Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/43/2022

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave vo veci návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľa/žalobcu: N. T. I..W..V.. so sídlom W. XXX/XX, I. K., XXX XX N. X, Č. W., IČO: XXX XXX XX zastúpeného Advokátska kancelária S.. Ľ. B., I.. W.. V.. so sídlom S.. K.. Z. XXX/X, XXX XX Ž., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: N. R.É., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX I., Slovenská republika, takto

rozhodol:

I. Súd zamieta návrh žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

II. Súd nepriznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX sa žalobca voči žalovanému domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia podľa a (ďalej len „“), ktorým by súd na zabezpečenie pohľadávky z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 73.319,63 eur s príslušenstvom v prospech žalobcu zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného nachádzajúcich sa v katastrálnom území I., obec I., okres I., ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXXX ako : ad a) pozemok

- J.-P. XXXX/XXX o výmere XXX m2, ostatná plocha

- J.-P. XXXX/XXX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie

- J.-P. XXXX/XXX o výmere XX m2, zastavaná plocha a nádvorie a ad b) stavba

- so súp. č. XXXX, popis stavby: rodinný dom, na pozemku parcelné č. J.-P. XXXX/XXX

- bez súp. č., popis stavby: záhradný domček na pozemku parcelné č. J.-P. XXXX/XXX, a to všetko veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 vzhľadom k celku (ďalej len „nehnuteľnosti žalovaného“) a zároveň súd rozhodol, že žalovaný (?) má v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania.

2. Návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil po skutkovej stránke tým, že žalovaný si na základe získania autorizačných kódov k bankovému účtu spoločnosti E. P. I..W..V.., so sídlom Q. XXXX/XX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX (ďalej len „pôvodný veriteľ“), bez právneho dôvodu preposlal na svoj súkromný účet finančné prostriedky v celkovom objeme 73.319,63 eur. Žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX od postupcu - spoločnosti : E. P. I..W..V.., so sídlom Q. XXXX/XX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX. Oznámenie o postúpenie pohľadávky bolo žalovanému zaslané dňa XX.XX.XXXX. Podľa tvrdenia žalobcu výška bezdôvodného obohatenia 73.319,63 eur nie je medzi stranami sporná, pričom žalovaný napriek snahe o mimosúdne riešenie uspokojenia nároku z bezdôvodného obohatenia zo strany pôvodného veriteľa ako aj žalobcu, doposiaľ predmetný záväzok neuhradil riadne a včas a dostal

sa do omeškania, z ktorého dôvodu vzniklo žalobcovi v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) aj nárok na úroky z omeškania.

3. Dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný je dlhodobo nekontaktný a z verejne dostupných registrov vyplývajú informácie o jeho platobnej neschopnosti a speňažovaní jeho majetku. Uviedol, že z údajov uvedených na liste vlastníctva č. XXXXX, pre okres I., obec I., kat. územie I., vyplýva, že nehnuteľnosti tvoriace jediný speňažiteľný majetok žalovaného, sú zaťažené tromi záložnými právami, pričom záložný veriteľ v prvom rade už oznámil výkon záložného práva, čo vyplýva s vyznačenej poznámky Oznámenie o začatí výkonu záložného práva v prospech K. W. r. W., nar. XX.XX.XXXX, U. X, D., na pozemok p.č. XXXX/XXX a na záhradný domček bez s.č. na pozemku p.č. XXXX/XXX. N.-XXX/XX. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX tiež vyplýva, že záložné právo v treťom rade bolo zriadené po vzniku a splatnosti pohľadávky žalobcu. Z toho je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný naďalej vedome zaťažuje svoj nehnuteľný majetok s potenciálom zvýhodniť iných veriteľov na úkor žalobcu. Napokon žalobca uviedol, že z výpisu z Centrálneho registra exekúcií vyplýva, že voči žalovanému bolo dňa XX.XX.XXXX začaté exekučné konanie ohľadom nároku oprávneného - B. D. P. W. O. I., a.s., IČO: XXXXXXXX, o celkovej sume istiny 221,49 eur a z toho je zrejmé, že žalovaný má zásadný problém uhrádzať aj drobné záväzky voči ostatným veriteľom. Nakoľko žalovaný dobrovoľne nesplnil pohľadávku v neporovnateľne nižšej sume ako je predmetná pohľadávka žalobcu, podľa žalobcu preto existuje skutočné riziko, že vymožiteľnosť jeho pohľadávky je reálne ohrozená. Z uvedených dôvodov a skutočnosti, že špecifikované nehnuteľnosti žalovaného, v jeho výlučnom vlastníctve tvoria jeho jediný likvidný majetok a ich prípadným scudzením alebo ďalším zaťažením bude exekúcia nielen ohrozená, ale priamo znemožnená, sú podľa žalobcu osvedčené všetky základné predpoklady potrebné pre záver, o pravdepodobnosti nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi spojenej s ďalším scudzením, ktoré sú dostatočným dôvodom na to, aby jeho pohľadávka bola zabezpečená navrhovaným zabezpečovacím opatrením, formou zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam v súlade s , a .

4. Na osvedčenie svojich tvrdení, žalobca súdu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, predložil : Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX s podacím lístkom z XX.XX.XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie I., obec I., okres I. zo dňa XX.XX.XXXX, prehľad pohybov na bežnom účte/export z internet bankingu spoločnosti E. P. za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vystavený k XX.XX.XXXX, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX a informáciu z Centrálneho registra exekúcii zo dňa XX.XX.XXXX .

5. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

7. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

8. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

9. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa , záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.

16. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

17. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

18. Účelom zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd podľa zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, je zabezpečenie doposiaľ spornej peňažnej pohľadávky veriteľa, o ktorej prebieha alebo bude vedené súdne sporové konanie, resp. veriteľ nedisponuje exekučným titulom, v prípade odôvodnenej obavy veriteľa z ohrozenia budúcej exekúcie, alebo ak dlžník ohrozuje budúci výkon rozhodnutia ešte pred tým, ako veriteľ disponuje exekučným titulom. Zabezpečovacie opatrenie teda slúži na reálne zabezpečenie a ochranu peňažnej pohľadávky veriteľa (navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia), ako potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní tak, aby mohla byť jeho pohľadávka uspokojená, nakoľko získa postavenie záložného veriteľa a v prípade, ak súd veriteľovi túto pohľadávku aj právoplatne prizná a následne nebude riadne a včas dlžníkom uspokojená, môže veriteľ realizovať výkon takto zriadeného záložného práva. Zákonným predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je teda naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami sporu a bezprostredné ohrozenie budúceho výkonu práva (exekúcie), po jeho právoplatnom priznaní súdom a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.

19. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania, ako aj po jeho skončení. So zreteľom na podstatu a účel inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je zrejmé, že pre rozhodnutie o zriadení tzv. sudcovského záložného práva, síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho zriadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení veriteľa, ale je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. To znamená, že rozhodné skutočnosti, odôvodňujúce zriadenie navrhnutého záložného práva, je povinný súdu osvedčiť navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia, ktorý je povinný potrebné skutkové tvrdenia odôvodňujúce jeho zriadenie a predložiť súdu dôkazy, tieto tvrdenia osvedčujúce, resp. na ktoré sa v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odvoláva ( a ). Až na základe takto osvedčených tvrdení môže súd prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a záver o nebezpečenstve hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu.

20. Zákonnými predpokladmi pre zriadenie záložného práva súdom sú : ad a) podanie návrhu na zriadenie takéhoto záložného práva, ktorý musí spĺňať tak všeobecné ( ) ako aj osobitné náležitosti taktého podania ( ); ad b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť prevoditeľné veci, práva a iné majetkové hodnoty, ad c) existencia peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená záložným právom a ad d) aspoň osvedčená existencia hrozby budúceho zmarenia exekúcie, resp. dôvodná obava, že exekúcia peňažnej pohľadávky veriteľa bude ohrozená. Uvedené predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Len samotná existencia peňažnej pohľadávky bez existencie obavy ohrozenia jej exekúcie nestačí. Zároveň platí, že obava z ohrozenia exekúcie musí byť skutočná a musí hroziť bezprostredne. Takáto obava je daná, ak dlžník realizuje také konanie, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty svojho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo také konanie, ktorým podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje svoje majetkové pomery.

21. Napokon okrem uvedených základných predpokladov, súd vždy skúma, či zriadením tzv. sudcovského záložného práva nevznikne neprimeraná ujma na základných právach dlžníka, vo vzťahu k sledovanému účelu zabezpečovacieho opatrenia napríklad tým, že výška peňažnej pohľadávky veriteľa (navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia), je neprimerane nižšia vo vzťahu k hodnote zálohu, napr. k cene nehnuteľnosti zaťaženej zriadením záložného práva (princíp proporcionality). Tzn. že medzi hodnotou predmetu záložného práva (majetku dlžníka) a hodnotou peňažnej pohľadávky veriteľa, nesmie vzniknúť zjavný nepomer.

22. Súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a pripojenými listinami dospel k záveru, že nie sú splnené vyššie uvedené zákonné predpoklady na nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.

23. V danom prípade mal súd pochybnosť o osvedčení existencii peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému, nakoľko z predložených listín súd nemal preukázanú existenciu pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného voči pôvodnému veriteľovi spoločnosti E. P. I..W..V.., so sídlom Q. XXXX/XX, D., IČO: XXXXXXXX (od XX.XX.XXXX pod obchodným menom K. P. &. P. I..W..V.. so sídlom P. XXXX/X, D. D.). Žalobca totiž tvrdil, že bezdôvodné obohatenie vzniklo tým, že žalovaný bez právneho dôvodu preposlal na svoj súkromný účet finančné prostriedky uvedenej spoločnosti, v celkovom objeme 73.319,63 eur. Na osvedčenie tohto tvrdenia predložil súdu výpis pohybov na bežnom účte tejto spoločnosti vedený T. banke, a.s., IBAN I., z ktorého vyplývalo, že v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX boli z tohto účtu poukazované čiastky na účet vedený v T. banke, a.s., č. XXXX/ XXXXXX-XXXXXXXXXX (debet) a rovnako, že z uvedeného účtu boli poukázaných na účet uvedenej spoločnosti päť platieb (kredit). Žalobca však žiadnym spôsobom neosvedčil, že účet uvedený na bankovom výpise spoločnosti E. P. patril žalovanému. Žalobca rovnako žiadnym spôsobom neosvedčil svoje tvrdenia o v snahe pôvodného veriteľa ako aj žalobcu o mimosúdne riešenie a uspokojenie nároku z bezdôvodného obohatenia. Z pripojených listín vôbec nevyplýva, že by žalovaný o nároku pôvodného veriteľa na zaplatenie pohľadávky 73.319,63 eur bol pôvodným veriteľom nejakým spôsobom informovaný. Žalobca sa obmedzil iba na tvrdenie, že žalovaný získal autorizačné kódy k bankovému účtu uvedenej spoločnosti, ktoré rovnako žiadnym spôsobom neosvedčil. Týmto tvrdením tiež dôvodil, že pohyby na bankovom účte spoločnosti boli vykonané bez právneho dôvodu. Vzhľadom na to, súd predloženú Zmluvu o postúpení pohľadávky medzi pôvodným veriteľom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, nemohol bez ďalšieho považovať za dostatočne osvedčujúcu právo žalobcu, nakoľko postúpiť možno len existujúcu pohľadávku. I keď platí, že pri cesii ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, ktorého súhlas sa na postúpenie pohľadávky nevyžaduje a ktorý ani nemusí byť o postúpení vôbec informovaný, súd pre účely navrhovaného zabezpečovacie opatrenia mal vážne pochybnosti o existencii predmetnej pohľadávky a na základe toho aj platnosti zmluvy o jej postúpení. Podľa názoru súdu žalobca neosvedčil ani dôvodnú obavu z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie, nakoľko záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného, ktoré nadobudol Kúpnou zmluvou C.-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a dodatočným stavebným povolením právoplatným dňa XX.XX.XXXX, zriadené v prospech K. W., na základe zmlúv o zriadení záložného práva zo A. XX.XX. O. XX.XX.XXXX, bez ďalšieho neosvedčuje ohrozenie exekúcie pohľadávky žalobcu. Prvý záložný veriteľ síce oznámil výkon svojho záložného práva, avšak nie je zrejmé v akej výške je jeho zabezpečená pohľadávka voči zálohu. V súvislosti s tým napokon žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil primeranosť navrhovaného zabezpečovaného opatrenia s ohľadom na výšku pohľadávky žalobcu, ktorú by malo zabezpečovať a hodnotu zálohu, tzn. že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, resp. ani neuviedol hodnotu špecifikovaných nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ku ktorým žiadal zriadiť záložné právo v zmysle návrhu na vydanie zabezpečovacích opatrenia.

24. Nakoľko navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia v danej veci neosvedčil vo vzťahu k žalovanému ani právo, zabezpečenia ktorého sa domáha (existencia peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená záložným právom), ani tvrdenú dôvodnú obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie peňažnej pohľadávky a napokon neosvedčil ani primeranosť navrhovaného zabezpečovacie opatrenia, neosvedčil zákonné predpoklady na zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného a preto súd návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol ako nedôvodný.

25. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. V danom prípade bol podaný samostatný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý súd pre jeho nedôvodnosť zamietol, čím sa konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skončilo. Preto súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa , v súlade s princípom úspechu v konaní podľa tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu tento nárok súd nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.