Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Sa-18-2022.pdf
PDF · 111.44 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/18/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: U. Z., nar. X.X.XXXX, bytom Z. I., X. XXXX/XXX, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Kutuzovova 98, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. S.-XX-X/XXXX-OdSP zo dňa 2. marca 2022,
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.) Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia, ktorým bolo rozhodované o jeho nároku na náhradu na služobnom plate po skončení práceneschopnosti za obdobie od XX.XX.XXXX a to v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý utrpel. 2.) Žalobca mal za to, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných právnych noriem upravujúcich nárok na dávku úrazového zabezpečenia na zistený skutkový stav. Podľa jeho názoru právne posúdenie veci žalovaným nemá oporu v ust. § 21 ods.1 a nasledujúcich zákona č. 328/2002 Z.z. ( ďalej len zákon). 3.) Poukázal na to, že z gramatického výkladu ustanovenia § 21 ods. 1 zákona vyplýva určenie výšky náhrady, pričom je rozhodujúca suma invalidného výsluhového dôchodku, ktorá vyplýva z ust. § 29 a nasl. zákona č. 114/1998 Z.z. a suma služobného platu, ktorý dosiahol pred skončením služobného pomeru. Mal za to, že samotným účelom náhrady za stratu na služobnom plate je vyrovnanie rozdielov medzi služobným platom, ktorý bol poberaný pred skončením služobného pomeru a výškou invalidného výsluhového dôchodku a to až do doby kedy nenastane u poškodeného podstatná zmena pomerov v zmysle ust. § 28 zákona. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XSžso/XX/XXXX a XSžso/XX/XXXX, pričom trval na tom, že závery obsiahnuté v týchto rozhodnutiach dopadajú aj na jeho právnu vec, pretože sa v nich analogicky rozhoduje o určovaní výšky náhrady za stratu na zárobku. Zdôraznil, že z ust. § 28 ods.2 písm. b) zákona vyplýva, že zo zmeny pomerov poškodeného je vylúčené zvýšenie invalidného výsluhového dôchodku priznaného do 30.06.2002, pričom je nepochybné, že mu bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. ( podľa predpisov platných do 30.6.2002) odo dňa XX.X.XXXX. 4.) Záverom zdôraznil, že z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný rozhodol o jeho dávke úrazového zabezpečenia v rozpore so zákonom č. 328/2002 Z.z., nakoľko u neho za posudzované obdobie nedošlo k podstatnej zmene pomerov. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby boli obe rozhodnutia správnych orgánov ( tak odvolacieho orgánu ako správneho orgánu I. stupňa) zrušené a vec im bola vrátená na ďalšie konanie.
5.) Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení trval na tom, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V podrobnostiach odkázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. Uviedol, že ust. § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. aplikoval správne. Pokiaľ ide o ustanovenie § 28 zákona, na ktoré sa žalobca odvoláva tak, zdôraznil, že jeho aplikácia by prichádzala do úvahy iba v prípade, ak by bolo v minulosti o nároku žalobcu meritórne rozhodnuté, pričom nové rozhodnutie by vychádzalo zo skutkových okolností, ktoré sa postupom času zmenili. Takáto situácia však v žalobcovej veci nenastala. V závere žalovaný citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III ÚS 357/2016 zo dňa 7.6.2016, v zmysle ktorého „sa rozhodnutie nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“. 6.) Žalobca v nadväznosti na uvedené v následnom písomnom vyjadrení uviedol, že trvá na tom, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, vyjadrenia žalovaného za účelové. Zopakoval, že pri rozhodovaní v jeho veci došlo k nesprávnej aplikácii § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.. Považoval za chybu, že zákonne vyplácaný invalidný dôchodok je považovaný z príjem, pričom takýto pojem toto zákon nepozná. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. je pre určenie náhrady určujúca výška priznaného dôchodku a nie valorizovaného dôchodku. Poukázal na to, že mu bol invalidný výsluhový dôchodok priznaný z platu dosiahnutého pred skončením služobného pomeru. Podstatná je výška priznaného invalidného dôchodku, zmenu vo výške vyplácaného invalidného dôchodku rieši ust. § 28 zákona. Ak žalovaný pri určovaní výšky náhrady prihliada na akúkoľvek zmenu vo výške vyplácaného invalidného výsluhového dôchodku tak koná v rozpore s ust. § 28 ods.1 v znení zákona č. 328/2002 Z.z. v znení do 30.4.2013 ako aj § 28 ods. 2 v znení tohto zákona od 01.05.2013. Záverom upozornil na to, že gestorom zákona je aj samotný žalovaný. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 56/01, podľa ktorého rozhodnutie správneho orgánu musí uviesť relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Žiadal, aby žalovaný predložil vlastné metodické usmernenia pri určovaní výšky náhrady škody v odškodňovacom procese podľa tretej časti zák. č. 328/2002 Z.z.. 7.) Žalovaný sa následne písomne vyjadril s tým, že metodické usmernenia neboli podkladom pre jeho rozhodovanie ( resp. rozhodovanie prvostupňového správneho orgánu). Pri rozhodovaní bolo vychádzané len zo zákona ako všeobecne záväzného právneho predpisu. Súčasne došlo k náležitému aplikovaniu na danú právnu vec. Žiadal preto správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 8.) Správny súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa žalobca, ktorý jeho nariadenie nežiadal nezúčastnil, predvolanie na pojednávanie si neprevzal v odbernej lehote a preto došlo k náhradnému doručeniu. Zástupca žalobcu pred súdom zopakoval argumentáciu, ktorá je obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia a je aj obsahom písomných podaní žalovaného v konaní pred správnym súdom. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a vyjadrení zástupcu žalobcu na nariadenom pojednávaní dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne. 9.) Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca utrpel ako príslušník práporu Mierových síl Organizácie spojených národov dňa 09.05.1997 pracovný úraz, keď ako šofér automobilu zn. Mercedes čistil kontakty na akumulátorovej batérii, pričom došlo ku skratu a výbuchu s roztrhnutím prednej časti krytu batérie. Úlomok tohto krytu zasiahol pravé oko žalobcu a spôsobil mu poranenie s vytrhnutím a prolapsom dúhovky, traumatickou kataraktou a vypadnutím šošovkových hmôt, prolapso s vypadnutím sklovca, krvácaním do sklovca a prednej komory s odchlípením a prolapsom sietnice s tržnou ranou spojovky. Podľa správy o vyšetrení a prejednaní úrazu č. XXXX-XX/XX zo dňa 23.05.1997 sa jedná o pracovný úraz, za ktorý zodpovedá vojenská správa v plnom rozsahu. Podľa rozhodnutia nemocničnej vojenskej lekárskej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX bola žalobcovi stanovená zdravotná kvalifikácia - trvale neschopný vykonávať vojenskú službu. Žalobca bol prepustený zo služobného pomeru podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 76/1959 Zb. dňom XX.XX.XXXX. 10.) Podľa zápisnice o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia K. č. XX/XXXX zo dňa 26.8.2010 je žalobca uznaný za invalidného v dôsledku pracovného úrazu. Žalobcovi bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok v sume XXX,XX eur mesačne, ktorý bol zvyšovaný tak, že ku dňu rozhodovania žalovaného dosiahol sumu XXX,XX eur mesačne. Žalobcovi bol priznaný aj invalidný dôchodok Sociálnou poisťovňou, výplata tejto dávky bola zastavená v dôsledku priznania dôchodku VÚSZ. 11.) Po priznaní invalidného výsluhového dôchodku žalobca požiadal o náhradu za stratu na zárobku resp. služobnom plate v dôsledku uznanej invalidity. V predchádzajúcom konaní pred súdom bolo zistené, že uvedená žiadosť nie je súčasťou administratívneho spisu. Medzi účastníkmi však nebolo
sporné, že bola podaná v októbri 2010 a žalobca ňou žiadal o priznanie a vyplatenie tejto dávky tri roky spätne, teda od 08.10.2007. 12.) VÚSZ rozhodnutím č. VÚSZ-XXXXXXXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 19.06.2012 rozhodol tak, že nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti zamietol s tým, že podľa rozkazu Náčelníka generálneho štábu č. 145 zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobca prijatý do ďalšej služby, pričom bol povinný vykonávať túto ďalšiu službu do X.XX.XXXX, mal teda de facto uzavretý pracovný pomer na dobu určitú. Okrem toho podľa posudkovej komisie Sociálneho zabezpečenia zo dňa XX.XX.XXXX nemal dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a jeho telesné a duševné schopnosti boli dostatočné na vykonávanie sústavného zamestnania bez osobitne uľahčených pracovných podmienok a nemal značne sťažené všeobecné pracovné podmienky. Z uvedeného dovodil, že mu patrí strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti len do XX.XX.XXXX a táto mu už bola priznaná samostatným rozhodnutím a bola mu aj vyplatená. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a vecou sa zaoberal žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX toto odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie VÚSZ potvrdil. Žalobca podal správnu žalobu, ktorú Krajský súd v Bratislave zamietol rozsudkom sp. zn. 5S XXX/XXXX zo dňa 09.09.2014. Aj proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a o veci rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. XSžso/XX/XXXX zo dňa 28.09.2016 zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec im vrátil na ďalšie konanie. 13.) Následne VÚSZ rozhodol vo veci rozhodnutím číslo VÚSZ-XXXXXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 04.04.2017 tak, že žalobcovi náhradu za stratu na zárobku nepriznal, nakoľko mu od 08.10.2010 nevznikla. Žalobca podal opäť odvolanie, ktoré viedlo k zrušeniu tohto rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie. VÚSZ o veci opätovne rozhodol rozhodnutím zo dňa 06.10.2017 tak, že žalobcovi opäť nebola uplatnená náhrada priznaná, nakoľko mu od 08.10.2007 do 30.06.2016 nevznikla. Na odvolanie žalobcu došlo k opätovnému zrušeniu rozhodnutia VÚSZ a vráteniu veci na ďalšie konanie. 14.) Ďalším rozhodnutím VÚSZ zo dňa 02.03.2018 žalobcovi nebola náhrada priznaná, pretože mu od 08.10.2007 žiadna nevznikla. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutím VÚSZ zo dňa XX.XX.XXXX nebola žalobcovi opätovne priznaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a na odvolanie žalobcu došlo rozhodnutím žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX znova k jeho zrušeniu a vráteniu veci na ďalšie konanie. 15.) VÚSZ rozhodnutím č. VÚSZ-XXXXXXXXXXXX-XX/XXXX-OOČ zo dňa XX.XX.XXXX nepriznal žalobcovi náhradu za stratu na služobnom plate od XX.XX.XXXX. Súčasne rozhodol o tom, že mu nevyplatí náhradu za stratu na zárobku od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX z dôvodu premlčania tohto nároku. Na odvolanie žalobcu žalovaný uvedené rozhodnutie potvrdil. Žalobca podal správnu žalobcu s tým, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXSa/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.12.2020 bolo rozhodnutie žalovaného zrušené pre nepreskúmateľnosť. 16.) Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom od XX.XX.XXXX náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo profesionálneho vojaka pri uznaní invalidity patrí v takej výške, aby sa spolu so služobným platom policajta alebo profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom a predčasným starobným dôchodkom podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení rovnala priemernému služobnému platu policajta alebo profesionálneho vojaka dosiahnutému v období troch kalendárnych mesiacov pred skončením služobného pomeru, zníženému o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti. Ak služobný pomer policajta alebo profesionálneho vojaka pred skončením služobného pomeru trval menej ako tri kalendárne mesiace, zisťuje sa služobný plat policajta alebo profesionálneho vojaka z celej doby trvania služobného pomeru. Na príjem zo zárobkovej činnosti sa neprihliada, ak policajt alebo profesionálny vojak bol uznaný za invalidného a miera jeho schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená o viac ako 49%. 17.) Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2008 do XX.X.XXXX náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby pri uznaní invalidity sa poskytuje v takej výške, aby sa spolu so služobným platom policajta, služobným príjmom profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom rovnala služobnému platu policajta alebo služobnému príjmu profesionálneho vojaka dosahovaným pred skončením služobného pomeru a u vojaka prípravnej služby služobného príjmu, ktorý by dosiahol pri výkone základnej funkcie, na ktorú sa štúdiom alebo
výcvikom pripravuje, zníženú o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov. Na príjem zo zárobkovej činnosti sa neprihliada, ak policajt alebo profesionálny vojak bol uznaný za invalidného, pričom miera schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená o viac ako 49%. 18.) Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby pri uznaní invalidity sa poskytuje v takej výške, aby sa spolu so služobným platom policajta, služobným príjmom profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom rovnala služobnému platu policajta alebo služobnému príjmu profesionálneho vojaka dosahovaným pred skončením služobného pomeru a u vojaka prípravnej služby služobného príjmu, ktorý by dosiahol pri výkone základnej funkcie, na ktorú sa štúdiom alebo výcvikom pripravuje, zníženú o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, o sumu príspevku na poistenie v nezamestnanosti, preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov. 19.) Správny súd považuje za dôležité zdôrazniť podstatu dávky, ktorej priznania sa žalobca domáha. Predovšetkým ide o jeden z čiastkových nárokov náhrady škody na zdraví. K odškodneniu straty na zárobku resp. ako je tomu v danom prípade na služobnom plate, dochádza v prípadoch, keď v dôsledku pracovného úrazu, či iného poškodenia zdravia, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti s plnením pracovných resp. služobných úloh, sa pracovná schopnosť poškodeného znížila, prípadne zanikla a poškodený práve pre toto zdravotné postihnutie už nemôže dosahovať zárobok v takej výške ako pred poškodením. Touto náhradou sa neodškodňuje iba samotné zníženie pracovnej spôsobilosti, ale aj majetková ujma, ku ktorej došlo v dôsledku zníženia (alebo straty) pracovnej spôsobilosti. Škoda, ktorá vzniká následkom pracovného úrazu spočíva aj v náhrade na strate na služobnom plate po skončení pracovnej neschopnosti pri uznaní invalidity. 20.) V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné ( uvedené vyplynulo aj z administratívneho spisu), že žalobca bol v služobnom pomere na dobu určitú v rámci zahraničnej vojenskej misie. Konkrétne pracoval ako šofér motorového vozidla zn. Mercedes UN XXXXX a pri manipulácii s akumulátorovou batériou tohto vozidla došlo k jej skratu a explózii, pričom došlo k poškodeniu pravého oka žalobcu. Uvedená udalosť bola vyhodnotená ako pracovný úraz s plnou zodpovednosťou vojenskej správy. 21.) Žalobca nebol prvotne uznaný za invalidného, čo vyplýva zo zápisnice o rokovaní komisie sociálneho zabezpečenia zo dňa XX.X.XXXX (čl. 49 administratívneho spisu). Boli mu však vyplatené jednotlivé čiastkové nároky a to jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa čl. 124 a) ústrižok 66 vojenského predpisu Všeob-P-21 v sume XXX XXX Sk, bolestné v sume XX XXX Sk, ako aj suma X XXX Sk za ďalšie operačné bolesti a XX XXX Sk za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobcovi bola priznaná aj náhrada za stratu na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume X XXX Sk brutto a strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume X XXX brutto. Následne bol v roku 2010 žalobca uznaný za invalidného a to najprv Sociálnou poisťovňou, neskôr aj VÚSZ. Potom ako bolo zistené, že bol žalobcovi priznaný aj výsluhový invalidný dôchodok bola mu zastavená výplata dôchodku Sociálnou poisťovňou a invalidný dôchodok mu bol od XX.XX.XXXX odňatý. 22.) Z rozhodnutia Vojenského orgánu sociálneho zabezpečenia vyplynulo, že žalobcovi bol dodatočne priznaný invalidný výsluhový dôchodok od XX.XX.XXXX v sume XXX,XX eur, ktorý bol následne zvýšený od XX.XX.XXXX na sumu XXX,XX eur. Jednorázovo bola žalobcovi doplatená suma 21 XXX,XX eur ako dôchodok za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Suma takto priznaného invalidného dôchodku bola zvýšená od XX.XX.XXXX na sumu XXX,XX eur. V čase rozhodovania žalovaného bola výška jeho invalidného výsluhového dôchodku XXX,XX eur mesačne. 23.) Po priznaní výsluhového invalidného dôchodku žalobca žiadal doplatiť náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Takto došlo k výplate sumy 15 XXX,XX eur ako jednorazového odškodnenia. Žalobcovi však bolo zamietnuté zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. 24.) Okrem toho žalobca požiadal v októbri roku 2010 o priznanie náhrady za stratu na služobnom plate potom, čo mu bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok a to za tri roky spätne od podania žiadosti. Uvedená žiadosť nie je súčasťou administratívneho spisu, pričom zástupkyňa žalovaného súdu (v súdnom konaní, ktoré predchádzalo tomuto konaniu) oznámila, že táto žiadosť sa stratila. Súčasťou administratívneho spisu je len žiadosť žalobcu zo dňa X.X.XXXX. Správny súd však konštatuje, že medzi
účastníkmi nie je sporné, že takáto žiadosť bola podaná a nie je sporná podstata jej obsahu, keď žalobca sa domáhal dávky v súvislosti s uznaním invalidity. 25.) Ako už bolo uvedené vyššie, účelom dávky náhrady za stratu na služobnom plate pri uznaní invalidity je poskytnutie primeraného odškodnenia osobe, ktorá pre svoje zdravotné postihnutie viac nie je schopná dosahovať takého zárobku, aký mala pred poškodením zdravia. Škoda spočívajúca v strate na zárobku pri uznaní invalidity je majetkovou ujmou, ktorá sa stanoví vo výške rozdielu zárobku zamestnanca pred vznikom škody a po poškodení, a ku ktorej treba pripočítať invalidný dôchodok poskytovaný z tohto dôvodu. 26.) Jedným z predpokladov priznania tejto dávky je vznik ujmy prejavujúcej sa v majetkovej sfére poškodeného znížením jeho príjmu. Žalobca bol rozhodnutím zo dňa 26.8.2010 uznaný za invalidného a miera jeho schopnosti vykonávať civilné zamestnanie bola určená v miere vyššej ako 49%. Z tohto dôvodu sa pri posudzovaní jeho nároku za obdobie po X.X.XXXX neprihliada na jeho príjmy z jeho zárobkovej činnosti, ktorú žalobca vykonáva, resp. po väčšinu času vykonával. Zákon však výslovne stanovuje, že je potrebné brať do úvahy jeho invalidný výsluhový dôchodok. 27.) Správne orgány posúdili nárok žalobcu podľa zákona č. 328/2002 Z.z., pričom žalobca uvedené nerozporuje, s uvedeným súhlasí a jeho argumentácia v podanej správnej žalobe smeruje výhradne k výkladu ustanovení tohto zákona. Žalobca podal svoju žiadosť za účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. v súvislosti s uznaním invalidity. Správne orgány teda posúdili nárok podľa ustanovení § 21 zákona č. 328/2002 Z.z., pričom najprv vychádzali zo znenia tohto ustanovenia od 08.10.2007 do XX.XX.XXXX. Podľa vložky k záznamu o plate bol služobný príjem žalobcu v čase skončenia služobného pomeru 9 XXX Sk. Po znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, o sumu príspevku na poistenie v nezamestnanosti, preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných pôžitkov bol jeho príjem 7 XXX Sk, čo predstavuje 246,69 eura. V tomto období mal žalobca príjem zo závislej činnosti v mesiaci október 2007 vo výške XX XXX Sk, v mesiaci november XXXX vo výške 24 XXX Sk, a december 2007 v sume XX XXX Sk. Podľa rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 03.06.2014 bol žalobcovi priznaný spätne dôchodok (výsluhový, invalidný) od XX.XX.XXXX. Takto mu bol v mesiacoch október až december 2007 vyplácaný výsluhový invalidný dôchodok v sume 15 XXX Sk. Z uvedeného vyplýva, že od októbra 2007 do decembra 2007 bol žalobcov príjem zo zárobkovej činnosti vrátane invalidného výsluhového dôchodku vyšší než služobný príjem, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru. Žalobcovi preto v tomto období nevznikol nárok na náhradu podľa § 20 ods.1 písm. a) bod 3 zákona č. 328/2002 Z.z. Uvedené skutkové a právne závery žalobca nespochybňuje a správny súd konštatuje, že sú správne a v súlade so zákonom. 28.) Predmetom sporu je však výklad § 20 ods.1 písm. a) bod3 a § 21 ods.1 zákona č.328/2002 v znení účinnom od 1.1.2008. Ako už bolo uvedené, žalobca mal určené zníženie miery schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie viac ako 49%. Z tohto dôvodu sa na jeho príjem zo zárobkovej činnosti v tomto období už neprihliada. Správne orgány brali do úvahy v zmysle dikcie zákona len invalidný výsluhový dôchodok, ktorý bol žalobcovi vyplácaný od 1.1.2008 v sume 15 838 Sk, a bol v súlade s § 68 zákona č. 328/2002 Z.z. od 30.04.2013 zvýšený na XXX,XX eura. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení správne orgány správne uzavreli, že po skončení služobného pomeru od 01.01.2008 do XX.XX.XXXX bol žalobcov príjem nižší než služobný príjem, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru. 29.) Podľa § 21 ods.1 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom od XX.XX.XXXX bol určený príjem žalobcu za mesiac január až marec 1 XXX vo výške X XXX Sk. Po znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti bol žalobcov služobný príjem X XXX Sk, po prepočte konverzným kurzom XXX,XX eura. Za mesiac máj XXXX patril žalobcovi invalidný výsluhový dôchodok v sume 641,17 eur mesačne. Tento bol každoročne valorizovaný podľa § 68 zákona č. 328/2002 Z.z. Ku dňu rozhodovania žalovaného bola jeho výške 715,47 eur mesačne. S poukazom na uvedené mu nárok na náhradu za stratu na služobnom plate nevznikol. Vyššie uvedený postup bol podľa správneho súdu v súlade so zákonom. 30.) Správny súd zdôrazňuje, že žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa posudzovali, či v období od októbra 2007 do dňa ich rozhodovania boli u žalobcu splnené podmienky pre priznanie dávky a to v závislosti na znení ust. § 21 zákona č. 328/2002 Z.z. v tom - ktorom období. 31.) Nie je pritom sporné, že žalobca utrpel pracovný úraz, pričom v dôsledku tohto poškodenia zdravia bol uznaný za invalidného a bol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok. Tieto predpoklady priznania dávky boli splnené. Bolo potrebné vysporiadať sa s tým, či došlo k splneniu ďalšej podmienky a to zníženiu jeho príjmu oproti dobe pred úrazom a to v závislosti od právnej úpravy platnej v jednotlivých
obdobiach, za ktoré žalobca dávku žiada. Správne orgány mali povinnosť vychádzať z ustanovení, ktoré upravujú konkrétne podmienky vzniku nároku na dávku a nie podľa zákonného ustanovenia o zmene pomerov. 32.) Zákon pri úprave vzniku nároku na dávku, hovorí len o rozdiele medzi príjmom pred úrazom a invalidným výsluhovým dôchodkom (od 01.01.2008 sa neprihliada na príjmy žalobcu so zárobkovej činnosti). Podľa názoru správneho súdu správne orgány postupovali správne, ak pracovali s aktuálnou výškou vyplácaného invalidného výsluhového dôchodku. Zo žiadneho ustanovenia zákona explicitne nevyplýva, že by pri posudzovaní vzniku nároku bola relevantná výška dôchodkovej dávky pri jej priznaní. Ak žalobca poukazuje na ust. § 28 zákona, tak uvedené ustanovenie na posudzovanú vec nedopadá (ako správne uviedol žalovaný), keďže sa týka zmeny už priznanej dávky. Je zrejmé, že neupravuje vznik dávky resp. podmienky priznania dávky. 33.) Je potrebné uviesť, že rozhodnutie o priznaní dávky má konštitutívny a nie deklaratórny charakter. Nárok na dávku vzniká až na základe rozhodnutia správneho orgánu. Žalobca žiadal priznať dávku od októbra roku 2007, k tomuto dátumu bol nárok posúdený s tým, že sa správne orgány zaoberali aj tým, či mu nevznikol neskôr (po tomto dátume). Vzhľadom na to, že neexistuje rozhodnutie o priznaní dávky, tak nie je možné nárok posudzovať podľa ustanovení zákona, ktoré sa týkajú zmien už priznanej dávky. 34.) Správny súd má za to, že postup spočívajúci v zohľadnení aktuálnej sumy vyplácanej invalidnej dávky je správny aj s ohľadom na podstatu invalidného výsluhového dôchodku ako aj náhrady za stratu na služobnom plate pri uznaní invalidity. 35.) Invalidný výsluhový dôchodok je dávkou, ktorou sa sanuje následok poškodenia zdravia a to zníženie miery schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie. Vo svojej podstate sa poberateľovi poskytuje táto dávka z dôvodu, že v dôsledku poškodenia zdravia došlo k poklesu jeho pracovného potenciálu a je predpoklad, že si nenájde primerané civilné zamestnanie. Uvedené potom znamená, že si nemôže zabezpečiť príjem tak, ako keby k poškodeniu zdravia nedošlo. Z tohto pohľadu je tiež určitou formou náhrady majetkovej ujmy, ktorá vznikla znemožnením alebo podstatným sťažením pracovného uplatnenia poškodenej osoby v dôsledku poklesu pracovného potenciálu. Oprávnené záujmy osôb, ktoré majú určenú mieru schopnosti vykonávať civilné zamestnanie nad 49%, pritom zákon chráni tak, že sa neprihliada na ich príjmy zo zárobkovej činnosti. 36.) Náhradu na stratu na služobnom plate pri uznaní invalidity a invalidný výsluhový dôchodok nie je možné chápať striktne oddelene. Naopak obe dávky súvisia a majú po priznaný invalidity nahradiť poškodenej osoby ujmu, ktorá vznikla v dôsledku jeho poškodenia zdravia. Obe vo svojej podstate vyplácaním dávky majú zabezpečiť, aby nedochádzalo k majetkovej ujme poškodenej osoby, aby táto osoba mala zabezpečené finančné prostriedky pre svoj život a minimalizovali sa dôsledky poškodenia zdravia. Ak by sa malo postupovať tak, ako žiada žalobca, tak by nebol tento účel naplnený. Na prípade žalobcu je možné demonštrovať, že za situácie, keď jeho invalidný dôchodok od jeho prvotného priznania (suma cca 220 eur mesačne) dosiahol sumu vyššiu ako XXX eur mesačne, by poberal dávku za stratu na služobnom pomere v dôsledku invalidity, pričom reálne by tu neexistoval stav skutočnej majetkovej ujmy. Ako už bolo uvedené vyššie, už samotná dávka - invalidný výsluhový dôchodok predstavuje dávku sociálneho zabezpečenia, ktorá má vo svojej podstate nahradiť poškodenej osobe príjem, keďže sa predpokladá, že poškodenie zdravia poškodenej osobe neumožňuje plnohodnotne sa zaradiť do pracovného procesu. Vzhľadom na závažnosť poškodenia zdravia sa pritom u žalobcu neprihliada na jeho príjmy, ktoré dosahuje zo zárobkovej činnosti. Aj s poukazom na uvedené sa nejaví postup správnych orgánov za nespravodlivý a ich výklad zákona žalobcu na jeho majetkových právach nepoškodzuje. 37.) S poukazom na uvedené správny súd správnu žalobu zamietol podľa § 190 SSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa riadne zistili skutkový stav, vec správne právne posúdili a svoje závery riadne a zrozumiteľne odôvodnili. Pokiaľ išlo o požiadavku žalobcu, že má žalovaný predložiť interné usmernenia, tak správny súd uvádza, že interné usmernenia (bez ohľadu na to, či podľa nich žalovaný postupoval) nemajú vplyv na posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Ide o interné dokumenty, ktoré nemajú všeobecnú záväznosť. 38.) O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP podľa ktorého správny súd prizná žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Žalovaný náhradu trov konania nežiadal a súčasne ani neboli splnené výnimočné okolnosti, ktoré by umožňovali priznať
úspešnému žalovanému náhradu trov konania. Z uvedeného dôvodu správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).