Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8C/10/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanej: H. D., X.. XX.XX.XXXX, L. Š. XXXX/XX, V., o zaplatenie 2 118,98 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 70 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 22.06.2016 do zaplatenia zastavuje.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 868,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 22.12.2015 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 10 eur, ktoré sú splatné vždy do 25. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že nezaplatenie niektorej splátky riadne a včas má za následok splatnosť celého plnenia.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.01.2016, sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2 118,98 eur s príslušenstvom, titulom nesplateného spotrebiteľského úveru.

Návrh odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 22.12.2011 zmluvu o pôžičke č. 7103286, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička v celkovej sume 3 750 eur, ktorú mala odporkyňa splácať v pravidelných 60-tich mesačných splátkach po 62,50 eur. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas (v súlade so zmluvou a podmienkami), preto žalobca listom zo dňa 19.01.2013 označeným ako predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo a žiadal, aby celkovú istinu vo výške 3 182,75 eur zaplatila najneskôr do 3 dní od doručenia tejto upomienky. Uvedená zásielka bola žalovanej doručená dňa 24.01.2013.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 29.02.2016 (č.l. 19) vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 298,68 eur späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Na základe uvedeného čiastočného späťvzatia tunajší súd uznesením č.k. -25 zo dňa 18.06.2016 konanie v späťvzatej časti v zmysle § 96 ods. 1, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016, zatavil. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2016.

2. Riadne predvolaný žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil písomne v podaní doručenom súdu dňa 15.07.2013 a požiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. V uvedenom podaní, doručenom súdu pred prvým pojednávaním vo veci, zároveň žalobca vzal podanú žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 70 eur s príslušenstvom späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti

zastavil, s odôvodnením, že v tomto čiastočnom späťvzatí súd zohľadnené platby žalovanej zaplatené pred podaním žaloby ako aj počas súdneho konania.

Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len Civilný sporový poriadok) účinného od 01.07.2016, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

S poukazom na uvedené čiastočne späťvzatie žaloby a citované zákonné ustanovenie, súd konanie v späťvzatej časti zastavil v I. výroku tohto rozsudku

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä zmluvou o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 22.12.2011, predžalobnou upomienkou, prehľadom splátok a úhrad žalovanej, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 14.07.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníčkou dňa 22.12.2011 zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 7103286, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 2 000 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v 60-tich mesačných splátkach. V samotnom texte zmluvy, ktorý žalovaná podpísala nie je uvedený výška splátky. Až na rubovej strane predmetnej zmluvy, je v tabuľkovom prehľade uvedené že pri pôžičke 2 000 eur a splatnosti 60 mesiacov je výška splátky 62,50 eur. Obdobne sa v samotnom texte zmluvy, podpísaným žalovanou neuvádza ani údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ktorou bola pôžička úročená ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN); tieto sú tiež uvedené až v tabuľke na rubovej strane zmluvy, z ktorej tabuľky vyplýva, že RPMN pri pôžičke vo výške 2 000 eur a splatnosťou 60 mesiacov je 32,13 %.

Zároveň sa v zmluve neuvádza ani údaj o tom, akú celkovú sumu mala žalovaná veriteľovi vrátiť.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky žalobcu (ďalej len VOP).

Žalobca písomným podaním zo dňa 19.01.2013, označeným ako predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo a zároveň ju vyzval, aby celkovú istinu vo výške 3 182,75 eur uhradila obratom, najneskôr však do troch dní od doručenia upomienky, ktorá jej podľa predloženej fotokópie doručenky bola doručená dňa 24.01.2013.

Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná za obdobie od 16.01.2012 24.11.2015 (t.j. do začatia súdneho konania) splatila žalovanému celkovo sumu 872 eur.

Žalovaná k vyššie špecifikovanému čiastočnému späťvzatiu uviedla, že už zaplatila aj ďalšiu splátku vo výške 10 eur. Tieto splátky poukazuje na základe trvalého príkazu na úhradu, ktorý na pojednávaní predložila súdu k nahliadnutiu. Touto formou (trvalým príkazom) už predmetný záväzok spláca , ako to vyplýva aj z predloženého prehľadu splátok. K samotnej zmluve o pôžičke žalovaná uviedla, že ju uzavrela ako fyzická osoba, nikdy nebola podnikateľom a peniaze použila na splátky iných pôžičiek. Spočiatku pôžičku riadne splácala, prestala po rozvode manželstva, nakoľko už jej to finančne nevychádzalo. Zaplatila 8 splátok po 62,50 eur a potom neskôr splácala po tých 20 - resp. 10 eur, ako jej to vyšlo. Uviedla, že v prípade, ak by ju súd zaviazal na zaplatenie nejakej sumy, túto nie je schopná zaplatiť jednorázovo, preto žiadala o povolenie splátok po 10 eur mesačne. Žiadosť o povolenie splátok odôvodnila tým, že jej príjem je 650 eur mesačne v čistom. V spoločnej domácnosti žije s dvoma deťmi, a to vo veku 10 rokov, ktoré navštevuje ZŠ a vo veku 18 rokov, ktoré teraz skončilo 3. ročník strednej školy. Žijú v mestskom byte, kde platí nájom 220 eur mesačne, za elektrinu 26 eur mesačne, plyn 17 eur štvrťročne.

4. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.05.2014 (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1- 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 - 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení pltnom do 31.12.2012 (ďalej len zák. č. 129/201 Z.z.), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2, písm. f ), písm. i), písm. j), písm. k), písm. x) zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: (f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, (i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, (j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, (k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, (x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23.

Podľa § 11 ods.1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., kontrolu dodržiavania povinností ustanovených týmto zákonom vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia, ak osobitný zákon neustanovuje inak; toto ustanovenie sa nevzťahuje na vedenie registra veriteľov.

5. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, súd právny vzťah, založený predmetnou zmluvou o poskytnutí pôžičky, posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keďže túto zmluvu uzavrel žalobca ako veriteľ resp. dodávateľ, ktorý pri jej uzavretí konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná - fyzická osoba ako spotrebiteľka, ktorá pri uzavretí zmluvy nekonala v rámci obchodnej či podnikateľskej činnosti.

Z formy a obsahu zmluvy je zároveň zrejmé, že ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára i obchodné podmienky (ako súčasť zmluvy s drobnými písmenami) mal žalobca vopred pripravené a dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, pričom žalovaná obsah zmluvy i všeobecných podmienok nemohla ovplyvniť ani neovplyvnila (čo vyplýva z ich formy). S poukazom na vyššie uvedené, je nevyhnutné právny vzťah medzi stranami posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý stanovuje špecifické náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 cit. zák.) a pre jej platnosť kogentne vyžaduje písomnú formu s následkom neplatnosti právneho úkonu pri jej nedodržaní.

Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv a zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka a je formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že návrh bol z časti podaný dôvodne. Na základe písomnej zmluvy o pôžičke č. 7103286 zo dňa 22.12.2011 žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 2 000 eur.

Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

Súd preskúmal predmetnú úverovú zmluvu z hľadiska dodržania náležitostí v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zistil, že v samotnom texte úverovej zmluvy nie sú uvedené náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 písm. f), písm. k) a písm. x) zákona č. 129/2010 Z. z. V zmluve o úvere totiž absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru, ktorý musí byť presne určený a to uvedením konkrétneho dátumu alebo iným spôsobom, ktorým bude nesporne a jednoznačne určiteľný - vypočítateľný dátum splatnosti poslednej splátky, čo v tomto prípade nebolo splnené. Na splnenie tejto povinnej náležitosti nepostačuje len to, že v niektorých prípadoch je možné vypočítať si dátum konečnej splatnosti z obsahu celej úverovej zmluvy, keďže zákonodarca v citovanom ustanovení výslovne vyžaduje, aby údaj o konečnej splatnosti bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený ako jej samostatná náležitosť. Zároveň v predmetnej úverovej zmluve absentuje aj uvedenie sumy, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je navzdory odchylnosti takejto (úpravy úročenia spotrebiteľských úverov od úročenia úverov všeobecne) práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Zároveň v zmluve nie je uvedený ani názov a adresa príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 citovaného zákona.

Dôsledkom absencie uvedených, zákonom vyžadovaných náležitostí je, že predmetnú pôžičku v zmysle § 11 ods. 1, písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ na základe predmetnej zmluvy nemôže od odporkyne ako spotrebiteľa požadovať žiadne úroky a poplatky.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 2 000 eur, a nie ako tvrdil v podanej žalobe v sume 3 750 eur. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 14.07.2016 (č.l. 36) vyplýva, že predmetom konania je zaplatenie dlžnej istiny 1 820,30 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že poskytnutú pôžičku je v zmysle vyššie uvedeného, potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, súd podanej žalobe vyhovel iba v časti rozdielu medzi uplatnenou istinou pôžičky (1 820,30 eur) čo podľa žalobcu predstavuje celkovú dlžnú sumu úveru. Od tejto čiastky súd odpočítal doposiaľ žalovanou celkovo splatenú sumu (872 eur), ktorá vyplýva z prehľadu splátok a úhrad (č.l. 11) a ďalšou sumou 80 eur, zaplatenou žalovanou. Výsledná suma tak predstavuje 868,30 eur a vo zvyšku podaný návrh ako nedôvodný zamietol. Súd zároveň neprihliadal na započítanie splátok žalovanej vykonané žalobcom aj na úroky či poplatky, z dôvodu, že tieto boli účtované bez právneho dôvodu, keďže pôžičku je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd zároveň žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z dlžnej sumy aj úroky z omeškania vo výške určenej podľa predpisov občianskeho práva a to odo dňa nasledujúceho po zaplatení poslednej čiastočnej úhrady zo strany žalovanej zo dňa 21.12.2015, keďže žalobca v písomnom podaní zo dňa 14.07.2016 uviedol, že berie späť podaný návrh v časti o zaplatenie sumy 70 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania, ktorý však bližšie nešpecifikoval.

S poukazom na žiadosť žalovanej, odôvodnenú jej súčasnou sociálnou a finančnou situáciou, súd povolil žalovanej dlžnú sumu splácať žalobcovi v mesačných splátkach vo výške 10 eur, pod následkom straty výhody splátok v prípade ich nedodržania.

6. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia sumy 2 118,98 eur. V priebehu konania vzal podanú žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 298,68 eur späť, pričom toto späťvzatie nezavinila svojím správaním žalovaná. Písomným podaním doručeným súdu dňa 15.07.2015 vzal žalobca podanú žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 70 eur, v dôsledku čiastočných úhrad žalovanej, z prehľadu týchto úhrad však vyplýva, že uvedenú sumu 70 eur celú zaplatila žalovaná pred začatím súdneho konania, keďže žaloba bola súdu doručená 15.01.2016 t.j. ani v tejto časti nemožno dospieť k záveru, že zastavenie konania zavinila žalovaná. Následne súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 868,30 eur s príslušenstvom. Z uvedeného vyplýva, že v konaní bola úspešnejšia žalovaná, ktorej však podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, preto jej súd ich náhradu ani nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.