Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-11C/133/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO 36 613 843 so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovanému: 1. W.. K. E., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, XXX XX J., 2. I. E., nar. X.X.XXXX, bytom N. XX, XXX XX J., o zaplatenie 906,72 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd konanie proti žalovanému v 1. rade z a s t a v u j e.

II. Súd žalobu proti žalovanému v 2. rade z a m i e t a.

III. Žalovaným nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu 906,72 Eur, úrok z omeškania 325,04 Eur, ročný úrok z omeškania 9,5% zo sumy 209,12 Eur od 2.3.2007 do zaplatenia, ročný úrok z omeškania 9,5% zo sumy 697,60 Eur od 1.3.2011 do zaplatenia a trovy konania s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Svojho nároku sa žalobca domáhal proti 1.žalovanému titulom dlhu z úveru poskytnutého mu právnym predchodcom žalobcu, ku ktorému 2. žalovaný pristúpil. V žalobe uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade bola dňa 2.11.2005 uzavretá zmluva č.XXXXXXXXXX, ktorou sa žalovaný dlžník zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaný si túto zmluvnú povinnosť nesplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia žalovanej pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.3.2007 dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej sume 1.066,72 Eur. Žalobca ďalej argumentoval tým, že žalovaný v 2. rade uznal vyššie uvedený záväzok čo do dôvodu i výšky v Dohode o uznaní záväzku a týmto pristúpil k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná istina ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 906,72 Eur ako rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu. Žalobca si uplatnil v tomto konaní aj zákonný úrok z omeškania od 2.3.2007, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. S prihliadnutím na úhrady žalovaných vykonané v sume 80 Eur dňa 18.1.2011 a v sume 80 Eur dňa 28.2.2011 žalobca vyčíslil a žiadal úrok z omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky v celkovej sume 325,04 Eur, ktorý pozostáva zo sumy 316,74 Eur, predstavujúcej 9,5% úrok zo sumy 857,60 Eur od 2.3.2007 do 18.1.2011, zo sumy 8,30 Eur, predstavujúcej úrok 9,5% zo sumy 777,60 Eur od 19.1.2011 do 28.2.2011, ďalej úrok 9,5% zo sumy 209,12 Eur od 2.3.2007 do zaplatenia a 9,5% zo sumy 697,60 Eur od 1.3.2011 do zaplatenia. K žalobe pripojil Žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro, na rube ktorej sú Obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet, Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 1.12.2010, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 1.3.2007 a jej prílohu č. 1 zo dňa 1.3.2007 a pokus o zmier zo dňa 9.11.2012, obsahujúcu výzvu na úhradu dlžnej sumy 1.761,93 Eur.

2. Konajúci súd na základe listinných dôkazov osvedčujúcich skutkové tvrdenia žalobcu, právny základ žalovaného nároku i jeho výšku rozhodol vo veci dňa 27.11.2012 platobným rozkazom -26, ktorý bol zrušený 15.2.2013 pre nemožnosť jeho doručenia 2. žalovanému do vlastných rúk ( § 173 ods. 2 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku).

3. Po tom, ako súd oboznámil prítomné strany sporu o tom, ako mieni právnu vec posudzovať, ktoré predpisy hmotného práva hodlá aplikovať a aký záver z aplikácie týchto predpisov v kontexte s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu pre rozhodnutie o žalobou uplatnenom nároku vyplývajú, s akcentáciou zákonnej povinnosti súdu zaoberať sa kontrolou zmluvných podmienok obligačnoprávneho vzťahu založeného zmluvou o úvere, žalobca pred otvorením pojednávania vo veci samej zobral žalobu proti 1. žalovanému v celom rozsahu späť. S prihliadnutím na dispozitívny úkon žalobcu, vykonaný pred otvorením pojednávania vo veci samej, súd konanie proti 1. žalovanému zastavil aplikujúc ustanovenia § 144 a § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku..

4. Žalobca si naďalej uplatňoval žalovaný nárok proti 2. žalovanému majúc za to, že tento pristúpil k dlhu 1. žalovaného, žalovaný nárok uznal čo do dôvodu i výšky právnym úkonom vykonaným dňa 1.12.2010 ( č.l. 6 v súdnom spise ) a zaviazal sa nesplatený dlh z úveru zaplatiť. Súd právnu vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti riadne predvolaného 2. žalovaného, ktorého neprítomnosť na pojednávaní ospravedlňovala žalovaná v 1. rade, jeho matka, pracovnými povinnosťami brániacimi mu v účasti na zvolanom pojednávaní. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca a zistil tento skutkový stav veci: Medzi právnym predchodcom žalobcu a 1. žalovaným bola dňa 2.11.2005 uzavretá zmluva č.XXXXXXXXXX, označená ako Žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro, na základe ktorej bol 1. žalovanému schválený úverový rámec 27 000,- Sk (896,24 Eur). Žalovaný mal túto sumu splácať formou mesačných splátok vo výške 900.-Sk (29,87 Eur). Iné údaje táto zmluva neobsahuje. V bode V. 4. je uvedené, že žalovaný vyhlasuje, že sa pred podpisom zmluvy oboznámil s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy a s ktorými súhlasí. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.3.2007 postúpil postupca Všeobecná úverová banka, a.s. (postupca1) a Consumer Finance Holding, a.s. (postupca 2) svoju pohľadávku voči 1. žalovanému spoločnosti žalobcu. Z predloženej prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok mal súd za preukázané, že v čase postúpenia pohľadávky na úverovom účte 1. žalovaného postupcovia bol evidovaný dlh v celkovej sume 32.136,07 Sk (1.066,72 Eur). Z obsahu pripojených listinných dôkazov vyplýva, že uplatnená pohľadávka bola splatná najneskôr dňa 11.7.2006. Prehľad transakcií z pôžičkovej karty Quatro nebol súdu predložený. Žalobca podal žalobu na súd dňa 23.11.2012.

5. Súd nezistil o akú zmluvu sa malo jednať, čo bolo jej obsahom. Podľa uplatnených nárokov by sa malo jednať o zmluvu o úvere alebo zmluvu o pôžičke. Súd z listinných dôkazov zistil len uzavretie zmluvy o vydaní a používaní Pôžičkovej karty Quatro, obsahom ktorej je len vyjadrený súhlas so stanovením výšky úveru s odkazom na iné nešpecifikované úkony. Nároky uplatnené žalobcom v prejednávanej veci súd posudzoval ako nároky vyplývajúce zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Keďže zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom ( § 261 ods. 3 písm. d/ zákona č. 513/1991 Zb. ), spravujú sa vzťahy, ktoré nie sú upravené osobitným zákonom, príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka (ObchZ), a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, aj podľa ustanovení spotrebiteľského práva. Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX bola obsahovo dojednaná na predformulovanom tlačive právneho predchodcu žalobcu. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Posudzovaný právny vzťah túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli obchodné podmienky, ktoré 1. žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a 1. žalovaný v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Predmetná zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

6. Podľa § 52 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka (ObčZ) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami boli kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 2 uvedeného zákona spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1,2 uvedeného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

8. Podľa § 5b z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bráni uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Právny predpis, ktorého súčasťou sú tieto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. v znení zák. č. 151/2014 Z. z. v bode 1. v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka pripojila vetu: " Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva". Tento bod citovaného zákona nadobudol účinnosť 01.04.2015. Právna úprava chrániaca spotrebiteľa preto odôvodňuje aplikáciu ustanovenia, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie a to ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka o trojročnej premlčacej dobe

9. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

10. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz. 11. Podľa § 110 Občianskeho zákonníka (1) Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. (2) Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky. 12. V prejednávanom prípade konajúci súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný. Údaj o zosplatnení celého dlhu 1. žalovaného dňom 11.7.2006 vyplýva z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 1.3.2007. Je nepochybné, že v čase postúpenia pohľadávky bol už dlh splatný. Konajúci súd bol povinný k premlčaniu prihliadnuť z úradnej povinnosti vzhľadom na novelu zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vykonanú zák. č. 102/2014 z. Z. s účinnosťou od 01.05.2014 v čl. VIII, podľa ktorej v zmysle § 5b orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrh na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátanie jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť najmä súdom (ex offo) skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k premlčaniu. Právny predpis, ktorého súčasťou sú tieto ustanovenia, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

13. Konajúci súd pri posudzovaní premlčania žalobou uplatneného nároku nezohľadnil účinky uznania dlhu, ku ktorému malo podľa žalobcu dôjsť zo strany 2. žalovaného tým, že podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 1.12.2010. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne; ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku je uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Táto dohoda musí mať písomnú formu a jej obsahom je záväzok tretej osoby splniť za dlžníka jeho peňažný dlh veriteľovi. Pôvodný dlžník nie je účastníkom tejto dohody, preto sa súhlas pôvodného dlžníka s dohodou nevyžaduje. Preskúmavaná Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku obsahuje zmienku o pristúpení k záväzku v článku 1. s názvom Zmluvné strany, kde je uvedená predtlač „1.1 veriteľ:“ za ktorou nasledujú vytlačené identifikačné údaje žalobcu , predtlač „1.2 dlžník:“, za ktorou je vypísané iba meno a priezvisko dlžníka a predtlač „1.3 osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. zák. 40/1964 Zb.“, za ktorou sú uvedené identifikačné údaje žalovaného v 2. rade. V ďalšom texte rozdelenom na body 2. Uznanie záväzku, 3. Forma splatenia záväzku, 4. Rozhodcovská doložka a 5. Záverečné ustanovenia sa viackrát opakuje konštatovanie rôznych práv alebo povinností „osôb uvedených v bode 1.2 a, alebo 1.3“. Napokon je v časti určenej na podpisy vyhradené miesto pre „podpis osoby pristupujúcej k dlhu“. O obsahu právneho úkonu zo dňa 1.12.2010 vznikla pochybnosť z hľadiska jeho určitosti a zrozumiteľnosti. Pre taký prípad Občiansky zákonník formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Listina zo dňa 1.12.2010 ( č.l. 6 v súdnom spise ) neobsahuje výslovné vyhlásenie, že osoba tam uvedená pristupuje k záväzku. Pre pristúpenie k záväzku to samozrejme nie je jediná možná formulácia, akou sa dá takýto prejav vôle písomne zachytiť. Aj bez použitia presnej dikcie zákona by bolo možné prejav pristúpenia k záväzku spoľahlivo konštatovať pri inak jednoznačnom obsahu tohto právneho úkonu. Vôľa účasti 2. žalovaného na nejakom právnom vzťahu so žalobcom sa z obsahu dohody podáva, avšak že smeruje k pristúpeniu k záväzku, zrejmé nie je. Z absencie jednoznačného vyjadrenia, že 2. žalovaný pristupuje k záväzku dlžníka, z názvu dohody v kontexte s názvami jej jednotlivých bodov nezodpovedajúcich znakom pristúpenia k záväzku dlžníka a pre navodenie dojmu, že aj 2. žalovaný je dlžníkom z úveru, nie je z listiny „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ skutočne jednoznačne zrejmé, že zachytáva prejav vôle 2. žalovaného, ktorej obsahom by bol jeho úmysel stať sa žalobcovým dlžníkom. Ani výkladom tohto právneho úkonu z hľadiska nadväznosti použitých pojmov, či z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu pochybnosti o tom, že prejav vôle 2. žalovaného v čase uzatvárania dohody smeroval k pristúpeniu k záväzku dlžníka nebolo možné podľa názoru vyvodiť, a preto nebolo možné ani prijať záver o platnom pristúpení 2. žalovaného k záväzku dlžníka, t.j. 1. žalovaného. Výkladom v zmysle výkladových pravidiel § 35 Občianskeho zákonníka bolo možné zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním doplňovať prejav vôle konajúceho. Vychádzajúc z uvedeného vo vzťahu k 2. žalovanému súd žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že 2. žalovaný nepristúpil platne k záväzku 1. žalovaného, preto voči žalobcovi žiadnu povinnosť nemá. V dohode o splátkovom kalendári a uznaní záväzku, z ktorej žalobca odvodzuje pristúpenie k záväzku zo strany 2. žalovaného absentuje jeho vyhlásenie o pristúpení k záväzku, pričom toto vyhlásenie nebolo možné vyvodiť ani výkladom obsahu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a jej jednotlivých článkov. Žalovaný v 2. rade je v listine o právnom úkone uzavretia splátkového kalendára a uznaní záväzku uvedený iba ako osoba pristupujúca, prejav vôle žalovaného 2. pristúpiť k záväzku z tejto dohody nevyplýva. Aký právny úkon právnemu postaveniu žalovaného spoludlžníka predchádzal, žalobca nepreukázal. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Naviac uvedenú dohodu je potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

Po preskúmaní predmetnej dohody, o ktorej žalobca tvrdí, že sa jedná o platné uznanie dlhu zo strany žalovaného spoludlžníka s účinkom predĺženia premlčacej lehoty, súd uzavrel, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok dlžníkovi ( spoludlžníkovi ) vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a pristúpenie k záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalovaného nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov, čo je súdu známy z jeho činnosti v iných právnych veciach toho istého žalobcu. Dlžník takúto dohodu podpisuje s úmyslom dosiahnuť splatenie dlhu v splátkach a rozhodne nie je v jeho záujme predĺžiť plynutie premlčacej lehoty, prípadne súhlasiť s rozhodcovským konaním, nakoľko takto by si významne zhoršil postavenie, čo je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa. To, že žalobca nekoná s odbornou starostlivosťou nepochybne vyplýva aj zo skutočností, že žalovaný nemal žiadnu vedomosť o následkoch podpísania uvedenej dohody, ktorej obsah nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. V dohode uvedená suma uznanej pohľadávky navyše nekorešponduje s nárokom žalobcu uplatnenom v tomto konaní, nešpecifikuje z čoho pozostáva uznaná pohľadávka, preto je pre potreby tohto konania prakticky nepoužiteľná. Túto dohodu súd považuje za neplatnú v zmysle ustanovenia § 3, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka.

14. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

15. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzavretia zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie , ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Totožné ustanovenie je súčasťou platného právneho poriadku v § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý zákon upresňuje aj charakteristiku nekalej obchodnej praktiky, za ktorú sa v zmysle § 7 ods. 2 tohto zákona považuje praktika, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti alebo podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

18. Podľa § 8 ods.1 vyššie uvedeného zákona č. 250/2007 Z. z. obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa.

19. Podľa § 8 ods. 4 vyššie uvedeného zákona č. 250/2007 Z. z. za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

20. Postup žalobcu pri uzatváraní dohody dňa 1.12.2010 súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku a konanie v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým o aspekt zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami. Uvedený aspekt zmluvnej slobody, tak ako zmluvná sloboda sama, má svoje limity, ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, a to i v prípade, že samotný obsah tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je.

21. Súd sa zaoberal charakterom uplatnenej pohľadávky a túto posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj na právny úkon dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, na ktorej skutočnosti nič nemení ani postúpenie pohľadávky inému subjektu. Vzhľadom na vyššie uvádzané súd uzavrel, že právne účinky spojené s uznaním záväzku podľa § 110 ods. 1, druhá veta, Občianskeho zákonníka, nenastali. Všeobecná premlčacia doba je podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka štvorročná a podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná. Je nepochybné, že postavenie spotrebiteľa ako dlžníka je podľa Obchodného zákonníka nevýhodnejšie, pretože musí čeliť dlhšiemu obdobiu neistoty, v ktorom môže veriteľ súdne uplatniť svoj nárok. Právna úprava chrániaca spotrebiteľa preto odôvodňuje aplikáciu ustanovenia, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie a to ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka. Z obsahu pripojených listinných dôkazov vyplýva, že uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 11.7.2006. Uvedená skutočnosť medzi stranami sporu sporná nebola. Aj pri plynutí štvorročnej premlčacej lehoty v zmysle Obchodného zákonníka, by táto uplynula dňa 12.7.2010. Žalobca podal návrh na súd dňa 23.11.2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby ako aj po uplynutí všeobecnej štvorročnej premlčacej doby. Vychádzajúc z vyššie uvádzaného a prihliadajúc na právne závery, ktoré v obdobných veciach toho istého žalobcu na základe rovnakých skutkových okolností, vyslovila už súdna prax, súd žalobu zamietol v celom rozsahu aj voči 2. žalovanému.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Procesnú zodpovednosť za zastavenie konania proti žalovanej v 1. rade súd vzhliadol na strane žalobcu, preto by mal priznať náhradu trov žalovanej. Zo spisu vznik trov na strane žalovanej v 1. rade súd nezistil, žalovaná si nárok na náhradu trov neuplatňovala. V spore úspešnému žalovanému v 2. rade by patril nárok na náhradu trov. Zo spisu vznik trov ani na jeho strane súd nezistil, žalovaný si nárok na náhradu trov neuplatňovala. Preto v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov (čl. 4 ods. 2 súd rozhodol tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na tunajšom súde ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, trojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú vo vyššie uvedených písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.