Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/176/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu Z. S., P.. XX.XX.XXXX, Y. H. XXX, XXX XX H. E., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom, Floriánova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému M.. Ľ. C.T., Y. N.. C.. H. XX, XXX XX E., o zaplatenie mzdy a náhrady stravného, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 797,82 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,5% ročne zo sumy 128,88 eura od 26.1.2009 do zaplatenia, zo sumy 131,65 eura od 9.2.2009 do zaplatenia, zo sumy 179,64 eura od 23.2.2009 do zaplatenia, zo sumy 325,66 eura od 6.3.2009 do zaplatenia, zo sumy 31,99 eura od 12.3.2009 do zaplatenia , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 58,38%, ktorých výška bude určená samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

IV. O náhrade trov štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou na súde dňa 30.12.2009 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.834,03 eura. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol jeho zamestnávateľom a na základe pracovnej zmluvy pre neho vykonával vodiča kamiónovej dopravy. Dňa 20.apríla 2009 so žalovaným okamžite pracovný pomer z dôvodu, že mu nevyplatil mzdu. Žalovaný mu nezaplatil mzdu za december 2008 vo výške 331,94 eura, január 2009 vo výške 331,94 eura, február 2009 vo výške 331,94 eura, marec 2009 vo výške 331,94 eura a apríl 2009 vo výške 221,29 eura. Súčasne podľa ustanovenia § 69 Zákonníka práce ak zamestnanec okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, preto mu je žalovaný povinný zaplatiť sumu 663,88 eura. Podľa § 36 ods.8 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, v znení neskorších predpisov zamestnávateľ je povinný do desiatich

pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcich nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady. Ako vodič kamiónovej dopravy vykonával pre žalovaného pracovné cesty, za ktoré mu patrila náhrada stravného. Žalovanému vyúčtoval pracovné cesty od 28.11. - 5.12.2008. od 9.12. - 15.12.2008, od , od

, od 30.1.- 6.2.2009, od 9.2.-19.2. 2009, ktoré cesty boli v Nemecku a patrila mu náhrada vo výške 45,- eur za jeden pracovný deň, spolu za 48 dní náhrada vo výške 2.160,- eur. Súčasne vykonal pracovnú cestu od do Českej republiky, za ktorú mu patrila náhrada vo výške 600,- CZK, t.j. 20.83 eura, podľa platného kurzu Národnej banky Slovenska ku dňu 20.2.2009, podľa ktorého 1,- eur = 28,810 CZK. A preto mu za cestu do Českej republiky patrí náhrada stravného vo výške 124,986 eura. Pracovné cesty žalovanému vyúčtoval po ich skončení a odovzdal mu ich vyúčtovanie.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že rešpektuje právo zamestnanca na rozviazanie pracovného pomeru, avšak nešlo o rozviazanie pracovného pomeru z dôvodu porušenia povinnosti vyplatenia mzdy na strane zamestnávateľa. Podľa žalovaného žalobca prijal ako mzdu a náhradu stravného a cestovných výdavkov celkovo sumu 8.904,05 eura. Celková dohodnutá čistá mzda za vykonanú prácu v súlade s uzavretou pracovnou zmluvou za celé obdobie trvania pracovného pomeru až do 04.05.2009. mala predstavovať 2.762.17 eura. Rozdiel žalobcom skutočne prijatej sumy, a to aj za obdobie mesiacov, keď svoju prácu nevykonával, a zmluvne dohodnutej čistej mzdy predstavuje teda hodnotu 6.141.88 eura, ktorými boli plne pokryté nároky žalobcu na stravné a rovnako aj mierne navýšenie mzdy žalobcu v súlade so zákonom (1,3 násobok minimálnej mzdy). Ďalej uviedol, že žalobca neviedol záznamy o prevádzke motorového vozidla úplne a správne, keďže mnohé z nich nie sú podpísané, jednotlivé cesty sú vedené nie oddelene, neprehľadne a pomerne zmätočne. Podľa záznamov žalobca v jednotlivých krajinách strávil nepomerne kratší čas, než aký tvrdí v žalobe, cez iné iba tranzitoval a nezotrval v nich. Z tohto dôvodu mu nenáleží taká suma náhrady stravného, akú vyčíslil v predmetnej žalobe. Naviac suma 6.141,88 eura prevyšuje zákonom predpísanú sumu stravného počas všetkých zahraničných ciest žalobcu konaných v dobe trvania pracovného pomeru.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že žalovaný mu uhrádzal mzdu a náhrady spojené do novembra 2008. Úhrady od polovice novembra 2008 už neboli vykonávané. Žalovaný uhrádzal mzdu a náhrady s tým spojené aj na účet, rovnako mu dával peniaze v hotovosti, avšak peňažné prostriedky, ktoré mu boli poukazované na účet použil na nákup pohonných hmôt, na úhradu diaľničných známok, na úhradu pre špeditérov. Tieto finančné prostriedky neboli použité ako mzdové nároky, ani iné nároky vyplývajúce z pracovného zaradenia, tieto platby boli použité na iný účel.

Z pracovnej zmluvy vyplýva, že žalobca bol zamestnaný u žalovaného od 15.7.2008 ako vodič. Mzda bola dohodnutá vo výške 331,94 eura (10.000,- Sk) a dohodnutá dĺžka pracovného času 40 hodín.

Dňa 20.4.2009 žalobca okamžite skončil u žalovaného pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy. Okamžité skončenie bolo žalovanému doručené dňa 4.5.2009.

Podľa dokladov na č.l. 31 - 35, 37, 39, 41 - 43 žalovaný vložil na účet žalobcu (XXXXXXXXXX/XXXX) dňa 17.2.2009 sumu 200,- eur, dňa 23.1.2009 sumu 100,- eur, dňa 17.2.2009 sumu 200,- eur, dňa 11.2.2009 sumu 700,- eur, dňa 6.2.2009 sumu 300,- eur, dňa 26.1.2009 sumu 295,- eur, dňa 7.1.2009 sumu 300,- eur, 24.2.2009 sumu 50,- eur, 30.1.2009 sumu 1000,- eur, dňa 21.10.2008 sumu 331,94 eura (10.000,- Sk), dňa 26.9.2008 sumu 1.493,73 eura (45.000,- Sk).

Podľa dokladov na č.l. 36 žalovaný vyplatil žalobcovi bez dátumu mzdu vo výške 1.154,22 eura (34.772,- Sk) a dňa 30.12.2008 mzdu vo výške 300,- eur

Podľa dokladu na č.l. 38 žalovaný vyplatil žalobcovi dňa 25.8.2008 mzdu vo výške 916,15 eura (27.600,- Sk).

Podľa dokladov na č.l. 40 žalovaný vyplatil žalobcovi dňa 2.9.2008 mzdu vo výške 746,86 eura (22.500,- Sk) a dňa 25.8.2008 mzdu vo výške 916,15 eura (27.600,- Sk).

Podľa dokladu na č.l. 44 žalovaný vyplatil žalobcovi dňa 2.9.2008 mzdu vo výške 746,86 eura (22.500,- Sk).

Podľa výpisu z účtu žalobcu bola platba dňa 26.9.2008 vo výške 1.493,73 eura (45.000,- Sk) popísaná ako NAFTA (č.l. 73).

Podľa výpisu z účtu žalobcu č.l. 74 bola dňa 21.10.2008 za strany žalovaného vykonaná platba vo výške 331,94 eura (10.000,- Sk) (č.l. 74). V rovnaký deň žalobca čerpal pohonné hmoty vo výške 9.913,20 eura. Dňa 29.10.2008 bola za strany žalovaného vykonaná platba vo výške 1.271,99 eura (38.320,- Sk).

Podľa výpisu z účtu žalobcu č.l. 78 - 79 bola dňa 7.1.2009 za strany žalovaného vykonaná platba vo výške 300,- eur, dňa 23.1.2009 vo výške 100,- eur a dňa 30.1.2009 vo výške 1000,- eur. Vo výpisu sa nachádzajú aj vklady dňa 5.1.2009 vo výške 200,- eura a dňa 26.1.2009 vo výške 295,- eur.

Podľa výpisu z účtu žalobcu č.l. 80 - 81 bola dňa 11.2.2009 za strany žalovaného vykonaná platba vo výške 700,- eur, dňa 23.2.2009 vo výške 60,- eur a dňa 24.2.2009 vo výške 50,- eur. Vo výpisu sa nachádzajú aj vklady dňa 6.2.2009 vo výške 300,- eura a dňa 17.2.2009 vo výške 2x 200,- eur.

Podľa oznámenie Sociálnej poisťovne žalovaný neodviedol za žalobcu v období od 15.7.2008 do 4.5.2009 poistné.

Podľa záznamu o prevádzke vozidla na č.l. 45 - 46 žalobca nastúpil dňa 2.1.2009 na pracovnú cestu. V rovnaký deň od 15:30 do 3.1.2009 - 11:00 cestoval na trase Makov - hraničný prechod Rozvadov. Od 4.1.2009 do 5.1.2009 - 14:00 hod. sa žalobca nachádzal v Spolkovej republike Nemecko (ďalej ako „SRN“). Od 5.1.2009 do 7.1.2009 - 21:00 hod. sa žalobca nachádzal v Českej republike (ďalej len ako „ČR“), kedy prekročil hraničný prechod Makov. Pracovnú cestu ukončil dňa 9.1.2008 o 15:00 hod..

Podľa záznamu o prevádzke vozidla na č.l. 116 - 117 žalobca nastúpil dňa 18.1.2009 na pracovnú cestu. Dňa 19.1.2009 o 02:30 hod prekročil hraničný prechod Svčinovec medzi SR a ČR. V ČR sa nachádzal od 19.1.2009 - 02.30 hod. do 20.1.2009 - 10:00 hod., kedy prekročil hraničný prechod Rozvadov medzi ČR a SRN. V SRN sa nachádzal od 20.1.2009 - 10:00 hod. do 22.1.2009 - 13:00 hod., kedy prekročil hraničný prechod Rozvadov medzi ČR a SRN. V ČR sa nachádzal od 22.1.2009 - 13:00 hod. do 23.1.2009 - 05:00 hod., kedy prekročil hraničný prechod Kúty medzi SR a ČR. Pracovnú cestu ukončil dňa 24.1.2009 v Prešove.

Podľa záznamu o prevádzke vozidla na č.l. 115 žalobca nastúpil dňa 30.1.2009 na pracovnú cestu. Dňa 1.2.2009 o 00:00 hod prekročil hraničný prechod Makov medzi SR a ČR. V ČR sa nachádzal od 1.2.2009 - 00.00 hod. do 2.2.2009 - 00:30 hod., kedy prekročil hraničný prechod Petrovice medzi ČR a SRN. V SRN sa nachádzal od 2.2.2009 - 00:30 hod. do 4.2.2009 - 21:00 hod., kedy prekročil hraničný prechod Rozvadov medzi ČR a SRN. V ČR sa nachádzal od 4.2.2009 - 21:00 hod. do 5.2.2009 - 23:59 hod., kedy prekročil hraničný prechod Makov medzi SR a ČR. Pracovnú cestu ukončil dňa 6.2.2009 v Prešove o 13:00 hod..

Podľa záznamu o prevádzke vozidla na č.l. 114 žalobca nastúpil dňa 9.2.2009 na pracovnú cestu. Dňa 11.2.2009 o 00:00 hod prekročil hraničný prechod Makov medzi SR a ČR. V ČR sa nachádzal od 11.2.2009 - 00.00 hod. do 11.2.2009 - 11:00 hod., kedy prekročil hraničný prechod Rozvadov medzi ČR a SRN. V SRN sa nachádzal od 11.2.2009 - 11:00 hod. do 17.2.2009 - 13:00 hod., kedy prekročil hraničný prechod Petrovice medzi ČR a SRN. V ČR sa nachádzal od 17.2.2009 - 13:00 hod. do 18.2.2009 - 23:59 hod., kedy prekročil hraničný prechod Makov medzi SR a ČR. Pracovnú cestu ukončil dňa 19.2.2009 v Prešove o 10:00 hod..

Podľa záznamu o prevádzke vozidla na č.l. 113 žalobca nastúpil dňa 23.2.2009 na pracovnú cestu. Dňa 23.2.2009 o 00:00 hod prekročil hraničný prechod Makov medzi SR a ČR. V ČR sa nachádzal od 23.2.2009 - 00.00 hod. do 24.2.2009 - 03:00 hod., kedy prekročil hraničný prechod Makov medzi SR a ČR. Pracovnú cestu ukončil dňa 25.2.2009 v Prešove o 08:00 hod..

Podľa záznamu o prevádzke vozidla na č.l. 121 žalobca nastúpil dňa 28.11.2008 na pracovnú cestu. Dňa 29.11.2008 o 00:00 hod prekročil hraničný prechod Makov medzi SR a ČR. V ČR sa nachádzal od

29.11.2008 - 00.00 hod. do 1.12.2008 - 00:00 hod., kedy prekročil hraničný prechod Rozvadov medzi ČR a SRN. V SRN sa nachádzal od 1.12.2008 - 00:00 hod. do 2.12.2008 - 10:00 hod., kedy prekročil hraničný prechod Rozvadov medzi ČR a SRN. V ČR sa nachádzal od 2.12.2008 - 10:00 hod. do 3.12.2008 - 11:00 hod., kedy prekročil hraničný prechod Makov medzi SR a ČR. Pracovnú cestu ukončil dňa 5.12.2008 v Prešove o 15:00 hod..

Podľa záznamu o prevádzke vozidla na č.l. 120 žalobca nastúpil dňa 9.12.2008 na pracovnú cestu. Dňa 10.12.2008 o 11:00 hod prekročil hraničný prechod Makov medzi SR a ČR. V ČR sa nachádzal od 10.12.2008 - 11.00 hod. do 11.12.2008 - 07:30 hod., kedy prekročil hraničný prechod Rozvadov medzi ČR a SRN. V SRN sa nachádzal od 11.12.2008 - 07:30 hod. do 12.12.2008 - 18:00 hod., kedy prekročil hraničný prechod Rozvadov medzi ČR a SRN. V ČR sa nachádzal od 12.12.2008 - 18:00 hod. do 13.12.2008 - 12:00 hod., kedy prekročil hraničný prechod Makov medzi SR a ČR. Pracovnú cestu ukončil dňa 15.12.2008 v Prešove o 11:00 hod..

Podľa oznámenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 14.4.2011 si žalovaný nesplnil oznamovaciu povinnosť a nepredložil mesačné výdavky preddavkov za svojich zamestnancov za obdobie od 01/2008 do 02/2011.

Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 9.5.2011 mesačný odvod za žalobcu za obdobie 200812 je 31,20 eura, za obdobie 200901 vo výške 31,- eur, za obdobie 200902 vo výške 31,- eur, za obdobie 200903 vo výške 31,- eur, za obdobie 200904 vo výške 19,70 eura.

Žalobca podal dňa 2.9.2011 vyjadrenie vo veci, v ktorom uviedol, že žalovaný mu vyplatil mzdu za júl vo výške 916,15 eura, za august vo výške 1.154,22 eura, za september vo výške 1.271,99 eura, za október vo výške 1.103,37 eura a za november vo výške 894,84 eura. K zvyšný dokladom predloženým žalovaným uviedol, že mu nebola vyplatená dňa 25.8.2008 suma 916,15 eura a dňa 2.9.2008 2x suma 746,86 eura. Pokiaľ ide o zvyšné sumy dňa 26.9.2008 vo výške 1.493,73 eura, dňa 21.10.2008 vo výške 331,94 eura, 7.1.2009 vo výške 300,- eur, dňa 23.1.2009 vo výške 100,- eur, dňa 30.1.2009 vo výške 1.000,- eur, dňa 6.2.2009 vo výške 300,- eur, dňa 11.2.2009 vo výške 700,- eur, dňa 17.2.2009 2x vo výške 200,- eur a dňa 24.2.2009 vo výške 50,- eur, tak tieto boli na nákup pohonných hmôt. Vyplatené sumy dňa 30.12.2008 vo výške 300,- eur a dňa 26.1.2009 vo výške 295,- eur, predstavovali výplatu za november. Ďalej uviedol, že podpisy na dokladoch dňa 25.8.2008 a 2x dňa 2.9.2008 nie sú jeho. Žalobca zároveň uviedol, že mu boli žalovaným zaslaná na účet dňa 5.1.2009 suma 200,- eur, dňa 20.2.2009 suma 300,- eur a dňa 23.2.2009 suma 60,- eur.

Žalovaný podal dňa 10.10.2011 vyjadrenie k veci, v ktorom uviedol, že žalobcovi za celé obdobie trvania zamestnaneckého pomeru vyplatil za účelom mzdv a cestovných náhrad prostriedky celkom vo výške 10.088,- eura. Žalobcovi boli vyplácané finančné prostriedky určené na jeho mzdu a cestovné náhrady v rôznych termínoch, a nie k jednému dátumu v mesiaci, a boli vyplácané vo vyšších a rôznych sumách, než aké boli dohodnuté pracovnou zmluvou a aké mu patrili podľa Zákonníka práce. Finančné prostriedky žalobcovi vyplácal nielen ako už zaslúženú dohodnutú mzdu a cestovné náhrady, ale postupne aj ako zálohu týchto položiek na ďalšie o ešte neodpracované obdobie vopred. Začiatkom februára 2009 žalovaný zistil, že žalobca odovzdal výkaz za cestu, ktorú v skutočnosti nekonal, ale konal ju žalovaný osobne. Žalovaný poukázal aj na výkazy o jednotlivých cestách, ktoré žalobca dôsledne nevyplňoval a zároveň robil počas ciest aj také prestoje, ktoré nijako nesúviseli s čakaním na naloženie, vyloženie tovaru, či zo zákona danými bezpečnostnými pauzami. Žalobca mal problémy s vyúčtovaním finančných prostriedkov za pohonné hmoty a diaľničné poplatky. Žalovaný získal podozrenie, že mu predložil doklady, ktoré sa nevzťahujú ku konanej ceste, resp. nie sú vystavené za reálne plnenie nádrže. Postupne sa začali javiť cesty žalobcu ako stratové, pričom sa rozhodol, že žalobcovi nebude vyplácať dohodnutú mzdu,

resp. nepožadovať po istú dobu vrátenie už vopred vyplatených finančných prostriedkov späť. Vykonával cesty za žalobcu, pričom došiel k záveru, že jednotlivé cesty neboli také vysoké, ako ich prezentoval žalobca. Žalobca sa dňa 10.04.2009 domáhal pridelenia práce a v prípade neakceptovania žiadosti bude nútený rozviazať pracovný pomer, pričom nespomenul nevyplatenú mzdu. Žalobca nevyčkal na odpoveď a okamžite skončil pracovný pomer. Napriek tomu, že som žalobcom uvedený dôvod rozviazania pracovného pomeru nepovažoval za skutočný a právne relevantný, prijal jeho výpoveď, keďže už nemal záujem na jeho ďalšom zamestnávaní. Žalovaný ďalej nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nemal účet,

a preto mu boli finančné prostriedky na pohonné hmoty zasielané na jeho účet. Poukázal na to, že žiadne prostriedky vyplatené na osobný účet súkromnej osoby by nebolo možné preukázať ako daňové výdavky spojené so zabezpečením chodu firmy, čo by ho pripravilo o nemalé prostriedky, ktoré by bol nútený vyplácať len zo zisku. Ak sa dňa 26. 09.2008 nachádza na účte žalobcu transakcia „NAFTA“, je na žalobcovi, aby preukázal použitie týchto prostriedkov na nákup pohonných hmôt. Pri ostatných transakciách sa takýto popis nenachádza. Podľa výpisu z účtu žalobca mal dňa 02.02.2009 čerpať pohonné hmoty v Spišskom Podhradí, avšak podľa výkazu o prevádzke motorového vozidla, sa žalobca v uvedenom čase pohybovať niekde medzi Českou republikou a Nemeckom.

Žalobca podaním zo dňa 18.11.2011 špecifikoval žalovanú sumu, kde požaduje zaplatenie mzdy za mesiace december 2008 až apríl 2009 spolu vo výške 1.549,05 eura a náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, vo výške 663,88 eura. Zároveň požaduje náhradu stravného spolu vo výške 2.284,98 eura.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 3.12.2011 uviedol, že žalobca sa v SRN zdržal cca 18 dní a cestovné náhrady sa vypočítavajú podľa hodín a nie dní.

Žalobca podaním zo dňa 12.3.2014 uviedol, že k účtu má 2 karty, pričom prístup má aj jeho manželka, ktorá dňa 2.2.2009 vybral z účtu 30,- eur. Zároveň rozšíril žalobu o mzdu, ktorej zaplatenie požaduje a to za november 2008 vo výške 187,- eur, december až apríl 2009 v celkovej výške 1.611,70 eura a náhradu mzdy vo výške 569,88 eura. Taktiež upravil žalobu v časti stravného a to vo výške 1.413,20 eura.

Súd na pojednávaní dňa 17.3.2014 pripustil zmenu žaloby.

Podľa znaleckého posudku č. 3/2015 vyplýva, že dokladoch zo dňa 25.8.2008 a zo dňa 2.9.2008 2x sú originálne podpisy žalobcu.

4. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 69 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. účinný do 31.8.2009 (ďalej len ako „“) Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 134 ods. 1 - 5 Zákonníka práce, Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok (§ 120 ods. 4), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto

minimálnemu mzdovému nároku. Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 ods. 5, zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ uplatní v prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času.

Podľa § 13 ods. 1 - 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách účinného do 31.12.2008, pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma a) do 6 hodín vrátane, b) nad 6 hodín až 12 hodín, c) nad 12 hodín.

Základné sadzby stravného v cudzej mene ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií") vždy pre nasledujúci kalendárny rok tak, aby nadobudlo účinnosť 1. januára príslušného kalendárneho roka; v priebehu kalendárneho roka základné sadzby stravného v cudzej mene upraví ministerstvo financií, ak zmena úrovne cien vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách dosiahne od poslednej úpravy aspoň 10 %. Opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.6)

Základné sadzby stravného v cudzej mene podľa odseku 2 pre jednotlivé krajiny ustanoví ministerstvo financií na základe návrhu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí") vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných finančných štatistických údajov.

Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného, b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného, c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.

Stravné v cudzej mene za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie.

Podľa § 13 ods. 1 - 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách účinného 01.01.2009 do 30.06.2010, pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v eurách alebo v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma a) do 6 hodín vrátane, b) nad 6 hodín až 12 hodín, c) nad 12 hodín.

Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií") vždy pre nasledujúci kalendárny rok tak, aby nadobudlo účinnosť 1. januára príslušného kalendárneho roka; v priebehu kalendárneho roka základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene upraví ministerstvo financií, ak zmena úrovne cien vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách dosiahne od poslednej úpravy aspoň 10 %. Opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.6)

Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene podľa odseku 2 pre jednotlivé krajiny ustanoví ministerstvo financií na základe návrhu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo zahraničných vecí") vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov

Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných finančných štatistických údajov.

Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného, b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného, c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.

Stravné v eurách alebo v cudzej mene za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. V prípade leteckého spôsobu dopravy sa za rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 16).

Podľa § 36 ods. 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách účinného 01.01.2009 do 30.06.2010, zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.

Podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 625/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú na rok 2008 základné sadzby stravného v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, základné sadzby stravného v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách sa na rok 2008 ustanovujú v Česku vo výške 600,- Kč a v Nemecku 45,- eur.

Podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 606/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú na rok 2009 základné sadzby stravného v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, základné sadzby stravného v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách sa na rok 2008 ustanovujú v Česku vo výške 600,- Kč a v Nemecku 45,- eur.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca bol u žalovaného zamestnaný od 15.7.2008 ako vodič. Mzda bola dohodnutá vo výške 331,94 eura (10.000,- Sk) a dohodnutá dĺžka pracovného času 40 hodín. Listom zo dňa 20.4.2009 žalobca okamžite skončil u žalovaného pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy. Okamžité skončenie bolo žalovanému doručené dňa 4.5.2009. Žalovaný neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru neuplatnil na súde.

6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia čistej mzdy za november 2008 vo výške 187,- eur, december 2008 vo výške 284,94 eura, január 2009 vo výške 284,94 eura, február 2009 vo výške 284,94 eura, marec 2009 vo výške 284,94 eura a apríl 2009 vo výške 284,94 eura a náhradu mzdy vo výške 569,88 eura. Spolu vo výške 2.181,58 eura. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca vyplatil žalobcovi preddavok mzdu dňa 25.8.2008 vo výške 27.600,- Sk a dňa 2.9.2008 - 2x22.500,- Sk. Spolu 72.600,- Sk, čo predstavuje 2.409,88 eura. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že žalobcovi bola mzda v celej výške vyplatená. Žalobca síce spochybnil vyplatenú mzdu, keď uviedol, že sa nejedná o jeho podpis, avšak znaleckým posudkom, ktorý nespochybnil, bolo jeho tvrdenia vyvrátené. Pokiaľ neskôr tvrdil, že podpísal iba čistý doklad, tak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, a preto ho súd pokladal za účelové.

7. Žalobca si ďalej podanou žalobou uplatnil stravné za pracovné cesty v zahraničí celkovo vo výške 1.413,20 eura. Pokiaľ ide o cestu od 28.11.2008 - do 5.12.2008, tak žalobca si uplatnil náhradu za cestu v ČR za dni 29.11.2008 a 3.12.2008 a za dní 30.11.2008 až 3.12.2008 v SRN, t.j. 4x45,- eur. Zo záznamu o prevádzke však vyplýva, že žalobca prekročil hraničný prechod dňa 29.11.2008 až o 23.30 hod, t.j. patrí mu 25% zo základnej sadzby stravného, ktorá v ČR bola vo výške 600,- Kč, t.j. 150,- Kč. Dňa 30.11.2008 bol celý deň v ČR, t.j. patrí mu 600,- Kč. Dňa 1.12.2008 strávil viac hodín v SRN, a preto mu patrí 45,- eur. Dňa 2.12.2008 strávil viac hodín v ČR, a preto mu patrí 600,- Kč. Dňa 3.12.2008 strávil žalobca v ČR 11 hodín, a preto mu patrí 50% zo základnej sadzby stravného vo výške 300,- Kč. Spolu teda žalobcovi vznikol nárok na 1.050,- Kč a 45,- eur. Českú korunu na slovenskú korunu súd prepočítal podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Národnou bankou Slovenska k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta začala, t.j. 0,991 Kč za 1 SK, čo predstavuje sumu 1.059,54 Sk - 35,17 eura. Spolu teda žalobcovi vznikol nárok na stravné vo výške 80,17 eura. Žalovaný poskytol žalobcovi preddavok na mzdu, z ktorého po odrátaní mzdy za vyššie uvedené obdobie zostalo (2.409,88 eura - 2.181,58 eura) 228,30 eura. Žalobcovi bolo teda stravné za túto cestu vyplatené.

8. Pokiaľ ide o cestu od 9.12.2008 - do 15.12.2008, tak žalobca si uplatnil náhradu za cestu v ČR za dni 10.12.2008 a 14.12.2008, t.j. 2x 600,- Sk a za dní 11.12.2008 až 13.12.2008 v SRN, t.j. 3x45,- eur. Podľa záznamu o prevádzke žalobcovi patrí za deň 10.12.2008 stravné vo výške 600,- Kč, dňa 11.12.2008 a 12.12.2008 strávil viac hodín v SRN, a preto mu patrí stravné 2x 45,- eur a 13.12.2008 strávil 12 h v ČR, a preto mu patrí 50% zo základnej sadzby stravného vo výške 300,- Kč. Spolu teda žalobcovi vznikol nárok na 900,- Kč a 90,- eur. Českú korunu na slovenskú korunu súd prepočítal podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Národnou bankou Slovenska k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta začala, t.j. 0,994 Kč za 1,- Sk čo predstavuje sumu 905,43 Sk

- 30,05 eura. Spolu teda žalobcovi vznikol nárok na stravné vo výške 120,05 eura. Žalovaný poskytol žalobcovi preddavok na mzdu, z ktorého po odrátaní mzdy a stravného za cestu od 28.11.2008 - do 5.12.2008 zostalo (2.409,88 eura - 2.181,58 eura) 148,13 eura. Žalobcovi bolo teda stravné za túto cestu vyplatené.

9. Pokiaľ ide o cestu od 2.1.2009 - do 9.1.2009, tak žalobca si uplatnil náhradu za cestu v ČR za dni 3.1.2009 a 8.1.2009, t.j. 2x 600,- Sk a za dní 4.1.2009 až 7.1.2009 v SRN, t.j. 4x45,- eur. Podľa záznamu o prevádzke žalobcovi patrí za deň 3.1.2009 stravné vo výške 600,- Kč, dňa 4.1.2009 a 5.1.2009 strávil viac hodín v SRN, a preto mu patrí stravné 2x 45,-

eur a v dňoch 6.1.2009 a 7.1.2009 stravné v ČR, t.j. 2x 600,- Kč. Spolu teda žalobcovi vznikol nárok na 1.800,- Kč a 90,- eur. Českú korunu na euro súd prepočítal podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta začala, t.j. 26,88 Kč za 1 euro čo predstavuje sumu 66,96 eura. Spolu teda žalobcovi vznikol nárok na stravné vo výške 156,96 eura. Žalovaný poskytol žalobcovi preddavok na mzdu, z ktorého po odrátaní mzdy a stravného za cestu od 28.11.2008 - do 5.12.2008 a od 9.12.2008 - do 15.12.2008 zostalo (2.409,88 eura - 2.181,58 eura) 28,08 eura. Žalobcovi teda vznikol nárok na stravné vo výške 128,88 eura.

10. Pokiaľ ide o cestu od 19.1.2009 - do 24.1.2009, tak žalobca si uplatnil náhradu za cestu v ČR za dni 20.1.2009 a 23.1.2009, t.j. 2x 600,- Kč a za dní 21.1.2009 až 22.1.2009 v SRN, t.j. 2x45,- eur. Podľa záznamu o prevádzke žalobcovi patrí za deň 20.1.2009 stravné vo výške 600,- Kč, dňa 21.1.2009 a 22.1.2009 2x45,- eur. Spolu vo výške 131,65 eura. Nakoľko súd nemôže prekročiť návrh, pričom žalobcovi vzniklo za tuto cestu nárok na stravné 3x 45 eur + 600,- Kč v ČR, súd priznal žalobcovi iba uplatnenú sumu 131,65 eura.

11. Pokiaľ ide o cestu od 30.1.2009 - do 6.2.2009, tak žalobca si uplatnil náhradu za cestu v ČR za dni 31.1.2009 a 5.2.2009, t.j. 2x 600,- Kč a za dní 1.2.2009 až 4.2.2009 v SRN, t.j. 4x45,- eur. Podľa záznamu o prevádzke žalobcovi patrí za deň 1.2.2009 stravné vo výške 600,- Kč, za dní 2.2.2009 až 4.2.2009 - 3x 45,- eur a za deň 5.2.2009 stravné v ČR- 600,- Kč. Spolu teda žalobcovi vznikol nárok na 1.200,- Kč a 135,- eur. Českú korunu na euro súd prepočítal podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta začala, t.j. 26,88 Kč za 1 euro čo predstavuje sumu 44,64 eura. Spolu teda žalobcovi vznikol nárok na stravné vo výške 179,64 eura.

12. Pokiaľ ide o cestu od 9.2.2009 - do 19.2.2009, tak žalobca si uplatnil náhradu za cestu v ČR za dni 10.2.2009 a 18.2.2009, t.j. 2x 600,- Kč a za dní 11.2.2009 až 17.2.2009 v SRN, t.j. 7x45,- eur. Podľa záznamu o prevádzke žalobcovi nepatrí za deň 10.2.2009 stravné vo výške 600,- Kč, pretože tento deň strávil na hraničnom prechode Makov. Za dní 11.2.2009 až 17.2.2009 mu patrí stravné v SRN, t.j. 7x 45 eur. Dňa 18.2.2009 strávil 07:30 h v ČR, a preto mu patrí 50% zo základnej sadzby stravného vo výške 300,- Kč. Spolu teda žalobcovi vznikol nárok na 300,- Kč a 315,- eur. Českú korunu na euro súd prepočítal podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta začala, t.j. 28,13 Kč za 1 euro čo predstavuje sumu 10,66 eura. Spolu teda žalobcovi vznikol nárok na stravné vo výške 325,66 eura.

13. Pokiaľ ide o cestu od 23.2.2009 - do 25.2.2009, tak žalobca si uplatnil náhradu za cestu v ČR za dni 21.2.2009 a 24.2.2009, t.j. 4x 600,- Kč. Podľa záznamu o prevádzke vozidla sa pracovná cesta síce začala 20.2.2009, avšak k prekročeniu hraničného prechodu došlo až 23.2.2009. Žalobcovi patrí za deň 23.2.2009 stravné vo výške 600,- Kč a za deň 24.2.2009 25% zo základnej sadzby stravného vo výške 300,- Kč. Spolu teda žalobcovi vznikol nárok na 900,- Kč. Českú korunu na euro súd prepočítal podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta začala, t.j. 28,13 Kč za 1 euro čo predstavuje sumu 31,99 eura. Súd preto priznal žalobcovi stravné vo výške 31,99 eura.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal žalobcovi stravné celkovo vo výške 797,82 eura

15. Žalovaný vo svojich vyjadreniach tvrdil, že žalobcovi za celé obdobie trvania zamestnaneckého pomeru vyplatil za účelom mzdv a cestovných náhrad prostriedky celkom vo výške 10.088,- eura. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca za trvanie pracovného pomeru vyplatil žalovanému preddavok mzdu dňa 25.8.2008 vo výške 27.600,- Sk a dňa 2.9.2008 - 2x22.500,- Sk. Spolu 72.600,- Sk, čo predstavuje 2.409,88 eura. Na tieto preddavky na mzdy ako už vyššie bolo uvedené prihliadol. Žalovaný ďalej vyplatil žalobcovi mzdu vo výške 916,15 eura (27.600,- Sk), 1.154,22 eura (34.772,- Sk), 1.271,99 eura (38.320,- Sk), 300,- eur a 295,- eur. Pokiaľ ide o tieto platby súd sa stotožnil so žalobcom, že sa jedná o mzdu za júl vo výške 916,15 eura, za august vo výške 1.154,22 eura, za september vo výške 1.271,99 eura a za november 595,- eur. Súd vychádzal z tvrdenia žalobcu o ústnej dohode o mzde, ktorá mala zodpovedať počtu odjazdených kilometrov x 4,- Sk. K tomuto záveru súd dospel z toho dôvodu, že je nepravdepodobne, aby žalovaný vyplatil žalobcovi mzdu v takých výškach a táto zodpovedá počtu odjazdených kilometrov za dané obdobie. Žalobca za mesiac august mal odjazdených 8.693 km čo vynásobením 4,- Sk predstavuje vyplatených 34.772,- Sk. Za mesiac september žalobca odjazdil 9.580 km čo vynásobením 4 predstavuje vyplatených 38.320,- Sk. Podľa priložených záznamov o prevádzke vozidla žalobca za mesiac júl odjazdil iba 4.211 km, avšak podľa cestovného príkazu žalobca vykonal ešte od 15.7.2008 do 22.7.2008 cestu do SRN, čo by zodpovedalo žalobcom tvrdeným 6.898 km. Za november žalobca odjazdil 8.148 km čo pri dohodnutých 4,- Sk za kilometer predstavuje sumu 1.081,86 eura.

16. Pokiaľ ide o zvyšné sumy dňa 26.9.2008 vo výške 1.493,73 eura, dňa 21.10.2008 vo výške 331,94 eura, 7.1.2009 vo výške 300,- eur, dňa 23.1.2009 vo výške 100,- eur, dňa 30.1.2009 vo výške 1.000,- eur, dňa 6.2.2009 vo výške 300,- eur, dňa 11.2.2009 vo výške 700,- eur, dňa 17.2.2009 2x vo výške 200,- eur a dňa 24.2.2009 vo výške 50,- eur, tak v tejto časti žalovaný nepreukázal, aby sa jednalo o mzdu pre žalobcu. Z popisu transakcii tato skutočnosť nevyplýva. Súd nemá dôvod neveriť žalobcovi, že tieto prostriedky boli použité na nákup diaľničných známok a pohonných hmôt. Potvrdzuje to aj výpis z účtu žalobcu, napríklad dňa 23.10.2008, dňa 8.1.2009 a 9.1.2009 a vo februári 2009. Transakcia dňa 26.9.2008 dokonca obsahuje aj popis „NAFTA“. Ak by aj tieto prostriedky neboli použité na nákup pohonných hmôt, súd by nemohol ich započítať na mzdu žalobcu, keďže nárok oprávneného z pracovnoprávnych vzťahov nemôže zaniknúť započítaním.

17. Podľa cestovného príkazu na č.l. 137 - 138 bola správa o výsledku pracovnej cesty od 2.1.2009 do 9.1.2009 podaná dňa 9.1.2009, a preto sa žalovaný dostal v zmysle ustanovenia § 36 ods. 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách účinného 01.01.2009 do 30.06.2010 dňom 26.1.2009 do omeškania s úhradou sumy 128,88 eura do omeškania.

18. Podľa cestovného príkazu na č.l. 140 - 141 bola správa o výsledku pracovnej cesty od 19.1.2009

- do 24.1.2009 podaná dňa 24.1.2009, a preto sa žalovaný dostal v zmysle ustanovenia § 36 ods. 8

zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách účinného 01.01.2009 do 30.06.2010 dňom 9.2.2009 do omeškania s úhradou sumy 131,65 eura.

19. Podľa cestovného príkazu na č.l. 143 - 144 bola správa o výsledku pracovnej cesty od 30.1.2009

- do 6.2.2009 podaná dňa 6.2.2009 (chybne je uvedený dátum 5.2.2009), a preto sa žalovaný dostal v zmysle ustanovenia § 36 ods. 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách účinného 01.01.2009 do 30.06.2010 dňom 23.2.2009 do omeškania s úhradou sumy 179,64 eura.

20. Podľa cestovného príkazu na č.l. 146 - 147 bola správa o výsledku pracovnej cesty od 9.2.2009

- do 19.2.2009 podaná dňa 19.2.2009, a preto sa žalovaný dostal v zmysle ustanovenia § 36 ods. 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách účinného 01.01.2009 do 30.06.2010 dňom 6.3.2009 do omeškania s úhradou sumy 325,66 eura.

21. Podľa cestovného príkazu na č.l. 150 - 151 bola správa o výsledku pracovnej cesty od 23.2.2009

- do 25.2.2009 podaná dňa 25.2.2009, a preto sa žalovaný dostal v zmysle ustanovenia § 36 ods. 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách účinného 01.01.2009 do 30.06.2010 dňom 12.3.2009 do omeškania s úhradou sumy 31,99 eura.

22. Vzhľadom na omeškanie žalovaného zaviazal ho súd na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške uplatnenej žalobcom, ktorá neprekročila zákonný úrok z omeškania, t.j. 6,5% ročne zo sumy 128,88 eura od 26.1.2009 do zaplatenia, zo sumy 131,65 eura od 9.2.2009 do zaplatenia, zo sumy 179,64 eura od 23.2.2009 do zaplatenia, zo sumy 325,66 eura od 6.3.2009, zo sumy 31,99 eura od 12.3.2009 do zaplatenia.

23. Súd nevykonal navrhnutý výsluch účtovníčky, keďže súd nepokladal za účelný. Jednotlivé zahraničné cesty neboli medzi účastníkmi sporné a pokiaľ ide o vyúčtovanie ciest, tak súdu postačovali údaje nachádzajúce sa v spise.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 797,82 eura zo sumy 3.834,03 eura, teda v rozsahu 20,81% a žalovaný vo zvyšných 79,19%. Úspech žalovaného, ktorý prevyšuje úspech žalobcu je 58,38%. Žalovanému teda vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,38%. O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).