Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1S-168-2015.pdf
PDF · 168.4 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/168/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: SOFTIP, a.s., so sídlom Business Center Aruba, Galvaniho 7/D, Bratislava, IČO: 36 785 512, zastúpeného: Advokátska kancelária IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/180008/2015/5193 zo dňa 29.4.2015 takto:
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.
Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
1. Žalobca za zdaňovacie obdobie roku 2011 podal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, kde uviedol hospodársky výsledok pred zdanením, stratu vo výške XXX XXX,XX €, základ dane na riadku 500 vo výške XXX XXX,XX € a daň zníženú o úľavu na dani na riadku 700 vo výške XX XXX,XX €.
2. Daňový úrad Banská Bystrica na základe listu Prezídia Policajného zboru SR, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Banská Bystrica zo dňa 23.11.2012, podľa ktorého vzniklo podozrenie, že spoločnosť ECOTEC SK, s.r.o. Banská Bystrica vystavila faktúry pre daňový subjekt za poskytnutie konzultačných, analytických a programátorských služieb, ktoré neboli pravdepodobne spoločnosťou vykonané s cieľom skrátiť daň z príjmov, vykonal u daňového subjektu SOFTIP, a.s., IČO: 367 855 12 (ďalej len daňový subjekt) daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2011, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 9601401/5/298271/2014/Myl zo dňa 24.01.2014. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol daňovému subjektu doručený dňa 29.01.2014. Daňový subjekt v lehote 15 pracovných dní od doručenia výzvy podal správcovi dane písomné stanovisko k Protokolu, doručené správcovi dane dňa 18.02.2014 v ktorom nesúhlasil so zisteniami správcu dane.
3. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a doplneného konania vo vyrubovacom konaní správny orgán zistil, že žalobca 1. nesprávne zaradil hmotný majetok uvedený v napadnutom rozhodnutí do odpisovej skupiny 1 so zrýchleným spôsobom odpisovania. Správca dane preto preradil tento majetok do druhej odpisovej skupiny ako majetok, ktorý nie je možné jednoznačne zaradiť do odpisovej skupiny v zmysle Prílohy č.
l zákona č. 595/2003 Z.z., čím vznikol rozdiel vo výške X XXX,XX €, čo je položka o ktorú sa zvyšuje výsledok hospodárenia,
2. žalobca zaúčtoval na ťarchu účtu 518 5530 dodávateľskú faktúru č. 2011012 zo dňa 30.03.2011 vo výške XX XXX,XX. € a na ťarchu účtu 518 5555 dodávateľskú faktúru č. 2011035 zo dňa 30.06.2011 vo výške XX XXX,XX € od dodávateľa GABOR GROUP s.r.o., IČO: 45 465 495, spolu XX XXX,XX €. Predmetom faktúr boli analytické a konzultačné práce v zmysle Zmluvy o poskytnutí služieb č. 20111006 zo dňa 24.02.2011, ktorej predmetom boli konzultačné a analytické služby za účelom realizácie projektu pre koncového zákazníka SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik,
3. žalobca zaúčtoval na ťarchu účtu 518 5520 dodávateľskú faktúru č. 2011040 zo dňa 13.07.2011 od dodávateľa GABOR GROUP s.r.o., IČO: 45 465 495 vo výške XXX XXX,XX €, ako províziu. Faktúra bola vystavená na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 25.10.2010, ktorej predmetom bolo zabezpečenie uzatvorenia zmluvného kontraktu s treťou stranou - Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Nitra na dodanie Informačného systému - Finančné riadenie projektov,
4. žalobca zaúčtoval na ťarchu účtu 5185520 dodávateľské faktúry: č. 2011033, č. 2011049, č. 2011068, č. 2011079, č. 2011084, č. 2011088, č. 1ID11 od dodávateľa GABOR GROUP s.r.o., IČO: 45 465 495 za províziu v sume XX XXX,XX €. Faktúry boli vystavené na základe Zmluvy o sprostredkovaní č. 20111015 zo dňa 24.03.2011, ktorej predmetom bolo vyvíjanie činnosti smerujúcej k tomu, aby mal daňový subjekt možnosť uzatvoriť zmluvu so záujemcom - Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Nitra na poskytovanie služieb údržby a podpory a nepaušálnych služieb,
5. žalobca si zaúčtoval na ťarchu účtu 518 5520 dodávateľské faktúry č. PU 1111085, č. PU 1111207, č. PU 1111406, č. PU 1112081 od dodávateľa GABOR GROUP s.r.o., IČO: 45 465 495 za províziu v celkovej sume XX XXX,XX €. Faktúry boli vystavené na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 01.11.2010 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 13.10.2011, ktorej predmetom bolo zabezpečenie uzatvorenia zmluvného kontraktu s treťou stranou - Ministerstvom kultúry SR, Bratislava na dodanie Informačného systému. Podľa správcu dane tak u žalobcu bol rozdiel v položkách zvyšujúcich výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami - spolu vo výške XXX XXX,XX €.
4. Na základe skutkového stavu zisteného počas daňovej kontroly, správca dane Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 9601401/5/5458093/2014/Myt zo dňa 18.12.2014, vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011 vo výške XX XXX,XX € z dôvodu, že náklady na sprostredkovanie a poskytnutie konzultačných, programátorských a analytických služieb v celkovej výške XXX XXX,XX € nespĺňali podmienky uvedené § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, a že daňový subjekt neupravil základ dane o rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi vo výške X XXX,- €. Podľa správcu dane v konaní nebola preukázaná opodstatnenosť výdavkov, pretože nebola preukázaná ich súvislosť so zdaniteľnými príjmami.
5. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1100306/1/180008/2015/5193 zo dňa 29.04.2015, potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/5458093/2014/Myt zo dňa 18.12.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011 vo výške XX XXX,XX €.
II.
6. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.7.2015 domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
7. V žalobe uviedol, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím a postupom správneho orgánu tým, že pri vydávaní rozhodnutí postupoval v rozpore so zásadou zákonnosti a zásadou voľného hodnotenia dôkazov v zmysle ust. § 3 ods. 1, ods. 3 daňového poriadku, ako aj s ust. § 24 ods. 2, ods. 4 daňového poriadku, čím došlo k porušeniu práv žalobcu, vrátane práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V dôsledku takéhoto nesprávneho postupu žalovaného bol
nesprávne vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2011 v sume XX XXX,XX €, ktorý žalobca aj na základe nezákonného rozhodnutia dňa 25.05.2015 uhradil, čím došlo aj k zásahu do práva žalobcu podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Podľa žalobcu nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vyplýva najmä zo skutočnosti, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu žalovaným a správcom dane nebolo dostatočné na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia mali vplyv aj vady, ktoré sa vyskytli v konaní žalovaného a aj správcu dane.
8. Žalobca tvrdí, že svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť voči správcovi dane si riadne splnil, poskytoval vysvetlenia, predkladal dôkazy preukazujúce skutočné vynaloženie spochybňovaných výdavkov, ako aj skutočnosť, že vynaloženie týchto výdavkov bolo potvrdené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov žalobcu, čo žalovaný ani nerozpoľuje. Napriek tomu správca dane prakticky odmietal všetky tvrdenia žalobcu a dôkazy a okolnosti, na ktoré žalobca poukazoval, bez odôvodnenia ich opakovane označoval za irelevantné. Správca dane nedôvodne konštatoval, že predkladané dôkazy sú všeobecné a neurčité, opieral sa o nesprávny záver, že činnosť vo forme poradenstva sa realizuje predovšetkým písomnou formou. Takéto tvrdenie žalobcu nemá oporu v právnom poriadku a ani v bežnej obchodnej praxi. Podľa žalobcu z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane nesprávne zúžil pojem dôkaz na písomný, listinný dôkaz a ostatným dôkazom pripisoval marginálny až nulový význam bez ohľadu na ich obsah. Preukázanie skutkového stavu je pritom možné akýmikoľvek vhodnými prostriedkami. Správca dane a žalovaný však pri hodnotení dôkazov postupovali účelovo a jednotlivé dôkazy si vyberali selektívne, neprihliadli na všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo, najmä na tie, na ktoré žalobca poukazoval. Správca dane protizákonne a nedôvodne odmietol zohľadniť mnohé dôkazy, v dôsledku čoho jeho zistenia nemohli byť správne a zákonné. Žalovaný tiež nezákonne neprihliadol na predložené čestné vyhlásenia obchodných manažérov a v napadnutom rozhodnutí ich nijako nezohľadnil. Je to zrejmé aj z hodnotenia písomného stanoviska Ing. N. Y., bývalého generálneho riaditeľa žalobcu, ktorý v stanovisku potvrdil opodstatnenosť a nevyhnutnosť realizácie plnení poskytnutých obchodnými partnermi vo väzbe na obchodné aktivity žalobcu, ako aj realizáciu plnenia zo strany obchodných partnerov. Žalobca uvedený postup správcu dane namietal aj v doplnení odvolania, pričom žalovaný sa jeho námietkami nezaoberal, resp. sa s nimi nevysporiadal, naopak konštatoval, že „správca dane postupoval podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku“.
9. Poukázal, že žalovaný ani správca dane pri hodnotení dôkazov tiež neprihliadli na ďalšie súvislosti, na ktoré žalobca poukazoval a riadne ich preukázal, a to najmä na vzťah namietaného postupu žalobcu k obchodnej metodike žalobcu, podrobne zdokumentoval v internej smernici žalobcu, na problémy žalobcu s cash flow v dotknutom období a na časové súvislosti v jednotlivých obchodných prípadoch. Zapojenie externých poradcov v rámci posudzovaných obchodných prípadov bolo v súlade s obchodnou metodikou žalobcu. Posudzované obchodné prípady spadajú do obdobia, kedy žalobca vykazoval historicky najhoršie hospodárske výsledky, mal značné problémy s cash flow a potreboval obchodné prípady úspešne zrealizovať a v čo najkratšom čase s čo najmenšími nákladmi. Práve zapojenie externých partnerov a podmienenie k vzniku nároku na odmenu týchto partnerov konečným finančným efektom pre žalobcu umožnilo žalobcovi ušetriť náklady, zabezpečiť riadny chod spoločnosti žalobcu a v konečnom dôsledku zvýšiť zdaniteľné príjmy žalobcu.
10. Žalobca tiež tvrdí, že dôkazy, ktoré navrhol vykonať, neboli správnym orgánom vykonané a zistenie skutkového stavu bolo preto nedostačujúce. Závery správneho orgánu sú tak nesprávne nielen z dôvodu, že sú založené na neprimerane formálnom a nie materiálnom výklade právnych predpisov, ale aj na nedostatočnom preskúmaní skutkových okolností veci. Žalovaný nepostupoval v súlade s ust. § 24 ods. 2 daňového poriadku a nezistil dôsledne skutkový stav, keď nevykonal dôkaz vypočutím navrhnutých svedkov: V.. N. Y., M.. H. M., C. C., V.. S. K., žalovaný si nevyžiadal ani záznamy odovzdané novému konateľovi Aether, s.r.o., predtým GABOR GROUP s.r.o., pánovi N. a iné. Najmä správca dane nerealizoval výsluch V.. Y., ktorý bol kľúčovým svedkom zastrašujúcim niektoré namietané obchodné príležitosti, resp. spoločnosti žalobcu odporučil nadviazane spolupráce s konkrétnymi externými partnermi, jeho výsluch nebol realizovaný riadnym postupom podľa daňového poriadku, keď žalobca nemal možnosť na riadnu realizáciu svojich práv vrátane práva klásť svedkom otázky. Poukázal tiež na bývalého konateľa spoločnosti GABOR GROUP s.r.o. pána N. K., ktorý v zmysle zápisnice o vypočutí svedka zo dňa 04.11.2014 potvrdil vykonanie činnosti a plnenia pre žalobcu a vzťah a komunikáciu s pánom Y..
11. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vynaloženie výdavkov na externú výpomoc a poradenstvo nemôže byť vyhodnotené ako nedôvodné, pretože riziko nedosiahnutia nových príjmov, ale aj straty existujúcich je reálnou možnosťou. Žalobca objasnil, že hoci disponuje autorskými právami k svojim produktom a zákazník nie je bez ďalšieho sám oprávnený do týchto produktov zasahovať, zákazník má v zásade vždy možnosť sa rozhodnúť, že nebude aktualizovať alebo upratovať svoj existujúci informačný systém, ale si vyberie iný informačný systém ako celok. Preto každá potrebná zmena do informačného systému je vnímaná na jednej strane síce ako obchodná príležitosť, ale na strane druhej ako ohrozenie a riziko, že zákazník sa rozhodne prestať využívať produkty a služby žalobcu úplne. Týmito námietkami žalobcu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal. Správca dane opakovane spochybňoval reálne poskytnutie služieb žalobcovi jeho externými partnermi poukazujúc na vyjadrenia koncových zákazníkov, ktorí o ich činnosti nemali vedomosť, no žalobca aj v doplnení odvolania žalovanému vysvetlil, že úlohou externých partnerov bolo predovšetkým vyvíjať aktivity a poskytovať podporu smerujúcu k tomu, aby žalobca zvýšil svoje šance a pravdepodobnosť uzavretia obchodných prípadov vo vhodnom čase, resp. objeme, čo žalobca aj preukázal písomnými dôkazmi k jednotlivým obchodným prípadom z interného systému žalobcu. Úlohou externého partnera bolo vyvíjať činnosť, ktorá napomôže k uzavretiu konkrétnej zmluvy a jeho odmena bola posudzovaná vo väzbe na hodnotu kontraktu so zákazníkom a výšku pridanej hodnoty pre žalobcu. Žalovaný postupoval pri posudzovaní vzťahov medzi žalobcom a externými partnermi zužujúco a formalisticky, pričom nezohľadnil námietky prezentované žalobcom. Poukázal, že externý partneri spravidla neprichádzali do priameho kontaktu s koncovým zákazníkom, pretože predmetom ich plnenia bola najmä analýza doterajšieho postupu, poskytnutie rád, usmernení a informácií, ktorými žalobca disponoval na základe vlastnej činnosti a ktoré pomohli žalobcovi uzavrieť zmluvu so zákazníkom. Správca dane nebral do úvahy ani závery iných správcov dane, najmä správcu dane spoločnosti GABOR GROUP s.r.o., podľa vyjadrenia ktorých jednotlivé plnenia spochybňované správcom dane nastali. Jej závery správca dane rovnako odmietol so všeobecnou argumentáciou o neadresnosti a v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že zo zistení príslušného správcu dane má vyplývať bližšie nešpecifikovaný údajný nesúlad medzi účtovníctvom spoločnosti GABOR GROUP s.r.o. a daňovým priznaním. Žalovaný však neuviedol, v čom spočíva údajný rozpor s účtovníctvom, o aké dokumenty ide a žalobca preto nemal možnosť sa k týmto tvrdeniam vyjadriť, v dôsledku čoho je prvostupňové rozhodnutie nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Žalovaný sa ani s týmito námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí relevantným spôsobom nevysporiadal. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie R 75/1998.
12. Žalobca v žalobe ďalej namietal nesprávne právne posúdenie dotknutých zmlúv správcom dane, týkajúcich sa externých partnerov. Správca dane pri posudzovaní jednotlivých zmlúv nedôvodne, nesprávne a arbitrárne odmietol materiálny výklad, postupoval neprimerane formálne a neprihliadol na dôkazy, ktoré presnejšie vymedzovali obsah týchto právnych úkonov, vrátane praxe strán, ktorá zahŕňala najmä analytický a konzultačný charakter týchto zmlúv. Uzavretie zmlúv o sprostredkovaní bolo dôvodné, nakoľko boli splnené podmienky zmluvy zo strany sprostredkovateľa a obchodné prípady boli získané až na základe spolupôsobenia sprostredkovateľa. Tiež boli splnené podmienky na úhradu odmeny, pričom vznik nároku na províziu pre sprostredkovateľa, vystavenie faktúry a faktická úhrada boli viazané vždy na úhradu faktúr koncovým zákazníkom, na bankový účet žalobcu. Výdavky na odmenu sprostredkovateľa bolo preto potrebné považovať za dôvodne a účelne vynaložené na dosiahnutie, ako aj udržanie zdaniteľných príjmov spoločnosti a spĺňajú podmienky vecnosti a preukázanosti daňového výdavku.
III.
13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 3.9.2015 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že správca dane v uvedenej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, a že ani z jedného dôkazu týkajúceho sa spoločnosti GABOR GROUP s. r. o. nie je jednoznačne zrejmé aká činnosť bola zo strany sprostredkovateľa na naplnenie predmetu zmluvy a nárokovanie si provízie vyvinutá. Žalobca nepreukázal, že spoločnosť GABOR GROUP s. r. o. konala v jeho záujme vo vzťahu k tretím osobám, koncovým užívateľom a ani nepreukázal, že reálne vykonal analytické a konzultačné práce i napriek tomu, že ho správca dane k tomu na ústnom pojednávaní vyzval (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9601401/5/4625917/2013/Myt zo dňa 14.10.2013). Taktiež koncoví užívatelia (SVP, ZVS a MK SR) na ústnych pojednávaniach zhodne uviedli, že pri rokovaniach, uzatvorení zmluvy, ako aj jej plnení
bol priamy kontakt medzi koncovým užívateľom a žalobcom bez akýchkoľvek sprostredkovateľských článkov a že s konateľom spoločnosti GABOR GROUP s. r. o., N. K. a ani inými zástupcami spoločnosti vo veci predmetných zákaziek neprišli do kontaktu a ani s nimi nerokovali. Žalobca ani v odvolacom konaní neposkytol dôkazy, ktoré by odstránili pochybnosti správcu dane o reálnom poskytnutí analytických a konzultačných prác a sprostredkovateľských služieb spoločnosťou GABOR GROUP s. r. o.. Predložená obchodná metodika je len internou záležitosťou žalobcu a nezbavuje ho povinnosti dodržania ustanovení § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Rovnako vývoj kľúčových obchodných príležitostí žiadnym spôsobom nepreukazuje správcom dane požadované skutočnosti, ide o internú evidenciu o obchodných príležitostiach s uvedením mena obchodného managera, popisom služby, hodnotou zákazky a ďalšími údajmi a nie je možné z nej vyvodiť, že by konkrétna obchodná príležitosť bola ukončená a príslušná zmluva uzatvorená za aktívnej účasti sprostredkovateľa (GABOR GROUP s. r. o.), prípadne jeho subdodávateľa. Rovnako tieto dôkazy nepreukazujú vykonanie analytických a konzultačných prác touto spoločnosťou. Takýmto dôkazom nie je ani list MK SR a ani písomná svedecká výpoveď Ing. Y., ktoré už boli súčasťou spisového materiálu obstaraného počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní a ani list Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 17.09.2009 o vypovedaní zmluvy na vykonávanie úprav, rozvoj a poskytovanie poradenskej služby pre AVP SOFTIP PACKET. Žalobca bol následne vyzvaný na preukázanie sporných skutočností aj na ústnom pojednávaní dňa 14.10.2013, no napriek tomu si dôkaznú povinnosť nesplnil ani v odvolacom konaní.
14. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu v súvislosti s nevykonaním navrhovaných dôkazov žalovaný uviedol, že Ing. Y. podal písomnú svedeckú výpoveď, ktorú doručil správcovi dane dňa 26.05.2014 a C. C. bol na podanie svedeckej výpovede predvolaný avšak predvolanie sa správcovi dane vrátilo s poznámkou „adresát neznámy“. Naviac v zmysle ust. § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. vyplýva, že daňový orgán určuje procesný postup v daňovom konaní, je povinný postupovať v medziach zákona a je na zvážení správcu dane, ktoré dôkazy a akým spôsobom obstará.
15. Žalovaný k ostatným námietkam žalobcu uviedol, že tieto sú neopodstatnené, nakoľko v preskúmavanom rozhodnutí sa žalovaný vysporiadal predovšetkým s tými námietkami, ktoré mali, resp. mohli mať vplyv na samotný výrok rozhodnutia. Od žalobcu žalovaný vyžadoval len splnenie si vlastnej dôkaznej povinnosti. K spôsobu posudzovania zmlúv uviedol, že v jeho kompetencii nie je posudzovať platnosť, resp. neplatnosť predložených zmlúv, a preto sa takáto úvaha, prípadne názor v rozhodnutí žalovaného ani nenachádza. Tvrdenie žalobcu, že služby boli poskytnuté na základe predložených zmlúv, že bolo za ne riadne zaplatené, čo bolo vždy viazané na úhradu faktúr koncovým zákazníkom ešte nie je dôkazom toho, že služby sprostredkovateľov boli aj reálne poskytnuté. Žalobca práve túto skutočnosť v konaní nepreukázal. Poukázal, že správca dane, ako aj žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach uviedli všetky skutočnosti, z ktorých vo svojich záveroch vychádzali. Sú tam uvedené ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých správne orgány rozhodovali, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a vysporiadanie sa s námietkami a návrhmi žalobcu, a preto je aj námietka žalobcu týkajúca sa neodôvodnenosti rozhodnutia bezpredmetná. IV.
16. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je nie dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 S.s.p..
17. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
19. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
20. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
21. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane (ods. 2).
22. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (ods. 3).
23. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
24. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
25. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
26. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
27. Podľa § 68 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 <. a § 49 ods. 1 <. a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 <. nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa§ 46 ods. 8 <. vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 <. vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2 <.. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.
28. Podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.
29. Podľa § 2 písm. i) zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 <. alebo 14 <., ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Podľa § 2 písm. j) zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19 <.) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22 <.) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23 <.), b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek, c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované, d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb, e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi, f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e) <., pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia, g) výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1 <.) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2 <.), h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 16,60 eura za jeden predmet, 1. darčekové reklamné poukážky, 2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti, 3. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu103a) v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti, i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e) <. a p) <., j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií.
32. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/180008/2015/5193 zo dňa 29.4.2015, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/5458093/2014/Myt zo dňa 18.12.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011 vo výške XX XXX,XX €.
33. Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) vo vyššie citovanom ustanovení § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva aj z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR.
34. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov, to znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.
35. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane (odsek 2). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotno-právnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
36. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 24 je správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní či hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, či úplnosť povinných evidencií alebo záznamom vedeným daňovým subjektom.
37. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že správca dane u žalobcu vykonal daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2011 o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 9601401/5/298271/2014/Myl zo dňa 24.01.2014. Žalobca sa k protokolu vyjadril v písomnom stanovisku doručenom správcovi dane dňa 18.02.2014, v ktorom nesúhlasil so zisteniami správcu dane. Správca dane počas daňovej kontroly zistil, že u žalobcu bol rozdiel v položkách zvyšujúcich výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami za predmetné obdobie vo výške XXX XXX,XX €, čím vznikol rozdiel dane medzi daňou priznanou a daňou po kontrole vo výške XX XXX,XX €.
38. Rozdiel v položkách zvyšujúcich výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami vo výške XXX XXX,XX € vyplynul zo skutočnosti, že žalobca:
a) nesprávne zaradil hmotný majetok uvedený v napadnutom rozhodnutí do odpisovej skupiny 1 so zrýchleným spôsobom odpisovania, pričom tento majetok mal byť zaradený do druhej odpisovej skupiny, čím vznikol rozdiel vo výške X XXX,XX €, čo je položka o ktorú sa zvyšuje výsledok hospodárenia. Tento dôvod však žalobca podanou žalobou nerozporoval,
b) zaúčtoval dodávateľské faktúry od dodávateľa spoločnosti GABOR GROUP s.r.o., predmetom ktorých boli výdavky za sprostredkovanie a poskytnutie konzultačných, programátorských a analytických služieb v celkovej výške XXX,XXX,XX €. Išlo o faktúry: 1. faktúra č. 2011012 zo dňa 30.03.2011 vo výške XX XXX,XX. € a faktúra č. 2011035 zo dňa 30.06.2011 vo výške XX XXX,XX €, predmetom ktorých boli analytické a konzultačné práce v zmysle Zmluvy o poskytnutí služieb č. 20111006 zo dňa 24.02.2011, ktorej predmetom boli konzultačné a analytické služby za účelom realizácie projektu pre koncového zákazníka SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK., štátny podnik,
2. faktúra č. 2011040 zo dňa 13.07.2011 vo výške XXX XXX,XX €, provízia. Faktúra bola vystavená na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 25.10.2010, ktorej predmetom bolo zabezpečenie uzatvorenia zmluvného kontraktu s treťou stranou - Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Nitra na dodanie Informačného systému - Finančné riadenie projektov,
3. faktúry č. 2011033, č. 2011049, č. 2011068, č. 2011079, č. 2011084, č. 2011088, č. 1ID11 za províziu v sume XX XXX,XX €. Faktúry boli vystavené na základe Zmluvy o sprostredkovaní č.20111015 zo
dňa 24.03.2011, ktorej predmetom bolo vyvíjanie činnosti smerujúcej k tomu, aby mal daňový subjekt možnosť uzatvoriť zmluvu so záujemcom - Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Nitra na poskytovanie služieb údržby a podpory a nepaušálnych služieb,
4. faktúry č. PU 1111085, č. PU 1111207, č. PU 1111406, č. PU 1112081 za províziu v celkovej sume XX XXX,XX €. Faktúry boli vystavené na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 01.11.2010 a jej Dodatku č. l zo dňa 13.10.2011, ktorej predmetom bolo zabezpečenie uzatvorenia zmluvného kontraktu s treťou stranou - Ministerstvom kultúry SR, Bratislava na dodanie Informačného systému.
39. Úlohou súdu bolo preto posúdiť, či žalobca v súlade s ust. § 2 písm. i) a písm. j) a § 21 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. dostatočne preukázal na daňové účely, že výdavky za sprostredkovanie a poskytnutie konzultačných, programátorských a analytických služieb v celkovej výške XXX,XXX,XX €, fakturované spoločnosťou GABOR GROUP s.r.o. sú aj výdavkami daňovými. Tretími osobami bol Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik - SVP, Západoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. Nitra - ZVS a Ministerstvo kultúry SR - MK SR.
40. Účelom daňovej kontroly je preverenie reálnosti uskutočnenia jednotlivých úkonov, ktoré majú vplyv na daňové výdavky kontrolovaného daňového subjektu. Základným predpokladom uznania výdavku za daňový výdavok je, aby bola splnená podmienka preukázateľnosti stanovená v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Ak nie je preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky preukázateľnosti v zmysle ust. § 2 písm. i) v spojitosti s ust. § 2 písm. j) cit. zák., nepostačuje na vznik nároku na uznateľnosť výdavkov ani samotná existencia dokladov, v danom prípade faktúry a zmluvy s dodatkom a jej zaúčtovanie v účtovníctve. Faktúra vystavená dodávateľom a jej oprávnenie zaúčtovania do nákladov je použiteľná vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda sú hodnoverné a vystavil ich ten, kto ich vystaviť mal a za služby, ktoré sa reálne uskutočnili. Nestačí, aby bola splnená táto zákonná povinnosť len formálne tým, že je uvedená na doklade. Zákonná povinnosť musí byť aj skutočne vykonaná a všetky údaje musia byť v doklade pravdivo uvedené a osoby v doklade uvedené musia služby aj skutočne zrealizovať.
41. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
42. Z administratívneho spisu súd zistil, že správca dane preverovaním u miestne príslušného správcu dane spoločnosti GABOR GROUP s.r.o. (dodávateľa žalobcu) zistil nesúlad medzi predloženým účtovníctvom a podaným daňovým priznaním spoločnosti GABOR GROUP s.r.o.. Konateľ spoločnosti tento rozpor nezdôvodnil a so správcom dane prestal komunikovať. K uvedeným faktúram nepredložil dôkazy, nepreukázal vykonanie fakturovaných prác a ani neposkytol vyjadrenie k fakturovaným službám. Správca dane preveroval :
- spôsob realizácie predmetu fakturácie - analytické a konzultačné služby za účelom realizácie projektu pre koncového zákazníka SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK., štátny podnik (išlo o faktúry č. 2011012 znejúca na sumu XX XXX,XX € a č. 2011035 znejúca na sumu XX XXX,XX €),
- a akú činnosť vyvíjala spoločnosť GABOR GROUP s.r.o. - sprostredkovateľ, aby daňový subjekt SOFTIP, a.s. - záujemca mal príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou.
43. Žalobca na preukázanie dôvodnosti výdavku, predmetu fakturácie - analytické a konzultačné služby za účelom realizácie projektu pre koncového zákazníka SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik (faktúra č. 2011012 znejúca na sumu XX XXX,XX € a faktúra č. 2011035 znejúca na sumu XX XXX,XX €) predložil správcovi dane interný dokument zo dňa 26.03.2011
- Analytické a konzultačné práce a zo dňa 29.06.2011- Analytické a konzultačné práce, pokračovanie II. fáza. Analytické a konzultačné práce sa mali viazať k Zmluve o dielo č.20110018 zo dňa 25.10.2010, ktorú uzatvoril daňový subjekt s objednávateľom SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Banská Štiavnica, ktorej predmetom bolo rozšírenie informačného systému Softip Profit, ku ktorému štátny podnik nadobudol oprávnenie na používanie Zmluvou č. 11029006 dňa 03.11.1999, teda k už existujúcemu IS, ktorý mal vo vlastníctve a ku ktorému mal daňový subjekt autorské práva. Predložené podklady neboli pre správcu dane dostatočným dôkazom, pretože obsahovali neoveriteľné a všeobecné informácie bez uvedenia autora a závery z nich sa netýkali priamej realizácie projektu - programovania. Miestnym zisťovaním u SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU, štátny
podnik správca dane zistil, že rozširovanie informačného systému bolo potrebné vzhľadom na meniace sa podmienky. Prvá etapa sa uskutočnila v r. 2008 až 2009 a druhá v r. 2010 až 2011. Uzatvorenie Zmluvy o dielo č.20110018 bolo priamym rokovacím konaním bez zverejnenia a listom zo dňa 27.09.2010 SVP, š.p. vyzval spoločnosť SOFTIP, a.s. na rokovanie v rokovacom konaní bez zverejnenia o podmienkach nadlimitnej zákazky „Rozšírenie funkcionality modulov komplexného IS SOFTIP PROFIT“. Rokovanie sa uskutočnilo dňa 30.09.2010 a za SOFTIP, a.s. sa zúčastnila V.. Y.. Objednávateľ sa s N. K., konateľom spoločnosti GABOR GROUP s.r.o. nestretol, ani s inými zástupcami tejto spoločnosti vo veci predmetnej zákazky neprišiel do kontaktu, ani s nimi nerokoval. Pri rokovaniach, pri uzatvorení zmluvy, ako aj jej plnení bol priamy kontakt medzi objednávateľom a zhotoviteľom bez akýchkoľvek sprostredkovateľov.
44. Z administratívneho spisu súd tiež zistil, že faktúra č. 2011040 zo dňa 13.07.2011 vo výške XXX XXX,XX € - provízia bola vystavená na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 25.10.2010, ktorej predmetom bolo zabezpečenie uzatvorenia zmluvného kontraktu s treťou stranou - Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Nitra na dodanie Informačného systému - Finančné riadenie projektov. Predmetom Zmluvy o dielo č.20110025 bolo dodanie Finančného riadenia projektov - SOFTIP FCP ako rozšírenie funkčnosti informačného systému Softip Profit pre efektívne riadenie investičných projektov, ku ktorému Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. nadobudla oprávnenie na používanie Dodatkom č. 1102N005/2003 zo dňa 24.03.2004, teda k už existujúcemu IS, ktorý mal vo vlastníctve a ku ktorému mal daňový subjekt autorské práva v zmysle autorského zákona. Žalobca tvrdí, že že uzatvorenie Zmluvy o dielo č. 20110025 s objednávateľom Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Nitra bolo výsledkom činnosti sprostredkovateľa. Svoje vyjadrenie opiera najmä o vyjadrenie Ing. N. Y., ktorý bol v čase sprostredkovania majoritný akcionár daňového subjektu, ktorý mal komunikovať so sprostredkovateľom. Správny orgán však tvrdenie daňového subjektu o potrebe externej pomoci pre uzatvorenie zmluvy s koncovým zákazníkom z dôvodu nedostatočných vlastných obchodných kapacít, nedostatočných kontaktov, zmien v prostredí zákazníka, vplyv konkurencie, povedomie o spoločnosti SOFTIP považoval za irelevantné, nakoľko miestnym zisťovaním u Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. bolo zistené, že Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. bola pre daňový subjekt známy obchodný partner, uzatvorenie Zmluvy o dielo č. 20110025 vyplynulo z potreby na strane objednávateľa, ktorá sa týkala rozšírenia už existujúceho informačného systému a vzhľadom na autorské práva rozširovať existujúci informačný systém mohol len dodávateľ - daňový subjekt SOFTIP, a.s. Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. rokovala priamo so zhotoviteľom bez akýchkoľvek sprostredkovateľských článkov.
45. K uplatneným výdavkom žalobcu, k faktúram č. 2011033, č. 2011049, č. 2011068, č. 2011079, č. 2011084, č. 2011088, č. 1ID11 od dodávateľa GABOR GROUP s.r.o., za províziu v sume XX XXX,XX € súd z administratívneho spisu zistil, že uvedené faktúry boli vystavené na základe Zmluvy o sprostredkovaní č. 20111015 zo dňa 24.03.2011, ktorej predmetom bolo vyvíjanie činnosti smerujúcej k tomu, aby mal daňový subjekt možnosť uzatvoriť zmluvu so záujemcom - Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Nitra na poskytovanie služieb údržby a podpory a nepaušálnych služieb. Predmetom Zmluvy o poskytovaní služieb č. 20311004 bolo poskytovanie paušálnych, nepaušálnych a iných služieb k informačnému systému Softip Profit, ktorého je Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. oprávneným používateľom na základe Dodatku č. 1102N005/2003 zo dňa 24.03.2004 a Zmluvy o dielo č.20110025 zo dňa 14.02.2011, teda k už existujúcemu IS, ktorý mal vo vlastníctve a ku ktorému mal daňový subjekt autorské práva. Plnenie zákazky, poskytovanie údržby IS nemohol preto poskytnúť nikto iný ako autor diela- daňový subjekt SOFTIP, a.s.. V zmysle vykonaného miestneho zisťovania po uzatvorení Zmluvy o dielo č.20110025 na rozšírenie funkčnosti informačného systému Sottip Profit bola uzatvorená zmluva na poskytovanie jeho údržby. Daňový subjekt sa vyjadril, že s N., konateľom spoločnosti GABOR GROUP s.r.o., ani s inými zástupcami tejto spoločností vo veci predmetnej zákazky neprišiel do kontaktu, ani s nimi nerokoval. Rokovania, príprava a uzatvorenie zmluvy sa uskutočnilo priamo medzi zmluvnými stranami. Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. bola pre daňový subjekt známy obchodný partner, uzatvorenie Zmluvy o poskytovaní služieb č. 20311004 vyplynulo z potreby na strane objednávateľa, ktorá sa týkala údržby existujúceho informačného systému a vzhľadom na autorské práva túto službu môže vykonávať len dodávateľ - daňový subjekt SOFTIP, a.s. a Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. rokovala priamo so zhotoviteľom bez akýchkoľvek sprostredkovateľských článkov.
46. V preskúmavanej veci tiež bolo nesporné, že žalobca si zaúčtoval faktúry č. PU 1111085, č. PU 1111207, č. PU 1111406, č. PU 1112081 za províziu v celkovej sume XX XXX,XX
€. Faktúry boli vystavené na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 01.11.2010 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 13.10.2011, ktorej predmetom bolo zabezpečenie uzatvorenia zmluvného kontraktu s treťou stranou - Ministerstvom kultúry SR, Bratislava na dodanie Informačného systému. Predmetom Zmluvy o dielo č. 20110023 bolo rozšírenie funkcionality informačného systému Softip Profit na riadenie ekonomiky, personalistiky a logistiky v prevádzkovom module Manažérsky informačný systém, ktorý bol na Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky implementovaný v roku 2009 v zmysle Dodatku č. 2 k zmluve MK 132/07/M zo dňa 10.12.2007, teda k už existujúcemu IS, ktorý mal vo vlastníctve a ku ktorému mal daňový subjekt autorské práva v zmysle autorského zákona. Správca dane preto tvrdenie žalobcu o potrebe externej pomoci pre uzatvorenie zmluvy s koncovým zákazníkom z dôvodu nedostatočných vlastných obchodných kapacít, nedostatočných kontaktov, zmien v prostredí zákazníka, vplyv konkurencie, povedomie o spoločnosti SOFTIP považoval za irelevantné. Z podkladov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky ako objednávateľa mal správca dane preukázané, že ministerstvo je verejný obstarávateľ a uzatvorenie Zmluvy o dielo č.20110023 bolo priamym rokovacím konaním bez zverejnenia v zmysle § 58 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. Táto forma bola zvolená z dôvodu, že požadované služby mohol poskytnúť len určitý dodávateľ, nakoľko sa jednalo o rozšírenie funkcionality už existujúceho informačného systému, ku ktorému mal dodávateľ - SOFTIP, a.s. autorské práva. Uzatvorenie Zmluvy o dielo č. 20110023 bolo preto potrebné v dôsledku novej povinnosti objednávateľa súvisiacej so zabezpečením spracovania výstupov pre výkazníctvo a konsolidáciu účtovnej závierky za kapitolu kultúry v súlade so zákonom o účtovníctve a v nadväznosti na Projekt jednotného štátneho účtovníctva. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky bolo pre daňový subjekt známym obchodným partnerom, uzatvorenie Zmluvy o dielo č. 20110023 vyplynulo i potreby na strane objednávateľa, ktorá sa týkala rozšírenia funkcionality už existujúceho informačného systému a vzhľadom na autorské práva rozširovať existujúci informačný systém mohol len dodávateľ - daňový subjekt SOFTIP, a.s..
47. Žalobca svoj nesúhlas s právnym posúdením veci žalovaným opiera o poskytnuté vyjadrenie V.. N. Y., ktorý v čase sprostredkovania bol majoritný akcionár daňového subjektu, a ktorý mal komunikovať so sprostredkovateľom. Za tým účelom predložil aj podklady - záznamy, ktoré mali preukazovať aktivitu sprostredkovateľa. Podľa názoru správcu dane však z predložených dokladov však nie je zrejmé, aké činnosti sprostredkovateľ vykonal, z akých zdrojov čerpal informácie, kto mu poskytol materiály a dokumenty, s kým a kde rokoval a hlavne, záznamy sú bez uvedenia autora písomností, t.j. žiadny údaj uvedený na predložených záznamoch sa nedá overiť.
48. Krajský súd v Bratislave žalobcovým námietkam uvedeným v žalobe neprisvedčil a v plnom rozsahu sa stotožnil s právnym posúdením veci správnym orgánom. Správca dane realizáciu fakturovaných služieb preveroval zaslanými dožiadaniami u dodávateľa - spoločnosti GABOR GROUP s.r.o. a aj u zákazníka - koncového užívateľa. Správca dane zistil, že spoločnosť GABOR GROUP s. r. o. je problematický daňový subjekt, jeho konateľ, N. odmietal s ním spolupracovať, svedeckú výpoveď podal až po jeho predvedení Policajným zborom Bratislava II. Svedok síce uzatvorenie zmlúv a poskytnutie služieb potvrdil, presné dátumy si však už nepamätal. Konania, o ktorých boli vyhotovené zápisnice (dňa 2.7.2013, 17.7.2013, 18.9.2013, 27.9.2013, 15.10.2013) miestne príslušným správcom dane v čase, kedy ešte konateľ spoločnosti GABOR GROUP s.r.o, so správcom dane spolupracoval, poukazujú len na skutočnosť, že konateľ spoločnosti v priebehu štyroch mesiacov predkladal správcovi dane (po jeho opakovanom dožadovaní) len čiastkové a nekompletné doklady a vyjadrenia, z ktorých nemohol byť vyvodený ucelený záver. Doklady, ktoré predkladal (a následne za účelom skompletizovania zobral naspäť a už neposkytol) nekorešpondovali na účtovníctvo a podané daňové priznanie. Z vyjadrení uvedených v zápisniciach z ústnych pojednávaní vyplynulo, že niektoré práce mala vykonať spoločnosť GABOR GROUP s.r.o. samostatne a niektoré prostredníctvom subdodávateľov. Tvrdil, že údaje o jednotlivých obchodných príležitostiach sú uvedené v záznamoch, ktoré odovzdal podľa preberacieho protokolu zo dňa 31.08.2014 novému konateľovi spoločnosti. Preberací protokol mal správca dane síce k dispozícii, ale tvrdenie svedka sa nepotvrdilo. Na požiadavku o špecifikáciu prác, ktoré vykonávala spoločnosť konateľ nereagoval a následne prestal so správcom dane komunikovať, t.j. nepreukázal skutočné vykonanie fakturovaných prác.
49. Miestne príslušní správcovia dane preverovali aj subdodávateľov GABOR GROUP s. r. o., a to V.. C. C., M Style s.r.o., PSP GROUP s.r.o., TIMURON s.r.o. a GLOBALKONTAKT s.r.o.. Vo všetkých prípadoch boli správcom dane obstarané len faktúry vystavené od príslušného subdodávateľa spoločnosti GABOR GROUP s. r. o. a príslušné zmluvy, ktoré nie sú jednoznačným dôkazom toho, že
sprostredkovanie a služby boli pre žalobcu aj reálne vykonané. Správca dane na ústne pojednávanie predvolával konateľov jednotlivých subdodávateľov, zásielky doručoval na adresu sídla spoločnosti, ako aj na adresu konateľa spoločnosti. Predvolania sa správcovi dane vrátili s poznámkou „adresát je neznámy“. V prípade subdodávateľov správca dane predvolal na ústne pojednávanie dňa 28.10.2013 len V.. C.. Ten do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9103401/5/4829668/2013 uviedol, že požadované doklady boli vytopené, takže ich nemôže predložiť. Potvrdil, že vykonával práce pre spoločnosť GABOR GROUP s. r. o., a to osobne, prípadne cez sprostredkujúcu osobu, ktorú ale nevedel identifikovať. V.. C. tvrdené skutočnosti správca dane z dôvodu vytopenia dokladov nemohol preveriť v jeho účtovníctve. Správca dane V.. C. na preukázanie škodovej udalosti nevyzval, pretože táto skutočnosť a podľa názoru súdu by nemala vplyv na preukázanie opodstatnenosti výdavku, neozrejmila by reálne poskytnutie služieb. C. (konateľ spoločnosti M-Style s.r.o.) tiež nebol druhýkrát vyzvaný na podanie svedeckej výpovede, pretože to správny orgán nepovažoval za potrebné (§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.) v znení neskorších predpisov.
50. Správca dane za účelom výsluchu svedka predvolal dňa 07.05.2014 aj Ing. N. Y., osobu, ktorá realizovala niektoré obchodné príležitosti, spoločnosť GABOR GROUP s. r. o. ale žalobcovi odporučil on, avšak jeho postavenie u žalobcu bolo len formálne. Žiadne podklady o vykonaní sprostredkovania nemal a uviedol, že vlastne ani o sprostredkovanie nešlo, ale išlo o získavanie informácií, ktoré pomohli obchodné príležitosti uzavrieť. Aj podľa názoru súdu jeho stanovisko nemôže byť základným pilierom preukázania dôvodnosti a účelnosti vynaložených výdavkov. Sám uviedol, že spoločnosť GABOR GROUP s.r.o. mala pri jednotlivom sprostredkovaní za úlohu získať informácie, prečo dochádza k zdržaniu pri uzatváraní obchodných príležitostí, pričom pri svojej činnosti sa mal chovať ako nezávislý subjekt a pred tretími subjektmi sa nespojovať so žalobcom. Naviac je potrebné poukázať, že samotní koncoví zákazníci pokračovali v pri uzatváraní zmlúv v zmysle predchádzajúcich uzatvorených kontraktov, ktoré si vyžiadali modernizáciu v dôsledku prirodzeného vývoja a meniacich sa podmienok.
51. Podľa názoru súdu aby na daňové účely bolo možné považovať výdavok (náklad) za daňový výdavok, musí splniť všetky podmienky uznateľnosti. Výdavok musí vynaložiť daňovník, ktorý si tento výdavok uplatňuje, výdavok musí byť preukázateľne vynaložený, výdavok musí slúžiť na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a výdavok musí byť preukázaný. Skutočnosť, že daňový subjekt disponuje faktúrou, ktorá obsahuje všetky náležitosti vyžadované platnou legislatívou nie je zo strany správcu dane považované za vyčerpávajúce preukázanie skutkového stavu predmetu fakturácie. Uskutočnenie plnenia, ktoré sa uplatňuje ako výdavok, musí vyplývať zo skutočností objektívne preukázateľných. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí existovať príčinná súvislosť.
52. Pre správne a objektívne posúdenie poskytnutej služby a pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu správca dane je povinný postupovať v súlade so základnými zásadami daňového konania a dokazovaním v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) zistiť objektívne skutočnosti, rozhodujúce pre správne vyrubenie dane.
53. Podľa názoru súdu v daňovom konaní napriek podrobnému a dôslednému vykonanému dokazovaniu nebolo preukázané, že by výdavok za analytické a konzultačné práce a výdavky za sprostredkovanie boli výdavkom vynaloženým na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, účelne vynaloženým. Ani výdavok za sprostredkovanie nebol výdavkom vynaloženým na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, vynaloženým účelne na uzatvorenie predmetných zmlúv o dielo. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal, že dodávateľ GABOR GROUP s.r.o. v jeho záujme konal vo vzťahu k tretej osobe - koncovému zákazníkovi. Daňový subjekt týmto svojim konaním porušil ust. § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, pretože daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Žalobca tiež porušil ust. § 17 ods. 2 písm. a) cit. zákona, podľa ktorého sa výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške v nadväznosti na § 2 písm. i) cit. zákona - daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenia a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak a v nadväznosti na § 2 písm. j) cit. zákona - základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§
19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.
54. Podľa názoru súdu správca dane postupoval v súlade s ust. § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a viedol dokazovanie tak, aby skutočnosti boli zistené čo najúplnejšie a použil všetky dôkazy, ktoré objasňovali skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu nebola žalobcom preukázaná opodstatnenosť ním uplatnených výdavkov, čím nebola preukázaná ich súvislosť so zdaniteľnými príjmami. Napriek skutočnosti, že žalobca vytkol žalovanému nedostatočne zistený skutkový stav, súd sa s jeho názorom nemôže stotožniť. Práve naopak, správca dane skutkový stav zistil veľmi podrobne a dôsledne a podrobne sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými aj v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj počas daňového konania. Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto je potrebné žalobu zamietnuť podľa § 190 S.s.p..
55. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
56. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.