Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-44-2022.pdf
PDF · 85.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2T/44/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske, samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného Ľ. B., pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.), na hlavnom pojednávaní dňa 15.08.2022 takto
rozhodol:
Obžalovaný Ľ. B., M.. XX.XX.XXXX F. U., A. Q. B. XXX/XX, R. F.,
je vinný, že
dňa 06.04.2022 v čase o 21.58 h po ceste III/1765 od obce Skačany a následne cez križovatku po ceste II/579 smerom na obec Hradište viedol osobne motorové vozidlo značky Peugeot 407 s evidenčným číslom U., kde bol asi 150 metrov za uvedenou križovatkou zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Partizánske, kedy po kontrole dokladov potrebných na vedenie vozidla sa na výzvu policajta odmietol podrobiť dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v jeho organizme ako aj sa odmietol podrobiť odberu biologického materiálu, a to krvi na vyšetrenie prítomnosti a kvantifikácie alkoholu, resp. iných návykových látok v jeho organizme,
t e d a :
sa pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
č í m s p á c h a l :
prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.).
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a určuje skúšobnú dobu 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., súd u k l a d á obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora zo dňa 10.06.2022 pod Pv 102/22/3305-29, pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.), po jej preskúmaní samosudca nariadil a dňa 15.08.2022 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie. Po prednesení obžaloby po poučení podľa § 257 ods. 1, 5 a 8 Tr. por., obžalovaný k obžalobe v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vyhlásil, že je vinný v celom rozsahu podľa obžaloby. Na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. odpovedal kladne (áno) na všetkých päť položených otázok. Súd po vyhlásení obžalovaného po zistení stanoviska prokurátora uznesením prijal vyhlásenie podľa § 257 ods. 7 Tr. por. a podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ďalej vykonal len dokazovanie čo do výroku o treste. Súd skutok právne kvalifikoval ako prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.), pretože skutkový stav zodpovedá tomuto právnemu záveru. Zavinenie obžalovaného je dané vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák.
Súd na hlavnom pojednávaní vychádzal z vyhlásenia obžalovaného a jeho výsluchu, prečítal listinné dôkazy majúce význam pre dokazovanie vo veci výroku o treste v a zistil tento skutkový stav rozhodný pre vec samu.
Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní priznal k spáchaniu skutku. Urobil vyhlásenie o vine. Uviedol, že je rozvedený, má jedno dospelé osamostatnené dieťa. Nepracuje. Dlhodobo poberá výsluhový dôchodok vo výške okolo 800,-€ mesačne, pracoval 27 rokov ako policajt. Má jednu garáž a zaistené auto. Býva v prenajatom byte, nájom platí 300,-€ mesačne. Má zdravotné problémy so srdcom, niekoľkokrát do roka chodí na vyšetrenie. Nie je úverovo zaťažený. Nemá úspory. Motorové vozilo kúpil asi pred šiestimi rokmi ako jazdené, má už opotrebovaný motor, sám ho cení na cca 800,-€. Auto však potrebuje, lebo býva v Dolných Vesteniciach, odkiaľ je zlé spojenie. Nemá si za čo kúpiť iné auto. On sa dopustil len dvoch priestupkov, jedného na úseku dopravy a jeden, keď použil zbraň, ktorú mal legálne držanú, v rozpore so zákonom o zbraniach a strelive. Vtedy použil varovné výstrely do vzduchu, keď sa mu vyhrážali. On viedol riadny život, 41 rokov má vodičské oprávnenie, 27 rokov pracoval ako policajt, mal zverené služobné vozidlo, jazdil bez nehody. V záverečnej reči popísal skutok ako dôsledok neprofesionálneho správania zasahujúcich policajtov, ktorí boli neslušní, aj mu tykali, on preto s nimi odmietol spolupracovať.
Podľa výpisu z REGOB na č.l. 71 obžalovaný má jedno dospelé dieťa nar. 1986, má trvalý pobyt evidovaný na konkrétnej adrese v R.K. F.. Podľa lustrácie v sociálnej poisťovne na č.l. 70 nie je zamestnaný.
Podľa prieskumu ceny jazdených motorových vozidiel na internetovej stránke Autobazár.EU, sú v ponuke k 11.08.2022 mot. vozidlá Peugeot 407 sedan, 1.6 HDI s nájazdom 250-tis. Km+- v cene 1100,- €-2200,-€.
Podľa evidenčnej karty vozidla PEUGEOT 407 1.6 HDI, sedan, s evidenčným číslom U., na č.l. 48, je obžalovaný vlastník aj držiteľ vozidla, dátum prvej evidencie bol 01.06.2005. Z fotodokumentácie na č.l. 36-38 vyplýva, že vozidlo je navonok v zachovalom stave, stav na počítadle km je 304456 km. Podľa zápisnice o vydaní veci na č.l. 34 obžalovaný dňa 29.04.2022 vydal predmetné vozidlo do úschovy ORPZ PE, odbor poriadkovej a dopravnej polície, odd. dopravnej polície.
Podľa správy obce Dolné Vestenice na č.l. 42 z 21.04.2022 obžalovaný na komisii verejného poriadku riešený nebol. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MVSR na č. l. 45 bol obžalovaný raz postihnutý za priestupok proti podľa § 69 ods. 2 z.č. 190/2003 Z.z. v rozkaznom konaní pokutou 80,-€ pre použitie strelnej zbrane v rozpore so zákonom o zbraniach a strelive. Podľa evidenčnej karty vodiča na č.l. 46-47, bol obžalovaný dňa 17.11.2015 postihnutý OOPZ Brezová pod Bradlom pokutou 10,-€ za priestupok proti pravidlám cestnej premávky.
Podľa odpisu z registra trestov na č. l. 43 obžalovaný dosiaľ nebol súdne trestaný.
Prokurátor navrhol po vykonanom dokazovaní uložiť obžalovanému trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu a trest prepadnutia veci - zaisteného motorového vozidla. Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že trest prepadnutia veci považuje za mimoriadne prísny, dosiaľ nespôsobil nehodu, jediné čoho sa dopustil je, že nespolupracoval s políciou, pričom policajti sa k nemu správali neprofesionálne a drzo.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať najmä prevýchovný účinok. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na rodinu a jemu blízke osoby. Trestná sadzba pre žalovaný prečin je v osobitnej časti Trestného zákona uvedená v rozpätí 0 až 1 rok odňatia slobody.
Súd prihliadol k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., pretože obžalovaný napomáhal objasňovaniu trestnej činnosti - urobil vyhlásenie o vine. Hoci sa obžalovaný k trestnej činnosti priznal a vyhlásil svoju vinu, skutok úprimne neoľutoval. Na hlavnom pojednávaní, v rámci výsluchu, ani v záverečnej reči, nevyjadril ľútosť nad spáchaním trestnej činnosti, v podstate sa venoval len tomu, aby popísal priebeh skutku, kde svoje správanie odôvodnil svojim vzdorom - reakciou na neprofesionálne správanie policajtov, kde on nespoluprácou reagoval na to, že sa k nemu nesprávajú slušne. Tu je však potrebné uviesť, že obžalovaný sa nevyjadril iniciatívne k samotnej podstate trestnej činnosti, ktorej si musel byť vedomý - nemožno tak prihliadať na úprimnú ľútosť nad spáchaním trestnej činnosti.
Za prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. tak zákonné rozpätie bolo 0 až 8 mesiacov odňatia slobody.
Obžalovaný dosiaľ nebol súdne trestaný, vzhľadom ku závažnosti trestnej činnosti ako aj priznaniu obžalovaného, súd obžalovanému neuložil trest odňatia slobody nepodmienečný. Súd mu však neuložil ani jeden z alternatívnych trestov, ktoré by prichádzali do úvahy ako alternatíva k trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom a zákazu činnosti. Uloženie peňažného trestu čo aj primeraného majetkovým pomerom a zárobkovým možnostiam a schopnostiam obžalovaného by nebolo účelné najmä z hľadiska generálnej prevencie pred páchaním trestnej činnosti. To s poukazom na okolnosti spáchania trestného činu a aj skorší postih za priestupok týkajúc sa použitia zbrane v rozpore so zákonom. Súd má tým na mysli neprimerané reakcie obžalovaného pri riešení medziľudských vzťahov, bez ohľadu na to, či má alebo nemá dôvod cítiť sa byť v tom čase v práve.
Je potrebné uviesť že súd dbal v záujme ochrany záujmov spoločnosti na to, aby obdobný model správania osoby, ktorá sa "preventívne" odmietne podrobiť dychovej skúške či skúške na prítomnosť alkoholu či inej návykovej skúšky v krvi nebol motivačný. Obžalovaný totiž takým správaním znemožní zistiť či alebo ako veľmi bol ovplyvnený alkoholom či inou návykovou látkou, aká bola miera jeho ľahostajnosti k povinnosti viesť motorové vozilo v na to spôsobilom stave. Súd neprisvedčil ani jeho verzii o akomsi "spravodlivom" vzdore proti neprofesionálne vykonávanom služobnom zákroku. Neexistuje žiaden dôvod na to, aby mala hliadka postupovať inak, ako vodiča najskôr slušne, ale dôrazne vyzvať k dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu. V tom momente bol povinný sa jej obžalovaný podrobiť. Pokiaľ tak neučinil a následne hliadke protirečil, nepodrobil sa ani len odberu biologického materiálu - krvi - lekárkou, uvedomujúc sa, že jeho správanie môže mať trestnoprávne následky (o to viac, že pracoval ako policajt, nie je tak v tomto smere laik), súd nemá za to, že správanie obžalovaného bolo len akýmsi vzdorom voči postupu polície, ale naopak vopred uváženým úmyselným správaním, ktorého
podstatou je zabrániť zisteniu prítomnosti alkoholu či inej návykovej látky u obžalovaného ako vodiča motorového vozidla.
Súd považuje uložený trest 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na 15 mesiacov za primeraný a spravodlivý, práve tento druh trestu spolu s trestom zákazu činnosti spĺňa účel individuálnej a generálnej prevencie pred páchaním obdobnej trestnej činnosti, pretože obžalovaný bude nútený viesť riadny život a riešiť problémy či životné situácie po skúšobnú dobu spôsobom nie v rozpore s právnymi predpismi.
Súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 24 mesiacov, ktorého dĺžka je primeraná skutkovým okolnostiam a tomu, že nemožno určiť či alebo v akej miere bol schopný viesť motorové vozidlo.
Prokurátor a obžalovaný sa nezhodli ohľadom dôvodnosti trestu prepadnutia veci - zaisteného motorového vozidla.
Porovnávanie miery závažnosti prečinu a hodnoty veci je možné posudzovať len v rovine princípov ukladania trestu - v tomto prípade trestu peňažného, ako najviac porovnateľného. Je zrejmé, že vzhľadom k majetkovým pomerom páchateľa by bol peňažný trest vo výške hodnoty vozidla určenej odhadom na medzi 1100 až 2200,-€ prísny, hoci nie neprimeraný, pretože by išlo o viac než jeden až skoro trojnásobok mesačného príjmu obžalovaného.
Je ale potrebné uviesť, že trest prepadnutia veci by súd neukladal ako trest jediný, ale popri treste zákazu činnosti a treste odňatia slobody s podmienečným odkladom. Preto súd dospel k záveru, poukazom na § 60 ods. 6 písm. b/ Tr. zák., že hodnota veci použitej na spáchanie trestného činu by bola v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu a zároveň že by išlo o trest neprimeraný a neúčelný z dôvodu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák.
Na viac je potrebné uviesť, že účelom trestu prepadnutia veci by bola len prostá represia. Obžalovanému súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Bez ohľadu na to, či je vlastníkom vozidla, nemôže toto počas plynutia trestu viesť. Napokon nijak by ani nebolo zabránené, aby si vozidlo v obdobnej cene opäť zaobstaral. Z jeho príjmu, pri cene jazdených vozidiel starších ako 15 rokov, je možné si obstarať vozidlo za niekoľko sto eur. Jediným účelom trestu by tak bolo, že by o vozidlo prišiel, pričom zodpovednosť za vozidlo - pri otáznom využití, potrebe opráv, či dokonca jeho likvidácie, by štátu vznikli do budúcna žiadne benefity, len náklady. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že uloženie trestu prepadnutia veci nie je pri uložení trestu zákazu činnosti a odňatia slobody s podmienečným odkladom, ako vo výrokovej časti rozsudku, nutné ani účelné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.