Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-8Er/240/2008

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v exekučnom konaní oprávneného: Mesto Kežmarok, so sídlom Hlavné námestie 1, 060 01 Kežmarok 1, IČO: 00 326 283, zastúpeného: JUDr. Zdenka Kuzárová, advokát so sídlom Za vodou 9, 064 01 Stará Ľubovňa proti povinnému: V. J., L.. X.XX.XXXX, L. J. B. XXXX/XX, XXX XX T. X, X.. XX.X.XXXX, občan SR o vypratanie bytu s prísl. takto

rozhodol:

I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Sopkom (pôvodne Mgr. Jánom Jurašovským) pod sp. zn. Ex 64/2008 sa z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 54,70 eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Oprávnenému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Oprávnený podal 21.4.2008 na exekútorský úrad vo výroku označeného súdneho exekútora návrh na vypratanie bytu s príslušenstvom priznanej právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k.: -24 z 31.10.2007.

12.5.2008 vydal súd vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.

Pôvodný poverený súdny exekútor doručil súdu 13.7.2015 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, keďže v priebehu exekúcie zistil, že povinný 23.3.2015 zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre jeho nemajetnosť. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 190,38 eur.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Po nahliadnutí do súdneho registra "D" súd zistil, že označený povinný zomrel dňa XX.X.XXXX, teda po podaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie i po samotnom začatí exekúcie. Dedičské konanie bolo na tunajšom súde vedené pod sp. zn.: XXD XX/XXXX a uznesením z XX.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť XX.X.XXXX, zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, teda povinného.

Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že za daných okolností je dôvodné zastaviť túto exekúciu pre nemajetnosť povinného, a to s poukazom na výsledky dedičského konania. Dedičské konanie bolo právoplatne zastavené, pretože povinný

nezanechal žiaden majetok, a teda ani niet osoby - dediča, na ktorého by prešla povinnosť z exekučného titulu. Súd má za to, že sú splnené podmienky v zmysle uvedených ustanovení o zastavení exekúcie, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia a exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie má sa za to, že oprávnený je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy exekútora.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 190,38 eur pozostávajúce z odmeny vo výške 165,97 eur podľa § 8 ods. 1 vyhlášky, hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 12,09 eur a cestovné a náhradu za stratu času vo výške 12,32 eur.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len "cit. vyhlášky") súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 3,32 eura za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.

Podľa § 8 ods. 1 vyhlášky odmena za vykonanie exekúcie vyprataním bytu alebo jeho časti je 165,97 eura za každý vyprataný byt alebo jeho časť.

Z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade, sa pri výpočte odmeny má zohľadniť počet účelne vynaložených jednotlivých úkonov. Predmetné ustanovenie určuje paušálnu sumu za jednotlivé úkony exekúcie, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 15 ods. 1 vyhlášky a pokiaľ súčet paušálnych súm za jednotlivé úkony nedosahuje sumu 33,19 eur, má súd priznať aspoň minimálnu výšku odmeny, a to 33,19 eur. Citované ustanovenie nepozná výnimku z uvedenej zásady (okrem prípadu čiastočného vymoženia pohľadávky podľa § 16 vyhlášky), a teda neumožňuje, aby súdnemu exekútorovi bola priznaná aj iná ako paušálna odmena za výkon exekučnej činnosti, teda ani odmena za vykonanie exekúcie vyprataním bytu alebo jeho časti. Uvedenému výkladu nasvedčuje aj zaradenie § 8 a § 14 do vyhlášky, kde § 8 sa nachádza v druhom oddiele vyhlášky pod názvom "Odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na nepeňažné plnenie", zatiaľ čo § 14 sa nachádza v treťom oddiele pod názvom "Spoločné ustanovenia k odmene za výkon exekučnej činnosti - Odmena pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie".

Na základe uvedeného je súd toho názoru, že pri zastavení exekúcie sa odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti určuje len podľa § 14 až § 16 vyhlášky, preto súdnemu exekútorovi nemožno priznať odmenu podľa § 8 vyhlášky, teda za vypratanie bytu, nakoľko k vyprataniu bytu nedošlo. Súd teda nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú odmenu vo výške 165,97 eur za vykonanie exekúcie vyprataním bytu, a to z dôvodu, že exekútorovi odmena podľa tejto položky pri zastavení exekúcie nepatrí, preto mu súd priznal odmenu len vo výške 33,19 eur.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky sa cestovné náhrady poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len "cit. zákona") ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

Podľa § 7 ods. 4 cit. zákona náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len "spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").

Cestovné výdavky boli súdom vyčíslené na sumu 8,85 eur. Predmetné výdavky boli vyúčtované v súvislosti s pracovnými cestami vykonanými dňa 26.6.2008, 14.4.2009, 19.5.2009 a 28.5.2009 zo sídla exekútorského úradu do miesta sídla povinného, t.j. smer Stará Ľubovňa - Kežmarok a späť, za účelom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a zisťovania skutočných majetkových pomerov povinného. Pracovné cesty boli súdnym exekútorom preukázané predloženými Záznamami z ich realizácie. Vzdialenosť tam a späť je v rozsahu 85 km, z toho základná náhrada po prepočítaní pri prvej ceste (26.6.2008) predstavuje 15,56 eur (42,5 km x 2 cesty x 0,183 €) a náhrada za spotrebované pohonné látky 5,31 eur (42,5 km x 2 cesty x 0,0425 l/km x 1,47 €/l). Keďže prvá pracovná cesta bola vykonaná v rámci 13 prebiehajúcich exekučných konaní, súd priznal cestovné výdavky vo výške 1,61 eur (20,87 eur / 13).

Pri druhej pracovnej ceste (14.4.2009) je základná náhrada po prepočítaní 15,56 eur (42,5 km x 2 cesty x 0,183 €) a náhrada za spotrebované pohonné látky 3,72 eur (42,5 km x 2 cesty x 0,0425 l/km x 1,029 €/l). Keďže aj druhá pracovná cesta bola vykonaná v rámci 9 exekučných konaní, súd priznal cestovné výdavky vo výške 2,14 eur (19,28 eur / 9).

Pri tretej pracovnej ceste (19.5.2009) je základná náhrada po prepočítaní 15,56 eur (42,5 km x 2 cesty x 0,183 €) a náhrada za spotrebované pohonné látky 8,81 eur (42,5 km x 2 cesty x 0,097 l/km x 1,069 €/l). Keďže aj druhá pracovná cesta bola vykonaná v rámci 9 exekučných konaní, súd priznal cestovné výdavky vo výške 1,87 eur (24,37 eur / 13).

Pri druhej pracovnej ceste (28.5.2009) je základná náhrada po prepočítaní 15,56 eur (42,5 km x 2 cesty x 0,183 €) a náhrada za spotrebované pohonné látky 3,79 eur (42,5 km x 2 cesty x 0,042 l/km x 1,062 €/l). Keďže aj druhá pracovná cesta bola vykonaná v rámci 9 exekučných konaní, súd priznal cestovné výdavky vo výške 3,23 eur (19,35 eur / 6).

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že exekútorom uplatnené cestovné výdavky možno priznať v celkovej výške len 8,85 eur.

Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 20 Sk (0,66 eur) za každú aj len začatú polhodinu.

Súdny exekútor si uplatnil náhradu za stratu času pri všetkých štyroch pracovných cestách vykonaných zo sídla exekútorského úradu do miesta bydliska povinného, kde vzdialenosť tam a späť v rozsahu 85 km za 2 začaté polhodiny strávené na týchto cestách rovnako v celkovej výške po 1,32 eur.

Keďže aj náhrady za stratu času boli rozúčtované v rámci prebiehajúcich exekučných konaní, súd priznal náhradu za stratu času za prvú pracovnú cestu vo výške 0,10 eur (1,32 eur /13), za druhú pracovnú

cestu vo výške 0,15 eur (1,32 eur /9), za tretiu pracovnú cestu vo výške 0,10 eur (1,32 eur /13) a za štvrtú pracovnú cestu vo výške 0,22 eur (1,32 eur /6), teda celkovo mu priznal 0,57 eur.

V zmysle predloženého vyúčtovania súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spočívajúce odmene súdneho exekútora vo výške 33,19 eur, hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 12,09 eur, cestovné vo výške 8,85 eur a náhradu za stratu času vo výške 0,57 eur, teda trovy exekúcie v celkovej výške 54,70 eur.

Pri priznávaní celkovej výšky trov exekútora súd rešpektujúc predovšetkým zásady hospodárnosti, účelnosti a preukázanosti konštatuje, že súdny exekútor predloženým exekučným spisom sp. zn.: Ex 64/2008 dostatočne preukázal, že vzhľadom k spôsobu vykonávanie exekúcie, išlo o účelné vynaložené výdavky len do výšky 54,70 eur.

O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Civilného sporového poriadku.

Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z procesnej zodpovednosti účastníka za zastavenie konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku úmrtia povinného a jeho nemajetnosti. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia bola začatá dôvodne a oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, keďže pod zavinením oprávneného treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď nedôvodný vznik trov exekúcie alebo také konanie, ktoré by spôsobovalo zastavenie exekúcie (čo nie je tento prípad), má sa za to, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie, preto povinný ako účastník konania je oprávnenému povinný nahradiť nevyhnutné trovy konania.

Oprávnený si v priebehu exekúcie žiadne trovy neuplatnil a zároveň povinného niet, teda niet osoby, ktorá by ich mala uhradiť, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.