Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_6C-10-2021.pdf
PDF · 228.88 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcov: 1/ F. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. XXXX/XX, XXX XX B., 2/ T. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. XXXX/XX, XXX XX B., právne zastúpených JUDr. Vlastimilom Klepáčom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach, Krmanova 16, IČO: 50901028, proti žalovaným: 1/ D.. F. G., Z.. XX.XX.XXXX, B. Ť. XXXX/XX, XXX XX B., 2/ X. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. Ť. XXX/X, XXX XX B., 3/ L. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. XXXX/XX, XXX XX B., 4/ X. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. XXXX/XX, XXX XX B., 5/ D. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. XXXX/XX, XXX XX B., 6/ T. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. L. J. XXXX/X, XXX XX B., o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Z a s t a v u j e konanie v časti o určenie, že žalobcovia v 1 . a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti novovytvorenej parcely C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XX m2 odčlenenej od parcely C. Č.. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom území: B., obec B., okres B. ako to vyplýva z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoviteľa P. K. U. K., X. XXXX/XX, B., úradne overený Okresným úradom B., katastrálny odbor, pod č. U.-XXX/XXXX, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu.
II. Stranám sporu v zastavenej časti nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. U r č u j e , že žalobcovia v 1 . a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti novovytvorenej
- parcely C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXX m2, odčlenenej od parcely C. Č.. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXX v katastrálnom území: B., okres B., obec B.
- parcely C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XX m2, odčlenenej od parcely C. Č.. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom území: B., okres B., obec B.
- parcely C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXX m2, odčlenenej od parcely C. Č.. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom území: B., H. B., H. B. ako to vyplýva z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoviteľa P. K. U. K., X. XXXX/XX, B., úradne overený Okresným úradom B., katastrálny odbor, pod č. U.-XXX/ XXXX, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu.
IV. V časti týkajúcej sa nároku žalobcov v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalovaným sú žalovaní v 1. a 2. rade p o v i n n í nahradiť trovy konania žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V. V časti týkajúcej sa nároku žalobcov v 1. a 2. rade voči žalovaným v 3.-6. rade stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručeniu tunajšiemu súdu 1.4.2021 domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti novovytvorenej parcely C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXX m2, odčlenenej od parcely C. Č.. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXX v katastrálnom území: B., parcely C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XX m2, odčlenenej od parcely C. Č.. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom území: B., parcely C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXX m2, odčlenenej od parcely C. Č.. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom území: B., parcely C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XX m2 odčlenenej od parcely C. Č.. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom území: B., ako to vyplýva z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoviteľa P. K. U. K., X. XXXX/XX, B. , úradne overený Okresným úradom B., katastrálny odbor, pod č. U.-XXX/ XXXX, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu. Zároveň žiadali priznať nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnili tým, že ako manželia nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX do bezpodielového spoluvlastníctva manželov parcely č. XXXX/X o výmere XXX m2, XXXX/X o výmere XXXX m2 a XXXX/X o výmere XXX m2, tak ako boli zakreslené na geometrickom pláne č. XXX-U.-XXX-XX vytvorenom U. B. dňa XX.XX.XXXX. Nehnuteľností sú vedené Okresným úradom B., katastrálny odbor, okres: B., H.: B., katastrálne územie: B. na LV č. XXXX. Po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemkom žalobcovia na nehnuteľnostiach postavili chatu a pozemky po obdŕžaní súhlasného vyjadrenia F. B. k ohláseniu drobnej stavby v roku XXXX oplotili. Pred postavením plota si žalobcovia nechali svoje pozemky odbore zamerať a na ich hranici svojpomocne realizovali stavbu oplotenia, ktorý na pôvodnom mieste stojí doteraz. Nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve nerušene užívali až do H. XXXX, kedy im žalovaná v 1. rade listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámila, že bude opätovne vymeriavať pozemky zapísané na LV č. XXXX a zároveň vyzvala žalobcov, aby v lehote 15 odstránili čiernu stavbu - plot zo všetkých pozemkov, u ktorých nie sú vlastníci. Žalobcovia na základe požiadavky žalovanej v 1. rade umožnili poverenému geodetovi vstup na ich pozemky, aby mohol parcely zamerať a žalovanej v 1. rade prostredníctvom advokáta oznámili, že plot neodstránia, nakoľko je postavený na hranici ich pozemkov. Žalovaná v 1. rade zaslala žalobcom opakovanú predžalobnú výzvu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej prílohou bol vytyčovací náčrt zo dňa XX.XX.XXXX, na ktorom bol zakreslený plot žalobcov, v súčasnosti evidovanom stave parciel, v katastri nehnuteľnosti. Zároveň žalovaní podali na F. B. podnet na odstránenie plota žalobcov, ako čiernej stavby. Po doručení vytyčovacieho náčrtu zo dňa XX.XX.XXXX žalobcovia oslovili D.. F. P., X.., znalca v odbore Geodézia, kartografia a kataster nehnuteľnosti, aby sa oboznámil so vzniknutou situáciou a aby vysvetlil, prečo je v súčasnosti sporné oplotenie na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných, keďže si boli istí, že plot postavili v súlade s platným geometrickým plánom po odbornom zmeraní hraníc pozemkov geodetom. V konaní vedenom na F. B. o odstránení čiernej stavby sa účastníci dohodli, že budú akceptovať závery znaleckého posudku, ktorý v tom čase znalec spracovával. Žalobcovia mali snahu vzniknutú situáciu riešiť dohodou, pretože ju nespôsobili. Znalec D.. F. P., X.., vypracoval znalecký posudok č. X/XXXX, v ktorom konštatuje, že žalobcovia postavili sporný plot na hranici nadobudnutých pozemkoch v súlade so skorším geometrickým plánom, ktorý ale nie je v súlade s teraz platným stavom v KN. Podľa znaleckého posudku spracovateľ ROEP pri digitalizácii hraníc parciel nedodržal geometrické určenie hraníc mpč. pozemkov a „prispôsobil“ hranice parciel tak, aby zachoval súradnice parciel podľa U. Č.. XXX-U.-XXX-XX. Tak došlo k posunu hranice do pôvodného pozemku mpč. XXXX/X, z ktorej diel č. X odpovedá novovytvorenej C.-A. X..Č.. XXXX/X, na úkor plochy tejto parcely, ktorá je „ DUPLICITNE výmerovo braná“ v U. Č.. XXXXXXXX-X/XXXX. Žalobcovia kúpili od pôvodných vlastníkov parcely, ktoré neskôr pôvodní vlastníci duplicitne predali žalovaným. Znalecký posudok žalobcovia doručili do konania na F. B.. Žalovaní sa oboznámili s obsahom znaleckého posudku, ale k vzájomnej dohode o vyriešenie spornosti pozemkov nedošlo. Plot, ktorý žalobcovia postavili pôvodne na svojich pozemkoch a ktoré aj reálne užívajú je v súčasnosti podľa platného stavu v katastri nehnuteľnosti postavený v časti na parcelách - č. C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, ktorý je vo vlastníctve žalovanej v 1. rade a je vedený na LV č. XXXXX - č. C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, ktorý je vo vlastníctve žalovaného v 2. rade a je vedený na LV č. XXXXX - Č.. C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v 4. a 5. rade a je vedený na LV č. XXXX - Č.. C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXX m2, ktorý je
v spoluvlastníctve žalovaných v 1., 2.,3.,4.,5.,6. rade a je vedený na LV č. XXXXX. Žalobcovia dali vypracovať geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vyhotoviteľ P. K. U. K., X. XXXX/XX, B., úradne overený Okresným úradom B., katastrálny odbor, pod č. U.-XXX/XXXX, ktorým boli z parciel evidovaných vo vlastníctve žalovaných odčlenené parcely, ktoré sú v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Žalobcovia boli oprávnení držitelia nehnuteľnosti a to na základe platne uzatvorených kúpnych zmlúv s pôvodnými vlastníkmi. Oprávnenej držby sa žalobcovia ujali v roku XXXX. Parcely v dobrej viere, že im patria v súlade s vtedy platným geometrickým plánom a po odbornom zameraní hraníc pozemkov v roku XXXX oplotili. Dobromyseľnosť žalobcov o tom, že plot stavali v roku XXXX na vtedy správne vytýčenej hranici pozemkov podľa platného geometrického plánu potvrdil znalec vo svojom posudku. Žalobcovia sporné pozemky nepretržite a nerušene užívali od XX.XX.XXXX L. J. XXXX, kedy ich vlastnícke právo bolo spochybnené žalovanými. Žalobcovia oplotené pozemky v celosti aj naďalej užívajú. Nehnuteľnosti, ktoré užívajú resp. ich časť boli spôsobilým predmetom vydržania. Vzhľadom na nespornú dobromyseľnosť pri nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa žalobcovia ako oprávnení držitelia, ktorí mali nehnuteľnosti nepretržite v držbe po dobu viac ako 10 rokov stali bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností novovytvorených parciel č. C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXX m2, C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XX m2, na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoviteľ JT. K. U. K., X.Z. XXXX/XX, B., úradne overený Okresným úradom B., katastrálny odbor, pod č. U.-XXX/XXXX, vydržaním ku dňu XX.XX.XXXX. Ku dňu XX.XX.XXXX sa žalobcovia stali vydržaním bezpodielovými spoluvlastníkmi novovytvorených parciel č. C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXX m2 a C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XX m2, na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoviteľ P. K. U. K., X. XXXX/XX, B., úradne overený Okresným úradom B., katastrálny odbor, pod č. U.-XXX/ XXXX. K súčasnej zmene stavu v katastri nehnuteľnosti došlo chybou, ktorá vznikla v konaní pri obnove evidencie pozemkov - ROEP v danom katastrálnom území. Žalobcovia sa počas celej doby oprávnenej držby správali ako vlastníci. Zmeny stavu v katastri nehnuteľnosti pri ROEP sa neodrazili na zmene údajov na liste vlastníctva ohľadne ich nehnuteľnosti a preto nemali možnosť na zmenu v katastri prísť skôr a adekvátne na ňu reagovať. Naopak žalovaní si pri kúpe nehnuteľností nesplnili svoju povinnosť riadne sa oboznámiť so stavom nadobúdaných nehnuteľností. Ak by tak urobili, zistili by, že na nehnuteľnostiach, ktoré mali v úmysle kúpiť je postavený plot žalobcov. Ak by sa táto vada nehnuteľností zistila v čase kúpy, žalovaní by sa vyhli tomuto sporu.
3. Na pojednávaní konanom dňa 16.8.2022 žalobcovia v 1. a 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu vzali žalobu v časti o určenie, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti novovytvorenej parcely C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XX m2 odčlenenej od parcely C. Č.. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXXX V. katastrálnom území: B., H. B., H. B. ako to vyplýva z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoviteľa P. K. U. K., X. XXXX/XX, B., úradne overený Okresným úradom B., katastrálny odbor, pod č. U.-XXX/ XXXX, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu, späť. Žalovaní prítomní na pojednávaní so späťvzatí žaloby v predmetnej časti súhlasili.
4. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods.1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa § 146 ods.1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcov, súd postupom podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil konanie v časti o určenie, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti novovytvorenej parcely C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XX m2 odčlenenej od parcely C. Č.. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom území: B., H. B., H. B. ako to vyplýva z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoviteľa P. K. U. K., X. XXXX/XX, B., úradne overený Okresným úradom B., katastrálny odbor, pod č. U.-XXX/XXXX, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu.
9. Žalovaní v 4. a 5. rade síce vo vyjadrení zo dňa 11.5.2021 žiadali žalobu zamietnuť, avšak po vykonanom dokazovaní následne vo vyjadrení zo dňa 7.8.2022, pokiaľ ide o výrokovú časť rozsudku ohľadom parcely týkajúcej sa pozemku parcely č. XXXX/XX súhlasili so žalobou s tým, že parcela č. XXX/ XX o výmere XXX m2 odčlenená podľa Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX-XXXX z ich parcely č. XXXX/XX, ktorú kúpili na základe notárskej zápisnice Z. XXXXX/XXXX o výmere XXXX m2 podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX s výkazom výmer spracovaným U. B., Q..J..H.. je vo vlastníctve žalobcov a teda ich parcela č. XXXX/XX je o veľkosti XXXX m2.
10. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12.5.2021 uviedla, že kúpnou zmluvou uzavretou dňa XX.X.XXXX medzi účastníkmi uvedenými v kúpnej zmluve predmetom prevodu boli podiely v novovytvorených parcelách č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X tak ako sú zakreslené v GO pláne č. XXX-U.-XXX-XX vytvorené z pôvodných mpč. č. XXXX/X,XXXX/XX zo zápisnice č. XXXX katastrálneho územia B., a parc. č. XXXX/X zo záp. č. XXXX katastrálneho územia B.. Ďalšou Kúpnou zmluvou uzavretou dňa X.XX.XXXX medzi tam uvedenými účastníkmi konania odkúpili žalobcovia zvyšok podielov na vyššie uvedených nehnuteľnostiach podľa geometrického plánu č. XXX-U.-XXX- XX, čím uvedené parcely nadobudli v celku do BSM. Oplotenie, ktoré vybudoval žalobca so svojou manželkou nie je totožné v súčasnosti s platnou vlastníckou hranicou. Geometrický plán U. XXX- XXX-XX bol vyhotovený za účelom oddelenia parcely a na majetkoprávne vysporiadanie a tak aj tieto parcely žalobcovia kupovali. Avšak pri zakladaní plota žalobcovia si nedali vytýčiť priebeh jeho osadenia geodetom, ale postavili ho podľa svojho uváženia. Namietala, že fyzicky je oplotenie postavené mimo grafického a polohového znázornenia hraníc uvedených v predmetnom geometrickom pláne, avšak žalobcovia pokladajú hranicu medzi pozemkami tvorenú oplotením. Na vytýčenie hranice pozemku sa museli prednostne použiť' tie podklady, v ktorých sú originálne údaje o súbore lomových bodov - poľné a meračské náčrty, geometrické plány, ktoré sú súčasťou verejných listín teda meračské údaje definujúce polohu „spornej" hranice uvedené v geometrickom pláne U. XXX-XXX-XX. Tieto údaje potvrdzujú identitu súčasnej držby s vtedajším stavom, to je stavom v akom žalobcovia nadobudli predmetné pozemky. Žalobcovia sa mali riadiť pravidlom tzv. „práva patria len bdelým", teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatnili včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Pre katastrálne územie Bardejov je už spracovaný ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov). Veľkosť výmery parciel určeného operátu spracovaných v návrhu ROEP vyplynula z ich geometrického určenia a polohového určenia.
11. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení doručenom súdu dňa 21.5.2021 žiadal zamietnuť žalobu, pričom uviedol, že žalobcovia nadobudli svoje pozemky kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX s tým, že kupujú parcely č. XXXX/X T. XXXX/X na základe geometrického plánu č. XXX-U.-XXX-XX. Ďalšou kúpnou zmluvou zo dňa X.XX.XXXX kúpili parcelu č. XXXX/X. Oplotenie vybudované žalobcami bolo vybudované bez náležitého geometrického zamerania. Hranice parciel a ich plocha boli potvrdené vykonanou ROEP.
12. Žalobcovia v replike zo dňa 17.6.2021 uviedli, že po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemkom na nehnuteľnostiach postavili chatu a pozemky po obdŕžaní súhlasného vyjadrenia F. B. k ohláseniu drobnej stavby v roku XXXX oplotili. Pred postavením plota si žalobcovia nechali svoje pozemky odbore zamerať a na ich hranici svojpomocne realizovali stavbu oplotenia, ktorý na pôvodnom mieste stojí doteraz. K námietke, že sa žalobcovia mali riadiť pravidlom tzv. „práva patria len bdelým“ uviedli, že na rozdiel od žalovaných nezanedbali žiadnu zo svojich povinnosti vlastníka nehnuteľnosti. Pri ROEP v danom katastrálnom území nedošlo k takej zmene týkajúcej sa nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných, ktorej výstup by sa odrazil na zmene evidovaných údajov. U žalobcov po ROEP nedošlo v evidencii v katastri k žiadnej zmene. To bol dôvod, prečo sa žalobcovia včas nedozvedeli o vykonanej zmene a nemohli sa voči nej kvalifikovane v rámci konania ROEP brániť. Na rozdiel od žalovaných, ktorí si pri kúpe nehnuteľností nesplnili svoju povinnosť riadne sa oboznámiť so stavom nadobúdaných nehnuteľností. Ak by tak urobili, zistili by, že na nehnuteľnostiach ktoré mali v úmysle kúpiť je postavený plot žalobcov. Ak by túto vadu nehnuteľností žalovaní zistili už v čase kúpy, určite by neuzatvorili kúpne zmluvy, predmetom ktorých boli nehnuteľnosti, ktoré už raz ich predchádzajúci vlastníci predali žalobcom. Tvrdenie, že žalobcovia nepreukázali odborné zameranie hraníc pozemku nie je pravdivé. Už len samotný záver predloženého znaleckého posudku, že oplotenie vybudované žalobcami je na hranici nadobudnutých pozemkoch v súlade so skorším geometrickým plánom dokazuje, že pred výstavbou plota bolo vykonané odborné zameranie hranice podľa skoršieho geometrického plánu. Geometrickým
plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX novovytvorená parcela XXXX/XX o výmere XX m2, bola vytvorená odčlenením z parcely č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcov, pôvodne o výmere XXX m2, teraz o výmere XXX m2.
13. Znalec D.. F. P., X.. vo vyjadrení zo dňa 9.9.2021 k vyjadreniam žalovaných uviedol, že spomenuté vyjadrenie vychádza zo záverov jeho znaleckého posudku č.X/XXXX vypracovaného dňa XX.XX.XXXX, na ktorých trvá. Poukázal na to, že je nesporné, že stav právny vychádzal z platnej katastrálnej mapy, ktorá bola vyhotovená na matematickom základe a teda priebeh hraníc parciel v nej zakreslený je platný a záväzný. V prílohe ZP na str.11 a prílohe č.12 doložil sútlač stavu KN a pôvodnej katastrálnej mapy, kde prístupová cesta mpč.XXXX nie je totožná s terajšou C.-A. X..Č..XXXX/X (LV nezaložený) odpovedajúce užívaciemu, ale nie vlastníckemu stavu. Uvedené má zásadný vplyv na celé vyjadrenie žalovaných, ako aj na ich prílohy, na ktoré sa odvolávajú vo svojom vyjadrení a „napočítavajú“ výmeru. Uvedený nesúlad polohy ciest je taktiež vyobrazený vo vytyčovacom náčrte č.XXXXXXXX-XX/XX (príl.č.4 ZP) a obrázok (výrez priložil, kde žltou je vyznačený priebeh vytýčenej cesty - vlastníckej hranice). Jednoznačnosť a nezameniteľnosť stavu právneho použitého v geometrickom pláne č. č. XXX-U.-XXX-XX je vykreslená v príl. č.12 kde červene označená poloha bodu T., B. vytvára spojnicu v PK mape, ktorá je jednoznačne zadefinovaná a je totožná so západnou hranicou C.-A. X..Č..XXXX/XX a súčasne body C., L. T. M. sú bodmi pravej - východnej hranice mpč.XXXX/X, čomu polohe odpovedá spojnica bodov č.7, 8 (medzibod 9) a 6 (podľa GP č. XXX-U.-XXX-XX), a súčasne je to západná hranica novovytvorenej parcely M. Č..XXXX/X. Taktiež západná hranica ďalšej novovytvorenej parcely M. Č..XXXX/X odpovedá východnej hranici mpč.XXXX/XX. Uvedené dokladuje v prílohe č.1 tohto vyjadrenia. Skutočnosť, že ako celý blok, v ktorej sa nachádzajú sporné pozemky nevykazuje posun je vykreslený v príl.č.2 vyjadrenia, podľa ktorého južná hranica parcely mpč.XXXX/X je totožná s parcelami C.-A. Č..XXXX/XX, XXXX/XX T. XXXX/XX, následne západná jej hranica je totožná s terajšou západnou hranicou C.-A. X..Č..XXXX/ XX ako aj s rozhraním p.č.XXXX/XX T. XXXX/XX. Východná hranica mpč.XXXX/X je totožná s C.-A. X..Č..XXXX/XX, XXXX/XX T. XXXX/XX. Ak by uvažovali tak, ako uvádzajú žalovaní, tak by stav podľa geometrického plánu č. XXX-U.-XXX-XX posunutý na terajší platný stav C.-A. (modro vykreslený) bol totožný so zákresom spoločnej hranice medzi C.-A. XXXX/X T. XXXX/XX, čo v stave EN odpovedá hranici XXXX/X (príl.č.3). Uvedené však spôsobí nesúlad a posun, ktorý si rozporuje tomu čo je uvedené v bode 4, teda obvod mpč.XXXX/X, XXXX/X T. XXXX/XX „seká“ terajšie parcely C.-A. (príl.č.4). Na základe uvedeného poukázal na skutočnosť, ako bol stav právny riešený v geometrickom pláne č.XXXXXXXX-X/XXXX na rozdelenie parcely a určenie vlastníckeho práva k p.č.XXXX/XX T. XXXX/ XX, úradne overený pod U.-XXX/XXXX, dňa XX.X.XXXX. Parcela C.-A. XXXX/XX je právne riešená z dielu č.X H. M.-A. p.č.XXXX/X a z dielu č.X H. M.-A. X..Č..XXXX/X. Uvedené si rozporuje riešeniu stavu právnemu podľa geometrického plánu č. XXX-U.-XXX-XX, kde hranica mpč.XXXX/X je súčasne hranicou M. X..Č..XXXX/X a teda dnešnej C.-A. X..Č..XXXX/X T. XXXX/XX. Súradnice lomových bodov z geometrického plánu č. XXX-U.-XXX-XX a „prispôsobený“ stav právny pri ROEP spôsobili uvedený nesúlad a terajší spor.
14. Na pojednávaní konanom dňa 16.12.2021 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobcovia na základe kúpnej zmluvy odkúpili nehnuteľnosti v katastrálnom území B. na základe riadneho geometrického zamerania v prírode. Tieto nehnuteľnosti podľa vytýčených hraníc oplotili a nerušene užívali viac ako 24 rokov. Až do výzvy žalovanej v 1. rade nemali najmenšie pochybnosti o tom, že plot stojí na inej parcele ako tej, ktorá je v ich vlastníctve. Potom ako boli žalovanou v 1. rade vyzvaní na odstránenie plota, oslovili znalca, aby im vysvetlil, prečo je plot postavený na pozemku v súčasnosti evidovanom na iných osobách. Z vyjadrenia znalca sa dozvedeli, že došlo v rámci ROEB k posunutiu hraníc všetkých pozemkov a to je dôvod, prečo sa v súčasnosti plot nachádza na pozemkoch vo vlastníctve iných osôb. Žalobcovia dobromyseľne nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, k parcelám, ktoré si riadne ohradili a nerušene užívali po dobu viacej ako 10 rokov. Z tohto dôvodu sa cítia byť vlastníci týchto nehnuteľnosti a vzhľadom na to, že časť pozemkov je v súčasnosti evidovaná na liste vlastníctva na iných osobách a teda na žalovaných v 1. až 6. rade, boli nútení podať určovaciu žalobu na súd. Žalobcovia nijak neprispeli k tomu, v akom stave sa daný zápis v katastri nehnuteľnosti nachádza. Neporušili žiadnu svoju právnu povinnosť. Na upresnenie uviedol, že žalobca nechával nehnuteľnosti opakovane zameriavať geodetom, ale bolo to predtým, ako bola uzatvorená kúpna zmluva. Bezprostredne pred uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, boli vytýčené hranice pozemku, tieto boli v prírode označené a na základe týchto označených bodov bol aj postavený plot. Ďalej uviedol, že žalobca v 1. rade nechával opakovane zamerať pozemky pred jeho kúpou to znamená, že si nechal v prírode zamerať pozemok, jedna z kupujúcich namietala, že jej ostáva časť pozemku,
ktorá bola nevyužitá, takže odpredá aj túto časť a tak následne bolo to zamerané, bol vypracovaný geometrický plán, na základe ktorého sa uzatvorila kúpna zmluva. Takto vykonané zameranie, pred vykonaním tohto geometrického plánu je totožné so stavom, ako bol postavený plot, bolo to v súlade s vtedy zakreslením v pozemkovej mape. Preto z tých predchádzajúcich zameraní nie sú žiadne záznamy, lebo v podstate, ak to bolo predložené ešte kupujúcim, tak predchádzajúce zameranie nebolo akceptované z dôvodov, že bolo akceptované až zameranie, na ktorom sa dohodli a na základe ktorého bola spravená aj samotná kúpna zmluva. Druhá vec je namietaný rozdiel medzi kúpeným a oploteným pozemkom. Tento rozdiel vo výške cca XXX m2 vyplýva z toho, že z geometrického plánu, výkaz výmer z roku XXXX je zrejmé, že parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2 bola v čase uzatvárania kúpnej zmluvy vo vlastníctve Č. Š.. Ako nájomca bol evidovaný F. V.. Táto parcela bola oplotená súčasne s ostatnými parcelami, ktoré žalobcovia kúpili, ale nebola predmetom kúpnej zmluvy, lebo nebola vo vlastníctve tých, ktorí to predávali. Túto parcelu žalobcovia kúpili od štátu až neskôr. V čase, keď žalobcovia to kupovali, jednalo sa o pasienky. Tam v tom čase ani nebola žiadna cesta, nie to ešte cesta pre nákladné motorové vozidlá. Bol tam len trojmetrový chodník v tom čase.
15. Na pojednávaniach súd oboznámil podania strán sporu, vypočul strany sporu, znalca D.. F. P., svedka Ľ. V. a tiež vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov postupom podľa § 204 CSP, a to: opakovaná predžalobná výzva na č.l. 6, oznámenie č.l. 7, vytýčovací náčrt č.l. 8, geometrický plán na č.l. 9, geometrický plán na č.l. 10, výkaz výmer na č.l. 11, kolaudačné rozhodnutie k rekreačnej chate na č.l. 12, kúpna zmluva na č.l. 13-14, kúpna zmluva na č.l. 15-16, výpis z LV XXXX na č.l. 17, výpis z LV XXXX na č.l. 18, výpis LV XXXXX na č.l. 19, výpis z LV XXXXX na č.l.20, výpis z LV XXXXX na č.l. 21, odpoveď na č.l. 22, vyjadrenie k ohláseniu drobnej stavby na č.l. 23, výzva na predloženie dokladov na č.l. 24, znalecký posudok na č.l. 25-41, podanie žalovanej v 1. rade na č.l. 62, vyjadrenie žalovaných v 3. a 4. rade na č.l. 67-68, notárska zápisnica na č.l. 69-70,70,71, obrazové prílohy na č.l. 73-75, vyjadrenie žalovanej v 1.rade na č.l. 76-77, vytýčovací návrh na č.l. 78, vyjadrenie žalovaného v 2.rade. na č.l.79, vyjadrenie žalobcov na č.l. 82-83, vyjadrenie žalovaných v 3. a 4. rade na č.l. 88-89, podanie žalobcov na č.l. 95-98 a ďalším obsahom spisu.
16. Súd zdôrazňuje, že v civilnom sporovom konaní sa neuplatňuje vyšetrovací princíp. Objem informačného základu, z ktorého súd vychádza pri tvorbe meritórneho rozhodnutia vychádza výlučne z dôkazov navrhnutých stranami (formálna pravda). Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi.
17. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 16.12.2021 uviedla, že v rámci kúpnej zmluvy mali žalobcovia v prílohe výkaz výmer, kde mali určené, že kupujú parcely XXXX/X, XXXX/X T. XXXX/X a v nich boli presné rozmery parciel. Uviedla, že kupovala pozemok v roku XXXX od sestry pána A., teda A. F. Q. L., M. A.. Pozemok pozná dlho, lebo je to rodina. Pozemok kupovala od M. A.. K vymeraniu plota, keď ho robili niet žiadne zameranie, žiadne vytýčenie. Urobili ho v roku XXXX a myslí si podľa toho stavu ako to videla, tak ten plot tam stojí už dlho. Keď kupovala pozemok v roku XXXX, tak tam bola sama s jej manželom. Videla plot, ale nevedela, že je na ich pozemkoch. Až keď si išla dať sama robiť plot, dala si to zamerať geodetom, bolo to asi o pol roka. Až vtedy zistila, že žalobcovia si postavili plot na jej pozemku. Podľa jej názoru nebol dôvod na premeranie pozemku pred kúpou. A. ho darovali svojim deťom a ona ho kupovala. Sami predávajúci nevedeli, že plot je postavený na ich pozemku, teda na predávanom pozemku. Ďalej uviedla, že tam nemožno odhadnúť, či je plot na cudzom pozemku, pokiaľ sa to nedá zamerať. Ďalej uviedla, že si to mali žalobcovia riešiť v ROEP a tam uvedené namietať.
18. Žalovaný v 3. rade uviedol na pojednávaní dňa 16.12.2021, že k žalobe sa nevyjadruje, nič nenamieta, nemá na tom žiaden osobný záujem.
19. Pri výsluchu na pojednávaní konanom dňa 16.12.2021 žalobca v 1. rade uviedol, že si chcel postaviť chatu, zistil, že dobrá lokalita je na F., I. L.. Boli to role, kriaky, nerovný terén, žiadna prístupová cesta, len taká cesta poľná, tak to odložil. Sused H. začal stavať chatu, a aby ju mohol postaviť, tak tam urobil provizórnu cestu. Rozhodol sa, že kúpi pozemok, v ktorom boli A. majitelia a jedna z nich venovala 1. Š.. To bol jeden pozemok, ktorý chcel kúpiť a hlavný pozemok bol od pani O.. To bolo tých XXXX m2. S nimi urobil kúpne zmluvy s pani O. T. A.. Riadne to vyplatil a sa to zapísalo. Urobili sa snímky a ten pozemok sa trikrát vymeriaval. Následne po niekoľkých rokoch sa rozhodol, že bude robiť oplotenie,
lebo stavbu už začal. Chodila mu tam zver a kradli mu tam materiál, tak to dal oplotiť asi v roku XXXX. Plot robili svojpomocne so synom ako boli nabité kolíčky, nechal ich tam a podľa toho robil plot podľa snímky geodeta. Kúpnu zmluvu uzatváral na základe posledného zamerania. Doteraz túto nehnuteľnosť užíva. Nikto doteraz nespochybňoval jeho vlastnícke právo až teraz žalovaná v 1. rade a žalovaný v 4. rade. Pozemok kupoval tak, aby bol vzhľadný a geodet nakreslil zle. Čo sa týka toho mestského, tak geodet mu povedal, že on to neriešil. Kúpna zmluva bola urobená na základe geometrického plánu z roku XXXX. 24 rokov to tak bolo.
20. Svedok Ľ. V., syn žalobcov na pojednávaní konanom dňa 16.5.2022 uviedol, že plot robili na základe vytýčenia geodetom a v podstate na základe toho robili výkopové práce na plot a betónové práce. Tak ako boli kolíky vyznačené, tak to robili. Na tom území, ktoré je teraz sporné, sadil stromy pred 15-20 rokmi. Bolo to územie, ktoré im tak bolo vytýčené, ktoré zakúpili, aj im patrilo. Bol dosť prekvapený, keď prišlo k tomu, že to nemá byť ich, že geodet to začal vytyčovať do ich pozemku, ktorý majú roky. V podstate sa odchytávali od pozemku vyšného suseda, ktorý bol H., na základe toho, kde má on plot, tam sa to zameriavalo, odtiaľ sa kupoval pozemok. Teraz podľa máp je všetko inak, je tam nejaký posun. Robili to tak, ako im to vytýčil geodet., tak realizovali oplotenie. Plot tvoria dvojmetrové stĺpiky, ktoré majú betónový základ. Iba stĺpiky betónovali. Plot robil s otcom a bývalým švagrom, všetko to bolo ručne. Začali ho robiť začiatkom mája a až na ďalší rok ho dokončili koncom leta, asi v roku XXXX. Počas výstavby tohto plota nemal nikto pripomienky, nijaké námietky, robili plot X J.. Ak by boli námietky, tak vidia, ako ten plot robia. Nemal nikto námietky. Plot stavali na základe toho, že tam boli geodetom zabité tyčky a oni si natiahli šnúru a každé dva metre robili výkop a tie plotové koly tam betónovali. Zameriaval to geodet B., bol pritom, keď to zameriaval. K spochybňovaniu vlastníckeho práva došlo až vtedy, keď si žalovaná v 1. rade dala vytýčiť svoj pozemok. Dovtedy nikto netušil, že je tam nejaký rozpor alebo, že plot je inak postavený ako by mal. 20 rokov žili v tom, že všetko takto to má byť. Nevie o tom, aby niekto spochybňoval vlastníckeho právo, resp. postavenie plota aj u ich susedov, aj keď v podstate, keď majú oni zle postavený plot, tak aj ostatní susedia vyššie, budú mať zle postavený plot. V podstate je to ináč ako je teraz vytýčené. Plot stavali, keď bol na vysokej škole, mal XX J.. Geodet bol tam dvakrát, lebo tá pani, ktorá im predala pozemok s prvým zameraním nesúhlasila, lebo že to nevie predať. Tak bol ešte raz geodet a vytýčil tak ako chcela a na základe toho sa robila kúpna zmluva. Predávajúca nesúhlasila s tým, ako to bolo prvýkrát, bola na mieste, povedala, že ona nepredá taký kúsok, že to musí ísť tak ako je to teraz vytýčené. Na základe toho sa to vytýčilo a spísala sa kúpna zmluva. V dobrej viere to tam oplotili, aj stromy tam sadil. Nerobil by to, keby si nemyslel, že to je ich. Nemal žiaden dôvod to tam ani kosiť, strihať stromy a sadiť. Nechce nikomu nič zlé. Tak to tam mali, tak to tam užívali a obhospodarovali. Nebol dôvod niečo tam posúvať.
21. Na nariadenom pojednávaní konanom dňa 16.5.2022 súd vykonal rozsiahle dokazovanie dôkladným výsluchom znalca D.. F. P., X.., ktorý citujúc jeho výpoveď uviedol, že „úlohou bolo, ako je v znaleckom posudku napísané, či existujúce oplotenie je na vlastníckej hranici, či je v súlade so zmluvami, ktoré boli vlastne predmetom prevodu a zápisu do katastra. Pracoval s údajmi všeobecne dostupnými a vedenými v súbore popisných a grafických informácii katastra a na základe toho vyhotovil znalecký posudok a zodpovedal na otázky, ktoré boli zadané. Celá skutočnosť resp. prvotný zápis a prevod vlastníckeho práva z pôvodných pozemnokničných parciel zapísaných v pozemnoknižných vložkách bol v zmysle výkazu výmer ku geometrickému plánu XXX -U.-XXX-XX, ktorým v časti diely vyčísľuje jednotlivé odkupované časti, výrez toho plánu je na obrázku 3 znaleckého posudku, strana 3. Takisto je v prílohe č. 2 znaleckého posudku, tam je kópia geometrického plánu vrátane výkazu výmer, podľa ktorého vlastne V. odkupovali od vlastníkov, ako povedal, zapísaných v pozemkovej knihe, jednotlivé časti a výmery. Následne novovytvorené parcely evidencie nehnuteľnosti XXXX/X/X/X, boli katastrom zapísané do vlastníctva V.v. Vlastne X P. L. X, X P. L. X, X P. L. X s tým, že každá bola od inej parcely. Diel X bol od pôvodnej pozemnoknižnej parcely XXXX/XX, diel X od parcely XXXX/X, L. X od parcely XXXX/X. Ostatné podklady sú súčasťou príloh znaleckého posudku, ktoré mal k dispozícii, s čím pracoval. Nepredpokladá, aby bolo čosi iné, čo by mal zohľadniť a malo vplyv na závery znaleckého posudku. Príloha 11 je ním zameraný skutkový stav v čase merania, keďže znalecký posudok vyhotovil na základe skutočného zamerania, nielen od stola, zameral existujúce oplotenie, zameral rúrky, ktoré predošlý geodet vytýčil, to je vlastne vytyčovací výkres, príloha X I. L. F.. Ním vytýčené kolíky sú vlastne ním zobrazené a kontrolné zamerané v znaleckom posudku strana 7 obrázok č. 4, to sú rúrky od 1 do 10. Čiže 11 je existujúci plot, ktorý zameral a nakreslil do teraz platnej katastrálnej mapy. Príloha č. 12 je sútlač platnej mapy katastra, teda mapy parcely registra CKN a pozemnoknižnej mapy, ktorá bola súčasne podkladom právneho stavu k už spomenutému geometrickému plánu z roku XXXX, na
základe čoho V. v tom čase, z ktorých parciel vlastne odkupovali. Príloha č.13 znázorňuje sútlač vlastne z prílohy 11 a z prílohy 12, to znamená je tam červene vykreslený plot, sú tam pôvodné pozemnoknižné parcely a vlastne platný stav registra CKN. Sú tu ešte plochy vyznačené XX m2 a XXX m2 to je vlastne zásah medzi, to je vlastne plocha vymedzená z ľavej strany existujúcim oplotením a z pravej strany hranicou pôvodnej pozemnoknižnej parcely XXXX/X. Táto príloha bola vyhotovená aj za účelom, aby bola preukázaná skutočnosť, že je identickosť v tom, že plocha oplotená V. je tá istá ako plocha z pôvodného geometrického plánu z roku XXXX zodpovedajúca parcele XXXX/X L. X. B. T., B., C., L., M., to je len zadefinovanie obvodu parcely XXXX/X. Žalobcovia postavili plot na hranici kúpených pozemkov na základe kúpnych zmlúv z roku XXXX, ktoré boli parcely boli parcely vytyčované na základe geometrického plánu z roku XXXX v hornej časti. V spodnej časti plot nie je totožný s geometrickým plánom, ide o úsek medzi pôvodnými parcelami XXXX/XX T. XX, tu je to totožné, čiže je to na rozhraní týchto dvoch pozemnoknižných parciel, to znamená aj keď pozrieme prílohu č. 2, to je vlastne parcela XXXX/X, takže v tomto úseku, berúc z pohľadu na mapu ľavú stranu, tam je to v poriadku. Tak isto vo väzbe na kupovanú parcelu XXXX/X, to je vlastne spojnica bodov podľa geometrického plán X,X Z., X, X, je to príloha č.2. Čiže v tomto úseku, kde bola X. /., plot je na vlastníckej hranici, tam nie je zásah, tam je na rozhraní pôvodných parciel /., /.. V. v tom čase kupovali parcelu z /., z parcely /. nekupovali nič. Z parcely XXXX/X kupovali diel X, to je vlastne spojnica bodov 4 a 9 podľa prílohy 2 a podľa geometrického plánu, tam je tak isto plot na vlastníckej hranici, je to príloha 13, ktorú otvorím. Tam je to v poriadku. Čo sa týka ďalšieho priebehu v zmysle geometrického plánu, tak hranica má prebiehať vlastne pravou stranou, východnou stranou X. /., lebo tu v tomto úseku z tejto parcely nekupovali nič, ale kupovali jednoznačne až po jej hranicu. Kupovali, keď to prenesieme na prílohu 13, kupovali až po zelenú hranicu, ale plot sa odkláňa. V tomto úseku už ten priebeh nie je 1:1 s tým, čo bolo vlastne vyobrazené v geometrickom pláne a čo malo odpovedať kupovanému dielu 2. Pokiaľ ide o hranicu, ktorá je predmetom tohto konania, tak v uvedenom úseku oplotili ešte menej. V úseku v dvoch tretinách, je to v poriadku, v ďalšom už nie, lebo mali ísť poza, teda v tejto časti oplotili menej. Lebo stav právny v geometrickom pláne je presne to, čo je čiarkovanou čiarou. Čiarková čiara zodpovedá tejto čiare zelenej. Červená je existujúci plot reálne vonku v teréne, samozrejme tu v tomto mieste sa to odkláňa. Ak by postavili aj v tomto spodnom úseku, severnom, plot na vlastníckej hranici, tak by to malo byť také isté ako v týchto dvoch tretinách hore, ako v časti z parcely XX, ako z časti parcely X. Ostatné okolité pozemky a existujúci plot zameral hlavne kvôli zidentifikovaniu na okolité ďalšie parcely a na zabezpečenie homogenity riešenia pozemku vo vzťahu k ďalším pozemkom, ktoré sú tam už oplotené. V tejto južnej časti - tretine, mali oplotiť až po zelenú čiaru a to nie je oplotené v súčasnosti. Ak by sa premietli do roku XXXX dnes, a tam bola holá lúka, nie je tam nič a dnes ide robiť plán na holej lúke, nájde tam ten plot, ale vlastníctvo tam nie je, lebo mapa evidencie nehnuteľnosti bola vlastne mapou, do ktorej sa premietali vlastnícke vzťahy a novo vytvárali sa parcely z pozemkovej knihy, to sú vlastne zelené parcely, lebo vlastníctvo v pozemkovej knihe bolo k týmto zeleným parcelám v pozemnoknižnej mape. Čiže áno, v úseku je to v poriadku a v tomto úseku by neplatil tento bod, ale by sa vytýčil druhý. Zopakoval, že ak by boli v roku XXXX a na holej lúke nie je nikde nič a použije tie isté podklady z pozemkovej knihy, pozemnoknižnú mapu a samozrejme pozemnoknižné vložky a zápisnice, ku ktorým boli vedené vlastnícke vzťahy, jedine tento jediný bod je v tejto časti iný. Oplotili si teda na uvedenej západnej hranici menej. Žalobcovia kúpili diel, X,X,X a čo sa týka polohového určenia, toto bola mapa, výrez z pôvodnej mapy XXXX, kde mapa je na matematickom základe. Nemožno povedať, že dnes hranice sú tu a zajtra sú o 8 alebo o 10 metrov niekde inde. Hranice sú záväzné. ROEP nevymerala nič. ROEP - register obnovy evidencie pozemkov, jeho úlohou bolo premietnuť analógovú papierovú formu pozemkovej knihy do digitálnej, do počítača. To znamená, pozemková kniha sa prepísala, prepísalo sa vlastníctvo. Samozrejme sa zobral stav platný v čase vyhotovenia ROEP, to znamená, že pozemky boli aj na liste vlastníctva, resp. zapísané v evidencii nehnuteľnosti, neskôr po platnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti, zápis to znamená, zapísané na listoch vlastníctva. Tieto parcely, ktoré boli na LV zapísané v registri C na to nahliadame vo väzbe na platný katastrálny zákon, tie neboli predmetom konania. Predmetom konania boli všetky ostatné parcely, ktoré ešte boli zapísané v pozemkovej knihe, teda na papieri. To znamená zo zložiek sa prepísali do počítača a dnes ich vidíme, v súbore popisných informácii, ako register E KN, resp. parciel EN. Aby bolo jasné, kde to vlastníctvo je. Mapa sa vyhotovila na podklade pôvodných katastrálnych máp, resp. na najvhodnejšie zvolenej mape, ktorú samozrejme príslušný katastrálny odbor, správa katastra stanovila. V tomto prípade na základe tejto mapy boli spravené parcely registra EN. To je vlastne to, že dnes to vidíme v počítači. Reálne sa vonku nič nemeralo, reálne k ničom nedochádzalo, len sa preklopili papierové veci do počítača. Účastníkom konania ROEP boli zasielané výpisy. Každý dostal výpis z registra pôvodného stavu, jeho úlohou bolo skontrolovať si svoje údaje, či má rodné číslo, čí má údaje, resp. právnych predchodcov. Mnohokrát sa doplňovali aj dátumy úmrtia a podľa toho bol
vlastník žijúci, nežijúci, atď., resp. v správe Q.O. X. G.. Avšak, čo sa týka výmer, boli dva prístupy, jeden bol v tom, že ak výmery parciel boli v dolných odchýlkach tak sa zapísali 1:1 s výmerami tie, ktoré boli uvedené v pozemkovej knihe, v pozemnoknižných zápisniciach, resp. v parcelnom protokole. Čo sa týka parciel, ak bola podkladom mapa, kde parcely vykazovali značné rozdiely, vtedy sa zapísali písomne grafické, to znamená z mapy a to je to, že nastal prípad, že ľudia si pozreli, otvorili si pozemnoknižnú vložku a pozreli, či má hektár a zrazu mali pol hektára alebo dva hektáre, to je vlastne to, že keď sa vlastne potvrdilo, čo je všeobecne známe, že pozemková kniha neručila za výmery. Ručila za majetkovú podstatu, avšak neručila za plochy. Za plochy ručila najpresnejšia dostupná katastrálna mapa, resp. pozemnoknižná mapa, podľa toho, kde bol, aký operát. Čo sa týka oplotenia, jeho úlohou nebolo riešiť, či žalobcovia kúpili x m2 a majú oplotených y m2. Jeho úlohou bolo riešiť hranicu. Polohou to zodpovedá. Žalobcovia kupovali vlastníctvo od X. /. po cestu zelenú. Lebo, ak by dnes niekto dal vytýčiť túto cestu zelenú pôvodnú pozemnoknižnú parcelu, a pozeráme na prílohu č. 11, tak vlastne by odsekol z tej parcely /., ktorá dnes je zapísaná v katastri. To isté v podstate je potvrdené aj vytyčovacím výkresom, príloha č.4, kde žltou je čiarkovaná čiara, to je tá hranica tej cesty, tej zelenej. Každopádne problém podľa znalca nastal vtedy, keď bola robená ROEP. Keďže žalobcovia to mali na LV, takže táto parcela nebola predmetom. Ak by spracovateľ geometrického plánu bol zobral stav právny a ak by pri ROEP vytváral stav právny v súlade s geometrickým plánom z roku XXXX a s listinami, ktorými bol ten plán zapísaný, tak rozhranie parciel XXXX/X, X, XX by malo prebiehať v súlade aj s geometrickým plánom, t.j. rozhraním pôvodných parciel XXXX/XX, XX a teda, tento bod mal byť tento bod, lebo takto to je, je to nesporné, mal to byť bod 4. Bod 4 je vlastne spoločný bod troch parciel, čiže parcely /., /., /., bod 4. Dnes v platnom stave katastra je tu. Ďalej znalec uviedol, že riešil len otázku hranice v časti, ktorá je sporná, nie v časti pravej strany, ktorá spornou nie je. Zameral aj širšie okolie vo väzbe na okolité pozemky, už existujúce oplotenie a vo väzbe na geometrické plány, ktoré v čase od J. XXXX až po dobu vyhotovenia znaleckého posudku, boli na katastri zapísané a ktoré boli aj jemu k dispozícii. Je pravda aj to, že žalovaní majú priplotenú pôvodnú cestu, to je to, čo ukázal na prílohe č.12, kde je jasné a nezameniteľné, že tú modrú, prekrytú zelenú cestu, čiže pôvodnú pozemnoknižnú cestu majú priplotenú. Avšak hranica na ľavej strane pozemku nebola rozporovaná. Musí sa ísť podľa pôvodných parciel, iná alternatíva nie je, musí sa ísť podľa pôvodných parciel, lebo pôvodné parcely boli zakreslené v mape, ktorá je na matematickom základe a k pôvodným parcelám bolo vedené vlastníctvo k pozemkovej knihe, nie k parcelám, resp. k hraniciam, nie k ceste, ktorá aj dnes je bez LV a vznikla pri THM mapovaní a vznikla zameraním užívacieho stavu. Ak by vznikla parcela k ceste, ktorá bola na LV a k nej by to bolo prilepené, potom by platilo to, čo tvrdí žalovaná v 1. rade. Ale cesta aj do dnešného dňa na LV nie, takže vlastníctvo aj parcelu /., čiže od parcely /. sa musia narátavať dĺžky v zmysle geometrického plánu z roku XXXX. Predmetom sporu je hranica so žalovanými, ktorý vznikol z vytýčenia do oploteného pozemku žalobcov. Najpodstatnejšia vec, prečo nemeral od cesty a stále to rieši z ľavej strany od hranice parcely XXXX/X a to preto, lebo v geometrickom určení plánu je jasné, že čiarkovaná sa rovná červená v dĺžke XX m z bodu X Z. B. X. Takisto z bodu X na bod X a pokračovanie hore, je rozhranie parcely XX T. XX, preto ide z pôvodných parciel a od týchto pôvodných parciel treba nameriavať dĺžky, ktoré v tom pláne sú. V hornej časti XX,XX v spodnej časti XX,XX z bodu X Z. B. X. Preto to rieši od vlastníckych hraníc. Zopakoval viackrát, že ak by mu dnes niekto zadal, vytýčte spoločnú hranicu medzi parcelou XXXX T. XXXX/X, čo je nesporné z grafickej časti, že od tejto hranice bolo kupované, je pravdou, čo pán povedal, že bola kupovaná časť parcely, zákonite bola kupovaná časť, lebo išlo o diel 2, ale ak by nebola kupovaná od hranice, tak dnes tu preženie, tak by tu bol slížik, bol by tu vytvorený zub alebo by bola vytvorená ďalšia parcela, čo nie je. Je nesporné, že hranica ľavá /. bola spoločná s pôvodnou parcelou XXXX a od nej mali dĺžku XX,XX m. Ak by cesta bola cestou, tak ten problém nenastane. Ale cesta nie je cestou, preto v žiadnom prípade sa o cestu opierať nemožno. Musí sa vychádzať len z hranice pôvodnej parcely XXXX/X,XX,XX. Cesta je proste inde. Pri prílohe č. 3 a prílohe č. 12 opäť poukázal na skutočnosť, že prečo nejde od cesty, ale od hranice, že ide od hranice pôvodnej parcely XXXX/X. Protistrana kupovala podľa geometrického plánu X/XXXX, úradne overený XX.X.XXXX X. U. XXX/XXXX, príloha 3 znaleckého posudku. Ak pozrie do tej prílohy 3 a do nej zakreslené body A, B, C, D, E z prílohy č. 12, ktoré bod A v zmysle prílohy č. 2 plánu z roku XXXX odpovedá bodu č. 4, to je bod A. 4 odpovedá C. 9 odpovedá D, 6 odpovedá E. Hranica je totožná v tomto úseku, v tomto úseku medzi XX, XX. Ak by tomu tak nebolo, tak protistrana by nekupovala diel 4, lebo vyznačené -vyšrafované, čo je dnes predmetom sporu, to je tá duplicita. Novovytvorené parcely V. začínali od hranice /.. Tým pádom plán z roku XXXX, ak by aj v katastri bol platný stav v súlade s plánom z roku XXXX, v žiadnom prípade tu diel 4 nemal byť a nemala by tu byť šírka XX,XX m2. To je v rozpore s plánom z roku XXXX. Ten plán tu prílohu 3 to objasnil vo väzbe na sútlač príloha č. 12 svojho znaleckého posudku, kde lomové body nemá očíslované číslami, ale písmenami T.,B.,C.,L.. Aj keď bola otázka zo strany PZ žalobcov,
že či plot, kde je spor prebieha po vlastníckej hranici, uviedol, že medzi parcelami pôvodnými XXXX/ XX, /. prebieha po vlastníckej hranici to je do bodu 4 v zmysle pôvodného plánu z roku XXXX. Od bodu 4 smerom dole po bod 9 tak isto prebieha po vlastníckej hranici. Až od bodu 9 smerom dole neprebieha po vlastníckej hranici. Dve tretiny áno, tretina nie. Rozporovateľné isto nie je to, že bod 4 je vlastne stykom troch pôvodných parciel XX,XX, X. To je tento bod. Že je podľa katastra inde, to je tak isto jasné. To nakreslil do prílohy 13. Bod X je stykom troch parciel. Je to jasné z plánu. I. X išla do styku parcely XX,XX a styk parcely je toto čo vyznačil, existujúci plot. Príloha č. 2 je to správne. Hranica má prebiehať po tej hnedej, po tých bodoch T., B., C., L., M.. Na prílohe 4 to stotožnené nie je. Je to posunuté na chybný stav katastra, aby poukázal na posun, ktorý tam je. Sedí dvadsať bodov, a tu tri. Čiže to je tá chyba v katastri. Ak by malo platiť to, čo tvrdia žalovaní, že platí pravá strana, tak potom ľavý plot medzi XX T. XX by sa mal posúvať o rovnaký úsek, o toľko by sa mal posúvať doprava, ďalší plot by sa mal posúvať zase doprava, aj ďalšie by sa mali posúvať, to je ten posun doprava, čiže všetci vlastníci by sa mali posúvať. Čiže všetci XX by sa mala posúvať do XX, atď. Ak sa to posunie, vyvolajú sa ďalšie spory. Na prílohu 3 napísal, bod 4 po ROEP nemal byť vytvorený, je to chyba katastra, preto je tu teraz spor. Keby hranica bola tu v zmysle plánu z roku XXXX, tak nikto nikdy nekupuje diel 4 z parcely XXXX/X, ktorú už v XXXX kúpili žalobcovia. Parcela č. XXXX/X bola parcela, vytvorená geometrickým plánom, to je v evidencii nehnuteľnosti a tá parcela vznikla, to je parcela XXXX/X odpovedajúca dielu X. Parcela /. je diel X. Diel X vznikol z pôvodnej parcely XXXX/X, to nikto nerozporuje, to vyplýva aj z výkazu výmeru ku geometrického plánu. Výmera začína na rozhraní troch parciel pôvodných, X, XX, XX to nemožno rozporovať a tu začínala na hranici /.. Ak by mapa evidencie nehnuteľnosti, ak by išlo o zjednotený operát a mapa evidencie nehnuteľnosti by mala rovnaké parcelné čísla ako pôvodná katastrálna mapa to znamená mapa s parcelnými číslami, ktorých čísla sú totožné s číslami v pozemkovej knihe, resp. vo vložkách pozemnoknižných, príloha 7,6, tak potom by tu neboli iné čísla. Na samotných číslach nezáleží. Záleží na polohe, parciel, z ktorej boli odčleňované je a tá poloha je v geometrickom pláne. Cesta v katastri, pôvodná cesta a cesta zakreslená v evidencii nehnuteľnosti nie je totožná. O tom tvrdí aj príloha 12, kde je modro vykreslená cesta, že nie je totožná so zelenou. Ak zoberie plán XXXXXXXX-XX/XXXX úradne overený pod U. XXX/XX a plán geometrický XX/XX/XXXX overený pod U. XXX/XXXX, opäť tu presne vidno ten nesúlad, ktorý je v katastri a opäť sa premietnuc na prílohu 3, ktorá je po ROEP. Plány z roku XXXX sú pred ROEP, tak isto ako plán z roku XXXX. Chyba nastala pri ROEP, duplicitne bol predaný v zmysle prílohy X L. X o výmere XXX m2. Toto je dnes predmetom sporu. Tento diel pri ROEP nemal vzniknúť. Opäť aj tieto geometrické plány to potvrdzujú. Ten kto kupoval, kupoval parcelu XXXX/X. /. nekupoval. Pri ROEP sa zrazu vsunula X. To je tá chyba v katastri, ktorá vytvorila duplicitné vlastníctvo. Je nesporné, že V. kupovali od parcely XXXX/X napravo, tak isto pán žalovaný kupoval, má dva geometrické plány od X naľavo, to je nesporné a zrazu v roku XXXX sa tu vklinila parcela /., diel 4. Stret XX, XX, X, čiže tento bod je nesporný. Styk troch parciel. Geometrický plán o tom hovorí, že V. začínajú z pravého dolného rohu. Príloha č. 12 jasne dokazuje, že cesta nie je cestou. Keď sa zoberie mapa 1:2880, čo je mapa vedená v katastri, v tejto malej mape mapový list je 50 x 60 cm, nie je šanca zistiť tento prekryt, ktorý sa teraz počítačovo dá zväčšiť. V roku XXXX podľa jeho názoru nemali šancu pohľadovo zistiť. Pri ROEP nemohli vyriešiť nič, lebo ROEP nič nemerala. ROEP papierovú formu, to znamená pozemkovú knihu, papierovú mapu prekreslila do digitálnej formy do počíta. Pozemkovú knihu prepísala. Parcely mpč. sú teraz parcely registra E. Tento problém nastal po ROEP, lebo vytvoril zbytok X. /.. Záver znalec zhrnul, že problém podľa jeho názoru nastal po ROEP, keď tam parcela bola opäť vklinená a mala byť na /.. X. U. to možno kúpila v dobrej viere a jednoducho predávajúci predali dvakrát tú istú plochu. Chyba je v katastri. V katastri zakreslili parcelu po cestu, resp. priestor medzi pôvodnou parcelou XXXX/X a cestou neknihovanou podľa všetkého XXXX, jednoducho vzdialenosť medzi pôvodnou cestou a parcelou XXXX tak ako bolo v geometrickom pláne z roku XXXX nie je XX,XX, ale je iná a tým pádom je tu spor. Každopádne je nesporné, že V. kupovali od hranice XXXX/X napravo šírku XX,XX, tak isto trojmedzia parciel XXXX/X,XX,XX napravo XX,XX T. XX metrov, toto je nesporné. Mapa je na matematickom základe, čiže jej poloha z hraníc je záväzná Nemožno povedať, že 10 m naľavo a 10 m napravo. Každý jeden geodet, ak by mal vytýčiť z pôvodnej katastrálnej mapy rozhranie týchto troch pozemkov X,XX,XX, každý jeden by vytýčil na plot a nie 8m za plot.“
22. V prvom rade sa žiada uviesť, že pokiaľ sa jedná o vytvorenú parcelu C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XX m2 odčlenenú od parcely C. Č.. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom území: B., H. B., H. B. podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX- XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoviteľa P. K. U. K., X. XXXX/XX, B., úradne overený Okresným úradom B., katastrálny odbor, pod č. U.-XXX/XXXX, tam došlo medzi stranami sporu k dohode (parcela v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1-6. rade) a späťvzatiu žaloby žalobcami, v časti týkajúcej
sa parcely C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXX m2, odčlenenej od parcely C. Č.. XXXX/ XX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXX v katastrálnom území: B., H. B., H. B., kde žalovaní v 4. a 5. rade súhlasili so žalobou, ostala predmetom sporu novovytvorená parcela podľa C. XXXX/XX trvalý trávny porast o V.F. XX m2 (zapísaná v katastri nehnuteľností na žalovanú v 1. rade), odčlenená od parcely C. Č.. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, zapísaná na LV č. XXXXX v katastrálnom území: B., H. B., H. B. a parcela C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXX m2 (zapísaná v katastri nehnuteľností na žalovaného v 2. rade), odčlenená od parcely C. Č.. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, zapísaná na LV č. XXXXX v katastrálnom území: B., H. B., H. B. podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoviteľa P. K. U. K., X. XXXX/XX, B., úradne overený Okresným úradom B., katastrálny odbor, pod č. U.-XXX/XXXX, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu. 23. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 24. Podľa § 126 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. 25. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. 26. Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 27. Podľa § 132 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia. 28. Podľa § 134 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. 29. Podľa § 137 písm. c) OSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 30. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 31. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 32. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 33. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 34. Pri určovacích žalobách ( ktorou je i žaloba v predmetnej veci ) sa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia vyžaduje existencia žalobcovho naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení v čase vyhlásenia rozsudku. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu, čo pre neho znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok, aby mohol súd žalobu meritórne prejednať a prípadne je vyhovieť. 35. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení je nepochybne daný skutkovému stavu nezodpovedajúcim zápisom vlastníctva nehnuteľností žalovaných v 1. a 2. rade, pričom platí, že v prípade, ak sú žalovaní zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci predmetu sporu, je bez ďalšieho vždy daný naliehavý právny záujem na takomto určení, lebo len súdne rozhodnutie môže viesť k zmene zapísaného stavu, byť podkladom na vykonanie takéhoto zápisu v katastri nehnuteľností a dosiahnuť tak súlad zapísaného stavu so skutočným. Tak je tomu aj v tomto prípade.
36. Vzhľadom na to, že v katastri nehnuteľností sú ako vlastníci sporných parciel zapísaní žalovaní v 1. a 2. rade, táto skutočnosť obmedzuje žalobcu vo výkone jeho práv ako vlastníka sporných parciel. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k
nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci takejto žalobe, je bez ďalšieho podkladom pre zmenu zápisu ohľadom vlastníckeho práva žalobcu k sporným parcelám do KN. Právne postavenie žalobcov je bez tohto určenia ohrozené a neisté. Podanou žalobou na určenie vlastníckeho práva sa môže odstrániť právna neistota a zosúladí stav v katastri nehnuteľností zo stavom právnym. Týmto žalobcovia preukazujú naliehavý právny záujem na podanej žalobe na určení vlastníctva k sporným parcelám.
37. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovné:
38. Z kúpnych zmlúv zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 13-14 spisu) a zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 15-16 spisu) súd zistil, že žalobcovia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov parcely č. XXXX/X o výmere XXX F., XXXX/5 o výmere XXXX F. T. XXXX/X o výmere XXX m2, tak ako boli zakreslené v geometrickom pláne č. XXX-U.-XXX-XX vytvorenom U. B. L. XX.XX.XXXX (geometrický plán na čl. 9 spisu). Uvedené nehnuteľnosti sú vedené Okresným úradom B., katastrálny odbor, okres: B., H.: B., katastrálne územie: B. na LV č. XXXX. Kolaudačným rozhodnutím Okresného úradu B. - odbor životného prostredia č. Ž. XX/XXXXX-P. zo dňa XX.X.XXXX, právoplatným dňa XX.X.XXXX bolo povolené užívanie stavby „rekreačnej chaty“ na parcele A. XXXX/X v katastrálnom území B. - B. F. na návrh F. V. a jeho manželky T. zo dňa XX.X.XXXX.
39. Z vyjadrenia Mesta B. k ohláseniu drobnej stavby zo dňa XX.X.XXXX plynie, že žalobcovia dňa X.X.XXXX ohlásili drobnú stavbu, stavebnú úpravu „oplotenie pozemku“ na pozemku parcela č. XXXX/ X, X, X vedenej na LV č. XXXX v katastrálnom území B..
40. Z notárskej zápisnice sp. zn. Z. XXX/XXXX, Z. XXXXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX napísanej na Notárskom úrade v B. notárom P.. F. V. plynie, že predávajúci F. A., J.. Ž., T. O., J.. A., T. F., J.. F., B. F., J.. J., F. F., B. Z., J.. F. T. X. F. odpredávajú svoje podiely na novovytvorených parcelách C. XXXX/ XX, C. XXXX/XX kupujúcim X. F. a manželke D. F., J.. O. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov za dohodnutú kúpnu cenu XX.XXX Sk.
41. Z notárskej zápisnice sp. zn. Z. XXX/XXXX, Z. XXXXX/XXXX, Z. XXXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX napísanej na Notárskom úrade v B. notárom P.. F. V. plynie, že predávajúca T. O., J.. A. predala svoj vlastnícky podiel na nehnuteľnosti v katastrálnom území B. LV č. XXXXX, na parcele C. XXXX/XX K. o výmere XXXm2 pod B. V. X/X-D. na kupujúcich, a) O. A., J.. O.Á. V. X/X-ine z podielu, t.j. X/XXX-inách k celku a kupujúca tento vlastnícky podiel kupuje do svojho vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu XXX eur, b) X. F., J.. F. a manželke D. F., J.. O. v X/X-ine z podielu, t.j. X/XX-inách k celku a kupujúci tento vlastnícky podiel kupujú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov za dohodnutú kúpnu cenu XXX eur, c) T. Q., J.. E. V. X/X z podielu, t.j. X/XX-inách k celku a kupujúca tento vlastnícky podiel kupuje do svojho vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu XXX eur.
42. Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná v 1. rade vyzvala žalobcu v 1. rade, aby jej umožnil prístup na ním oplotený pozemok s tým, aby odstránil plot zo svojho pozemku a následne výzvou zo dňa XX.X.XXXX vyzvala žalobcov na odstránenie oplotenia z pozemkov na parcelách č. XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/XX.
43. Zo znaleckého posudku znalca D.. F. P., X.. Č.. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXXX bolo zistené, že tento zameranie vykonal pomocou geodetického merania metódou J.-U. E. XXXCS s pripojením na Q.-X. s využitím základnej transformácie cez rezortnú transformačnú službu v kombinácii s klasickým terestrickým meraním totálnou stanicou E. K., pričom geometrické a polohové určenie posudzovaných vlastníckych hraníc je dané v pozemkovoknižnej mape, resp. pôvodnej katastrálnej mape, ktorej fotokópiu priložil v prílohe 8. V tejto mape sú zobrazené parcely, čím je zadefinované ich polohové a geometrické určenie, čo je záväzný údaj KN. Vlastnícke vzťahy boli zapísané v X. Č.. XXXX T. XXXX (príloha č. 6 a 7). Parcely označené parcelnými číslami mpč. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX T. XXXX/XX boli použité pre stav právny v GP Č.. XXX-U.-XXX-XX, ktorým sa vytvorili C. X..Č.. XXXX/X, XXXX/X T. XXXX/X. V. F. a manželka T. nadobudli predmetné C. parcely podľa príslušných listín tak, ako je to zapísané na LV č. XXXX, A.. Ú.. B. (príloha č. 9). Súčasne ku geometrickému plánu č. XXX-U.-XXX-XX, bol vyhotovený I. Č.. XXX, kde spoločnú hranicu teraz riešenú medzi XXXX/X, XXXX/X T. XXXX/XX, tvorí spojnica lomových bodov č. X,X,X, ktorá však podľa skutočného zamerania existujúceho oplotenia nie je v súlade s platným stavom KN. Vykonaným THM mapovaním v k.ú. B. (V. J. XXXX), zapísaným
pod X. XX/XX sa určilo geometrické a polohové určenie EN parciel, dnes A.. V roku XXXX bol do A. zapísaný ROEP, ktorý už neriešil parcely, ktoré boli ako C. zapísané na LV. Predmetný stav sa prebral a do stavu M. sa zakreslil už len „zvyškový stav“. Podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-X/XXXX sa odčlenila z C. X..Č.. XXXX/XX novovytvorená C. X..Č.. XXXX/XX, pričom polohovo v stave právnom išlo o M. X..Č.. XXXX/X T. XXXX/X, ktoré predmetným geometrickým plánom zanikli. Pozemnoknižná mapa, resp. pôvodná katastrálna mapa (PK mapa) bola podkladom pre mapu UO, čo sú dnes parcely registra EKN s vlastníckym právom zapísaným na LV. Mapa je vyhotovená v stereografickom zobrazení z priameho merania na číselnom podklade v siahovej mierke X/XXXX, teda má číselný podklad a dá sa transformovať na mapu A., z čoho je možné vykonať jednoznačnú polohovú identifikáciu (príloha č. 12). V prílohe č. 12 priložil sútlač stavu A. a pôvodnej katastrálnej mapy. Prístupová cesta F.. XXXX nie je totožná s terajšou C. X..Č.. XXXX/X. Poloha bodu T., B. vytvára spojnicu v PK mape, ktorá je jednoznačne zadefinovaná a totožná so západnou hranicou C. X..Č.. XXXX/XX. Body C.,L.,M. sa nachádzajú na hranici mpč. parcely XXXX/X, ale nie sú súčasne na východnej hranici C. X..Č.. XXXX/XX, XXXX/X T. XXXX/X podľa geometrického plánu z roku XXXX (príloha č. 12). Posudzovaná hranica sa dá identifikovať aj pohľadovo na prílohe č. 13, kde terajší plot (vykreslený červeno) vytvára plochu XXX m2 voči hranici F.. XXXX/X, čomu v stave CKN odpovedá p.č. XXXX/XX T. XXXX/XX a súčasne plochu XX m2 z C. X.. XXXX/X. Uvedeným je jednoznačne preukázaná skutočnosť, že XXX+XX=XXX m2, čo je presne plocha dielu č. 3 a teda aj EN (dnes C.) F.. XXXX/X podľa geometrického plánu č. XXX-U.-XXX- XX. Spracovateľ ROEP pri digitalizácii hraníc parciel nedodržal geometrické určenie hraníc týchto mpč. pozemkov a „prispôsobil“ hranice týchto parciel tak, aby zachoval súradnice parciel podľa geometrického plánu č. XXX-U.-XXX-XX. Takže došlo k posunu posudzovanej hranice do pôvodného pozemku F.. XXXX/X, z ktorej diel č. 3 odpovedá novovytvorenej C. X..Č.. XXXX/X na úkor plochy tejto parcely, ktorá je „duplicitne výmerovo braná“ v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-X/XXXX. Sporná plocha podľa platného stavu KN, vytyčovacieho návrhu č. XXXXXXXX-XX/XXXX a U. Č.. XXX-U.-XXX-XX i príloh ZP, zadefinovaná lomovými bodmi X,X,X vlastnícky patrí V. F. a manželke T., tak ako nadobúdali vlastníctvo podľa č. XXX-U.-XXX-XX ktorým vytvorili C. X..Č.. XXXX/X, XXXX/X T. XXXX/X. Oplotenie vybudované žalobcami je na hranici nadobudnutých pozemkov v súlade so skorším geometrickým plánom, čo však nie je v súlade s platným stavom v A.. Preukázalo sa, že polohové určenie nehnuteľností, parciel C. Č.. XXXX/X T. XXXX/X nie je hodnoverné v zmysle § 70 ods. 1 katastrálneho zákona. Znalec vo svojom posudku následne zosumarizoval zistenia do nasledovného záveru, a to, že vlastníckej hranici medzi pozemkami C. X..Č.. XXXX/X, XXXX/X T. C. X..Č.. XXXX/XX V. A..Ú.. B. je tvorená spojnicou lomových bodov č. XXXX-X, XXXX-X T. XXXX-X (príloha č. 5). Zamerané existujúce sporné oplotenie vybudované p. V. F. T. F.M. T., zapísané na LV č. XXXX V. A.. Ú.. B. a jeho priebeh zakreslil do platnej katastrálnej mapy v prílohe č. 11. Sporné oplotenie je postavené na pozemku C. X.. Č.. XXXX/XX T. XXXX/XX o výmere XXX m2 (obrázok č. 4). Porovnaním platnej katastrálnej mapy a skoršieho geometrického plánuk č. XXX- U.-XXX-XX, podľa ktorého nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam V. a manželka, nie je v súlade s platným stavom v A.. Zistený nesúlad s platným stavom A. vykreslil v prílohách č. XX T. XX ZP. Oplotenie vybudované F. V. T. F. T. je na hranici nadobudnutých pozemkov v súlade so skorším geometrickým plánom, čo však nie je v súlade s platným stavom v KN. Sporná plocha podľa teraz platného stavu A. bola prvotne kúpená pánom V. a manželkou a teda pôvodní vlastníci predali vyčíslenú plochu duplicitne. Preukázalo sa v zmysle § 70 katastrálneho zákona , že geometrické a polohové určenie nehnuteľnosti riešených parciel C. nie je hodnoverné a polohovo neodpovedá polohe pôvodných mpč. parciel - stavu právnemu pred ROEP stavom.
44. V konaní bolo vykonané dokazovanie a to predovšetkým listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom, výsluchom znalca, výsluchom svedka a vyjadreniami strán sporu. Súd vykonal dokazovanie a zhodnotil vykonané dokazovanie v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov a v zmysle tejto zásady súd si urobí záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov.
45. Žiada sa konštatovať, lebo uvedené je zásadnou pripomienkou vo vzťahu k námietkam zo strany žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí rozporujú nárok žalobcov, je, že predmetom konania je určenie hranice medzi pozemkami (západnej hranici pozemkov žalobcov, resp. východnej hranici pozemkov žalovaných v 1. a 2. rade), čo vždy znamená vyriešenie vlastníckeho práva k určitej časti pozemku, v danom konaní vo vzťahu k parcele C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XX m2, odčlenenej od parcely C. Č.. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom území: B., H. B., H. B. a k parcele C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXX m2, odčlenenej od parcely C. Č.. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom území: B.,
H. B., H. B. podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoviteľa P. K. U. K., X.Z. XXXX/XX, B., úradne overený Okresným úradom B., katastrálny odbor, pod č. U.-XXX/XXXX, teda nie iných častí uvedených pozemkov vo vlastníctve a súd zdôrazňuje, že ani nie iných hraníc medzi ďalšími vlastníkmi susediacich parciel, ktoré nie sú predmetom tohto sporu. Spôsobilým predmetom vydržania vlastníckeho práva je aj pozemok, ktorý je časťou parcely.
46. Každý z účastníkov konania nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Žalobca musí hodnoverne preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať a to aj vtedy, keď je druhý účastník v konaní nečinný. Taktiež žalovaný nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v rámci obrany proti žalobe. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu. Ak súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie, v takomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Súd v rámci dokazovania vykonal všetky dôkazy, ktoré boli navrhnuté účastníkmi konania na zistenie skutkového stavu.
47. Žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo od kúpnych zmlúv zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX, ktorými do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudli parcely č. XXXX/X o výmere XXX F., XXXX/X o výmere XXXX F. T. XXXX/X o výmere XXX m2, tak ako boli zakreslené na geometrickom pláne č. XXX-U.-XXX-XX vytvorenom U. B. dňa XX.XX.XXXX. Odvtedy predmet sporu užívali nepretržite, pričom medzitým v roku XXXX postavili oplotenie uvedených pozemkov a tak tento stav trval do roku XXXX, kedy ich žalovaná, ktorá v 1. rade listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámila, že si bude opätovne vymeriavať pozemky zapísané na LV č. XXXX.
48. Obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený vec držať (ius possidendi), užívať (ius utendi), požívať jej plodu a úžitky (ius fruendi) a má právo s vecou nakladať (ius disponendi). Právo vec držať, nazývané tiež právom držby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných vlastníckych oprávnení. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod teda, ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.
49. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje (pozri tiež rozhodnutie Z. Q. Q.. I.. XCdo/XXX/XXXX).
50. Oprávnená držba predpokladá dobromyseľnosť. Alfou a omegou v otázke vydržaní je teda existencia tzv. dobromyseľnosti držiteľa (užívateľa). Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva resp., že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Práve dobromyseľnosť, resp. jej nedostatok je rozlišovacím kritériom medzi oprávneným držiteľom a držiteľom neoprávneným. Dobromyseľnosť je psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, preto sama osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Týmito sú, ale skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorým sa toto vnútorné presvedčenie prejavuje navonok. Sú to skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých je možné vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, t.j. že mu vec patrí.
51. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v roku XXXX, dvomi kúpnymi zmluvami zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 13-14 spisu) a zo L. XX.XX.XXXX (čl. 15-16 spisu) žalobcovia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov parcely č. XXXX/X o výmere XXX F., XXXX/X o výmere XXXX F. T. XXXX/X o výmere XXX m2. Tieto parcely boli riadne zakreslené v geometrickom pláne č. XXX-U.-XXX-XX vytvorenom U. B. dňa 12.03.1993 (geometrický plán na čl. 9 spisu). Parcely označené parcelnými číslami mpč. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX T. XXXX/XX boli použité pre stav právny v geometrickom pláne č. XXX-U.-XXX-XX, ktorým sa vytvorili C. X..Č.. XXXX/X, XXXX/X T. XXXX/X. Ďalej mal súd vychádzajúc aj zo znaleckého posudku znalca D.. F. P., X.., že vykonaným THM mapovaním v k.ú. B. (v J. XXXX), zapísaným pod X. XX/XX sa určilo geometrické a polohové určenie M. parciel, dnes A.. V roku XXXX bol do katastra nehnuteľností zapísaný ROEP, ktorý už neriešil parcely, ktoré boli ako C. zapísané na LV. Predmetný stav sa prebral a do stavu M. sa zakreslil už len „zvyškový stav“. Podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-X/XXXX sa odčlenila z C. X..Č.. XXXX/XX novovytvorená C. X..Č.. XXXX/XX, pričom polohovo v stave právnom išlo o M. X..Č.. XXXX/X T. XXXX/X, ktoré predmetným geometrickým plánom zanikli. Mapa je vyhotovená v stereografickom zobrazení z priameho merania na číselnom podklade v siahovej mierke X/XXXX, teda má číselný podklad a dá sa transformovať na mapu A., z čoho bolo znalcom možné vykonať jednoznačnú polohovú identifikáciu, čo plynulo z prílohy č. 12 znaleckého posudku. Prístupová cesta mpč. XXXX nie je totožná s terajšou C. X..Č.. XXXX/X. Opäť zo znaleckého posudku vychádzajúc jeho prílohy č. 12 je zrejmé, že poloha bodu T., B. vytvára spojnicu v PK mape, ktorá je jednoznačne zadefinovaná a totožná so západnou hranicou C. X..Č.. XXXX/XX. Body C.,L.,M. sa nachádzajú na hranici mpč. parcely XXXX/X, ale nie sú súčasne na východnej hranici C. X..Č.. XXXX/XX, XXXX/X T. XXXX/X podľa geometrického plánu z roku XXXX. Posudzovaná hranica bola zidentifikovaná aj pohľadovo zväčšením jej zobrazenia v prílohe č. 13 znaleckého posudku, kde znalec vykreslil farebne plochu XXX m2 voči hranici mpč. XXXX/X, čomu v stave C. odpovedá p.č. XXXX/ XX T. XXXX/XX a súčasne plochu XX m2 z C. X.. XXXX/X. Týmto bola preukázaná skutočnosť, že XXX +XX=XXX m2, čo je presne plocha dielu č. X a teda aj M. (L. C.) p.č. XXXX/X podľa geometrického plánu č. XXX-U.-XXX-XX. Je teda zrejmé, že spracovateľ ROEP pri digitalizácii hraníc parciel nedodržal geometrické určenie hraníc týchto mpč. pozemkov a „prispôsobil“ hranice týchto parciel tak, aby zachoval súradnice parciel podľa geometrického plánu č. XXX-U.-XXX-XX. Takže došlo k posunu posudzovanej hranice do pôvodného pozemku mpč. XXXX/X, z ktorej diel č. 3 zodpovedá novovytvorenej C. X..Č.. XXXX/X na úkor plochy tejto parcely, ktorá je „duplicitne výmerovo braná“ v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-X/XXXX. Z uvedeného je zrejmé, že uvedenú spornú plochu, ktorá je predmetom konania, podľa platného stavu A., vytyčovacieho návrhu č. XXXXXXXX-XX/XXXX a GP č. XXX-U.-XXX-XX i príloh ZP, zadefinovanú lomovými bodmi X,X,X (príloha č. 2 ZP) nadobudli do vlastníctva žalobcovia, tak ako to bolo uvedené v kúpnych zmluvách z roku XXXX, a teda podľa geometrického plánu č. XXX- U.-XXX-XX ktorým sa vytvorili C. X..Č.. XXXX/X, XXXX/X T. XXXX/X. Oplotenie z uvedenej západnej strany pozemkov vybudované žalobcami je na hranici nadobudnutých pozemkov v súlade so skorším geometrickým plánom, čo však nie je v súlade s platným stavom v A.. V tejto súvislosti opäť treba poznamenať, čo konštatoval aj znalec na pojednávaní dňa 16.5.2022, že pre polohové určenie parciel bolo zásadným vychádzať z rozhrania troch parciel, tak ako je to uvedené v geometrickom pláne č. XXX-U.-XXX-XX a bodu 4, ktorý je nesporný a východiskový a tvorí rozhranie parciel XXXX/X, XXXX/ XX T. XXXX/XX. Iný postup podľa znalca by bol iracionálny a ak by sa vychádzalo od cesty, ktorá nie je cestou (pole) ako bola cesta v katastri, ako bola v čase vyhotovovania geometrického plánu a cesta zakreslená v evidencii nehnuteľností (viď prílohy č. 12 a 13), tak sa vytvorí viacero ďalších sporov. Znalec potvrdil skutočnosť, že žalobcovia kupovali pozemok od parcely XXXX/X napravo a pre polohové určenie bol rozhodným bod X ZP. Zároveň potvrdil možný posun plota k ceste na východnej strane nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov parcely č. XXXX/X, avšak vo vzťahu k tejto časti nehnuteľnosti spor susediacim vlastníkom nehnuteľnosti vyvolaný nebol. Súd mal za preukázané predovšetkým zo znaleckého posudku znalca D.. F. P., X.. Č.. X/XXXX, ako aj jeho dôkladného výsluchu na pojednávaní
konanom dňa XX.X.XXXX, ako aj pripojeného geometrického plánu č. XXX-U.-XXX-XX, že plot žalobcov je postavený na hranici nadobudnutých pozemkov žalobcami v roku XXXX a je v súlade s geometrickým plánom č. XXX-U.-XXX-XX.
52. Súd, vzhľadom na označené dôkazy a vykonané dôkazy, ktoré boli navrhnuté žalobcami na preukázanie ich tvrdenia, má za to, že boli takými dôkazmi, ktoré preukázali uplatnený nárok na určenie vlastníckeho práva. Ako už súd spomenul, iný záver ako ten, že oplotenie žalobcov na západnej hranici ich pozemku a teda sporná plocha podľa platného stavu katastra nehnuteľností, vytyčovacieho náčrtu č. XXXXXXXX-XX/XXXX a geometrického plánu č.XXX-U.-XXX-XX, zadefinovaná lomovými bodmi X,X,X vlastnícky patrí žalobcom, tak ako ich nadobudli podľa geometrického plánu č. XXX-U.-XXX-XX, ktorým sa vytvorili parcely C. Č.. XXXX/X, XXXX/X T. XXXX/X.
53. Žalobcovia teda uniesli dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v žalobe a preukázali, že v časti určenia spornej hranice, lebo len táto časť bola predmetom konania, nie časť týkajúca sa „pravej“ strany pozemku od cesty, im vlastnícky patrí a že vzhľadom na uvedený právny titul (kúpne zmluvy s odkazom na geometrický plán č. XXX-U.-XXX-XX sa oprávnene domnievali, že uvedené sporné časti pozemkov vymedzené vo výrokovej časti rozsudku im vlastnícky patria. Keďže uvedená hranica podľa znaleckého posudku znalca D.. F. P. je hranicou podľa geometrického plánu č. XXX-U.-XXX- XX až na malú časť, ktorá ukrajuje, ale práve z pozemku žalobcov, možno mať za to, že žalobcovia boli dobromyseľnými užívateľmi sporných častí nehnuteľností. Pokiaľ sa jedná o dobromyseľnosť treba uviesť, že samotná žalovaná v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 16.12.2021 uviedla, že keď kupovala pozemok, videla plot a nevedela, že má zasahovať do jej pozemku a že nemala dôvod na zameranie pozemku pred kúpou a ani jej predchodcovia nevedeli, že plot má byť postavený na ich pozemku a nevedela to ani do doby, kedy ho dala po kúpe zamerať. Aj z uvedeného tvrdenia má súd za to, že oprávnenosť držby žalobcov nikto od roku XXXX, ani právni predchodcovia žalovaných v 1. a 2. rade nespochybňovali až do H. J. XXXX.
54. Dobromyseľnosť je psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, preto sama osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Týmito sú, ale skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorým sa toto vnútorné presvedčenie prejavuje navonok. Sú to skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých je možné vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, t.j. že mu vec patrí. Týmito skutočnosťami, resp. okolnosťami, ktoré môžu svedčiť o oprávnenosti držby, sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti držby. V oprávnenosti držby je teda zahrnutá aj poctivosť držby. Dobromyseľnosť sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby. Ide o to napríklad v prípade existencie písomnej zmluvy o prevode nehnuteľností. Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť, že mu vec patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Nemení na tom nič ani skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej v subjektívnej viere, že mu vec patrí.
55. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov: i. musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, ii. držba musí byť oprávnená, iii. držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.
56. Objektívne skutočnosti spočívajúce v uzatvorení kúpnych zmlúv a geometrickom pláne, ktorého hranicu podľa oplotenia vybudovaného žalobcami preukazujú, že žalobcovia vstúpili do oprávnenej držby, vo vzťahu už len k 2 sporným častiam pozemku novovytvorenej parcele č. C. XXXX/XX, trvalý trávny porast o výmere XX m2 a parcele C. Č.. XXXX/XX, trvalý trávny porast o výmere XXX m2, obe na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Navyše, v konaní bolo presvedčivo preukázané, že predmet sporu žalobcovia riadne užívali, postavili chatu, zasadili stromy a teda boli dobromyseľní, že im teraz sporné časti pozemkov patria. Na základe uvedeného súd žalobe žalobcov v 1. a 2. rade aj v časti týkajúcej sa parcely C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XX m2, odčlenenej od parcely C. Č.. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom území: B., H. B., H. B., parcely C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXX m2, odčlenenej od parcely C. Č.. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, zapísanej na
LV č. XXXXX, vyhovel a určil vlastnícke právo žalobcom, a to tak, že parcelu C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XX m2, odčlenenú od parcely C. Č.. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, zapísanú na LV č. XXXXX v katastrálnom území: B., H. B., H. B. nadobudli vydržaním ku L. X.X.XXXX a parcelu C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXX m2, odčlenenú od parcely C. Č.. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, zapísanú na LV č. XXXXX ku dňu XX.XX.XXXX, teda 10 rokov od povolenia vkladov do katastra nehnuteľnosti.
57. Pokiaľ sa jedná o navrhované dokazovanie žalovanou v 1. rade, už na pojednávaní konanom dňa 16.12.2021 uviedla, že nie je problém si nechať vypracovať nový znalecký posudok. Súd zdôrazňuje, že od doručenia žaloby žalovanej v 1. rade dňa X.X.XXXX, žalovanému v 2. rade dňa X.X.XXXX ani do dodatočnej poskytnutej lehoty na predloženie súkromného znaleckého posudku do 6.8.2022 a ani do termínu pojednávania takýto znalecký posudok predložený nebol. Rovnako už na pojednávaní dňa 16.12.2021 žalovaná navrhla výsluch geodeta D.. F., ktorého účasť na žiadnom z nariadených pojednávaní nezabezpečila (§ 187 ods. 1 veta prvá CSP). Obdobne podaním zo dňa 1.6.2022 navrhla vykonať ďalšie dôkazy, a to výsluch bývalého manžela dcéry manželov V., vypočutie geodeta B., zvážiť vypočutie svedka T. O., ktorých po dôslednom poučení súdom prípisom zo dňa 6.6.2022, že sporové konanie je kontradiktórne a vysvetlenie princípu formálnej pravdy a zodpovednosti strany sporu za výsledok konania a procesnú aktivitu strán sporu, a aby doplnila identifikačné údaje svedkov a k akým skutočnostiam majú byť vypočutí, nereagovala od doručenia tohto prípisu dňa 14.6.2022 ani do termínu pojednávania, pričom považujúc vzhľadom na vykonané dokazovanie predovšetkým znaleckým posudkom znalca D.. P., X.. a jeho dôkladným výsluchom na pojednávaní konanom dňa 16.5.2022, uvedené návrhy zamietol ako redundantné. Pokiaľ ide o výsluch geodeta B. a koniec koncov aj ostatných svedkov navrhovaných žalovanou v 1. rade, znalec potvrdil, že hranica (v časti plota) týkajúca sa sporných parciel je vedená podľa geometrického plánu z roku XXXX a teda parcela v uvedenej časti bola predaná duplicitne, obdobne tak podľa názoru súdu bola vykonaným znaleckým dokazovaním preukázaná určenosť a východiskovosť bodu 4 a od neho sa odvíjajúcich bodov 6 a 9 geometrického plánu č. XXX-U.-XXX-XX, ktoré určovali priebeh západnej strany hranice pozemkov žalobcov s východnou hranicou žalovanými v 1 a 2 rade a aj žalovanými v 4. a 5. rade (ktorí nárok žalobcov podaním zo dňa 7.8.2022 uznali), preto by bol výsluch geodeta nadbytočný. Rovnako tak ďalšie navrhované dokazovanie výsluchmi svedkov by na zistenom stave vo vzťahu k polohovému určeniu hranice a umiestneniu plota na západnej strane pozemku žalobcov, ktorá skutočnosť má vplyv aj na posudzovanú dobromyseľnosť, nič nezmenilo a ďalšie navrhované dokazovanie by bolo nehospodárne.
58. Nakoniec súd dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument účastníka konania. Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobcu súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. D.. Ú. XXX/XX I. XX. P. XXXX: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.
59. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
60. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
61. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
62. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
63. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
64. Pokiaľ ide o trovy konania v časti o určenie, že žalobcovia v 1 . a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti novovytvorenej parcely C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XX m2 odčlenenej od parcely C. Č.. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom území: B., H. B., H. B. ako to vyplýva z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX I. L. XX.XX.XXXX V. P. K. U. K., X. XXXX/XX, B., úradne overený Okresným úradom B., katastrálny odbor, pod č. U.-XXX/XXXX, súd postupujúc podľa ustanovenia § 256 ods. 1,2 CSP vzhľadom na dohodu strán sporu nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. Rovnako tak v časti, v ktorej súd určil vlastníctvo žalobcom parcely C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXX m2, odčlenenej od parcely C. Č.. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXX v katastrálnom území: B., H. B., H. B., sú medzi stranami sporu (žalovanými v 4. a 5. rade a žalobcami) rozhodol o nepriznaní trov konania žalobcom vzhľadom na to, že úspešní žalobcovia, si nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v 4. a 5. rade nepriznal.
65. Pokiaľ ide o trovy konania medzi žalobcami a žalovanými v 1. a 2. rade v časti týkajúcej sa parcely C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XX m2, odčlenenej od parcely C. Č.. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom území: B., H. B., H. B. a parcely C. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXX m2, odčlenenej od parcely C. Č.. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom území: B., H. B., H. B. ako to vyplýva z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoviteľa P. K. U. K., X.Z. XXXX/XX, B., úradne overený Okresným úradom B., katastrálny odbor, pod č. U.-XXX/XXXX, priznal nárok na náhradu trov konania úspešným žalobcom v 1. a 2. rade podľa § 255 ods. 1 CSP v celom rozsahu. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa (§ 257 CSP) pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.