Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cb-42-2014.pdf
PDF · 102.99 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
TO-7C/99/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom v Prahe, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, IČO: 26429705, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanému Y. K., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, o zaplatenie 329,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 329,-€ od 30.04.2011 do zaplatenia zastavuje.
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
(1) Žalobca sa podanou žalobou podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu domáha proti žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy 329,- €, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 329,- € od 30.04.2011 do zaplatenia, zákonného 6% ročného úroku zo sumy 329,- € od 14.7.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 1,10 € a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 4.10.2010 na zmenkovú sumu 329,- €, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 30.4.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená dňa 4.10.2010 (dátum vystavenia) na sumu 329,- €, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 30.4.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu" indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. (2) Konanie sa začalo dňa 17.4.2014 na Okresnom súde Topoľčany. Okresný súd Topoľčany vec dňa 2.5.2014 postúpil tunajšiemu súdu z dôvodu miestnej príslušnosti. Spis bol tunajšiemu súdu doručený dňa 16.6.2014. (3) Žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril. (4) Žalobca písomným podaním zo dňa 21.12.2015, doručeným súdu dňa 22.12.2015 vzal žalobu v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia zmenkového úroku 0,19% denne späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Zmenkový úrok si v konaní uplatňuje len vo výške 0,06% denne. (5) Písomným podaním zo dňa 14.7.2016, doručeným súdu dňa 14.7.2016 ospravedlnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu neúčasť na pojednávaní a uviedol, že považuje postup súdu, ktorý vytýčil ústne pojednávanie ako nesprávny. Poukázal na čl. 4 a čl. 5 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 s tým, že podľa neho nie sú splnené podmienky nariadenia ústneho pojednávania, pretože to nie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu. Súd mal nariadiť pojednávanie formou uznesenia a toto uznesenie aj riadne odôvodniť. (6) Vzhľadom k tomu, že sa žalobca a jeho právny zástupca a žalovaný nedostavili na pojednávanie, hoci naň boli riadne predvolaní, svoju neúčasť navrhovateľ a jeho právny zástupca ospravedlnili a nežiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vec prejednal v ich neprítomnosti. (7) Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu, najmä návrhu, zmenky, tlačiva C, uznesenia o prerušení konania, odvolania, uznesenia KS v Trenčíne a čiastočného späťvzatia návrhu. Z vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav. (8) Žalobca je indosatár zmenky vystavenej v Topoľčanoch dňa 4.10.2010 na zmenkovú sumu 329,- €, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť pri predložení na rad pôvodného zmenkového veriteľa Pohotovosť s.r.o., so sídlom v Bratislave sumu 329,- € a zmenkový úrok 0,25% denne od 30.4.2011. Miesto splatnosti zmenky je v sídle pôvodného zmenkového veriteľa. Na zmenke sú doložky „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza indosament, ktorým bola zmenka prevedená pôvodným zmenkovým veriteľom ako indosantom na žalovaného ako indosatára. (9) Súdu je z jeho činnosti známe, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako veriteľ uzatvára veľké množstvo spotrebiteľských zmlúv o úvere, ktoré sú zabezpečené blankozmenkami vystavenými spotrebiteľmi na rad veriteľa. V týchto zmenkách je ustanovený zmenkový úrok vo výške 0,25% denne (t.j. 91,25% ročne). Zmenky obsahujú v pravom hornom rohu číslo prestavujúce číslo zmluvy o úvere, plnenie z ktorej zmenky zabezpečujú. (10) Zmenka predložená žalobcom zabezpečuje plnenie zo zmluvy o úvere uzavretej medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a žalovaným číslo 402400504. (11) Súd pri vykonávaní dôkazov vychádzal zo zásady upravenej v § 295 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, podľa ktorej súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz a vykonal aj iné dôkazy, ako navrhli strany sporu. Súd vykonanie týchto dôkazov považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Dokazovanie bolo vykonané na pojednávaní, obe strany mali možnosť vyjadriť sa k obsahu dôkazných prostriedkov. (12) Podľa čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového (ďalej len „ZZŠ“) v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. (13) Podľa čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom). (14) Podľa čl. I. § 17 ods. 1, ods. 2 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. (15) Podľa čl. I. § 34 ods. 1 ZZŠ zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť. (16) Podľa čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. (17) Podľa čl. I. § 75 ZZŠ Vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
(18) Podľa čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. (19) Podľa čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá citovaného Nariadenia Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. (20) Podľa § 4 ods. 6, 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom 7.11.2008 v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom. (21) Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov. (22) Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. (23) Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. (24) Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (25) Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. (26) Podľa § 145 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. (27) Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. (28) Súd sa v prvom rade zaoberal námietkami žalobcu spočívajúcimi v tom, že vo veci nemalo byť nariadené pojednávanie a konanie malo byť písomné, respektíve v tom, že ak súd vo veci nariadil pojednávanie, mal to urobiť odôvodneným uznesením. Ustanovenie čl. 5 ods. 1 Nariadenia uvádza, že konanie je síce v zásade písomné, ale ak to považuje súd za potrebné, možno nariadiť ústne pojednávanie. Súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie, pretože vo veci bolo potrebné vykonať dokazovanie na objasnenie skutkového stavu. Spôsob a rozsah vykonávania dôkazov určuje výlučne súd (čl. 9 Nariadenia). Vzhľadom k tomu, že súd ako najvhodnejší a zároveň najspravodlivejší spôsob vykonania dôkazov považoval ich vykonanie na pojednávaní, kde majú strany bezprostrednú možnosť k dôkazom sa vyjadriť a zároveň aj reagovať na vyjadrenia druhej procesnej strany, nariadil vo veci pojednávanie V zmysle čl. 19 Nariadenia sa konanie riadi procesným právom slovenským, preto nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie uznesením. (29) V časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 329,- € od 30.4.2011 do zaplatenia súd konanie zastavil, pretože v tejto časti vzal žalobca žalobu späť. Prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby by bol právne neúčinný, pretože k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním vo veci. (30) Následne sa súd zaoberal vecnými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie o veci samej. V zmysle čl. I § 17 ods. 2 ZZŠ súd musel skúmať aj vlastný vzťah žalovaného k vystaviteľovi zmenky. Citované zákonné ustanovenie má procesný charakter (upravuje postup súdu v konaní, v ktorom sa uplatňuje právo na priznanie plnenia zo zmenky). Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým bolo toto ustanovenie
do ZZŠ s účinnosťou od 23.12.2015 doplnené, neobsahuje v čl. II prechodné ustanovenia. Preto sa toto nové ustanovenie použije aj na toto konanie. Z uvedeného dôvodu súd vykonal dokazovanie aj oboznámením zmluvy o úvere, plnenie z ktorej bolo zabezpečené zmenkou. (31) Z predloženej zmenky považuje súd za preukázané, že žalobca sa domáha proti žalovanému práva zo zmenky, ktorá bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok úveru poskytnutého spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. žalovanému ako spotrebiteľovi. Zmenka bola indosovaná spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. na žalobcu. (32) Zmenka je cenným papierom, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a v čase uvedenom v zmenke určenú sumu. Dlžník zo zmenky môže podľa zákona podať námietku proti majiteľovi zmenky, ak však bola zmenka prevedená, môže podať v zásade námietky týkajúce sa právneho vzťahu s pôvodným majiteľom proti novému majiteľovi len ak ten pri nadobúdaní zmenky konal v zlej viere alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou. To však neplatí, ak vznikol záväzok dlžníka v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V takom prípade môže majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom a súd v konaní musí na také skutočnosti prihliadnuť ex offo, aj ak by námietky vznesené neboli. (33) V zmenke bol na základe dohody o vyplnení zapísaný zmenkový úrok 0,25% denne zo sumy vyplnenej do zmenky, čo súd považuje za rozporné s dobrými mravmi a za dojednanie vychádzajúce z neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Zmenkový úrok vo výške 91,25% ročne súd považuje za taký, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzal pritom z toho, že z povahy zmenky, ktorá je zmenkou zabezpečovacou, vyplýva, že úrok má mať funkciu sankcie sa omeškanie dlžníka so splácaním dlžnej sumy veriteľovi. Má teda rovnakú funkciu ako zákonný úrok z omeškania. Zákonný úrok z omeškania v čase začatia úročenia zmenky bol vo výške 9% ročne. Dohodnutý zmenkový úrok ho prevyšuje viac ako 10-násobne. Takýto úrok je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti a je neprimeraným plnením a obchádzaním zákona. Právny úkon, ktorý obchádza zákon, je neplatný. (34) Súd nespochybňuje, že zmenkové právo je založené na formálnosti zmenkových vzťahov, avšak táto formálnosť nesmie v nijakom prípade spôsobovať bezdôvodnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v prospech jednej strany, v tomto prípade majiteľa zmenky. Takisto súd nespochybňuje, že je založené na autonómnej vôli subjektov zmenkového práva, avšak aj tu je potrebné dbať na ochranu práv účastníkov právneho vzťahu vyplývajúcu z iných skutočností (z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, z verejného záujmu a pod.). Zmenka môže byť uplatnená medzi subjektmi, ktoré zo svojej povahy nie sú subjektmi rovnými. Takým prípadom môže byť aj vystavenie zmenky spotrebiteľom ako zabezpečovacieho prostriedku na zabezpečenie svojho záväzku voči veriteľovi - dodávateľovi. Je potrebné inak posudzovať zmenkový právny vzťah v prípade, keď sú na oboch jeho stranách rovnocenné subjekty (napríklad podnikatelia) a keď je na jednej strane subjekt silnejší (veriteľ, majiteľ zmenky) a na druhej subjekt slabší (dlžník, spotrebiteľ). Výkon práv majiteľa zmenky (hoci v súlade so zákonom zmenkovým a šekovým) môže neprimerane zasiahnuť do práv zmenkového dlžníka - spotrebiteľa. (35) V posudzovanej veci je nepochybné, že žalovaný uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. s tým, že jeho záväzok bol zabezpečený blankozmenkou, ktorá bola neskôr indosovaná na žalobcu. Spoločnosť Pohotovosť s.r.o. je podnikateľom, predmetom činnosti ktorého je poskytovanie úverov. Musela teda poznať všetky okolnosti uzatváraného právneho vzťahu i zmenkové právo. Z vlastnej činnosti je súdu známe, že indosácia blankozmeniek vystavených spotrebiteľmi na rad spoločnosti Pohotovosť s.r.o. na žalobcu nie je pre pôvodného zmenkového veriteľa výnimočná, z množstva žalobcom podaných návrhov na začatie konania vyplýva, že ju vykonáva systematicky. Táto skutočnosť vyvoláva pochybnosti o skutočnom účele indosácie zmenky. Došlo ňou totiž k významnej ujme na právach spotrebiteľa, ktorý nemohol až do 22.12.2015 vznášať kauzálne námietky týkajúce sa pôvodného právneho vzťahu so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. voči novému majiteľovi zmenky. Pritom dojednanie zmenkového úroku vo výške takmer 100% ročne je okolnosťou, ktorú by dlžník - spotrebiteľ mohol voči veriteľovi - dodávateľovi namietať. Takýmto spôsobom mohol veriteľ v spotrebiteľských právnych vzťahoch obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a fakticky znemožniť spotrebiteľovi brániť sa proti neprijateľným (nekalým) podmienkam v spotrebiteľských zmluvách, ak si voči spotrebiteľovi vymieni zabezpečenie plnenia zo zmlúv zmenkou, čo súd považuje za neprípustné. (36) Výkon takého právneho úkonu, hoci v súlade s právom, ktorý by bol zároveň (na podklade iného právneho predpisu) úkonom protiprávnym, nemôže požívať ochranu súdu (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nie je možné akceptovať výlučne formalistický výklad práva, ak by sa takým spôsobom odôvodňovala zrejmá nespravodlivosť. Zmenkové právo pre svoju formálnosť neumožňovalo poskytnúť
účastníkovi právneho vzťahu takú ochranu, ktorá by mu patrila podľa iných právnych predpisov (na ochranu spotrebiteľa). Táto formálnosť je potom ľahko zneužiteľná na dosiahnutie nedôvodného zisku podnikateľského subjektu, ktorý sa stane majiteľom zabezpečovacej zmenky vystavenej spotrebiteľom. Na základe ustanovení o ochrane spotrebiteľa by mu takýto zisk nepatril (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka), na základe zmenkového práva by však nebolo možné ani len posúdiť, či mu taký zisk patrí alebo nie a súd by mu ho musel priznať. Podľa názoru súdu je preto potrebné v zmenkových právnych vzťahoch, v ktorých je zo všetkých okolností zrejmé, že ich subjektom je na jednej strane subjekt, ktorý bol v pôvodnom (kauzálnom) právnom vzťahu spotrebiteľ, vykladať zákon takým spôsobom, aby spotrebiteľ nebol ukrátený na svojich právach, ktoré mu priznáva jednak európska legislatíva (napr. smernica č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), ale aj vnútroštátne právne predpisy, do ktorých je európske právo transponované (napr. Občiansky zákonník, Zákon o spotrebiteľských úveroch, Zákon o ochrane spotrebiteľa a pod.). Len taký výklad zákona totiž bude v súlade s požiadavkou vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorá je zakotvená okrem iného aj v Zmluve o fungovaní Európskej únie (čl. 169). Je zrejmé, že tieto skutočnosti si uvedomil aj zákonodarca, keď zákonom č. 438/2015 Z.z. novelizoval ustanovenia predpisov zmenkového práva. (37) Uzavretie zmluvy o úvere s dohodnutou úrokovou sadzbou 0,25% denne (takmer 100% ročne) súd považuje za neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi. Zmluva o úvere, v ktorej dohodnutá odplata (úrok) alebo sankcia (úrok z omeškania) prevyšuje obvyklú odplatu za obdobné typy úverov, respektíve zákonnú sankciu za riadne a včasné neplnenie niekoľkonásobne, nemôže byť platným právnym úkonom. Ak vystavená zmenka zabezpečuje plnenie zo zmluvy, ktorá je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná, dopadá táto neplatnosť aj na vystavenú zmenku. (38) Absolútna neplatnosť dopadá na celú zmenku, na právny vzťah účastníkov pôsobí ex tunc (od počiatku) a nie je možné konvalidovať ju tým, že žalobca si uplatní plnenie len časti tohto (neplatného) dojednania. Skutočnosť, že žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19% denne vzal späť, nekonvaliduje neplatnosť zabezpečeného právneho úkonu. Zmenkový prejav účastníkov je neplatný v celom rozsahu, preto nie je možné žalobcovi priznať ani znížený zmenkový úrok 0,06% denne. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol. (39) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak z dôvodu, že žalovaný bol síce v konaní procesne úspešný, ale nárok na náhradu trov konania si neuplatnil a z procesného spisu mu vznik žiadnych trov nevyplýva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.