Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-70-2015.pdf
PDF · 133.93 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/70/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ 264 29 705, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, V., prechodne bytom Q. nad U. 163, o zaplatenie 786,63 eur s prísl., v odvolacom konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 5Cb/26/2014-33 zo dňa 23. októbra 2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým bola vo zvyšku žaloba zamietnutá, p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie 786,53 eur so 6 % ročným úrokom zo sumy 888,13 eur od 09. 06. 2010 do 22. 11. 2011 v sume 77, 66 eur, zo sumy 864, 13 eur od 23. 11. 2011 do 24. 01. 2012 v sume 8, 94 eur, zo sumy 848, 13 eur od 25. 01. 2012 do 23. 02. 2012 v sume 4, 18 eur, zo sumy 832, 13 eur od 24. 02. 2012 do 25. 03. 2012 v sume 4, 24 eur, zo sumy 816, 13 eur od 26. 03. 2012 do 20. 04. 2012 v sume 3, 48 eur, zo sumy 792, 13 eur od 21. 01. 2012 do 28. 06. 2012 v sume 20, 83 eur, zo sumy 789, 33 eur od 29. 06. 2012 do 30. 07. 2012 v sume 4, 15 eur, zo sumy 786, 53 eur od 31. 07. 2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy t. j. 2, 96 eur, náhradu trov konania v sume 47 eur a právneho zastúpenia v na účet právneho zástupcu žalobcu v sume 124,93 eur s tým, že súd povolil žalovanému splácať istinu s príslušenstvom a trovami konania v mesačných splátkach po 20.eur vždy ku 20. dňu v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia dlžnej sumy pod následkom straty výhody splátok a vo zvyšku žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že zmenka, z ktorej si žalobca uplatnil nároky v konaní bola vystavená žalovaným na rad prvého zmenkového veriteľa, ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. Žalobca si svoje právo zo zmenky uplatňuje ako indosár po tom čo bola zmenka indosamentom prevedená z pôvodného veriteľa na rad ktorého bola zmenka vystavená. Zmenka, ktorú žalobca predložil má všetky náležitosti platnej zmenky, v zmysle zákona zmenkového a šekového ide o platnú zmenku v zmysle č.l. I § 75 zmenkou, ktorá obsahuje všetky predpísané náležitosti vlastnej zmenky. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom. Povaha zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky je daná historickým vývojom zmenky, ktorý bol podmienený jej primárnym účelom. V čase vystavenia zmenky pritom nemôže vedieť kto bude jej majiteľom v čase splatnosti a
musí si byť toho vedomý. Samotná neznalosť zmenkového práva však neospravedlňuje. Zmenkové právo vyžaduje, aby na listine na ktorej je zmenka vystavená bolo výrazne uvedené, že je to zmenka, aby ju nebolo možné zameniť s bežným uznaním dlhu. Spájanie žalobcu, ktorý zmenku nadobudol indosamentom s kauzálnym vzťahom medzi dlžníkom a prvým majiteľom zmenky je možné výlučne až na základe vznesenia námietky zo strany dlžníka a zároveň za predpokladu, že by dlžník uniesol dôkazné bremeno v zmysle článku I §10 a čl. I §17 zákona šekového a zmenkového. V danom prípade dlžník žiadnu námietku voči zmenke nevzniesol, pričom v danom prípade je dôkazné bremeno výlučne na strane žalovaného ako zmenkového dlžníka.
2. Úkony, ktoré sa vzťahujú na zmenku sú právnymi úkonmi a preto na posúdenie ich platnosti subsidiárne možno použiť Občiansky zákonník § 39 Občianskeho zákonníka, keď neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu, obchádza ho alebo sa prieči dobrým mravom. Súd prvej inštancie považoval úrok z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania čo je suma 91,25% ročne v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka, to zn. v rozpore s dobrými mravmi za absolútne neplatný, preto k tejto absolútnej neplatnosti prihliadol ex offo a návrh v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% za každý deň omeškania návrh ako nedôvodný zamietol s poukazom na to, že žalobcom vyčíslené úroky zo zmenky predstavujú sumu 1181,21 eur + 136,10 eur +63,61 eur + 64,49 eur +53,05 eur +136,64 eur + 63,15 eur =1698,25 eur, ktoré viac ako 100% prevyšujú hodnotu samotnej zmenky. Voči neprimeranosti tohto úroku namietal na pojednávaní žalovaný, ktorý uviedol, že si výšku tohto úroku hneď neuvedomil, až keď si zmenku dôsledne prečítal a určite sa na výške tohto úroku nedohodol. Súd priznal žalobcovi zákonný zmenkový úrok od splatnosti úroku uvedeného v zmenke.
3. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol zmenkový úrok 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov že : konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie okrem iného aj oboznámením sa so zmluvou o úvere. Žalobca ani žalovaná dokazovanie zmluvou o úvere nenavrhli. Súd prvej inštancie vykonal nikým nenavrhnuté dokazovanie bez účasti účastníkov konania. Súd svojvoľne rozšíril rozsah vykonaných dôkazov, dokazovanie vykonal nezákonným spôsobom a najmä neumožnil účastníkom konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, či navrhnúť ďalšie dokazovanie. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. a žalovaná voči forme a obsahu zmenky ani nenamietala. Neexistovala tak žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada podľa čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 prvá veta O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd učiní, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania, ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany nedovolávala, pohľadávku žalobcu nerozporovala, svojim konaním ju prakticky uznala, súd sám iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre žalovanú dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu. Takéto správanie súdu je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca v odvolaní tvrdil, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie
je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Súd prvej inštancie sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmene upravených v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZZŠ, z ktorého vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaná, tým menej tak môže robiť sám súd. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Žalovaná uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol. Rozhodnutie súdu a konanie súdu je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca zdôraznil, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu, je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nemožno ju podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Zmenku vystavila žalovaná, túto dobrovoľne podpísala. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke, táto bola žalovanej známa v čase jej vystavenia a s výškou 0,25 % denne zmenkového úroku žalovaná súhlasila. Žalobca v súvislosti s uplatnenými zmenkovými nárokmi poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.08.2002, sp.zn. 25 Cdo 1839/2000, rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 13.02.2014, sp.zn. 13C 88/2013, rozsudok Okresného súdu Revúca zo dňa 06.03.2014, sp.zn. 3C 8153/2013, rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 11.02.2014, sp.zn. 8C 198/2013, rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 3.2.2010, sp.zn. 5Co/16/2010. Odvolanie čo do trov konania žalobca neodôvodnil.
4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
5. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
6. Odvolací súd postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016 vyzval žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu a žalovaného na vyjadrenie sa k možnému použitiu právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, nakoľko prvým majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere č. 308518635 zo dňa 11.10.2010. Plnenie povinností z tejto zmluvy bolo zabezpečené zmenkou, ktorú vystavil žalovaný a ktorá mala byť vyplnená v súlade s dohodou o vyplnení zmenky podľa čl. 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Všeobecné podmienky sa nachádzali na zadnej strane zmluvy o úvere. Zároveň odvolací súd vyzval účastníkov na vyjadrenie sa k nespotrebiteľskému charakteru zmluvy o úvere z dôvodu, že doposiaľ nie je zrejmé, či finančné prostriedky, ktoré boli žalovanému odovzdané v hotovosti v deň podpisu zmluvy, boli určené na výkon zamestnania. Posúdením obsahu spisu, rozsahu dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a zisteného skutkového stavu, odvolací súd oznámil účastníkom, že je toho názoru, že s prihliadnutím na obsah dojednaní vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa právnych predpisov použitých pri doterajšom rozhodovaní veci z hľadiska vyhodnotenia plnenia zo zmenkového záväzku, javí ako nesprávne. Odvolací súd určil 7- dňovú lehotu na vyjadrenia sa k tejto výzve a oznámeniu. Právny zástupca žalobcu a ani žalovaný na výzvu a oznámenie podľa § 213 ods. 2 O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016 do rozhodnutia odvolacieho súdu nereagovali.
7. Za splnenia podmienky písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu odvolací súd v súlade so svojou povinnosťou dal žalobcovi a žalovanému priestor, aby sa zoznámili s dôkazmi, s ktorými sa oboznámil vrátane skutkových zistení, ktoré z nich odvolací súd vyvodzuje a poskytol stranám sporu vecný a časový priestor na vyjadrenie sa k týmto listinám. Uvedený priestor v súlade s cieľom a účelom Nariadenia nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, vyžaduje však najmä písomné stanovisko žalobcu a žalovaného (bod 7, 8 a 9 preambuly Nariadenia). Odvolací súd je toho názoru, že ním vykonaným postupom došlo k naplneniu práva účastníkov konania zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zmluvu o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru posúdil
odvolací súd ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy za určité obdobie. Oboznámením obsahu zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel odvolací súd (odchylnému) skutkovému stavu, na ktorom založil svoj právny záver o právnej povahe zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
8. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
11. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § § 191 C.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona zmenkového a šekového žalobu zamietol a žalovanej ako úspešnej strane konania náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.
12. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie namietal, že súd prvej inštancie vykonal nikým nenavrhnuté dokazovanie, svojvoľne rozšíril rozsah dokazovania, a najmä neumožnil účastníkom konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu (koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia). Poukázal na to, že súd samotný nie je legitimizovaný vznášať za žalovaného námietky voči zmenke, pretože tým porušil princíp kontradiktórnosti konania a rovnosti strán sporu ako súčasti práva na spravodlivý proces.
13. Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1 nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch v rámci EÚ a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri plnení týchto cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy.
14. Jedna zo zásadných odvolacích námietok žalobcu spočívala v tom, že žalovaný sa v konaní žiadnej obrany nedovolával, námietky voči zmenke nevzniesol, a preto mal súd prvej inštancie vo veci rozhodnúť vyhovujúcim rozhodnutím. Tento názor je však nesprávny. Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený, a v zásade písomný spôsob vedenia konania s nízkou hodnotou sporu a môže vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícii iné dôkazné prostriedky než v ňom uvedené, a nemá v zásade možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo však cieľom Nariadenia obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom ( čl. 9 ods. 3 Nariadenia). Z článkov 8 a 9 Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s nízkou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonať potrebné dokazovanie a napr. aj nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Aj napriek zjednodušenej forme tohto druhu konania považoval odvolací súd postup súdu prvej inštancie za správny, pričom súd prvej inštancie rešpektoval
ustálenú judikatúru Súdneho dvora, v zmysle ktorej je súd povinný ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Aj keď súčasné procesné predpisy vo všeobecnosti prenechávajú do značnej miery smerovanie konania v dispozícii strany sporu (zvyšujúci sa dôraz na dispozitívnosť a kontradiktórnosť konania), nemožno pripustiť, aby sa súdy (sudcovia) dostali do postavenia, aby len automaticky vytvárali exekučné tituly vychádzajúce iba z formálnych náležitostí podkladov rozhodnutia. Takýto prístup by bol v rozpore so s § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z., v ktorom je zakotvené právo aj povinnosť sudcov byť pri výkone svojej funkcie nezávislý, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhodovať nestranne a spravodlivo. Preto, v akokoľvek formalizovanom procesnom postupe musí súd dbať, aby neprestal byť orgánom ochrany práv. Ani náležitý procesný postup tak nemôže viesť k vydaniu rozhodnutia, ktoré by učinilo vykonateľným nárok založený na takých excesoch, ako je zjavná absolútna neplatnosť právneho úkonu, zneužitie práva, šikanózny výkon práva a podobne. To neznamená, že by zodpovednosť za výsledok sporu nemala byť zásadne na strane sporu a ani to, že by súd mal nahrádzať jeho pasivitu. Je však potrebné vnímať hranicu, po ktorú môže byť nepriaznivý výsledok sporu odôvodniteľný prístupom účastníka k uplatneniu jeho práv v konaní, ale za ktorou je súd povinný zamedziť tomu, aby svojou autoritou aproboval nežiaduce použitie práva. Práve takéto postavenie súdu je nevyhnutným atribútom právneho štátu a spravidla je vyjadrené v procesných ustanoveniach predpisov stanovujúcich ich základné princípy vychádzajúce z hodnotových základov spoločnosti. V prípade Nariadenia je to jednoduchý odkaz na spravodlivosť ako vodiaci princíp, na ktorý priamo odkazuje v bode 1 preambuly. Nebolo by možné považovať za spravodlivé také rozhodnutie, ktoré by súd vydal napriek závažným principiálnym pochybnostiam o dôvodnosti uplatneného nároku iba preto, že bol dodržaný procesný postup, ktorý sám o sebe dovoľuje uplatnenému nároku vyhovieť. Vzhľadom na to bol súd prvej inštancie aj v procese podľa Nariadenia oprávnený rozhodnúť inak ako vyhovením návrhu (a to aj za situácie, že by žalovaný v žalobnej odpovedi nárok prípadne akceptoval), a bol oprávnený aj na vykonanie dôkazov, ktoré strany sporu nenavrhli, pretože boli nevyhnutné pre také rozhodnutie vo veci, ktoré zabránilo aprobovaniu zjavne neprimeraného použitia zmenky.
15. Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia príslušenstva zmenkovej sumy a náhrady trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi Občianskym súdnym poriadkom. Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1 Nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch v rámci Európskej únie zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri plnení týchto cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy. Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2 Nariadenia, ktorým sa súdu ukladá povinnosť podporovať strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o procesnoprávnych otázkach, pričom z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme zabezpečenia spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom. Povinnosť informovať strany o procesnoprávnych otázkach si súd môže v závislosti od vnútroštátnych postupov plniť rôznym spôsobom.
16. Za splnenia podmienky písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu odvolací súd v súlade so svojou povinnosťou dal žalobcovi a žalovanému priestor, aby sa zoznámili s dôkazmi, s ktorými sa oboznámil vrátane skutkových zistení, ktoré z nich odvolací súd vyvodzuje a poskytol stranám sporu vecný a časový priestor na vyjadrenie sa k týmto listinám. Uvedený priestor v súlade s cieľom a účelom Nariadenia nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, vyžaduje však
najmä písomné stanovisko žalobcu a žalovaného (bod 7, 8 a 9 preambuly Nariadenia). Odvolací súd je toho názoru, že ním vykonaným postupom došlo k naplneniu práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zmluvu o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru posúdil odvolací súd ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy za určité obdobie. Oboznámením obsahu zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel odvolací súd (odchylnému) skutkovému stavu, na ktorom založil svoj právny záver o právnej povahe zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
17. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov hmotného práva, ale aj z práva Európskej únie. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišnosti spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom Európskej únie. Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/150 Zb. nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých zabezpečenie bola vystavený zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“, nestanovuje, že súd žalobe musí vyhovieť. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade mu nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Pripojením zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru nedošlo k porušeniu koncentračnej zásady, a tým, že odvolací súd zaslal účastníkom konania pripojené listiny, s obsahom ktorých sa odvolací súd oboznámil a tieto posúdil ako dôkazy na zistenie skutkového stavu, neporušil ani princíp kontradiktórnosti súdneho konania a ani rovnosť účastníkov konania.
18. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, tento súd vo viacerých rozhodnutiach poukázal na to, že spotrebiteľ sa, či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti, dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením účinku nečestných zmluvných podmienok (porov. Océano Gruppo editoriale spojené prípady C-240 až C-244/98). Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky (spojené prípady C-240 až C-244/98). Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduchá záležitosť. Smernica indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu posudzovanej klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými zmluvami, vyhodnotenie všetkých okolnosti prípadu a iných; čl.4 ods.1 smernice). Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu pred nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidla verejného poriadku, teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50,51).
19. Z dokazovania vykonaného oboznámením listinných dôkazov mal odvolací súd preukázané, že dňa 18.12.2009 uzavrel žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava (ďalej len veriteľ) zmluvu o úvere č. 306000206, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver v sume 350 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok v sume 322 eur, spolu v sume 672 eur v 12 mesačných splátkach po 56 eur počínajúc dňom 25.01.2010. Prevzatie peňažných prostriedkov v hotovosti žalovaný potvrdil svojím vlastnoručným podpisom dňa 18.12.2009 v deň uzavretia zmluvy. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V bode 14 všeobecných podmienok je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, ktorú žalovaný ako vystaviteľ zmenky vystavil v prospech veriteľa (remitenta) na zabezpečenie peňažného záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. V zmenke (blankozmenka) nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh v zmysle bodu 4 všeobecných podmienok. Práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. prevedené rubopisom na žalobcu. Žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku obsahujúcu: miesto vystavenia: v Partizánskom, dátum vystavenia: 18. december 2009, zmenkovú sumu 888,13 eur, bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenku pri predložení na rad : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava zmenkovú sumu 888,13 eur (vypísané slovom) a úrok 0,25% denne od 9. júna 2010, splatnú: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“, meno, priezvisko, adresa, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovaného, číslo zmluvy : 306000206. Zmenka bola vystavená ako blankozmenka, ktorá mala byť vyplnená na základe vyplňovacieho práva veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o. v zmenke podľa bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Všeobecné podmienky boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovaným.
20. Podľa názoru odvolacieho súdu zo všetkých zistených skutočností je nepochybné, že žalovaným vystavená zmenka zabezpečovala jeho záväzok zo zmluvy o úvere, ktorú veriteľ POHOTOVOSŤ s.r.o. uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti (§ 52 ods. 3 Obč. zák.) pri poskytovaní úverov z vlastných zdrojov. V záväzkovom vzťahu medzi veriteľom a žalovaným mal žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa s § 52 ods.4 Obč. zák. Zmluva o úvere je typovou zmluvou na predtlačenom formulári, pri ktorej nemal dlžník možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, najmä keď jej súčasťou sú aj všeobecné podmienky, ktoré dlžník nemohol vôbec ovplyvniť. Povahu zmluvy vyhodnotil odvolací súd ako adhéznu z dôvodu, že dlžník mohol túto zmluvu vrátane všeobecných podmienok akceptovať len ako celok, alebo ju mohol odmietnuť. Snaha veriteľa - dodávateľa použiť pri spotrebiteľskej zmluve podporne Obchodný zákonník (bod 17 všeobecných podmienok) naráža na prednosť ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy a jeho vykonávacích predpisov. V súlade so smernicou Rady 93/13/EHS a v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj právnych predpisov, ktorých účelom je ochrana práv spotrebiteľa v právnych vzťahoch, posudzoval odvolací súd zmluvu o úvere a všeobecné podmienky za účelom preskúmania prípadnej ich nekalej povahy. Vnútroštátny súd je z úradnej povinnosti povinný preskúmať nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii skutkové a právne okolnosti potrebné pre tento účel. I v rámci konania, ktoré je založené na zmenke, musí súd aj bez námietok dlžníka, skúmať nekalú povahu zmluvnej podmienky. Prieskumu nebránia ani ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb., najmä čl. I § 10 a § 17 tohto zákona. Aj keď dlžník - spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, prípadne uplatneniu práv zo zmenky podľa zákona č. 191/1950 Zb., je súd oprávnený a povinný skúmať platnosť zmenky, zmenkovej zmluvy, dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje a ktorou bolo vydanie zmenky predvídané. Dohodu veriteľa a dlžníka o zabezpečení záväzku zmenkou obsiahnutú v bode 14 všeobecných podmienok posúdil odvolací súd ako neprijateľnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná, a v kontexte s ostatnými zabezpečovacími inštitútmi dohodnutými v zmluve spôsobuje hrubú nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V dôsledku tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky bol odvolací súd toho názoru, že neplatnosť zmenkovej zmluvy o zabezpečení záväzku zo zmluvy o úvere, i keď nespôsobuje neplatnosť zmenky, znamená v tomto prípade neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi pohľadávkou zo zmluvy o úvere a žalovanou zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať, čoho dôvodom je nedostatok dôvodu na použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1Obdo V 43/2006).
21. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedenú neplatnosť označenej neprijateľnej zmluvnej podmienky uzavrel, že veriteľ nemal v čase indosamentu zmenky na žalobcu práva zo žalovanej zmenky. Úrokovú doložku obsiahnutú v zmenke zročnej na videnie (zmenkový úrok 0,25 % denne) akou je zmenka v danej veci predložená v konaní žalobcom, ako časť vystaviteľovho zmenkového vyhlásenia, posúdil odvolací súd ako neplatnú v dôsledku neplatnosti zmenkovej zmluvy o zabezpečení záväzku zo zmluvy o úvere a tým neexistencie kauzálneho vzťahu medzi pohľadávkou zo zmluvy o úvere a žalovanou zabezpečovacou zmenkou.
22. Odvolací súd ďalej konštatuje, že uzavretá zmluva o úvere je nielen spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzavretia (3.11.2008). Táto zmluva neobsahuje povinné údaje podľa § 4 ods. 2 písm. j/ tohto zákona (ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a preto sa poskytnutý úver považuje v zmysle § 4 ods. 3 tohto zákona za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle tejto zákonnej podmienky vyhodnotil odvolací súd zmenkový úrok 0,25 % denne na zabezpečovacej zmenke, o ktorej niet pochýb, že text tejto zmenky vyhotovil remitent taktiež ako predtlačený formulár, ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd vyhodnotil, že žalobca pri nadobudnutí zmenky konal vedome na škodu dlžníka, pretože minimálne zo zmenky zistil výšku úroku 0,25% denne, ktorá je v rozpore so spotrebiteľským právom, a napriek tomu si zmenkový úrok v tejto výške v žalobe uplatnil. Žalobca ako nadobúdateľ zmenky zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel počítať s tým, že nárokom, ktoré majú základ v nekalej (neprijateľnej) podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť právnu ochranu.
23. Žalobca sa pri nadobudnutí zmenky dopustil hrubej nedbanlivosti v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa aj tým, že si neoveril, aký právny vzťah predmetná zmenka zabezpečovala, hoci zmenku, spoločne s ďalšími zmenkami, nadobudol od veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., o ktorom je všeobecne známe, že predmetom jeho činnosti je poskytovanie úverov spotrebiteľom. Indosamentom zmenky došlo v tomto prípade k podstatnému sťaženiu právneho postavenia dlžníka (spotrebiteľa) aj z dôvodu, že postúpené boli len práva zo zabezpečovacej zmenky bez pohľadávky zo zmluvného vzťahu, pri uplatnení ktorých je spotrebiteľ povinný niesť dôkazné bremeno (čl. 1 § 10 a § 17 zákona č. 191/1950 Zb.), ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi kauzálny vzťah zo zmluvy o úvere, mal niesť veriteľ, resp. postupník v prípade postúpenia pohľadávky.
24. Proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo súdnej kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zmenka je náročná na formality a aj v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere. Žalobcovi zo zmenky nevzniklo právo na žiadne plnenie. Žalobca, ktorý nadobudol zmenku rubopisom (indosamentom) na škodu dlžníka, sa nemôže úspešne domáhať plnenia titulom zmenky prijatej a vyplnenej v rozpore s hmotným právom, pretože ide o výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
25. Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľkotisíc zmeniek indosamentom od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. si musel byť vedomý, že v skutočnosti ide o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54 ods.1). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere.
26. Odvolací súd je toho názoru, že pôvodnému majiteľovi zmenky, remitentovi, nevzniklo právo zmenku vyplniť pre absolútnu neplatnosť dohody o vyplňovacom práve ani zmenku vystavenú žalovanou prijať. Žalobcovi zo zmenky nevzniklo právo na žiadne plnenie. Žalobca, ktorý nadobudol zmenku rubopisom na škodu dlžníka, sa nemôže úspešne domáhať plnenia titulom zmenky prijatej a vyplnenej v rozpore s hmotným právom, pretože ide o výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. účinného od 01.07.2016 potvrdil.
28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).