Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3P-201-2015.pdf
PDF · 95.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3P/201/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú V. P., V.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q., dieťa rodičov: matky R.. T. P., I.. P., V.. XX.X.XXXX, P. P. L. XX, Q., zastúpenej J.. Y. O., D. T. T. X. V. XX, Q. a otca Y. P., V.. XX.X.XXXX, P. T. XX, X., zastúpeného R.. S. A., D. T. T. Š. XX, X., na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, t a k t o
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloletú V. P., V.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
II. Súd z a v ä z u j e otca prispievať na výživu maloletej V. P. sumou 100,- eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 1.3.2015.
III. Dlh na výživnom vo výške 1.334,74 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať počnúc prvým mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným teda vždy do 20. dňa v mesiaci po 20,- eur až do úplného vyrovnania dlžnej sumy pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 10.12.2015 sa matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti, otca by zaviazal povinnosťou prispievať na výživu dieťaťa výživným v sume 100,- eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 1.3.2015 a povolil otcovi splácať dlh na výživnom v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným.
2. V návrhu matka uviedla, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov a od narodenia je v starostlivosti matky. Doposiaľ úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu súdom vykonaná nebola. Otec do straty zamestnania v marci 2015 (pracoval v ozbrojených silách SR) trávil prakticky každý víkend s matkou a dieťaťom, pričom rodičia spoločne uhrádzali všetky potreby maloletého dieťaťa. Od straty zamestnania otec prestal dieťa a matku navštevovať a prispievať na jeho výživu. Od 22.3.2015 otec navštívil dieťa len dvakrát, okrem toho sa telefonicky informoval, ako prospieva dieťa. V júli 2015 otec prispel na výživu dieťaťa sumou 100,- eur a v októbri počas návštevy sumou 15,26 eur. Matka nevie uviesť, či otec v súčasnosti pracuje alebo či si hľadá prácu. O úpravu styku otca s dieťaťom matka nežiada, nakoľko nie je proti stretávaniu sa otca s dieťaťom, po vzájomnej dohode otcovi umožní kedykoľvek stretnutie s dieťaťom. Spolu s návrhom matka predložila súdu kópiu rodného listu maloletého dieťaťa.
3. Uznesením č. k. 3P/201/2015-6 zo dňa 25.2.2016 súd ustanovil maloletému dieťaťu na zastupovanie v konaní kolízneho opatrovníka, konkrétne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Q..
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi i výsluchom účastníkov konania.
5. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia rodinného prostredia vyplýva, že matka s dieťaťom bývajú v rodinnom poschodovom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve rodičov matky. Dom je veľký, priestranný, je v ňom zavedená elektrina, vodovod, plynové vykurovanie. Na prízemí domu bývajú rodičia matky. Matka s dieťaťom obýva poschodie domu, kde je samostatná bytová jednotka. Na poschodí sú tri izby, kuchyňa, kúpeľňa + WC. Celá domácnosť je kompletne zariadená, udržiavaná v poriadku a čistote. Maloleté dieťa má v izbe postieľku, skriňu s ošatením i obuvou. Maloleté dieťa má tiež dostatok hračiek na hranie. Matka na domácnosť finančne neprispieva, nakupuje ovocie, zeleninu, lebo preferuje zdravú stravu. Matka pravidelne navštevuje s dieťaťom odborné vyšetrenia z dôvodu kontroly zdravotného stavu maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa je v celodennej starostlivosti matky. Matka mesačne poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa v sume 226,- eur, iný príjem nemá. Otec na maloleté dieťa finančne neprispieva. Poslednýkrát zaslal pre dieťa sumu 100,- eur v mesiaci júl 2015. Na narodeniny dieťaťu priniesol hračky a vtedy ju aj videl. V súčasnej dobe má matka vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývin maloletého dieťaťa, zabezpečuje mu starostlivosť a opateru na požadovanej úrovni. O dieťa je náležite postarané.
6. Otec na pojednávaní konanom dňa 22.3.2016 vypovedal, že jeho zamestnávateľom bola Armáda SR resp. Ministerstvo obrany T. republiky, pracoval istú dobu na hrade v čestnej jednotke, neskôr bol prevelený na vojenský útvar v B., kde ukončil svoje pôsobenie v armáde, presný dátum ukončenia si nepamätá. Príjem v armáde bol asi cca 700,- eur netto. Pri odchode z armády nedostal žiadne odškodnenie ani žiadne finančné prostriedky. Od uvedenej doby je evidovaný na Úrade práce v X.. Poberá sociálnu dávku vo výške 58,- eur približne od mesiaca marec 2015. Z armády bol prepustený, teda dostal výpoveď.
7. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny X. súdu oznámil, že otec je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 29.10.2015 a nepoberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke.
8. Ministerstvo obrany T. republiky ako bývalý zamestnávateľ otca súdu oznámil, že otec pôsobil ako profesionálny vojak od 3.4.2008 do 10.3.2015 a príslušník 21. zmiešaného práporu od 1.12.2014 do 10.3.2015, jeho hrubý mesačný príjem v roku 2015 bol 956,83 eur a čistý príjem 752,71 eur. Otec ukončil služobný pomer v zmysle § 70 ods. 2 písm. c) zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- dôvod prepustenia - v priebehu po sebe nasledujúcich 6 mesiacov opakovane porušil základnú povinnosť ustanovenú v § 119.
9. Na pojednávanie konané dňa 14.7.2016, na ktorom súd vo veci rozhodol, sa nedostavil právny zástupca otca, avšak otec prehlásil, že súd môže vo veci konať, netrvá na osobnej prítomnosti právneho zástupcu.
10. Právny zástupca matky k veci uviedol, že aj keď je pravdou, že otec je bez príjmu, to neznamená, že nie je povinný platiť a prispievať na výživu maloletého dieťaťa. Z listinných dôkazov je zrejmé, že z jeho viny skončil pracovný pomer. Je ťažko pochopiteľné, aby takto mladý a zdravý človek si nenašiel vyše roka prácu, preto na podanom návrhu s klientkou trvali, t. j. aby otec platil na dieťa 100,- eur mesačne od 1.3.2015 a takisto, aby zaplatil dlžné výživné, ktoré navrhli, aby súd povolil zaplatiť v splátkach. Trvali aj na tom, aby súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky.
11. Na pojednávaní konanom dňa 14.7.2016 bol opäť vypočutý otec, ktorý vypovedal, že nemá z čoho platiť výživné a už vôbec nie sumu 100,- eur. Primerané výživné napríklad 20,- eur by mohol platiť. Uviedol, že si hľadá zamestnanie, aby mal príjem, je evidovaný na úrade práce, no zatiaľ zamestnanie nemá. Žije z toho, čo má našetrené, ale nevie špecifikovať, koľko má našetrené a z toho, čo mu pomáha rodina. Rovnako nevie vyšpecifikovať svoje náklady, tie sú asi minimálne.
12. Kolízny opatrovník dieťaťa sa pripojil k návrhu matky v plnom rozsahu.
13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že o maloleté dieťa sa toho času stará matka. Matka s dieťaťom bývajú v rodinnom poschodovom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve rodičov matky. Matka s dieťaťom obýva poschodie domu, kde je samostatná bytová jednotka. Celá domácnosť je kompletne zariadená, udržiavaná v poriadku a čistote. V starostlivosti matky o dieťa súd nezistil nedostatky. Matka na domácnosť finančne neprispieva. S dieťaťom matka pravidelne navštevuje odborné vyšetrenia z dôvodu kontroly zdravotného stavu maloletého dieťaťa. Matka mesačne poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, spolu v sume 226,- eur, iný príjem nemá. Otec pôsobil ako profesionálny vojak od 3.4.2008 do 10.3.2015 a príslušník 21. zmiešaného práporu od 1.12.2014 do 10.3.2015, jeho hrubý mesačný príjem v roku 2015 bol 956,83 eur a čistý príjem 752,71 eur. Služobný pomer otca bol ukončený prepustením, pretože v priebehu po sebe nasledujúcich 6 mesiacov opakovane porušil základnú povinnosť ustanovenú v § 119 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Toho času je otec nezamestnaný, je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 29.10.2015 a nepoberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke. Od marca 2015 otec neprispieva na výživu dieťaťa pravidelne. Prispel na výživu dieťaťa v júli 2015 sumou 100,- eur a v októbri 2015 sumou 15,26 eur. Otec žije z našetrených peňazí a finančne mu vypomáha jeho rodina.
14. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa.
15. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).
16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, nakoľko otec ani kolízny opatrovník proti takémuto modelu starostlivosti o dieťa nenamietali a súd mal v konaní za preukázané, že matka je schopná sa o dieťa náležite postarať, zabezpečuje dieťaťu starostlivosť a opateru na požadovanej úrovni od jeho narodenia a u matky má dieťa vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývin.
19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.)
29. Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.
30. Matka navrhla otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 100,- eur mesačne od 1.3.2015. Otec za primerané výživné považoval sumu 20,- eur mesačne, s vyšším výživným nesúhlasil, nakoľko je toho času nezamestnaný a teda nemá žiaden príjem. Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu matky. Súd za výživné primerané všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam, t. j. veku a potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov, považoval sumu 100,- eur mesačne. Výživné navrhované otcom vo výške 20,- eur mesačne je neprimerane nízke a zároveň i v rozpore so zákonom, nakoľko každý rodič je povinný bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery prispievať na výživu dieťaťa tzv. zákonným minimálnym výživným, ktoré je aktuálne vo výške 27,13 eur. Súd mal v konaní za preukázané, že otec vlastným zavinením pre porušenie základnej povinnosti profesionálneho vojaka stratil zamestnanie, kde dosahoval stabilný príjem okolo 750,- eur v čistom mesačne. Keďže otec prišiel o príjem vo výške cca 750,- eur v čistom mesačne, pretože bol prepustený zo služobného pomeru vlastnou vinou, súd v súlade s § 75 ods. 2 druhej vety Zákona o rodine vychádzal z toho, že otec príjem vo výške cca 750,- eur v čistom mesačne stále dosahuje a podľa názoru súdu výživné vo výške 100,- eur mesačne zo sumy 750,- eur je primerané. Súd pri rozhodovaní o výške výživného ďalej prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec je v mladšom produktívnom veku (28 rokov), nemá nijakým spôsobom obmedzenú pracovnú spôsobilosť z dôvodu zdravotného stavu, ani trvalo zvýšené výdaje na vlastnú výživu (napr. za diétne stravovanie, kompenzačné pomôcky...), teda disponuje schopnosťami zadovážiť si príjem. Rovnako súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka sama a aj z tohto dôvodu má matka obmedzené možnosti zamestnať sa. Napokon vyživovaciu povinnosť otca k dieťaťu súd upravil od 1.3.2015, t. j. od mesiaca kedy otec prestal pravidelne prispievať na výživu dieťaťa.
31. Podľa § 217 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“) ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
32. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
33. Dlžné výživné za obdobie od 1.3.2015 do 31.7.2016 v celkovej sume 1.334,74 eur (17 mesiacov x 100,- eur je 1.700,- eur mínus 365,26 eur, ktoré otec už uhradil) súd otcovi povolil splácať po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok, a to s prihliadnutím na výšku dlžného výživného a na skutočnosť, že otec je toho času nezamestnaný.
34. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
36. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci ani neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1 CSP) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.