Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoP-43-2016.pdf
PDF · 93.67 KB
Case nature
Subarea
4CoP/43/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinkovej a sudcov JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ľubice Bajzovej vo veci starostlivosti o maloletú T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., dieťa rodičov W. P., bytom E. XXX, zastúpenej U.. P. T., advokátom so sídlom S., F. XXX/XX a T. S., bytom F., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 04. decembra 2015, č.k. 31P/208/2015-135 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletú T. P. dočasne do rozhodnutia vo veci samej vedenej na Obvodnom súde pre Prahu 1 pod spisovou značkou 32P/37/2015 ponechal v osobnej starostlivosti matky. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu svojich rodičov, matka s maloletou a jej otcom žili v spoločnej domácnosti v Českej republike, pričom maloletá je občiankou Slovenskej ako aj Českej republiky a trvalý pobyt má nahlásený na území Slovenskej republiky ako aj na území Českej republiky. V dôsledku nezhôd medzi rodičmi matka s dieťaťom odišla bez súhlasu otca dňa 31.08.2015 zo spoločnej domácnosti a s maloletou býva u svojich rodičov v E.. Matka podala dňa 06.11.2015 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd maloletú dočasne do rozhodnutia vo veci samej zveril do jej osobnej starostlivosti.
2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil podľa článku 20 ods. 1,2 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003, § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p., keď preskúmaním návrhu dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov predbežným opatrením. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že obvyklým pobytom maloletej je aj naďalej Česká republika, matka maloletú na územie Slovenskej republiky premiestnila neoprávnene a otec sa s jej premiestnením nezmieril. Súd mal teda za preukázané, že nemá právomoc na rozhodovanie v merite veci o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, táto právomoc patrí príslušnému súdu Českej republiky. Matka sa však svojím návrhom zo dňa 05.11.2015 domáhala nariadenia predbežného opatrenia v zmysle článku 20 Nariadenia Brusel IIa. V zmysle tohto článku v naliehavých prípadoch ustanovenia nariadenia nebránia súdom členského štátu prijať predbežné alebo ochranné opatrenia týkajúce sa osôb alebo majetku nachádzajúcich sa v tomto členskom štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keď podľa nariadenia má právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu. V danej veci mal súd za preukázané, že rodičia dieťaťa nedokážu spolu komunikovať, do augusta 2015 žili v spoločnej domácnosti v F., odkiaľ matka po vzájomných nezhodách a aj z dôvodu ťaživej finančnej situácie rodiny spojenej s ohrozením ich bytovej otázky, odišla spolu s maloletou na Slovensko ku svojim rodičom, kde aj maloletá začala navštevovať základnú školu. Tiež mal súd za preukázané, že otec dieťaťa sa s jeho premiestnením z krajiny jeho obvyklého pobytu (Českej republiky) na územie Slovenskej republiky nezmieril a na
Okresnom súde Banská Bystrica sa svojím návrhom domáha návratu maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu, teda do Českej republiky. Okrem toho otec na príslušnom Obvodnom súde pre Prahu 1 podal aj návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, v ktorom žiada, aby bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Otec však okrem týchto zákonných krokov, sa viacnásobne pokúšal o výkon svojich rodičovských práv, podľa názoru súdu, nevhodným spôsobom, kedy ohrozuje záujmy maloletej a okrem toho aj jej spolužiakov, pretože svojimi "návštevami" v základnej škole, ktorú maloletá navštevuje, narúša ich výchovný proces a v deťoch vzbudzuje strach. Z vyjadrenia matky, ako aj zo správy kolízneho opatrovník a zo šetrenia pomerov mal za preukázané, že otec dňa 04.09.2015 a opätovne dňa 15.11.2015 odviedol násilne dieťa priamo zo školského vyučovania a pokúsil sa o jej odvedenie do Českej republiky. Dňa 18.11.2015 sa otec opätovne snažil odviesť maloletú zo školy, k čomu však v dôsledku zásahu učiteľky nedošlo. Súd mal tiež za preukázané, že správanie otca rieši aj príslušné obvodné oddelenie policajného zboru. V danej veci súd dospel k záveru, že sú naplnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v tejto veci v zmysle článku 20 Nariadenia Brusel IIa, pretože dané opatrenie je naliehavé z dôvodov, že otec sa nevhodným spôsobom pokúša uplatňovať svoje rodičovské práva k maloletej, čím ohrozuje zdravý vývoj maloletej, pričom uvedená situácia sa už prejavila aj na jej zhoršenom zdravotnom stave. Tiež je splnená podmienka, že predbežné opatrenie je prijaté vo vzťahu k osobe, ktorá sa nachádza v členskom štáte, kde sídli súd, na ktorom sa začalo toto konanie, keďže maloletá sa t. č. nachádza so svojou matkou v obvode tamojšieho súdu a navštevuje tu aj základnú školu. Uvedené predbežné opatrenie spĺňa aj podmienku dočasného charakteru, pretože súd maloletú ponechal v starostlivosti matky iba na dobu určitú, teda do rozhodnutia príslušného českého súdu o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Z uvedených dôvodov aj z dôvodu opatrnosti návrhu matky vyhovel a to aj s poukazom na to, že medzi rodičmi panujú dlhodobé nezhody, rodičia nedokážu spolu komunikovať o podstatných veciach týkajúcich sa maloletej, pričom táto situácia jednoznačne má negatívny dopad na maloleté dieťa. Pre zabezpečenie zdravého vývoja a vývinu maloletej súd preto rozhodol tak, že dieťa ponechal v osobnej starostlivosti matky, ktorá starostlivosť o neho vykonáva dlhodobo. Zároveň zdôraznil, že predbežné opatrenie má len predbežný a dočasný charakter, v úmysle zabrániť ďalším konfliktným situáciám s tým, že o konečnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bude rozhodnuté príslušným súdom v Českej republike, po vykonaní dokazovania na pojednávaní, potrebnom pre správne rozhodnutie vo veci tak, aby bol čo najlepšie chránený a zabezpečený záujem maloletého dieťaťa.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie maloletej, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Namietal, že napadnuté uznesenie spočíva na nedostatočne a nesprávne zistenom skutkovom stave a taktiež je postihnuté vadou chybného právneho posúdenia veci. Pokiaľ súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom závere, že výkonu svojich rodičovských práv sa domáhal nevhodným spôsobom tým, že dcéru navštevoval počas školského vyučovania zdôraznil, že maloletá nemala byť do Základnej školy v E. vôbec prijatá , lebo sa tak stalo bez jeho vedomia a proti jeho vôli. Poukázal na dve právoplatné rozhodnutia správneho orgánu, z ktorých vyplýva, že mal. T. nie je oprávnená školu v E. navštevovať a pokiaľ jej to riaditeľka školy umožňuje, jedná protiprávne. Poukázal na to, že zo strany matky mu je dlhodobo odopieraný akýkoľvek osobný, ako aj telefonický styk s dcérou, nemá možnosti svoje rodičovské práva k dcére realizovať. Uviedol, že po únose dcéry matkou, podal návrh na Okresný súd Banská Bystrica o nariadenie navrátenia maloletej do Českej republiky v zmysle Haagského dohovoru a nie je jeho vinou, že slovenské štátne orgány nerešpektovali 6-týždňovú lehotu k vydaniu rozhodnutia a o návrhu v zákonnej lehote nerozhodli. Pokiaľ by bolo rozhodnutie o vrátení dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu vydané tak, ako to Haagský dohovor predpokladá, nežiaduci stav, keď bola dcéra od svojej rodiny, v ktorej vyrastala matkou odlúčená, by bol napravený už pred niekoľkými týždňami a nemal by dôvod zasahovať do školskej dochádzky dieťaťa, lebo tú by vykonávala maloletá v Českej republike. Vinu za súčasný stav, ktorý má na psychiku dieťaťa nepriaznivý vplyv, má slovenský štát, ktorého orgány porušili svoje medzinárodné záväzky a neposkytli unesenému dieťaťu včasnú ochranu a primárne matka, ktorá premiestnením dieťaťa do Slovenskej republiky sa dopustila medzinárodného únosu dieťaťa. Poukázal na to, že dieťa je matkou proti nemu ovplyvňované a manipulované, po dvoch mesiacoch odlúčenia mu maloletá povedala, že nie je jej otec. Uviedol, že o maloletú sa po celý jej život vzorne staral, má k nej silný citový vzťah a pokiaľ bude dieťa ponechané v starostlivosti matky na základe predbežného opatrenia, tak matke súd umožní, aby citové puto medzi ním a dcérou, ako aj k nevlastným súrodencom sa ďalej oslabovalo a viedlo dieťa k odmietaniu otca a k nenávisti k nim. Uviedol, že dieťa je traumatizované tým, že bolo matkou vytrhnuté z prostredia , v ktorom vyrastalo a napadnuté uznesenie túto traumu ďalej prehlbuje. Zdôraznil, že má rovnaké rodičovské práva ako matka,
pričom súd svojím rozhodnutím protiprávne konanie matky podporuje a jeho snahu o nápravu právneho stavu sťažuje. Na rozdiel od matky jedná v najlepšom záujme dieťaťa a snaží sa mu zabezpečiť styk tak s obidvoma rodičmi, ako i so súrodencami.
4. Matka dieťaťa a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP z nasledovných dôvodov.
6. V otázke právomoci pre vydanie napadnutého rozhodnutia - predbežného opatrenia, považuje súd druhej inštancie za opodstatnenú aplikáciu čl. 20 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000. Podľa bodu 1 citovaného článku v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátene ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu. Podľa bodu 2 citovaného článku platnosť opatrení uvedených v odseku 1 zanikne, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijal opatrenia, ktoré považoval za primerané. Z obsahu spisu vyplýva, že mal. T. pochádza z mimomanželského vzťahu svojich rodičov, s ktorými žila až do augusta 2015 v spoločnej domácnosti. Maloletá má slovenské, ako aj české štátne občianstvo, bola prihlásená na trvalý pobyt na území Českej republiky, ako aj Slovenskej republiky. Maloletá má obvyklý pobyt na území Českej republiky a na územie Slovenskej republiky bola premiestnená matkou dňa 31.08.2015 bez vedomia a proti vôli otca. Matka maloletej podala na Okresnom súde v Trenčíne dňa 04.09.2015 návrh o zverenie maloletej T. do jej osobnej starostlivosti a návrh na nariadenie predbežného opatrenia o ponechaní mal. T. v jej osobnej starostlivosti. Okresný súd v Trenčíne uznesením zo dňa 03.11.2015, č.k. 31C/208/2015-55 rozhodol, že vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. T. nemá právomoc konať a konanie zastavil. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že obvyklým pobytom maloletej je aj naďalej Česká republika, kde maloletá žije od svojho narodenia, k premiestneniu maloletej matkou na územie Slovenskej republiky došlo bez súhlasu otca mal. dieťaťa. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia ďalej vyplýva, že na Obvodnom súde pre Prahu I. v súčasnosti pod sp. zn. 32P/37/2015 prebieha konanie o návrhu na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov na návrh otca, preto právomoc na rozhodovanie vo veci zverenia maloletého dieťaťa majú príslušné české justičné orgány. Pokiaľ však ide o konanie o predbežnom opatrení, aj podľa názoru odvolacieho súdu je daná v zmysle čl. 20 Nariadenia rady č. 2201/2003 z 27.11.2003 právomoc Okresného súdu Trenčín, t.j. súdu Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa tak správne v preskúmavanej veci posúdil otázku svojej právomoci na konanie o návrhu o predbežnom opatrení, preto námietky otca v tomto smere neboli opodstatnené. Napokon otázku právomoci Okresného súdu Trenčín v konaní o nariadenie predbežného opatrenia už riešil Okresný súd Trenčín v uznesení zo dňa 04.09.2015, č.k. 31PPom/1/2015 - 9 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.09.2015, č.k. 17CoPom/1/2015-45.
7. Z obsahu spisu je zrejmé, že na Okresnom súde Banská Bystrica prebiehalo konanie o navrátenie dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu na návrh otca mal. T.. Krajskému súdu v Trenčíne je z úradnej činnosti známe, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.02.2016, č.k. 32P/225/2015-388 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 11.05.2016, č.k. 15CoP/24/2016-425, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 04.06.2016, bol návrh otca o nariadenie návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu zamietnutý. Z odôvodnenia citovaných rozhodnutí vyplýva, že vo veci mal. T. došlo k medzinárodnému únosu dieťaťa a matka je teda povinná v zmysle Haagského dohovoru dieťa vrátiť. Haagský dohovor však stanovuje určité podmienky, za ktorých nemusí dôjsť k návratu mal. dieťaťa. Vzhľadom k tomu, že súd nemal preukázané vykonanie vhodných opatrení pre návrat maloletej do Českej republiky a po zohľadnení súčasnej bytovej, ekonomickej situácie otca, ktorý nemá zabezpečené stabilné bývanie pre dieťa, návrh otca na nariadenie návratu maloletej zamietol. Súd mal v tomto konaní dostatočne preukázané, že otec nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, kam by sa dieťa mohlo vrátiť, nie je schopný zabezpečiť stabilné rodinné prostredie na dlhšiu dobu bez možnosti rizika straty bývania. V odôvodnení rozhodnutia súd zdôraznil, že práve otec
svojím postojom v konaní nepreukázal vytvorenie vhodných opatrení pre návrat maloletej do Českej republiky a tým spôsobil, že matka dosiahla nenavrátenie maloletej.
8. Podľa § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.
9. Podľa § 367 ods. 1, 2, 3, 4 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 7 dní od doručenia návrhu, v tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. Uznesenie o nariadení odkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením, ak sa nevyhlasuje, vykonateľné je len, čo bolo vyhotovené. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by výkon rozhodnutia inak bol zmarený účastníkom, ktorý nebol prítomný pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že matka mal. T. podala na súde prvej inštancie dňa 04.09.2015 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bola mal. T. ponechaná v osobnej starostlivosti matky. O tomto návrhu matky bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.09.2015, č.k. 31PPom/1/2015 - 9 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.09.2015, č.k. 17CoPom/1/2015-45 tak, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý. Odvolací súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na tom právnom závere, že od vydania uznesenia Mestského súdu v Prahe , ktorým bol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia o dočasnom zverení maloletej do jej starostlivosti zamietnutý, uplynula pomerne krátka doba, počas ktorej došlo k zmene pomerov len v tom, že matka sa v auguste 2015 s maloletou presťahovala do E. ku svojím rodičom a maloletá začala navštevovať základnú školu. Podľa názoru odvolacieho súdu od poslednej úpravy rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nenastala taká podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala nariadiť predbežné opatrenie v zmysle návrhu matky. Citované rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.09.2015.
11. Dňa 06.11.2015 podala matka maloletej T. opätovne návrh na nariadenie predbežného opatrenia o dočasnom zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti. V podanom návrhu dôvodila, že od právoplatného rozhodnutia o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nastali nové skutočnosti spočívajúce v tom, že otec sa v dňoch 15.10.2015, 26.10.2015 bez jej kontaktovania objavil v základnej škole s úmyslom maloletú bez jej súhlasu odviesť do Českej republiky, k čomu však nedošlo, nakoľko maloletá nebola v tom čase v škole. Dňa 05.11.2015 otec bez jej vedomia maloletú T. odviedol z triedy, maloletá sa bránila, avšak otec napriek tomu dieťa odvietol a matke bola maloletá odovzdaná až na Obvodnom oddelení PZ S. S.. Zo správy z prešetrenia pomerov kolízneho opatrovníka v domácnosti matky zo dňa 30.11.2015 vyplýva, že otec aj dňa 18.11.2015 prišiel za mal. T. do školy, narušil vyučovanie v triede a snažil sa vziať maloletú proti jej vôli z triedy. Maloletá T. sa údajne skryla pod premietač v triede a odmietala s otcom ísť. Na správanie otca sa sťažovali aj iní rodičia, ktorých deti sú atakmi otca traumatizované. Kolízny opatrovník tiež vykonal pohovor s maloletou, ktorá uviedla, že k otcovi bude chodiť až vtedy, keď za ňou nebude chodiť do školy. Otec ju chce vziať proti jej vôli, pričom chce chodiť do školy na Slovensku a za otcom pôjde až cez veľké prázdniny. Matka maloletej sa vyjadrila, že má strach o zdravotný stav dcéry, pretože sa začala pomočovať, pričom lekár skonštatoval psychosomatický pôvod jej ťažkostí. 12. Súd druhej inštancie v zhode s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia), nakoľko matka mal. dieťaťa osvedčila skutočnosť, že vzťahy medzi účastníkmi si vyžadujú dočasnú úpravu práv a povinností rodičov k mal. T.. K tomu, aby bolo dieťa predbežne zverené do starostlivosti jedného z rodičov, musí byť spoľahlivo zistené, že doterajší spôsob starostlivosti rodičov nejakým závažným spôsobom ohrozuje jeho ďalší priaznivý vývoj. Z obsahu spisu vyplýva, že otec maloletej sa viacnásobne pokúšal o výkon svojich rodičovských práv nevhodným spôsobom, keď dieťa v dňoch 04.09.2015, 05.11.2015 proti jeho vôli odviedol priamo zo školského vyučovania a dňa 18.11.2015 sa opäť snažil maloletú počas vyučovacieho procesu odviesť zo školy. Otec týmto nevhodným spôsobuje ohrozuje záujmy maloletej a jej ďalší priaznivý vývoj tým, že svojimi návštevami v základnej škole, ktorú maloletá navštevuje, narúša výchovný proces, mal. T. traumatizuje. Aj podľa názoru súdu druhej inštancie, v
danej veci sú naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle čl. 20 Nariadenia Brusel IIa, pretože dané neodkladné opatrenie je naliehavé z dôvodov, že otec si nevhodným spôsobom uplatňuje svoje rodičovské práva k maloletej, čím ohrozuje jej zdravý vývoj. Uvedené predbežné opatrenie spĺňa aj podmienku dočasného charakteru, pretože maloletá je ponechaná v starostlivosti matky iba do rozhodnutia príslušného českého súdu o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Do rozhodnutia vo veci samej je však potrebné, aby sa odstránila neistota ohľadne starostlivosti o maloletú vyplývajúca z nezhôd medzi jej rodičmi.
13. Z týchto dôvodov súd druhej inštancie napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa§ 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správne potvrdil.
14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).