MS SR pod č. S1581. Správca pri výkone svojej funkcie zistil, že úpadca dňa 01.11.2013 bezprostredne pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu t.j. v čase svojho úpadku odplatne previedol vlastnícke právo k hnuteľným veciam: drvič plastov AMIGO, zariadenie na vrecovanie TECNOCHER, prenosná elektrorozvodná skriňa, odlučovač kovov k drvičke, odprašovacie zariadenie, vertikálna centrifúga 300 REG - MAC,

rovinná brúska, drvič plastov KOMPAS, forma na lisovanie ES, forma na lisovanie IML 11 na pivovú prepravku na žalovaného v I. rade. Kúpna cena za predaj hnuteľných vecí bola medzi úpadcom a žalovaným v I. rade dohodnutá vo výške 51.840,- eur s DPH, pričom úpadca vystavil žalovanému v I. rade faktúru na kúpnu cenu nasledovne: faktúra č. 13140102, vystavená dňa 05.11.2013, splatná dňa 05.12.2013 v sume 51.840,- eur. Žalovaný v I. rade uhradil kúpnu cenu za predaj hnuteľných vecí započítaním pohľadávok. Na započítanie pritom použil pohľadávku, ktorú voči úpadcovi pôvodne evidovala spoločnosť GESTA, s.r.o. zo zmluvy o pôžičke zo dňa 22.05.2013. Uvedená pohľadávka bola spoločnosťou GESTA, s.r.o. 5 dní pred splatnosťou kúpnej ceny hnuteľných vecí postúpená na žalovaného v I. rade a ten ju následne použil na započítanie proti pohľadávke úpadcu na zaplatenie kúpnej ceny. Z účtovníctva úpadcu vyplýva, že hodnota predaných hnuteľných vecí úpadcu predstavuje 254.335,24 eur, čo je v zjavnom nepomere s dohodnutou kúpnou cenou vo výške 51.840,- eur. Nepomer medzi hodnotou hnuteľných vecí a kúpnou cenou je tak významný, že napĺňa definičné znaky odporovateľného právneho úkonu bez primeraného protiplnenia v zmysle § 58 ods. 1 ZoKR. Navyše, zaplatenie kúpnej ceny bolo realizované započítaním vzájomných pohľadávok medzi úpadcom a žalovaným, čím došlo k individuálnemu uspokojeniu žalovaného z majetku, ktorý by inak podliehal konkurzu. Nakoľko k predaju hnuteľných vecí došlo len niekoľko dní pred začatím konkurzného konania voči úpadcovi je viac ako zjavné, že žalovaný bol neodôvodnene zvýhodnený oproti iným veriteľom úpadcu (ktorí mohli byť inak uspokojovaní z výťažku z predaja hnuteľných vecí v konkurze spôsobom pro rata). Nakoľko žalovaný v I. rade previedol vlastnícke právo k hnuteľným veciam na žalovaného v II. rade, ktorý bol v celom rozsahu informovaný o okolnostiach namietanej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným v I. rade, uplatňuje žalobca svoje nároky aj voči žalovanému v II. rade v zmysle § 62 ods. 1 ZoKR. Žalobca na preukázanie ním tvrdených skutočnosti označil a v konaní do spisu predložil listinné dôkazy a to: výpis z obchodného vestníka č 24/2013, výpis z obchodného vestníka č. 246/2013, výpis z obchodného vestníka č. 85/2014, faktúra č. 13140102, oznámenie o postúpení pohľadávky, výpis z internej evidencie úpadcu

2. Žalovanému v I. rade bola žaloba doručená dňa 12.02.2015. Žalovaný v I. rade sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.03.2015, v ktorom uviedol, že s tvrdeniami žalobcu o neprimeranosti kúpnej ceny stanovenej v kúpnej zmluve zo dňa 01.11.2013 sa žalovaný v I. rade nestotožňuje. Žalovaný v I. rade zároveň predkladá do spisu výňatok zo znaleckého posudku č. 2/2014 zo dňa 24.01.2014, ktorý bol vypracovaný znaleckou organizáciou - Výskumným ústavom riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva na základe objednávky žalovaného v I. rade. Predmetnom uvedeného znaleckého posudku bolo stanovenie všeobecnej hodnoty vybraných zložiek hnuteľného majetku vo vlastníctve žalovaného v prvom rade, pričom išlo o tie isté hnuteľné veci, ktoré boli pôvodne predmetnom predaja v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 01.11.2013. Zo záveru znaleckého posudku uvedeného na strane 19 vyplýva, že všeobecná hodnota predmetných hnuteľných vecí bola ku dňu vypracovania znaleckého posudku t. j. ku dňu 22.01.2014, vo výške 43.179,- eur. Kúpna cena hnuteľných vecí v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 01.11.2013 teda rozhodne nebola v čase predaja neprimeraná, ako to tvrdí žalobca. Naopak, za neprimeranú možno považovať cenu predmetných hnuteľných vecí uvedenú v účtovníctve úpadcu. V kontexte vyššie uvedených skutočností možno jednoznačne konštatovať, že v danom prípade neexistuje žiaden zákonný dôvod v zmysle § 57 od. 1 ZoKR v nadväznosti na § 58 ods. 1 na odporovanie vo vzťahu ku kúpnej zmluve uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným v I. rade dňa 01.11.2013. Žalobca vo svojom návrhu ďalej uvádza, že k úhrade kúpnej ceny za hnuteľné veci došlo formou započítania pohľadávok, pričom na započítanie bola použitá pohľadávka žalovaného v I. rade, ktorú voči úpadcovi pôvodne evidovala spoločnosť GESTA, s.r.o. 5 dní pred splatnosťou kúpnej ceny hnuteľných vecí postúpená na žalovaného v I. rade a ten ju následne použil na zaplatenie kúpnej ceny. Z časového sledu tých udalostí žalobca následne vyvodzuje záver, že v dôsledku započítania vzájomných pohľadávok medzi úpadcom a žalovaným v I. rade došlo k individuálnemu uspokojeniu žalovaného z majetku, ktorý by inak podliehal konkurzu a tým aj k neodôvodenému zvýhodneniu žalovaného ako veriteľa úpadcu oproti iným veriteľom. Žalovaný v I. rade považuje tvrdenie žalobcu, že v dôsledku vzájomného započítania pohľadávok medzi ním a úpadcom malo dôjsť k jeho zvýhodneniu v porovnaní s inými veriteľmi úpadcu za právne irelevantné a nepodložené. ZoKR ani žiadny iný všeobecne záväzný právny predpis nezakazuje účastníkom právneho úkonu vymieniť si ako spôsob splnenia záväzku vzájomné započítanie pohľadávok . Zároveň je nesporné, že v danom prípade nedošlo k naplneniu ani jedného zo zákonných predpokladov pre odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu úpadcu, preto navrhol žalobu žalobcu zamietnuť a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

3. Žalovanému v II. rade bola žaloba spolu s prílohami doručená dňa 17.02.2015.

Žalovaný v II. rade sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.03.2015 v ktorom uviedol, že žalovaný v II. rade neuzavrel ako kupujúci so žalovaným v I. rade ako predávajúcim žiadnu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by bola kúpa drviča plastov AMIGO, zariadenia na vrecovanie TECNOCHER, prenosnej elektrorozvodnej skrini, odlučovača kovov k drvičke, odprašovacieho zariadeniu, vertikálnej centrifúge 300 REG - MAC, rovinnej brúske, drviča plastov KOMPAS, formy na lisovanie ES, forme na lisovanie IML 11 na pivovú prepravku. Keďže žalovaný v II. rade nikdy nenadobudol vlastnícke právo k hnuteľným veciam špecifikovaným v bode 1, nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 62 ZoKR. Nakoľko žalovaný v II. rade tieto veci nikdy nevlastnil ani nemal v držbe, nemôže ich ani vydať žalobcovi. Vzhľadom na uvedené považuje žalovaný v II. rade žalobu voči nemu v celom rozsahu za nedôvodnú a navrhol, aby súd žalobu vo vzťahu k nemu zamietol a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

4. Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil v neprítomnosti strán sporu, ktorí mali termín pojednávania riadne oznámení a ktorí nepožiadali o odročenie pojednávania.

5. Právny zástupca žalovaného v I. rade na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia, doručeného súdu 25.03.2016. Ďalej opakovane zdôraznil, že skutočnosti tvrdené žalobcom, žalobca doposiaľ nijak nepreukázal, žalobca nepreukázal, že cena predmetu kúpy evidovaná v účtovníctve úpadcu nezodpovedá reálnej cene, trhovej cene.

6. Právny zástupca žalovaného v II. rade na pojednávaní uviedol, že medzi žalovaným v I. rade a žalovaným v II. rade neexistuje žiaden právny vzťah, právny vzťah existoval iba medzi žalovaným v I. rade a fyzickou osobou podnikateľom Peter Michalík Envi Recycling, ktorý na základe kúpnej zmluvy, nadobudol aj to, iba časť hnuteľných vecí , ktorých v zmysle petitu žaloby sa žalobca od žalovaného v II. rade domáha vydať. Žalobca doposiaľ nepreukázal iba v žalobe skonštatoval, že toho času úpadca Myjavská obchodná agentúra, a.s. mala byť v čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu v úpadku, rovnako nepreukázal iba skonštatoval, že žalovaný v II. rade mal vedomosť o neprimeranosti ceny, nepreukázal nijak naplnenie podmienok pre podanie tejto žaloby voči žalovanému v II. rade v zmysle § 62 ods. 2 písm. a/, b/, c/ zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov, pričom v súlade s § 204 C.s.p. nevykonal oboznamovanie čítaním ani oboznamovaním obsahu: výpis z obchodného vestníka č 24/2013, výpis z obchodného vestníka č. 246/2013, výpis z obchodného vestníka č. 85/2014, faktúra č. 13140102, oznámenie o postúpení pohľadávky, výpis z internej evidencie úpadcu, nakoľko ide o listiny, ktorých odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a listina ani jej obsah neboli protistranou spochybnené. Podľa § 204 C.s.p. oboznámil obsah: výpis z obchodného registra na žalovaného v I. rade z 12.01.2015, výpis z obchodného registra na žalovaného v II. rade z 12.01.2015, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. -135, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. -148, znalecký posudok č. 2/2014, výpis z obchodného registra na úpadcu z 19.07.2016, výpis z obchodného registra na žalovaného v I. rade z 19.07.2016, výpis z obchodného registra na žalovaného v II. rade z 19.07.2016, kúpna zmluva z 27.02.2014, potvrdenie o zrealizovaní transakcie, znalecký posudok č. 2/2014.

8. Po vykonaní dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie uvedené právne predpisy.

9. Podľa § 1 č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoKR) tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddĺženie fyzickej osoby. 10. Podľa § 57 ods. 1 ZoKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. 11. Podľa § 57 ods. 2 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

12. Podľa § 57 ods. 4 ZoKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. 13. Podľa § 57 ods. 5 ZoKR, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania. 14. Podľa § 58 ods. 1 právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

15. Podľa § 58 ods. 2 ZoKR právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

16. Podľa § 58 ods. 3 ZoKR odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

17. Podľa § 62 ods. 2 ZoKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

18. Súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona posudzoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v I. rade, II. rade. Aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného v I. rade je daná podľa § 57 ZoKR, aktívnu legitimáciu žalovaného v II. rade súd v konaní preukázanú nemal. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Súd v uvedenom prípade vykonaným dokazovaním nemal nijak preukázané, akým spôsobom mal žalovaný v II. rade z právneho úkonu uskutočneného medzi žalovaným v I. rade a úpadcom priamy prospech. Uvedené zo strany žalobcu súd v konaní nemal preukázané, žalobca len bez ďalšieho, bez preukázania akýmkoľvek dôkazom iba tvrdil, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalovaným v I. rade a II. rade došlo, avšak uvedenú tvrdenú a žalovaným v II. rade rozporovanú skutočnosť, súd v konaní preukázanú nemal. Žalobcu zaťažuje bremeno dôkazu, toto v časti preukázaniu pasívnej vecnej legitimácie voči žalovanému v II. rade neuniesol, preto bola žaloba voči žalovanému v II. rade podaná nedôvodne. Napriek tomu, že dôkazné bremeno zaťahuje v prvom rade žalobcu, žalovaný v II. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu do spisu na pojednávaní predložil listinný dôkaz, kúpnu zmluvu, ktorou preukázal, že časť hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy ktorej žalobca odporuje, od žalovaného v I. rade nadobudol ako kupujúci P. U. W.- RECYKLING teda fyzická osoba podnikateľ, t. zn. iný subjekt ako žalovaný v II. rade. Nakoľko súd mal v konaní preukázané podanie žaloby v časti voči vecne legitimovaným subjektom, súd následne posudzoval, či predmetná žaloba bola podaná v prekluzívnej lehote, nakoľko žalobca môže podať odporovaciu žalobu iba v lehote 1 roka od vyhlásenia konkurzu v zmysle § 57 ods. 2 ZoKR. Vzhľadom k tomu, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 21.12.2013 a žaloba bola podaná na súd dňa 19.12.2014, faxovým podaním, ktoré bolo doplnené v zákonnej trojdňovej lehote dňa 22.12.2014, bola podaná v zákonnej lehote, pričom na uvedené je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

19. Žalobca je správcom majetku úpadcu podľa § 40 ods.1 ZoKR. Žalobca spravujúc majetok úpadcu podal predmetnú žalobu vzhľadom k tomu, že právny úkon úpadcu sa mu javil ako odporovateľný právny úkon. V uvedenom prípade mala byť odporovateľným právnym úkon kúpna zmluva uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným v I. rade. Dôvodom podania žaloby mala byť neprimeranosť kúpnej ceny dohodnutej medzi účastníkmi predmetnej kúpnej zmluvy vo výške 51.840,- eur, pričom žalobca poukázal na to, že z účtovníctva úpadcu vyplýva, že hodnota predaných vecí predstavuje sumu 354.335,24 eur.

20. Odporovateľnosť právnych úkonov predstavuje osobitný právny inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov, predstavuje určitý typ sankcie za právne dôsledky konkrétneho právneho úkonu, ktorý napĺňa

atribúty odporovateľnosti, vo vzťahu k veriteľom. Ide o prípad právnych úkonov, ktoré spôsobia ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa, pričom k tomu dochádza zásadne vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Súd poukazuje na to, že všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti právnych úkonov je existencia právneho úkonu, účinnosť právneho úkonu a ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, ku ktorým sa v konkurznom konaní pripája aj vyhlásenie konkurzu, právny úkon týkajúcu sa majetku dlžníka a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku. Následne ZoKR v rámci jednotlivých skutkových podstát špecifikoval konkrétne podmienky odporovateľnosti jednotlivých právnych úkonov v rámci ktorých žalobca v uvedenom prípade odporoval predmetnému právnemu úkonu podľa § 58 ZoKR t. zn. mal za to, že právny úkon, uzatvorenie kúpnej zmluvy je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia.

21. Súd poukazuje na to, že v prípade ak sa žalobca domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu, s takouto žalobou bude úspešný len vtedy, ak v čase, keď dlžník urobil právny úkon, ukrátil ktorúkoľvek, čo i len jednu, riadne prihlásenú pohľadávku, t. zn. pohľadávku, ktorá existovala v čase (pohľadávka vznikla ale nemusela byť splatná), keď tento právny úkon dlžník urobil. Uvedené zároveň vyplýva aj zo všeobecných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov a to v zmysle § 57 odsek 4 ZoKR. Všeobecným, základným predpokladom úspešnosti podania odporovateľnej žaloby je preukázanie ukrátenia uspokojenia pohľadávky prihláseného veriteľa do konkurzu úpadcu t. zn. úspešnosť žaloby bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu sa zmenšil a aký majetok mu ostane na uspokojenie prihlásenej pohľadávky. Odporovateľnosť predpokladá, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka sa ukráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k zníženiu majetku dlžníka, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, lebo takýmto úkonom k ukráteniu uspokojenia veriteľa nedošlo. T. zn. základným predpokladom úspešnosti odporovacej žaloby je ukrátenie veriteľa, ide o všeobecný predpoklady v zmysle § 57 ods. 4 ZoKR, ktorý musí byť zhodne naplnený pre všetky ďalej špecifikované jednotlivé skutkové podstaty. Ak nie je naplnený tento predpoklad, nie je možné ani ďalej naplniť jednotlivé skutkové podstaty, ktoré konkretizujú jednotlivé prípady uskutočnených odporovateľných právnych úkonov. Žalobca v podanej žalobe ani v priebehu konania neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce stav majetku úpadcu ku dňu uskutočneniu napadnutého právneho úkonu, t. zn. žalobca nepreukázal jeden zo základných predpokladov pre vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, preto už len z tohto dôvodu bola podaná žaloba nedôvodná a už len z tohto dôvodu musela byť zamietnutá.

22. Súd okrem toho, že nemal v konaní preukázané všeobecné predpoklady vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu, tak nemal preukázané ani osobitné predpoklady odporovateľnosti predmetného právneho úkonu. Žalobca v priebehu konania namietol odporovateľnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným v I. rade, z dôvodu neprimeranosti poskytnutého plnenia. K samotnému dôvodu podania odporovacej žaloby súd uvádza, že žalobcom tvrdenú skutočnosť a to poskytnutie tovaru na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy bez primeraného protiplnenia, súd rovnako preukázané nemal. Žalobca poukazoval na účtovníctvo úpadcu, avšak z neho žalobcom tvrdená skutočnosť preukázaná nebola. Z účtovníctva úpadcu predloženého do spisu naopak vyplýva, že zostatková hodnota hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom napadnutého právneho úkonu, je 2.978,12 eur. Okrem účtovníctva úpadcu žalobca nepredložil resp. neoznačil žiadny dôkaz, ktorý by ním tvrdenú skutočnosť o neprimeranosti poskytnutého plnenia v časti kúpnej ceny preukázal. Naopak žalovaný v I. rade predložil do spisu na pojednávaní znalecký posudok, vypracovaný Výskumným ústavom riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s., ktorý bol síce predložený bez znaleckej doložky, zrejme nedopatrením žalovaného v I. rade, avšak vyplýva z neho všeobecná hodnota hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným v I. rade v sume 43.179,- eur. Avšak aj keby súd nebral predložený dôkaz vôbec do úvahy, vychádzajúc z jeho nekompletnosti, aj tak je potrebné konštatovať, že žalobca hodnotu hnuteľných vecí v čase uskutočnenia predmetného právneho úkonu nijak preukázal, preto aj z tohto dôvodu, súd žalobu aj voči žalovanému v I. rade ako nedôvodnú zamietol.

23. Nakoľko súd nemal preukázané ako všeobecné, tak ani osobitné podmienky pre vyslovenie neúčinnosti žalobcom označeného právneho úkonu, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

24. K návrhom na doplnenie dokazovania prednesených zo strany právneho zástupcu žalovaného v II. rade súd uvádza, že z listinných dôkazov súd nemal jednoznačne preukázaný stav majetku k dátumu uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, ktorému žalobca odporoval. Žalovaný v II. rade navrhol doplniť dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného v II. rade a znaleckým dokazovaním, za účelom určenia všeobecnej hodnoty hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. Avšak vzhľadom k tomu, že súd nemal naplnené všetky predpoklady odporovateľných právnych úkonov v zmysle § 59 ZoKR, súd z dôvodu hospodárnosti konania, tieto dôkazy v konaní nevykonal. Ak by súd aj mal preukázanú hodnotu predmetných hnuteľných vecí znaleckým dokazovaním v čase uskutočnenia predmetného právneho úkonu, nič by to nezmenilo na už zistenom skutkovom stave t. zn. na tom, že uskutočnený úkon všetky podmienky pre vyslovenie neúčinnosti nenapĺňa.

25. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. účastníkovi, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p, 262 ods. 1 C.s.p., a to tak že, žalovanému v I. rade, žalovanému v II. rade priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva, vzhľadom k tomu, že žalovaný v I. rade aj žalovaný v II. rade mali v konaní plný úspech. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Trenčín, bude o ňom rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.