Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11P-12-2016.pdf
PDF · 79.07 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/12/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, vo veci starostlivosti o maloletého O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. I. XXXX/XX, XXX XX L., zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky T. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. I. XXXX/XX, XXX XX L. a otca O. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. I. XXXX/XX, XXX XX L., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého O. M., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke T. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec maloletého dieťaťa O. M., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého O. M., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 80 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd v prevyšujúcej časti návrh matky maloletého dieťaťa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa návrhom podaným 12.5.2016 požiadala súd o zverenie maloletého O. M., nar. X.X.XXXX do svojej osobnej starostlivosti a o určenie povinnosti platiť výživné otcovi maloletého dieťaťa na maloletého O. vo výške 150 Eur mesačne odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
2. Návrh odôvodnila tým, že aj keď s otcom maloletého dieťaťa býva v spoločnej domácnosti, jej manželstvo je už dlhšiu dobu rozvrátené, spolu už dlhšiu dobu nehospodária a otec maloletého dieťaťa nemá ani veľký záujem o starostlivosť o maloletého syna.
3. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá. O rozvod manželstva zatiaľ nepožiadala. Uviedla, že s maloletým synom má dobrý vzťah, aj keď niekedy sa stane, že jej odvráva, ale ju poslúcha. Otec maloletého syna jej prispieva na náklady spojené s bývaním v rozsahu 1/2-ice, stravovanie si zabezpečuje v podstate sám, ale na dieťa jej neprispieva ničím. Uviedla, že návrh podáva hlavne kvôli tomu, aby sa s otcom dieťaťa dohodla na platení výživného. S otcom dieťaťa sa jej však nepodarilo nijako dohodnúť, lebo odmietal platenie výživného s tým, že poberá rodinné prídavky.
4. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že matka sa o maloletého syna dobre stará, varí mu, perie a majú spolu veľmi dobrý vzťah. Maloletý O., rovnako ako plnoletý syn M. sú jej miláčikovia. Uviedol, že on sa o maloletého O. stará tak, že s ním chodieva na futbalové zápasy do L., ako aj okolia, napr. na K.C., A.
a podobne, lebo maloletý O. hrá futbal za L.. Otec maloletého dieťaťa nemal žiadne výhrady voči matke dieťaťa, čo sa týka jej starostlivosti o maloletého O..
5. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka poukázala na obsah správy zo šetrenia rodinných pomerov. S prihliadnutím na zistené skutočnosti doporučila zveriť maloletého O. do osobnej starostlivosti matke a otcovi určiť primerané výživné, pričom podľa jej názoru s prihliadnutím na zárobkové možnosti otca maloletého dieťaťa a potreby maloletého dieťaťa, ktoré hrá futbal, považovala za primerané výživné vo výške 80 Eur mesačne.
6. Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
7. Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté deti zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
8. Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 9. Podľa § 24 ods.4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10. Podľa § 24 ods.5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
11. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
14. Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Dokazovaním bolo preukázané, že v rodine účastníkov konania k častým nezhodám, hádkam, najmenej v posledných 4 rokoch. Príčinou týchto nezhôd vidí každý z rodičov maloletého dieťaťa v niečom inom. Podľa otca maloletého dieťaťa, hádky začali vznikať z dôvodu vzťahu matky dieťaťa s iným mužom a podľa matky maloletého dieťaťa, ktorá akýkoľvek takýto vzťah poprela, dôvodom hádok je alkoholizmus otca maloletého dieťaťa, ktorý priznal, že si vypije keď ide z roboty, tak vypije 1 pivo a 2-3 pol deci, ale nechodieva domov opitý. Otec dieťaťa vo svojej výpovedi potvrdil, že matka dieťaťa sa o maloletého syna dobre stará, maloletý O. je jej miláčik, rovnako ako ich plnoletý syn M.. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka navrhla zveriť maloletého O. do osobnej starostlivosti matke. S prihliadnutím na to, že medzi účastníkmi konania nebola táto skutočnosť sporná, súd nepovažoval za potrebné na pojednávaní vypočúvať maloletého O.. Na základe zistených skutočností súd maloletého O. zveril do osobnej starostlivosti matke.
19. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na preukázané priemerné mesačné čisté zárobky rodičov maloletého dieťaťa, keď rozhodnom období matka maloletého dieťaťa dosiahla priemerný mesačný čistý zárobok 403,48 Eur a otec dosiahol priemerný mesačný čistý zárobok 396,78 Eur.
20. Podľa názoru súdu s prihliadnutím na tieto zárobky, ako aj na odôvodnené potreby maloletého O., ktorý ukončil X. ročník základnej školy a v rámci mimoškolských aktivít sa venuje futbalu, keď hrá futbal momentálne za L., je výživné vo výške 80 Eur mesačne primerané.
21. Súd preto určil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť platiť výživné vo výške 80 Eur mesačne a keďže matka navrhovala určiť výšku výživného sumou 150 Eur, súd zároveň v prevyšujúcej časti návrh na určenie výživného zamietol.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.n.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 362 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 CMP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 CSP, ods. 1, 2 t. j. 1/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 2/ ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.