Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cpr/4/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v spore žalobkyne: A. T.V., R.: XX.XX.XXXX, T. D. H. X, XXX XX D. v zastúpení JUDr. Laura Bíróová, advokátka, Advokátska kancelária Klincová 37/B, 821 08 Bratislava proti žalovanému: Univerzita Komenského v Bratislave, Šafárikovo námestie 6, 818 06 Bratislava, IČO: 00397865 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a o náhradu mzdy takto

rozhodol:

Súd určuje, že výpoveď daná žalobkyni žalovaným dňa 26.05.2015, doručená dňa 27.05.2015 je n e p l a t n á

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy spolu v sume 5.946,28 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov konania.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok vo výške 456,- eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 17.09.2015 domáhala proti žalovanému určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a náhrady mzdy. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalovaný je právnickou osobou, ktorá bola založená dňa 11.07.1919 zákonom č. 375/1919 Zb., má právnu subjektivitu a jeho postavenie upravuje Zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, člení sa na fakulty a ďalšie súčasti. Prírodovedecká fakulta je súčasťou žalovaného. Žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovaného viac ako 32 rokov a jej posledným pracoviskom bola Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, finančné oddelenie, referát pokladne a zastávala funkciu pokladníčky. Od 01.05.2015 poberala funkčný plat 566,- eur. Dňa 27.05.2015 jej bola zo strany žalovaného listom zo dňa 26.05.2015 oznámená ponuka voľných miest a toho istého dňa 27.05.2015 jej bolo listom č. PMO/2015 zo dňa 26.05.2015 doručené skončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Výpoveďou, ktorá začala plynúť dňom 01.06.2015 a uplynula 31.08.2015 bol so žalobkyňou rozviazaný pracovný pomer. Žalobkyňa listom zo dňa 11.08.2015 žalovanému oznámila, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou považuje podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalovaný listom zo dňa 20.08.2015 oznámil, že trvá na skončení pracovného pomeru ku dňu 31.08.2015.

Žalobkyňa skončenie pracovného pomeru výpoveďou považuje za neplatné z dôvodov, že

a) o organizačnej zmene v štruktúre fakulty a o znížení stavu zamestnancov a zrušení pracovného miesta „samostatný odborný referent“ rozhodlo vedenie fakulty, ktoré schválilo návrh dekana pričom ani dekan a ani vedenie fakulty, ktoré je poradným orgánom dekana nemajú pôsobnosť schvaľovať počet a štruktúru zamestnancov fakulty a teda rozhodnutie o zmene organizačnej štruktúry a o zrušení jedného pracovného miesta uskutočnil orgán, ktorý na to nebol oprávnený. Orgánom oprávneným na prijímanie rozhodnutí o zmene organizačnej štruktúry a zrušení pracovných miest je akademický senát fakulty, ktorý však dekanom predložené uznesenie o zmene počtu pracovných miest finančného oddelenia, referátu pokladne o jedno pracovné miesto s účinnosťou od 01.06.2015 neschválil, b) nesplnenie povinnosti žalovaného podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, keď žalovaný listom zo dňa 26.05.2015 zn. označenom ako ponuka voľných pracovných miest oznámil, že Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave nemá žiadne voľné pracovné miesto a Univerzita Komenského v Bratislave má na svojej web stránke zverejnené výberové konania na miesta akademických pracovníkov, ktoré sú prílohou ponuky. Spôsob akým žalovaný oznámil voľné pracovné miesta v rámci verejnej vysokej školy bol formálny, bez vypovedacej hodnoty a obsahovej náplne, bol neurčitý a nedal reálny podklad na rozhodnutie žalobkyni prijať ponúkané pracovné miesto resp. vhodnú prácu. Ponuka voľných pracovných miest s odkazom na emailovú komunikáciu vedúcich zamestnancov a webovú stránku je nedostatočná, nakoľko z nej nie je možné vyvodiť základné údaje týkajúce sa ponúkaného voľného pracovného miesta s poukazom na § 43 a nasl. Zákonníka práce, c) žiadosť žalovaného o prerokovanie výpovede odborovým orgánom a ani doklady priložené k žiadosti neobsahovali náležitosti podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce a teda výpoveď nebola riadne prerokovaná v zmysle § 74 Zákonníka práce so zástupcami zamestnancov. Žalovaný listom zo dňa 07.05.2015 doručenom dňa 13.05.2015 a listom zo dňa 14.05.2015 doručenom dňa 15.05.2015 požiadal odborovú organizáciu o prerokovanie organizačnej zmeny, zníženie počtu zamestnancov a výpovede, ale prílohou listov nebola výpoveď daná zamestnancovi (žalobkyni) podľa § 63 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce a ani uvedenie dôvodov výpovede a náležitosti výpovede v zmysle § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Žalobkyňa poukázala v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19.05.2009, podľa ktorého účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa podľa § 74 Zákonníka práce nastanú len vtedy ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh výpovede k žiadosti o prerokovanie adresovanej príslušnému odborovému orgánu obsahuje náležitosti výpovede určené § 61 ods. 2 Zákonníkom práce , to znamená, že dôvod výpovede musí byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť. Žalobkyňa si uplatnila i nárok na náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku počnúc dňom 01.09.2015 a to až do doby kedy jej žalovaný umožní pokračovať v práci a to z dôvodu, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou považuje za neplatné čo žalovanému oznámila s tým, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobkyne vyjadril písomne a uviedol, že v zmysle Poverenia rektora Univerzity Komenského v Bratislave č. OLP 523/2015 zo dňa 28.10.2015 podľa § 9 ods. 2 Zákonníka práce vo veci oprávnený konať dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave , keď v zmysle Poverenia v pracovnoprávnych veciach koná dekan príslušnej fakulty a fakulta je považovaná za zamestnávateľa. Rozsah právomocí dekana Prírodovedeckej fakulty v otázkach pracovnoprávnych je stanovený v zákone o vysokých školách, v čl. 41 ods.2, 3, 4 Štatútu UK a v čl. 1 ods. 3 Pracovného poriadku UK. Žalobkyňa pracovala v poslednom pracovnom zaradení ako samostatný odborný referent v pokladni Univerzity Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta na základe Dohody o zmene pracovnej zmluvy uzatvorenej s Univerzitou Komenského v Bratislave - Prírodovedeckou fakultou od 01.02.2008, pričom pracovný pomer žalobkyne u žalovaného vznikol na základe pracovnej zmluvy dňa 01.11.1982. Žalobkyňa bola zároveň poberateľkou starobného dôchodku, na ktorý jej vznikol nárok od 21.07.2013. Pracovný pomer so žalobkyňou bol ukončený výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce z dôvodu, že vedenie fakulty na svojom zasadnutí dňa 05.05.2015 schválilo ku dňu 01.06.2015 organizačné zmeny na fakulte s tým, že sa zníži stav zamestnancov a zrušilo sa jedno pracovné miesto samostatného odborného referenta, obsadené žalobkyňou, ktorá sa v dôsledku organizačných zmien stala nadbytočnou. O organizačnej zmene rozhoduje vždy štatutárny orgán, teda dekan fakulty. Rozsah právomocí dekana Prírodovedeckej fakulty v otázkach pracovnoprávnych je stanovený v zákone o vysokých školách a v čl. 41 ods. 2,3,4 Štatútu UK a v čl. 1 ods. 3 Pracovného poriadku UK. S tvrdením žalobkyne, že rozhodnutie o zmene organizačnej štruktúry a zrušení jedného pracovného miesta uskutočnil orgán, ktorý na to nebol oprávnený nesúhlasil, nakoľko v zmysle Štatútu Univerzity

Komenského Prírodovedeckej fakulty čl. 15 ods. 2 Akademický senát fakulty je okrem pôsobnosti vymedzenej zákonom oprávnený schvaľovať počet a štruktúru zamestnancov fakulty, ale nie rozhodovať o zmene organizačnej štruktúry, keď takéto ustanovenie nie je obsiahnuté v Štatúte. Dekan fakulty a vedenie fakulty sú oprávnení rozhodnúť ako štatutárny orgán konajúci v pracovnoprávnych vzťahoch a sú oprávnení rozhodnúť o organizačnej zmene a zrušení pracovného miesta. Výpoveď bola dňa 18.05.2015 prerokovaná v zmysle § 74 Zákonníka práce Fakultným výborom PŠaV UK PRIF. Predložené podklady k prerokovaniu výpovede boli dostatočné, z podania boli zrejmé všetky podstatné náležitosti v zmysle požiadavky na prerokovanie organizačnej zmeny. Žalobkyni bola dňa 26.05.2015 predložená ponuka voľných miest na Univerzite Komenského v Bratislave, pričom Prírodovedecká fakulta nemala pre žalobkyňu žiadne voľné miesto. Hmotnoprávna podmienka výpovede podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce bola splnená, žalovaný ponúkol žalobkyni konkrétne pracovné miesta. Žalobkyňa sa v dôsledku organizačnej zmeny v rámci Univerzity Komenského v Bratislave Prírodovedecká fakulta stala nadbytočnou a teda zamestnávateľ bol oprávnený jej dať podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce výpoveď. Žalovaný ďalej uviedol, že od neho nie je možné spravodlivo požadovať aby žalobkyňu naďalej zamestnával, nakoľko nemá pre žalobkyňu žiadnu vhodnú prácu. V dôsledku organizačnej zmeny pracuje v pokladni jedna zamestnankyňa, ktorá pre plnenie úloh zamestnávateľa plne postačuje. žalobkyňa dlhodobo odmietala vykonávanie jej prideľovanej práce v súlade s popisom jej pracovných činností k jej pracovnej zmluve a bola v dôsledku toho i listom zo dňa 09.04.2015 upozornená na porušenie pracovnej disciplíny a vyzvaná na odstránenie nedostatkov. Žalovaný nárok žalobkyne neuznal, výpoveď danú žalobkyne z titulu organizačných zmien považuje za platnú. S uplatneným nárokom na náhradu mzdy nesúhlasil vzhľadom na vyplatené odstupné a odchodné ako i vzhľadom k skutočnosti, že žalobkyňa je poberateľkou starobného dôchodku a teda má iný príjem.

3. Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe namietol miestnu príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o žalobe keď mal za to, že miestne príslušným súdom na prejednanie veci je Okresný súd Bratislava IV teda súd v obvode, ktorého je umiestnené stále pracovisko žalovaného a Prírodovedecká fakulta ako samostatná organizačná zložka žalovaného, ktorá bola i miestom výkonu práce žalobkyne. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. -74 zo dňa 15.02.2016 námietku miestnej príslušnosti vznesenú žalovaným zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.03.2016.

4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadrila a uviedla, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že o organizačnej zmene a zrušení pracovného miesta sú oprávnení ako štatutárny orgán konajúci v pracovnoprávnych vzťahoch rozhodovať dekan fakulty a vedenie fakulty keď takéto tvrdenie nemá oporu ani v Štatúte PriF UK a ani v konaní dekana fakulty a Akademického senátu fakulty. V uznesení č. 10/2015 prijatom na porade vedenia fakulty konanej dňa 05.05.2015 sa uvádza, že zmena organizačnej štruktúry a to zrušenie jedného pracovného miesta bude predložená na schválenie na najbližšom zasadnutí Akademického senátu fakulty z čoho vyplýva, že ani dekan a ani vedenie fakulty neboli oprávnení prijímať rozhodnutie o takejto organizačnej zmene a túto zmenu musel odsúhlasiť Akademický senát fakulty. Akademický senát fakulty na 5. riadnom zasadnutí dňa 22.05.2015 (uznesenie 22.6/15) neschválil navrhované uznesenie o zmene počtu pracovných miest finančného oddelenia, referátu pokladne. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňa už pred daním výpovede odmietla vykonávať prácu jej pridelenú a bola upozornená na porušenie pracovnej disciplíny a vyzvaná na odstránenie nedostatkov, žalobkyňa uviedla, že táto skutočnosť nemá súvis s predmetom veci a tvrdenie je značne zavádzajúce. K skončeniu pracovného pomeru nedošlo z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. K tvrdeniu žalovaného, že nie je možné od žalovaného spravodlivo požadovať aby žalobkyňu ďalej zamestnával, nakoľko nemá pre žalobkyňu žiadnu vhodnú prácu neobstojí s poukazom na § 240 ods. 10 Zákonníka práce keď v danej veci nie je splnená požiadavka splnenia ostatných podmienok výpovede. K tvrdeniu žalovaného, že žalobkyni nepatrí náhrada mzdy vzhľadom na vyplatenie odstupného a odchodného a vzhľadom k tomu, že žalobkyňa je poberateľkou starobného dôchodku žalobkyňa uviedla, že toto tvrdenie nemá oporu v zákone. Problematiku vrátenia odstupného rieši § 76 ods. 4 Zákonníka práce a otázka povinnosti vrátiť odstupné sa môže riešiť až po právoplatnom skončení predmetného konania o vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru pričom výplata odstupného a odchodného nemôže byť prekážkou výroku súdu o náhrade mzdy.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení vo veci uviedol, že v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, Štatútom UK a Pracovným poriadkom UK dekan vykonáva právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch u zamestnancov zaradených na fakulte a to v rozsahu disponibilných finančných prostriedkov fakulty a podľa určeného počtu a štruktúry pracovných miest na fakulte (Čl. 41 ods. 2 Štatútu UK). V zmysle zákona o vysokých školách, Štatútu UK a Štatútu UK PRIF o organizačnej zmene rozhoduje vždy štatutárny orgán, teda dekan fakulty. a teda nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že rozhodnutie o zmene organizačnej štruktúry a zrušení jedného pracovného miesta uskutočnil orgán, ktorý na to nebol oprávnený. V zmysle Štatútu UK PRIF čl. 15 ods. 2 Akademický senát fakulty je okrem pôsobnosti vymedzenej zákonom oprávnený schvaľovať počet a štruktúru zamestnancov fakulty ale nie je oprávnený rozhodovať o zmene organizačnej štruktúry, nakoľko takéto ustanovenie nie je obsiahnuté v Štatúte UK a ani v Štatúte UK PRIF. Počet a štruktúru zamestnancov fakulty schvaľuje Akademický senát UK PRIF pravidelne a to raz ročne vo Výročnej správe fakulty. Počet a štruktúra zamestnancov prírodovedeckej fakulty v roku 2015 bola schválená na 9. riadnom zasadnutí Akademického senátu UK PRIF dňa 08.04.2016 a to v bode 6. programu tohto zasadnutia.

6. Žalobkyňa navrhla vykonať dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi - Štatút Univerzity Komenského v Bratislave, Štatút Univerzity Komenského v Bratislava, Prírodovedeckej fakulty, Pracovná zmluva zo dňa 11.10.1982 a popis pracovnej činnosti žalobkyne z 31.01.2008, oznámenie o výške a zložení funkčného platu žalobkyne z 31.03.2011, 31.12.2014, 17.04.2015, Zápisnica z porady vedenia fakulty z 05.05.2015, list z 07.05.2015 zn. , list z 14.05.2015 zn. , Zápisnica zo zasadnutia odborovej organizácie z 18.05.2015, Zápisnica z 5. riadneho zasadnutia Akademického senátu fakulty z 22.05.2015, ponuka voľných pracovných miest

- list zn. z 26.05.2015, skončenie pracovného pomeru výpoveďou - list zn. z 26.05.2015, vyplatenie odchodného - list zn. z 26.05.2015, oznámenie žalobkyne o trvaní na ďalšom zamestnávaní z 11.08.2015, odpoveď žalovaného - list z 20.08.2015 zn. , príkaz dekana č. 3/2015 z 29.05.2015, zápisnica o vykonaní mimoriadnej fyzickej inventúry z 29.05.2015, oznámenie žalovaného - list z 29.05.2015 zn. , žiadosť žalobkyne o vydanie pracovného posudku z 03.07.2015, pracovný posudok - list z 10.07.2015 zn. , výstupný list z 18.08.2015, výplatné pásky žalobkyne od mája 2015 do augusta 2015, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 14.04.2015 k upozorneniu na porušenie pracovnej disciplíny a výzve na odstránenie nedostatkov z 09.04.2015,

7. Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie výsluchom dekana Prírodovedeckej fakulty UK A.. W.. K. T., N.. a výsluchom vedúcej personálneho oddelenia K.. E. Š., oboznámením sa s listinnými dokladmi - poverenie rektora OLP 523/2015, osobný spis žalobkyne, mzdový list žalobkyne za rok 2015, Pracovný poriadok UK, Štatút Univerzity Komenského v Bratislave, Štatút Univerzity Komenského v Bratislava, Prírodovedeckej fakulty, Zápisnica z porady Vedenia fakulty konanej dňa 05.05.2015, list vedúcej finančného oddelenia zo dňa 04.05.2015 adresovaný X.. D. W., tajomníčke Univerzity Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta obsahom, ktorého je žiadosť o zmenu organizačnej štruktúry na Finančnom oddelení Prírodovedeckej fakulty UK, na referáte pokladne, Poverenie rektora Univerzity Komenského podľa § 9 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce č. 149/2015-kanc. rektora zo dňa 2. februára 2015, rozpis mzdy žalobkyne za august 2015, Vnútorný predpis č. 9/2015 schválený Akademickým senátom Univerzity Komenského v Bratislave Úplné znenie vnútorného predpisu č. 10/2008 Štatút Univerzity Komenského v Bratislave ročník 2015, Štatút Univerzity Komenského v Bratislave, Prírodovedeckej fakulty rok 2014, Vnútorný predpis č. 5/2013 schválený Akademickým senátom Univerzity Komenského v Bratislave Úplné znenie vnútorného predpisu č. 11/2008 Pracovný poriadok Univerzity Komenského v Bratislave ročník 2013, Zápisnica č. 11 z 9. riadneho zasadnutia Akademického senátu Prírodovedeckej fakulty UK zo dňa 08.04.2016, Výročná správa fakulty za rok 2015 z marca 2016.

8. Súd stranami označené dôkazy vykonal okrem výsluchu svedkyne K.. E. Š., vedúcej personálneho oddelenia, ktorý dôkaz navrhol vykonať žalovaný k preukázaniu spôsobu uskutočnenia organizačných zmien na Prírodovedeckej fakulte UK. Súd vykonanie tohto dôkazu považoval za nadbytočné vzhľadom k tomu, že výsluchom menovanej mali byť preukázané skutočnosti, ktoré však boli nesporné a svedkyňa podľa vyjadrenia žalovaného mala ozrejmiť výklad ustanovení Štatútu Prírodovedeckej fakulty. Žalovaný na viac v priebehu konania od vykonania tohto dokazovania upustil.

9. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení strán za preukázané, že 9.1. Žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovaného, keď jej pracovný pomer u žalovaného vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.10.1982 dňa 01.11.1982 a bol uzavretý na dobu neurčitú. Podľa Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.02.2008 uzatvorenej medzi žalobkyňou a Univerzitou Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta došlo s účinnosťou od 01.02.2008 k zmene pracovného zaradenia žalobkyne z technickej práce na samostatného odborného referenta. Posledným pracoviskom žalobkyne bola Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, finančné oddelenie, referát pokladne, kde zastávala funkciu pokladníčky. Žalobkyni bol s účinnosťou od 01.05.2015 určený funkčný plat vo výške 560,- eur ako to vyplýva z Oznámenia o výške a zložení funkčného platu - úprava osobného príplatku č. EP/2015 zo dňa 17.04.2015. 9.2. V zmysle Poverenia rektora Univerzity Komenského v Bratislave č. 149/2015 - kanc. rektora zo dňa 02.02.2015 udeleného dekanovi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave rozsah právomoci dekana fakulty v otázkach pracovnoprávnych je stanovený v zákone o vysokých školách, v čl. 41 ods. 2 až 4 Štatútu UK a v čl. 1 ods. 3 Pracovného poriadku UK, podľa ktorého dekan vykonáva pôsobnosť zamestnávateľa. Poverenie platí od 01.02.2015 do konca funkčného obdobia dekana fakulty. 9.3. Vedenie Prírodovedeckej fakulty na porade vedenia dňa 05.05.2015 odsúhlasilo a dekan fakulty rozhodol o zmene organizačnej štruktúry Finančného oddelenia referátu pokladne PriF UK k 01.06.2015 a to zrušenie jedného miesta samostatného odborného referenta na referáte pokladne podľa prílohy č. 1 s tým, že uvedená zmena bude predložená na schválenie na najbližšom zasadnutí AS PriF. Uvedené vyplýva zo Zápisnice z porady Vedenia fakulty konanej dňa 05.05.2015, Uznesenie č. 10/2015. V prílohe č. 1 k predmetnej Zápisnici je uvedené, že zmena organizačnej štruktúry Finančného oddelenia, referátu pokladne Prírodovedeckej fakulty UK k 1.6.2015: ruší sa miesto samostatného odborného referenta - p. A. T. I.. v pokladni Prif. Uk. 9.4. Dekan Prírodovedeckej fakulty listom zo dňa 07.05.2015 č. požiadal N.. X. I., N.., predsedníčku FV OZPŠaV PRIF UK o prerokovanie organizačnej zmeny, zníženia počtu zamestnancov a výpovede v zmysle § 74 a súvisiacich ustanovení Zákonníka práce s tým, že oznámil, že vedenie fakulty na svojom pravidelnom zasadnutí dňa 05.05.2015 prerokovalo a schválilo návrh a rozhodnutie dekana na organizačnú zmenu a to na zníženie počtu zamestnancov Finančného oddelenia dekanátu PRIF UK - referátu pokladne keď vzhľadom na výrazné zníženie objemu práce na tomto referáte je potrebné znížiť počet zamestnancov na 1 zamestnankyňu a to z dôvodu nadbytočnosti. Požiadal Fakultný výbor PŠaV na PRIF UK, aby prerokoval organizačné zmeny a s tým súvisiace rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa PRIF UK z dôvodu organizačných zmien so zamestnankyňou Finančného oddelenia - referátu pokladne N.. A. T. I.. Listom zo dňa 14.05.2015 č. dekan Prírodovedeckej fakulty predložil odborovej organizácii zápisnicu zo zasadnutia vedenia fakulty vrátane prílohy č. 1 zo zasadnutia vedenia fakulty zo dňa 05.05.2015, ktoré schválilo organizačnú zmenu ku dňu 01.06.2015 a požiadal odborovú organizáciu o prerokovanie výpovede, ktorou zamestnávateľ ukončí pracovný pomer so žalobkyňou ako zamestnankyňou Finančného oddelenia - referátu pokladne na pracovnej pozícii samostatný odborný referent. 9.5. Odborová organizácia na zasadnutí dňa 18.05.2015 prerokovala výpoveď danú žalobkyni a prijala uznesenie č. 2/2015, podľa ktorého fakultný výbor hlasovaním rozhodol, že nesúhlasí s výpoveďou zamestnanca fakulty a navrhuje ponúknuť zamestnancovi fakulty iné zodpovedajúce pracovné miesto. Táto skutočnosť vyplýva zo Zápisnice zo zasadnutia FV PŠaV PriF UK zo dňa 18.05.2015. 9.6. Dňa 22.05.2015 sa uskutočnilo 5. riadne zasadnutie Akademického senátu Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave okrem iného s programom rokovania bod 5. Schválenie návrhu na zmenu počtu pracovných miest finančného oddelenia, referátu pokladne. Zo Zápisnice č. 6 z 5. riadneho zasadnutia Akademického senátu Prírodovedeckej fakulty UK dňa 22.05.2015 bodu 5 vyplýva, že dekan objasnil dve dejové línie, ktorého ho motivovali k predloženiu návrhu na schválenie zmeny počtu pracovných miest Akademickým senátom PriF UK a uviedol, že v materiáloch nie je zakotvený ani aktuálny stav, od ktorého by sa následne odvíjali zmeny počtu a štruktúry zamestnancov. Po diskusii nasledovalo hlasovanie o návrhu uznesenia, ktoré predložil dekan fakulty na zmenu počtu pracovníkov dekanátu, finančné oddelenie, referát pokladne tak, že od 01.06.2015 bude na referáte pokladne len jedna pracovníčka. Za návrh hlasovalo 14 členov, proti 7 členov a 19 členov sa hlasovania zdržali. Bolo prijaté Uznesenie č. 22-6/15, podľa ktorého Akademický senát Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave neschválil navrhované uznesenie o zmene počtu pracovných miest finančného oddelenia, referátu pokladne.

9.7. Žalobkyňa dňa 27.05.2015 prevzala list žalovaného č. PMO/2015 zo dňa 26.05.2015 s označeným ako Ponuka voľných pracovných miest obsahom, ktorého bolo oznámenie, že UK Prírodovedecká fakulta t.č. nemá voľné žiadne pracovné miesto. Univerzita Komenského v Bratislave má na svojej web stránke/ úradná výveska/výberové konania na miesta akademických pracovníkov zverejnené výberové konania, na voľné pracovné miesta: FTVŠ Bratislava, Právnická fakulta Bratislava (e mail). Prílohou listu bol email z 21.05.2015 od tajomníka Univerzity Komenského v Bratislave Centrum ďalšieho vzdelávania obsahom, ktorého bola prosba pri hľadaní nového pracovníka na pozíciu - všeobecný účtovník a oznámenie o výberovom konaní na Fakulte telesnej výchovy a športu na obsadenie miesta referent pokladne, správy majetku, motivačných a sociálnych štipendií s oznámením náplne práce, požadovaným vzdelaním VŠ a požadovanými znalosťami. 9.8. Žalovaný dňa 27.05.2015 doručil žalobkyni listom č. PMO/2015 zo dňa 26.05.2015 Skončenie pracovného pomeru výpoveďou, v ktorom žalobkyni oznámil, že vedenie fakulty na svojom zasadnutí dňa 05.05.2015 schválilo s platnosťou od 01.06.2015 organizačné zmeny v štruktúre fakulty s tým, že sa znížil stav zamestnancov a zrušilo sa pracovné miesto samostatný odborný referent, ktoré bolo obsadené žalobkyňou a že v dôsledku organizačných zmien sa stala nadbytočnou. Ďalej oznámil, že podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce rozväzuje so žalobkyňou pracovný pomer výpoveďou, pričom výpovedná doba začne plynúť dňom 01.06.2015 a skončí uplynutím troj-mesačnej výpovednej doby dňom 31.08.2015. 9.9. Žalobkyňa listom zo dňa 11.08.2015 žalovanému oznámila, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou považuje podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní. 9.10. Žalovaný listom č. zo dňa 20.08.2015 oznámil žalobkyni, že nemá ako zamestnávateľ možnosť ju ďalej zamestnávať a to na základe organizačnej zmeny, ktorou bolo zrušené pracovné miesto a v dôsledku, ktorej sa stala pre zamestnávateľa nadbytočnou. Zároveň oznámil, že trvá na skončení pracovného pomeru ku dňu 31.08.2015. 9.11. Žalovaný na žiadosť žalobkyne vydal žalobkyni dňa 10.07.2015 č. podľa § 75 Zákonníka práce pracovný posudok. 9.12. Žalovaný v zmysle Kolektívnej zmluvy Univerzity Komenského v Bratislave platnej na rok 2015/2016 vyplatil žalobkyni v súvislosti s rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou odstupné vo výške 4-násobku priemerného mesačného zárobku a 1 funkčného platu teda sumu vo výške 2830,00 eur a v zmysle § 76a Zákonníka práce a v zmysle čl. 9 ods. 3 Špecifického doplnku č. 6 ku kolektívnej zmluve UK v Bratislave odchodné vo výške 1 priemerného mesačného zárobku a 1 funkčného platu vo výške 1.132,00 eur. Odchodné a odstupné bolo žalobkyni vyplatené v mzde za august 2015. 9.13. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie číslo 545 121 1095 0 zo dňa 20.09.2013 vyplýva, že žalobkyňa ku dňu 21.07.2013 dosiahla dôchodkový vek a že jej bol k uvedenému dňu priznaný starobný dôchodok.

10. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme tento zákon upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Podľa § 1 ods. 2 písmeno b) Zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného zákona.

Podľa § 1 ods. 4 Zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje , ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 63 ods. 1 písmeno b) Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,

Podľa § 63 ods. 2 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste ODS: , ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Podľa § 74 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 311/2002 Z.z. o vysokých školách vysoké školy sú právnické osoby.

Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 311/2002 Z.z. o vysokých školách vysoké školy sú a) verejné vysoké školy so sídlom na území Slovenskej republiky, b) štátne vysoké školy so sídlom na území Slovenskej republiky, c) súkromné vysoké školy podľa § 47 a d) zahraničné vysoké školy podľa § 49a so sídlom na území členského štátu Európskej únie mimo územia Slovenskej republiky alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len "členské štáty").

Podľa § 2 ods. 3 Zákona č. 311/2002 Z.z. o vysokých školách pracovnoprávne vzťahy zamestnancov verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl so zamestnávateľom upravuje osobitný predpis, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 23 ods. 1 písmeno d) Zákona č. 311/2002 Z.z. o vysokých školách orgány akademickej samosprávy fakulty majú v súlade s týmto zákonom právo v mene verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať v týchto veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy (§ 6) uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. l)],

Podľa § 23 ods. 2 písmeno e) Zákona č. 311/2002 Z.z. o vysokých školách do samosprávnej pôsobnosti fakulty ďalej patrí určovanie počtu a štruktúry pracovných miest zamestnancov zaradených na fakulte v rozsahu určenom v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. b)],

Podľa § 24 Zákona č. 311/2002 Z.z. o vysokých školách orgány akademickej samosprávy fakulty sú: a) akademický senát fakulty, b) dekan, c) vedecká rada fakulty, umelecká rada fakulty alebo vedecká a umelecká rada fakulty (ďalej len "vedecká rada fakulty"), d) disciplinárna komisia fakulty pre študentov (ďalej len "disciplinárna komisia fakulty").

Podľa § 27 ods. 1 písmeno n) Zákona č. 311/2002 Z.z. o vysokých školách akademický senát fakulty plní ďalšie úlohy určené vnútornými predpismi verejnej vysokej školy alebo fakulty.

Podľa § 28 ods. 9 Zákona č. 311/2002 Z.z. o vysokých školách dekan vykonáva právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch u zamestnancov verejnej vysokej školy zaradených na fakulte v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy [§ 23 ods. 1 písm. d)].

Podľa Čl. 1 ods. 2 Pracovného poriadku Univerzity Komenského v Bratislave - Vnútorný predpis č. 5/2013 v pracovnoprávnych vzťahoch ako zamestnávateľ vystupuje Univerzita Komenského v Bratislave, ktorá je verejnou školou a právnickou osobou.

Podľa Čl. 1 ods. 3 Pracovného poriadku Univerzity Komenského v Bratislave - Vnútorný predpis č. 5/2013 v súlade s čl. 41 ods. 2 Štatútu UK sú v postavení zamestnávateľa aj fakulty UK (ďalej len „zamestnávateľ“). Dekani fakúlt majú právo uzatvárať, meniť a zrušovať pracovnoprávne vzťahy na fakulte v rozsahu disponibilných mzdových prostriedkov fakulty a v súlade so schváleným počtom a štruktúrou pracovných miest fakulty, okrem uzatvárania pracovných zmlúv podľa čl. 41 ods. 4 Štatútu UK.

Podľa Čl. 1 ods. 11 Pracovného poriadku Univerzity Komenského v Bratislave - Vnútorný predpis č. 5/2013 na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov UK a jej súčastí sa vzťahuje zákon o vysokých školách, zákon o výkone práce vo verejnom záujme, zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a .

Podľa Čl. 41 ods. 2 Štatútu Univerzity Komenského v Bratislave - Vnútorný predpis č. 19/2014 v súlade s § 23 ods. 1 písm. d) zákona o vysokých školách a v súlade s § 7 Zákonníka práce sú fakulty v postavení zamestnávateľa. V súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi , týmto Štatútom UK a Pracovným poriadkom UK dekan vykonáva právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch u zamestnancov zaradených na fakulte, a to v rozsahu disponibilných finančných prostriedkov fakulty a podľa určeného počtu a štruktúry pracovných miest na fakulte. Dekan zodpovedá rektorovi za dôsledky vyplývajúce z porušenia platných predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov a v oblasti ich odmeňovania.

Podľa Čl. 15 ods. 2 písmeno b) Štatútu Univerzity Komenského v Bratislave, Prírodovedeckej fakulty Akademický senát fakulty je okrem pôsobnosti vymedzenej zákonom oprávnený schvaľovať počet a štruktúru zamestnancov fakulty.

11. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobkyne na určenie neplatnosti výpovede danej žalobkyni žalovaným dňa 26.05.2015, ktorá jej bola doručená dňa 27.05.2015 je dôvodná.

12. Základ uplatneného nároku žalobkyne súd posúdil podľa Zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v spojení so Zákonom č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, nakoľko žalobkyňa je v pracovnoprávnom vzťahu k žalovanému, ktorý je právnickou osobou zriadenou zákonom.

13. Žalobkyni bolo skončenie pracovného pomeru výpoveďou doručené na pracovisku dňa 27.05.2015, výpovedná doba začala plynúť dňa 01.06.2015 a skončila sa uplynutím trojmesačnej výpovednej doby dňom 31.08.2015. Táto skutočnosť medzi stranami nebola sporná. Žalobkyňa zákonom stanovenú lehotu na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou v zmysle § 77 Zákonníka práce dodržala, keď žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podala na súde dňa 17.09.2015. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou bolo prerokované s odborovou organizáciou FV PŠaV PriF UK dňa 18.05.2015. 14. Podmienkou použitia výpovedného dôvodu v zmysle § 63 ods. 1 písmeno b/ Zákonníka práce je organizačná zmena u zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej sa zamestnanec stane nadbytočným, musí zamestnávateľ urobiť písomne. Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách nie je právnym úkonom a teda nie možné ho samo o sebe preskúmavať z hľadiska platnosti. Súd môže ak vzniknú pochybnosti či zamestnávateľ rozhodol o organizačnej zmene preskúmavať len to či rozhodnutie skutočne bolo prijaté a či toto rozhodnutie o organizačnej zmene prijal ten kto je k tomu oprávnený.

15. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne a jej právnou argumentáciou, že rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene a znížení počtu zamestnancov, ako hmotnoprávny predpoklad právneho úkonu výpovede podľa § 63 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce danej žalobkyni prijaté nebolo, nakoľko ho neprijal orgán na to oprávnený podľa zákona o vysokých školách a podľa vnútorných predpisov žalovaného a to Štatútu Univerzity Komenského v Bratislave a Štatútu Prírodovedeckej fakulty UK. V

zmysle citovaného ustanovenia § 23 ods. 2 písmeno e) zákona o vysokých školách do samosprávnej pôsobnosti fakulty patrí určovanie počtu a štruktúry pracovných miest zamestnancov zaradených na fakulte v rozsahu určenom v štatúte verejnej vysokej školy a podľa Čl. 15 ods. 2 písmeno b) Štatútu Univerzity Komenského v Bratislave, Prírodovedeckej fakulty schvaľovať počet a štruktúru zamestnancov fakulty je oprávnený schvaľovať Akademický senát fakulty. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že o znížení stavu zamestnancov a zrušení pracovného miesta teda o organizačnej zmene, ktorá bola dôvodom pre rozviazanie pracovného pomeru so žalobkyňou výpoveďou rozhodlo vedenie fakulty dňa 05.05.2015, ktoré schválilo návrh dekana fakulty. Z Uznesenia č. 10/2015 prijatého na porade Vedenia fakulty konanej dňa 05.05.2015 je zrejmé, že vedenie fakulty odsúhlasilo a dekan fakulty rozhodol o zmene organizačnej štruktúry Finančného oddelenia referátu pokladne PriF UK k 01.06.2015 a to zrušením jedného miesta samostatného odborného referenta na referáte pokladne s tým, že uvedená zmena bude predložená na schválenie na najbližšom zasadnutí AS PriF. Vedenie fakulty a ani dekan však nemajú pôsobnosť v zmysle citovaných predpisov schvaľovať počet a štruktúru zamestnancov fakulty. Orgánom oprávneným prijať rozhodnutie o zmene organizačnej štruktúry a zrušení pracovného miesta je akademický senát. Akademický senát Prírodovedeckej fakulty však na svojom 5. riadnom zasadnutí dňa 22.05.2015 dekanom fakulty predložený návrh na zmenu počtu pracovných miest finančného oddelenia, referátu pokladne neschválil. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva zo Zápisnice č. 6 z 5. riadneho zasadnutia Akademického senátu Prírodovedeckej fakulty UK dňa 22.05.2015, Uznesenia 22-6/15 podľa, ktorého Akademický senát PriF UK neschválil navrhované uznesenie o zmene poštu pracovných miest finančného oddelenia, referátu pokladne.

16. S tvrdením a argumentáciou žalovaného, že o organizačnej zmene, dôsledkom ktorej bolo skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou bolo rozhodnuté na to oprávneným orgánom, keď organizačné zmeny na fakulte ku dňu 01.06.2015 schválilo vedenie fakulty dňa 05.05.2015, nakoľko o organizačnej zmene rozhoduje vždy štatutárny orgán, teda dekan fakulty, sa súd nestotožnil. Rozsah právomoci dekana fakulty v otázkach pracovnoprávnych je stanovený v zákone o vysokých školách a v čl. 41 ods. 2 až 4 Štatútu UK a v čl. 1 ods. 3 Pracovného poriadku UK, podľa, ktorého dekan vykonáva pôsobnosť zamestnávateľa. Skutočnosť, že dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave bol oprávnený so žalobkyňou skončiť pracovný pomer výpoveďou nebolo medzi stranami sporné. Dekan fakulty má právo uzatvárať, meniť a zrušovať pracovnoprávne vzťahy na fakulte v rozsahu disponibilných mzdových prostriedkov fakulty a v súlade so schváleným počtom a štruktúrou pracovných miest fakulty (Čl. 1 ods. 3 Pracovného poriadku Univerzity Komenského v Bratislave) a vykonáva právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch u zamestnancov zaradených na fakulte (Čl. 41 ods. 2 Štatútu Univerzity Komenského v Bratislave ). Výpoveď z pracovného pomeru však zamestnávateľ môže dať zamestnancovi len z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 Zákonníka práce. V prejednávanej veci bola dôvodom výpovede organizačná zmena spočívajúca v znížení počtu zamestnancov a následného zrušenia pracovného miesta - samostatný odborný referent, miesta ktoré bolo obsadené žalobkyňou s tým, že v dôsledku organizačnej zmeny sa stala nadbytočnou. Podľa tvrdení žalovaného bolo o organizačnej zmene spočívajúcej v znížení stavu zamestnancov na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave rozhodnuté na to oprávneným orgánom, keď o nej rozhodol dekan a vedenie fakulty, pričom Akademický senát fakulty nie je oprávnený rozhodovať o zmene organizačnej štruktúry. Toto tvrdenie žalovaného neobstojí. Ako už súd uviedol rozhodnutie o organizačnej zmene spočívajúcej v znížení stavu pracovných miest musí odsúhlasiť Akademický senát fakulty. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z Čl. 15 ods. 2 písmeno b) Štatútu Univerzity Komenského v Bratislave, Prírodovedeckej fakulty, podľa ktorého Akademický senát fakulty je okrem pôsobnosti vymedzenej zákonom oprávnený schvaľovať počet a štruktúru zamestnancov fakulty a z Čl. 12 ods. 1 písm. d) Štatútu Univerzity Komenského, podľa ktorého v súlade so zákonom (§ 23 ods. 1 zákona o vysokých školách) majú orgány akademickej samosprávy fakulty právo rozhodovať a konať v mene UK v týchto veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti UK a to uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov zaradených na fakulte, ktorá je v postavení zamestnávateľa, v súlade s počtom a štruktúrou pracovných miest navrhnutých dekanom fakulty a schválených senátom fakulty, určených v súlade s dlhodobým zámerom rozvoja fakulty a v rozsahu disponibilných finančných prostriedkov fakulty. Ide o vnútorné predpisy žalovaného , na ktoré sa rovnako odvolával i žalovaný. Zo žiadneho i žalovaným uvádzaného predpisu platného v čase rozhodnutia o organizačnej zmene, nevyplýva, že dekan a vedenie fakulty sú oprávnení rozhodnúť o organizačnej zmene a zrušení pracovného miesta bez následného schválenia akademickým senátom. Naopak i následné úkony

dekana fakulty v súvislosti so schválením predmetnej organizačnej zmeny nasvedčujú tomu, že návrh dekana a vedenia fakulty o znížený počtu zamestnancov na fakulte zrušením jedného pracovného miesta na dekanáte fakulty, finančnom oddelení, referáte pokladne podlieha schváleniu Akademického senátu, nakoľko sám dekan tento návrh na jeho schválenie Akademickému senátu predložil.

17. Žalovaný predložil Výročnú správu fakulty za rok 2015 z marca 2016, ktorú ako to vyplýva zo Zápisnice č. 11 z 9. riadneho zasadnutia Akademického senátu Prírodovedeckej fakulty UK dňa 08.04.2016, schválil akademický senát, na preukázanie, skutočnosti, že akademický senát jednomyseľne schválil počet a štruktúru zamestnancov fakulty, keď v časti 6. Správy - Ľudské zdroje, v tabuľke 6.1.1. - stav zamestnancov k 31.12. bol schválený počet 130 v zaradení ostatní administratívni pracovníci, oproti stavu v roku 2014, kedy v zaradení ostatní administratívni pracovníci bolo 135 zamestnancov. Rozdiel je 5 zamestnancov a z toho 1 miesto bolo v dôsledku organizačnej zmeny zrušené na oddelení finančnom, referáte pokladne. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že predložením Výročnej správy fakulty za rok 2015 z marca 2016 bolo preukázané, že organizačná zmena v dôsledku ktorej bola daná výpoveď žalobkyne, bolo preukázané, akademický senát schválil zníženie počtu pracovníkov na referáte pokladne. Jednak štruktúra a počet zamestnancov bola schválená s niekoľko mesačným odstupom po daní výpovede žalobkyni, keď bola schválená v apríli 2016 pričom výpoveď bola žalobkyni daná v máji 2015 a jednak z tabuľky č. 6.1.1., na ktorú žalovaný poukazoval nevyplývajú skutočnosti uvádzané žalovaným. V tabuľke je uvedený počet ostatných administratívnych zamestnancov v roku 2014 135 a v roku 2015 130. Nie je zrejmé o zníženie počtu, ktorých pracovných miest išlo a ktorých pracovníkov sa to týkalo.

18. Za stavu keď dôvodom výpovede žalobkyni podľa § 63 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce bola organizačná zmena, o ktorej nerozhodol na to oprávnený orgán, teda rozhodnutie o organizačnej zmene týkajúce sa Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave nebolo prijaté a k organizačnej zmene spočívajúcej v znížení stavu počtu zamestnancov nedošlo, súd posúdil výpoveď z pracovného pomeru danú žalobkyni žalovaným ako neplatnú.

19. Na ďalšie skutočnosti, na ktoré zároveň poukazoval žalovaný a to, že žalobkyňa pred daním výpovede odmietla vykonávať jej pridelenú prácu v dôsledku čoho jej i bolo doručené upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a bola vyzvaná na odstránenie nedostatkov, súd neprihliadol a tieto ani nevyhodnocoval z dôvodu, že s prejednávanou vecou nijakým spôsobom nesúviseli, nakoľko dôvodom výpovede nebolo porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne.

20. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď len vtedy, ak sú súčasne splnené aj podmienky uvedené v § 63 ods. 2 Zákonníka práce, teda, že zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a že zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. Ide o hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa, ktoré musia byť splnené ešte pred daním výpovede zamestnancovi. Splnenie tejto podmienky musí preukázať zamestnávateľ. Inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno kvalifikácii pracovníka. Nemožnosť pracovníka ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre pracovníka žiadnu prácu. Zamestnávateľ musí pracovníkovi ponúknuť akékoľvek voľné pracovné miesto, ktoré je k dispozícii v dobe výpovede. V tejto súvislosti súd uvádza, že sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že i v prípade ak by o organizačnej zmene v dôsledku, ktorej sa mala stať žalobkyňa pre žalovaného nadbytočnou rozhodol na to oprávnený orgán, tak výpoveď z pracovného pomeru by bola neplatná z dôvodu, že žalovaný si nesplnil povinnosť ponúknuť jej iné voľné zamestnanecké miesto. Žalovaný žalobkyni listom zo dňa 27.05.2015 oznámil, že Prírodovedecká fakulta UK nemá žiadne voľné pracovné miesto a Univerzita Komenského, ktorá je subjektom práva ako verejná vysoká škola má na svojej web stránke zverejnené výberové konania, ktoré boli prílohou listu. Z prílohy uvedenej písomnosti vyplýva, že sa jednalo o voľné pracovné miesto referent pokladne, správy majetku, motivačných a sociálnych štipendií FTVŠ UK, na ktoré bolo vyhlásené výberové konanie s nutnosťou podať prihlášku do 30.06.2015 a s termínom nástupu do práce 01.09.2015. Z dokladu o výberovom konaní je však zrejmé, že nešlo o prácu vhodnú pre žalobkyňu, nakoľko požadované vzdelanie bolo VŠ vzdelanie, pričom však žalobkyňa má stredoškolské vzdelanie. Z druhej prílohy vyplynulo, že išlo o miesto na pozíciu - všeobecný účtovník, keď tajomník Centra ďalšieho vzdelávania elektronicky - emailom zo dňa 21.05.2015 oslovil kolegov z Univerzity s tým, že

sa nich obrátil s prosbou pri hľadaní nového pracovníka. Spôsob ponuky inej vhodnej práce zo strany žalovaného bol formálny, bez vypovedacej hodnoty a obsahovej náplne a nebolo z neho zrejmé či žalovaný ako zamestnávateľ má vôbec voľné pracovné miesta alebo nie a ak má voľné pracovné miesto tak aké a o akú prácu ide. Žalovaným uskutočnená ponuka voľného pracovného miesta bola neurčitá a žalobkyňa ani nemala možnosť sa k takto ponúknutému prípadne voľnému pracovnému miestu vyjadriť, nakoľko nebolo zrejmé aké požiadavky a podmienky je potrebné splniť, kedy a za akých okolností je možné toto pracovné miesto obsadiť a podobne.

21. Žalobkyňa si zároveň voči žalovanému uplatnila i nárok na náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru v sume priemerného zárobku a to odo dňa 01.09.2015 do doby opätovného zaradenia do práce. Žalobkyňa po doručení výpovede z pracovného pomeru písomne oznámila žalovanému listom zo dňa 11.08.2015, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou považuje podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní.

22. Podľa § 79 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

Podľa § 1 ods. 1 písmeno f) Zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme tento zákon upravuje odmeňovanie niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme u zamestnávateľov, ktorými sú verejné vysoké školy a štátne vysoké školy.

Podľa § 29 ods. 4 Zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, zamestnávateľ neuplatní ustanovenia § 43 ods. 1 písm. d), § 96 ods. 3 a 5, § 118 ods. 2 a 3, § 119 ods. 2, § 120 až 124, § 127 ods. 1 až 3, § 128, § 134 a 135 Zákonníka práce.

Podľa § 29 ods. 2 Zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 7 a 8 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. c) až j), l), u) a v). Funkčný plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa § 30 ods. 3, § 32a ods. 1 a § 32b ods. 1 a 2.

Podľa § 4 ods. 5 Zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme funkčný plat na účely tohto zákona je aj osobný plat určený zamestnancovi podľa § 7a.

Podľa § 27 ods. 4 Zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme hodinová sadzba funkčného platu na účely tohto zákona je 1/174 funkčného platu zamestnanca určeného pre pracovný čas 40 hodín týždenne, 1/168 funkčného platu zamestnanca určeného pre pracovný čas 38 a 3/4 hodiny týždenne a 1/163 funkčného platu zamestnanca určeného pre pracovný čas 37 a 1/2 hodiny týždenne; pri zníženej dĺžke pracovného času pod ustanovený

rozsah sa hodinová sadzba funkčného platu úmerne upraví. Suma hodinovej sadzby funkčného platu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Suma zistená podľa § 15 až 19a a § 21 v závislosti od počtu odpracovaných hodín sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

23. Funkčný plat žalobkyne bol v sume 566,- eur a táto skutočnosť medzi strany nebola sporná. Zamestnanec v prípade ak mu zamestnávateľ dal neplatnú výpoveď má nárok na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce v sume jeho priemerného zárobku. Podľa § 29 ods. 2 Zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme pod pojmom priemerný zárobok alebo priemerná mzda treba považovať funkčný plat priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie. Rozhodné obdobie pre priznanie nároku na náhradu mzdy súd určil obdobie od 01.09.2015 teda odo dňa kedy uplynula výpovedná doba žalobkyni a do dňa 18.07.2016 teda do dňa vyhlásenia rozsudku vo veci samej. Súd pri výpočte náhrady mzdy vychádzal z funkčného platu žalobkyne 566,- eur a z pracovného dňa žalobkyne 7,5 hodiny čo predstavuje 37,5 týždenný pracovný čas. Hodinový zárobok žalobkyne bol určený sumou 3,47 eur a to vydelením funkčného platu žalobkyne s koeficientom 163,1 hodín (priemerný počet pracovných hodín v mesiaci (566,00 eur : 163,1 hodín). Priemerný denný zárobok bol určený sumou 26,025 eur a to vynásobením hodinovej mzdy vo výške 3,47 eur x 7,5 hodín. Za obdobie od 01.09.2015 do 30.06.2016 t.j. za 10 mesiacov má žalobkyňa nárok na náhradu mzdy vo výške 5.660,- eur (566,00 eur x 10 mesiacov) a za obdobie od 01.07.2016 do 18.07.2016 t.j. za 11 pracovných dní má žalobkyňa nárok na náhradu mzdy vo výške 286,275 eur (11 pracovných dní x 26,025 eur). Žalobkyni patrí náhrada mzdy spolu vo výške 5.946,28 eur.

24. Žalovaný žiadal, aby súd zohľadnil v prípade ak žalobe vyhovie a rozhodne o náhrade mzdy žalobkyni, žalovaným vyplatené odstupné a odchodné žalobkyni spolu v sume 3962,- eur brutto a zároveň, aby súd žalobkyni náhradu mzdy za čas, ktorý presiahne 12 mesiacov nepriznal a v tejto súvislosti poukázal tiež na to, že žalobkyňa je poberateľkou starobného dôchodku.

25. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

26. Subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka vo vzťahu k všeobecnej 1. časti Zákonníka práce je zakotvené v citovanom ustanovení § 1 ods. 4 Zákonníka práce a znamená, že to čo neupravil špeciálne v prvej všeobecnej časti t.j. v § 1 až § 40 sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka t.j. ustanoveniami §1 až § 122 Občianskeho zákonníka. Inštitút započítania (kompenzácie) jednostranným právnym úkonom je obsiahnutý v prvej hlave 8. časti Občianskeho zákonníka, v úprave záväzkového práva, na ktoré ustanovenia sa subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka nevzťahuje. Práva a povinností z pracovno-právnych vzťahov zanikajú spôsobmi uvedenými v § 32 a nasl. Zákonníka práce a to dohodou o sporných nárokoch, uspokojením nároku, uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené, smrťou zamestnanca, prípadne neuplatnením práva v stanovenej lehote - preklúziou. Výpočet spôsobov zániku práv a povinností je v Zákonníku práce uvedený taxatívne, čo znamená, že iným, v Zákonníku práce neuvedeným spôsobom, práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov nezanikajú. Z uvedeného je teda zrejmé, že pohľadávky z pracovno-právnych vzťahov predstavujú také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné namietať započítanie jednostranným úkonom. nepozná inštitút započítania (kompenzácie) tak ako je upravený v § 580 Občianskeho zákonníka a teda zamestnávateľ svoje pohľadávky voči zamestnancovi musí uplatniť samostatnou žalobou a nie započítacou námietkou. Vzhľadom na uvedené súd na námietku žalovaného vo vzťahu k vyplatenému odstupnému a odchodnému žalobkyni nemohol prihliadnuť a túto žalovaným vyplatenú sumu, na nárok žalobkyne na náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru započítať a teda o túto sumu nárok žalobkyne znížiť. Je na žalovanom, aby si svoj nárok v prípade nedobrovoľného vrátenia vyplateného odstupného a odchodného žalobkyňou uplatnil samostatnou žalobou.

27. Vo vzťahu k požiadavke žalovaného, aby súd nepriznal žalobkyni náhradu mzdy nad 12 mesiacov súd uvádza, že náhrada mzdy priznaná žalobkyni nepresahuje 12 mesiacov, náhrada mzdy bola žalobkyni priznaná za obdobie od 01.09.2015 do 18.07.2016.

28. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že žalobkyňa je poberateľkou starobného dôchodku súd uvádza, že táto námietka je pri stanovení výšky náhrady mzdy irelevantná a preto súd na ňu nijakým spôsobom neprihliadol. Z citovaného § 79 ods. 1 Zákonníka práce je nepochybný a ničím nie je podmienený nárok žalobkyne ako zamestnanca na náhradu mzdy nakoľko žalovaný ako zamestnávateľ dal žalobkyni ako zamestnankyni neplatnú výpoveď a žalobkyňa mu oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Náhrada mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka. práce má povahu satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne aj sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne pristúpil ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou so zamestnancom.

29. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať aby žalobkyňu naďalej zamestnával, nakoľko nemá pre žalobkyňu žiadnu vhodnú prácu. V dôsledku organizačnej zmeny pracuje v pokladni UK PRIF jedna zamestnankyňa, ktorá pre plnenie úloh zamestnávateľa plne postačuje.

30. V zmysle citovaného § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak je skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa neplatné a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a zostávajú mu zachované všetky práva a povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 47. Pracovný pomer však skončí na základe rozhodnutia súdu v prípade, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Výnimka vyplývajúca z tohto ustanovenia patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom, a ktoré tak ponechávajú na súde, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy. Súd môže prihliadnuť ku akýmkoľvek ďalším skutočnostiam, ktoré majú vzťah k výkonu práce dotknutého zamestnanca, predovšetkým k jeho osobe, k jeho doterajším pracovným výsledkom, ku schopnostiam spolupráce a pod. Spravodlivosťou tu ale nutné rozumieť niečo, čo by za takéto mohli považovať obe strany vzťahu. Súd návrhu žalovaného nevyhovel, nakoľko žalovaný v zmysle vyššie uvedeného nepreukázal dôvody, pre ktoré by mohol súd rozhodnúť, že nemožno od žalovaného ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával. V konaní žalovaný nepreukázal, že k prijatiu organizačnej zmeny došlo a teda že došlo k zrušeniu pracovného miesta žalobkyne, nepreukázal ani tvrdenie, že nemá možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať a ani prípadnú animozitu strán či nemožnosť ďalšej spolupráce. Vyhovenie návrhu žalovaného by nebolo v žiadnom prípade podľa názoru súdu spravodlivé pre žalobkyňu.

31. Súd na tvrdenie žalobkyne, že aplikácia časti ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce prichádza do úvahy len v prípade danom § 240 ods. 10 Zákonníka práce neprihliadol, nakoľko ustanovenie § 240 ods. 10 Zákonníka práce sa týka len člena príslušného odborového orgánu, člena zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka, čo v prípade žalobkyne nebolo preukázané a ani to v priebehu konania netvrdila.

32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku teda podľa úspešnosti žalobkyne v konaní tak, že určil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania.

34. Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie

manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

35. Žalobkyňa bola v konaní od platenia súdneho poplatku oslobodená podľa ustanovenia. § 4 ods. 2 písm. d/ Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov a žalovaný od poplatku oslobodený nebol. Súd v konaní žalobe vyhovel a preto s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 citovaného Zákona č. 71/1992 Zb. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 456,- eur. Súdny poplatok pozostáva z poplatku za určovací petit vo výške 99,50 eur podľa Položky 1 písmeno b Sadzobníka súdnych poplatkov a z poplatku z priznanej výšky náhrady mzdy vo výške 356,50 eur podľa Položky 1 písmeno a) Sadzobníka súdnych poplatkov (6% zo sumy 5.946,00 eur).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.