Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8Cb/46/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou v právnej veci žalobcu: ALFA BETA, s.r.o., so sídlom Železničiarska 408/16, Topoľčany, IČO: 36 548 634, právne zast. advokátkou JUDr. Luciou Anovčinovou, so sídlom Štefánikova 5, Bratislava proti žalovanému: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, o určenie neoprávnenosti vyúčtovania škody, zaplatenie sumy 13 477,34 eur a vzájomnej žalobe žalovaného, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13 447,34 eur, s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 12 122,34 eur od 17.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 1 325 eur od 30.01.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamieta.

III. Vzájomnú žalobu žalovaného súd zamieta.

IV. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k výroku I. tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 10.12.2014, v znení jej zmeny, ako bola pripustená uznesením tunajšieho súdu č. k. -249 zo dňa 26.01.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 01.02.2016 sa žalobca domáhal určenia, že žalovaným vyúčtovaná škoda faktúrou č. 9000172503 zo dňa 17.01.2014 vo výške 15 222,34 eur a faktúrou č. 9000172466 zo dňa 17.01.2014 vo výške 9 662,02 eur je neoprávnená a zároveň sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 13 447,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 12 122,34 eur odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému a zo sumy 1 325 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni doručenia uznesenia o pripustení zmeny návrhu na začatie konania žalovanému do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 15.11.2013 žalovaný vykonal kontrolu na odbernom mieste žalobcu na adrese G. A.T., X. „. T. T. G. A., X. „., v rámci ktorej žalobca nebol priamo pri výmene plynomerov, podpísal tlačivá o ich výmene, ktoré mu predložili zamestnanci žalovaného, ktorí ho informovali, že majú vykonať výmenu plynomerov, nakoľko sú staré. V zápisoch z tejto výmeny sa uvádza, že bola vykonaná výmena meradla a preplombovanie a meradlá boli v krabici odoslané na posudok. Zároveň žalobca poukázal na to, že zo strany žalovaného nebol upozornený na podozrenie z neoprávneného odberu zemného plynu. Následne mu bola od žalovaného doručená faktúru č. 9000172466 zo dňa 17.01.2014, s dátumom splatnosti 31.01.2014 , ktorou mu žalovaný za obdobie od 19.01.2013 do 15.11.2013 za odberné miesto K., G. A. XXXX, X. „. vyúčtoval náhradu škody za neoprávnený odber vo výške 9 662,02 eur a

následne faktúru č. 9000172503 zo dňa 17.01.2014, s dátumom splatnosti 03.02.2014, ktorou mu za obdobie od 19.01.2013 do 15.11.2013 na odbernom mieste K., G. A. XXXX, X. „. vyúčtoval náhradu škody za neoprávnený odber vo výške 15 222,34 eur. Zároveň bol žalobcovi doručený aj list vo veci vyfakturovania škody, v ktorom mu žalovaný oznámil, že k odberu zemného plynu malo dochádzať meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, pričom takýto odber je považovaný za neoprávnený. Žalovaný sa odvolával na znalecký posudok Ing. X. E. Č.. XX/PL-XXXX zo dňa 02.01.2014. Zároveň žalobcu upozornil, že ak celú pohľadávku neuhradí, prípadne neuzavrie dohodu o splátkach, pristúpi k odpojeniu plynového zariadenia dňa 12.02.2014. Žalobca uviedol, že s vyfakturovanou škodou nesúhlasil, preto obe faktúry, ako aj predmetný znalecký posudok reklamoval listom zo dňa 25.01.2014, v ktorom argumentoval, že žalovaný nepreukázal ani vznik škody, ani to, žeby škodu (ktorá však nevznikla) nebolo možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Nakoľko však mal reálnu obavu z odpojenia odberných miest k 12.02.2014, t. j. v zimnom období, požiadal žalovaného o splácanie faktúr v splátkach a to žiadosťou o splátkový kalendár k obom faktúram zo dňa 31.01.2014. Doposiaľ zaplatil žalovanému celkovo sumu 13.447,34 eur, ktorej vrátenia sa podanou žalobou od žalovaného domáha, titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Žalovaný žiadal podanú žalobu zamietnuť a zároveň doručil súdu dňa 09.11.2015 vzájomnú žalobu (čl. 221), v ktorej uviedol, že do dňa podania tejto vzájomnej žaloby mu žalobca uhradil na faktúru č. 9000172503 celkovo sumu 9 447,34 eur a na faktúru č. 9000172466 celkovo sumu 4 000 eur. Nezaplatený zostatok pohľadávky od žalovaného týkajúci sa faktúry č. 9000172503 tak predstavuje čiastku 5 775 eur a nezaplatený zostatok pohľadávky žalovaného týkajúci sa faktúry č. 9000172466 tak predstavuje čiastku 5 662,02 eur, ktorých zaplatenia sa žalovaný touto vzájomnou žalobou od žalobcu domáha.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo zápisu žalovaného zo dňa 15.11.2013 (čl. 223) súd zistil, že v uvedený deň pracovníci žalobcu vykonali kontrolu na odbernom mieste žalobcu č. 4100026134 na adrese G. A. XXXX, K. - X. „., plynomer výrobné číslo 1051696 so stavom počítadla 8 573 m3. V rámci ďalších údajov sa uvádza preplombovanie OM dva kusy, meradlo v zapečatenej krabici odoslané na expertízu a v rámci zistených skutočností sa ďalej uvádza - výmena meradla, preplombovanie, meradlo v krabici odoslané na posudok. Odskúšanie netesnosti 0 %. Zápis je opatrený pečiatkou žalobcu ako aj podpisom jeho konateľa. Z ďalšieho zápisu žalobcu zo dňa 15.11.2013 (čl. 224) č. odberného miesta 4100026153 súd zistil, že pracovníci žalobcu vykonali kontrolu na uvedenom odbernom mieste žalobcu na ul. G. A. XXXX, K. - X. „., kde sa nachádzal plynomer, výrobné číslo 6645608 so stavom počítadla 5825 m3. V rámci zistených skutočností sa uvádza - výmena meradla, preplombovanie, meradlo v krabici odoslané na posudok. Odskúšanie netesnosti 0%. Aj tento zápis je opatrený pečiatkou žalobcu a podpisom jeho konateľa.

Zo znaleckého posudku vypracovaného D.. X. E. Č.. X/PL-XXXX zo dňa 02.01.2014, ktorý sa týkal plynomeru s výrobným číslom 1051696-0B9-99-I, s údajom na počítadle 8573,443 súd zistil, že znalec v jeho závere potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, odtlačky čeľustí plombovacích klieští na kontrolných odtlačkoch sú mierne mechanicky poškodené. Znalec zároveň uviedol, že na základe zistených skutočností môže s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, odstránené a nahradené inou plombou. Po prípadnom odstránení plomby krytu číselníka je možné vykonať zásah do počítadla meradla.

Zo znaleckého posudku Ing. X. E. Č.. XX/PL-XXXX zo dňa 02.02.2014, ktorý sa týkal plynomeru, výrobné číslo 6645608-0B9-09-I, so stavom na počítadle 05824,475 súd zistil, že znalec na základe optického skúmania jednoznačne potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Znalec zároveň konštatoval, že nezistil výrazné mechanické poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla. Na základe zistených skutočností znalec uviedol, že môže s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Odstránenie plomby krytu číselníka umožňuje vykonať zásah do počítadla.

Na základe predmetných zápisov a znaleckých posudkov žalovaný vystavil dňa 17.01.2014 žalobcovi faktúru č. 9000172466, ktorou vyúčtoval žalobcovi škodu za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie od 19.01.2013 do 15.11.2013 na adrese G. A. XXXX, K. - X. „.“ vo výške 9 662,02 eur s dátumom splatnosti 31.01.2014 a ďalšou faktúrou č. 9000172503 zo dňa 17.01.2014 vyúčtoval žalobcovi škodu za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie od 19.01.2013 do 15.11.2013 na adrese G. A. XXXX, K. - X. „.“ v sume 15 222,34 eur s dátumom splatnosti 03.02.2014. Súčasťou predmetných faktúr bol aj výpočet škody spôsobenej neoprávneným odbernom zemného plynu s tým, že v prípade faktúry č. 9000172466 táto pozostávala z ceny za celkové neoprávnené odobraté množstvo zemného plynu vo výške 9 401,51 eur, zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy vo výške 185,80 eur, posudok na meradlo vo výške 40 eur, overenie plynomeru vo výške 15,14 eur a oprava plynomeru 19,57 eur. V prípade faktúry č. 9000172503 výpočet náhrady škody pozostával z ceny celkovo neoprávnené odobratého zemného plynu v sume 14 961,83 eur, zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy v sume 185,80 eur, posudok na meradlo vo výške 40 eur, overenie plynomeru vo výške 15,14 eur a oprava plynomeru 19,57 eur.

Z oznámenia zmluvného dodávateľa zemného plynu žalobcu, t. j. SPP, a.s. zo dňa 05.05.2016 (čl. 271) súd zistil, že vo vzťahu k odbernému miestu žalobcu X. „., G. A. XXXX, K. zmluvný dodávateľ fakturoval v období od 19.01.2013 do 15.11.2013 spotrebu 0 m3 a to opravnou faktúrou č. 7401192288 vystavenou dňa 20.02.2014, ktorej dôvodom vystavenia bola skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej siete na predmetnom odbernom mieste identifikoval neoprávnený odber zemného plynu a spotreba indikovaná meradlom tak nemohla byť použitá na účely fakturácie dodávky plynu. Zároveň z tohto oznámenia vyplýva, že zmluvný dodávateľ plynu fakturuje spotrebu na základe odpočtov, ktoré dodáva žalovaný a aj v prípade opravných faktúr zmluvný dodávateľ vychádza z údajov o odpočtoch spotreby zemného plynu, ktoré má k dispozícií od prevádzkovateľa distribučnej siete, a odberateľ o úradné overenie meradla pre predmetné odberné miesto nežiadal.

Z predloženej opravnej faktúry č. 7401192288, ktorá bola vystavená k pôvodnej faktúre č. 7445155036 vyplýva, že za obdobie od 19.01.2013 do 18.01.2014 zmluvný dodávateľ vyúčtoval žalobcovi spotrebu zemného plynu 0 m3. Výsledkom bol teda preplatok za uvedené obdobie vo výške 1 959,91 eur. Z uvedenej faktúry zároveň vyplýva, že za obdobie od 19.01.2013 do 15.11.2013 bol počiatočný stav meradla 6461 m3 a konečný stav meradla 8573 m3.

Žalobca k vzájomnému návrhu žalovaného uviedol, že žalovaný si uplatnil aj náklady zisťovania, ktoré mal vynaložiť v súvislosti s ním tvrdeným neoprávneným odberom plynu, avšak nijako nezdokladoval ich zaplatenie. Zároveň žalobca poukázal na to, že za obdobie po demontáži plynomerov, ktorá sa uskutočnila 15.11.2013, teda obdobie počínajúc 16.11.2013 a končiac 19.01.2016, je uvedená spotreba za cca 26 mesiacov, nakoľko len tieto dva plynomery (pre objekt sú inštalované 4 plynomery tak ako je zrejmé z faktúr zmluvného dodávateľa) neboli odpisované. Z tohto dôvodu žalobca reklamoval faktúru svojmu zmluvnému dodávateľovi za tieto dve odberné miesta, ktorej aj bolo vyhovené a faktúra bola vystavená následne správne. Na odberné miesto 4100025305 (pavilón „C“) potom pripadá ročná spotreba zhruba menej ako 2 690 m3 a na odberné miesto 4100025355 (pavilón „A“) potom pripadá ročná spotreba zhruba menej ako 1 380,5 m3.

Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že zemný plyn odoberal, aj naďalej odoberá od svojho zmluvného dodávateľa t.j. SPP a.s. za ktorý aj riadne platí, a to vrátane rozhodného obdobia, za ktoré žalovaný vyúčtoval škodu t.j. od 19.01.2013 do 15.11.2013. Dňa 15.11.2013 žalovaný vykonal výmenu odberného zariadenia na odberných miestach žalobcu a z dôvodu už uvádzaných zistení, si vyúčtoval voči nemu škodu, z ktorej doposiaľ žalobca zaplatil celkovo čiastku 13 447,34 eur. Žalobca vyúčtovanú škodu u žalovaného reklamoval a nesúhlasil s ňou a to aj z dôvodu, že žalovaný nepreukázal vznik škody, z jeho strany nebola splnená prevenčná povinnosť ohľadom údržby odberného zariadenia, nepreukázal, že ním vyčíslenú škodu nebolo možné vyčísliť riadne, nepreukázal ani splnenie zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalobcu za škodu.

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňoval žalobca tým, že ak by došlo k odpojeniu predmetného odberného miesta, došlo by pravdepodobne aj k ukončeniu podnikateľskej činnosti žalobcu a zároveň by došlo k ďalšiemu zvýšeniu nákladov v súvislosti s odpojením, prípadne nasledovným zapojením tohto odberného miesta. Zároveň by sa týmto určením podľa žalobcu predišlo vzniku súdneho sporu, v ktorom by sa žalovaný domáhal oprávnenosti predmetného vyúčtovania a

zároveň sa tým predíde odpojeniu odberného miesta pre neuhradenie týchto faktúr. Žalobca zároveň poukázal na ustanovenie § 15 Zákona o metrológii, z ktorého podľa neho vyplýva, že žalobcom predložené znalecké posudky sú irelevantné a žalovaný porušil svoje povinnosti, keď nezaslal meradlo na metrologickú kontrolu.

Žalovaný s podanou žalobou žalobcu nesúhlasil a považoval ju v celom rozsahu za nedôvodnú. Podľa žalovaného na požadovaných určovacích petitoch neexistuje naliehavý právny záujem, nakoľko žalobca sa nedomáha určenia, že žalovaný nie je oprávnený odpojiť predmetné odberné miesto od distribučnej sústavy, ale sa domáha určenia neoprávnenosti vyúčtovania škody predmetnými faktúrami. Oprávnenosť tohto vyúčtovania však bude súd posudzovať v rámci rozhodovania o jeho vzájomnej žalobe, ako o prejudiciálnej otázke. Podľa žalovaného zároveň platí, že ak je možné podať žalobu na plnenie, nemôže byť daný naliehavý právny záujem na určovacom petite, pričom žalobca podal aj žalobu na plnenie, a v rámci rozhodovania o nej sa opätovne súd bude zaoberať otázkou oprávnenosti tohto vyúčtovania škody ako prejudiciálnou otázkou. Na jeho strane nevzniklo bezdôvodné obohatenie, nakoľko žalobcom doposiaľ uhradená suma predstavuje hodnotu časti zemného plynu, ktorý žalobca odobral z distribučnej siete v rozhodnom období, t.j. od 19.01.2013 do 15.11.2013, v ktorom období neodoberal plyn, ktorý by patril jeho zmluvnému dodávateľovi, keďže zo strany zmluvného dodávateľa žalobcu t.j. SPP a.s. bola vystavená opravná faktúra, v zmysle ktorej SPP a.s. dodala navrhovateľovi v rozhodnom období 0 m3 plynu. Keďže žalobca z distribučnej siete okrem zemného plynu patriaceho zmluvnému dodávateľovi mohol odoberať už iba plyn patriaci žalovanému, je preukázaný vznik škody na strane žalovaného. Výšku škody predstavuje hodnota odobratého zemného plynu počas rozhodného obdobia, pričom toto množstvo bolo určené pomocou metodiky stanovenej vo Vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z. V týchto prípadoch totiž nemožno určiť odberateľom presne spotrebované množstvo zemného plynu, t.j. vznik skutočnej škody a žalovaný musí postupovať v súlade s vyhláškou, nakoľko pozmenením resp. poškodením overovacej značky zanikla platnosť úradného overenia tohto meradla. Žalovaný potvrdil, že nezasielal predmetné meradlo na metrologické preskúšanie, pretože túto povinnosť by mal v prípade, ak by ho o to požiadal buď dodávateľ zemného plynu, alebo odberateľ, k čomu v danom prípade nedošlo. Svoj nárok si uplatňuje podľa § 82 ods. l písm. d) zák. č. 259/2012 Z. z. a teda tvrdenie, že nepreukázal zásah do počítadla je irelevantné, pretože takáto povinnosť mu nevyplýva.

4. S poukazom na uvedené skutkové tvrdenia, nebola medzi stranami sporu sporná skutočnosť že dňa 15.11.2013 pracovníci žalovaného zistili na vyššie špecifikovaných odberných miestach žalobcu nesprávne overovacie značky na plynomeroch, ani vyúčtovanie škody zo strany žalovaného faktúrou č. 9000172466 v sume 9 662,02 eur a faktúrou č. 9000172503 v sume 15 222,34 eur. Nesporné bolo aj to, že z takto vyúčtovanej škody žalobca doposiaľ splatil žalovanému celkovo sumu 13 447,34 eur , ktorej vrátenia sa domáha titulom bezdôvodného obohatenia. Sporným zostáva vznik skutočnej škody na strane žalovaného v dôsledku zisteného neoprávneného odberu zemného plynu, vrátane jej výšky.

5. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je z procesného hľadiska základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme

vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia.

V danom prípade sa súd stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že na požadovanom určení neoprávnenosti vyúčtovania náhrady škody vyššie špecifikovanými faktúrami, nie je daný naliehavý právny záujem. Žalobca sa okrem týchto dvoch určovacích petitov, zároveň tretím petitom podanej žaloby domáha od žalovaného aj zaplatenia peňažnej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd je toho názoru, že vyhovením požadovanému určeniu by sa žiadnym spôsobom neodstránil ani stav právnej neistoty žalobcu vo vzťahu k žalovanému a samotné takéto určenie by ani priaznivo neovplyvnilo právne postavenie žalobcu ani v otázke žalobcom už zaplateného plnenia. Je preto zrejmé, že tieto otázky (oprávnenosti vyúčtovania škody) súd v danom prípade, a za daného skutkového stavu musí posudzovať ako otázky predbežné vo vzťahu k (oboma stranami podaným) žalobám na plnenie. Vyhovenie požadovanému určeniu by totiž samé o sebe žiadnym spôsobom s konečnou platnosťou neupravilo vzťahy medzi sporovými stranami, a v oboch prípadoch by museli nasledovať (a aj sú podané) žaloby na plnenie. Súd preto podanú žalobu žalobcu v časti požadovaného určenia ako nedôvodnú zamietol, pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.

Podľa § 82 ods. 1, písm. d) zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení platnom do 15.11.2013 t.j. v čase navrhovateľom tvrdeného zistenia neoprávneného odberu, (ďalej len zák. č. 251/2012 Z. z.) neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

Podľa § 82 ods. 2, veta prvá zák. č. 251/2012 Z. z., odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

6. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalovaného na náhradu škody spôsobenú neoprávneným odberom plynu, ktorý si voči žalobcovi uplatnil dvomi vyššie špecifikovanými faktúrami nie je dôvodný. Je nesporné, že žalobca odoberal plyn na predmetných odberných miestach t.j. K., G.. A. XXXX X. „. a Pavilón „C“ od svojho zmluvného dodávateľa SPP, a.s. a žalovaný v konaní vystupuje ako prevádzkovateľ distribučnej siete zemného plynu. Dňa 15.11.2016 pri kontrole meradla pracovníkmi navrhovateľa, vzniklo podozrenie na pozmenenie overovacej a zabezpečovacej značky dvoch meradiel, v dôsledku čoho boli uvedené meradlá demontované a predložené Ing. E., znalcovi z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, ktorý vo svojich znaleckých posudkoch vyslovil predpoklad, že pôvodné zabezpečenie meradiel bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou, a vzhľadom na zistené skutočnosti môže predpokladať, že bol robený zásah do plomby meradla. Na základe záverov uvedených znaleckých posudkov žalovaný vyčíslil škodu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku neoprávneného odberu plynu zo strany žalobcu za obdobie od 19.01.2013 do 15.11.2013, z ktorej časť v celkovej výške 13 447,34 eur až žalobca uhradil. Vykonaným dokazovaním tak bolo preukázané, že existuje predpoklad odstránenia pôvodného zabezpečenia meradiel u žalobcu a jeho nahradenia novým zabezpečením, ktorého znaky neboli vytvorené kliešťami oprávnenými na zabezpečenie meradla, čo samo o sebe je možné hodnotiť ako neoprávnený odber plynu v zmysle § 82 ods.1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. a spôsobuje objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu za prípadnú škodu.

Avšak samotná skutočnosť, že došlo k neoprávnenému odberu plynu nepostačuje k tomu, aby mohol byť odberateľ zaviazaný na náhradu škody bez preukázania toho, či žalovanému ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy plynu aj škoda skutočne vznikla. Žalovaný taktiež nepreukázal ani základ, t.j., že u žalobcu nastúpila objektívna zodpovednosť. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný nepredložil vizuálnu evidenciu ciach u meračov, ktoré merače sú spravidla až po nejakom časovom odstupe od ciachovania montované, t.j. jednoznačne nepreukázal, s akými konkrétnymi overovacími značkami boli predmetné meradlá skutočne na dané odberné miesto žalobcu aj namontované. Preto základ pre vznik objektívnej zodpovednosti nemožno ustáliť. Bolo povinnosťou žalovaného (v rámci jeho vzájomnej žaloby) preukázať, že v dôsledku neoprávneného odberu plynu zo strany žalobcu mu vznikla škoda, pretože nie je možné súhlasiť s jeho tvrdením, že škoda mu vznikne ak odberateľ odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nakoľko zákon vyslovene uvádza, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť skutočnú škodu dodávateľovi, ak táto vznikla. Žalovaný však neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že mu vznikla škoda v dôsledku neoprávneného odberu plynu a v tomto smere nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by súd mohol zistiť, či škoda skutočne vznikla a v akom rozsahu. Zo samotných znaleckých posudkov je možné zistiť iba to, že existuje predpoklad odstránenia zabezpečenia na meradle a jeho nahradenie iným zabezpečením, ale z týchto posudkov nie je možné jednoznačným spôsobom vyvodiť záver, že v dôsledku porušenia zabezpečenia na meradle došlo na strane žalovaného ku vzniku škody, a to či už neoprávnenou manipuláciou so samotným meradlom prípadne iným spôsobom. Tvrdenie žalovaného, že neoprávneným odberom plynu zo strany žalobcu mu bola spôsobená škoda nebolo žiadnym spôsobom bezpečne preukázané a podľa názoru súdu ide len o jeho dohady, na potvrdenie ktorých chýbajú jednoznačné dôkazy. Vznik skutočnej škody na strane žalovaného nepreukazuje ani následné vystavenie opravnej faktúry zo strany zmluvného dodávateľa plynu žalobcu t.j. SPP, a.s., na ktorej zmluvný dodávateľ následne uviedol spotrebu 0 m3, keďže okrem iného nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti zmluvný dodávateľ odporcu pristúpil k vyhotoveniu tejto opravnej faktúry, bez toho, aby pred jej vystavením požiadal (v prípade ak mal pochybnosti o správnosti merania) žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy, o úradné preskúšanie daného meradla, z výsledkov ktorého by bolo potom zrejmé, či predmetné meradlo meralo spotrebu plynu nesprávne alebo ju nemeralo vôbec, keďže je zrejmé, že do zistenia podozrenia zo strany žalovaného t.j. do 15.11.2013, zmluvný dodávateľ na základe údajov nameraných týmto meradlom vyúčtovával žalobcovi spotrebu plynu a tento za ňu aj platil. Je teda dôvodné predpokladať že do uvedeného dňa t.j. 15.11.2013 dodávateľ plynu nemal pochybnosti o správnosti resp. funkčnosti tohto meradla, preto nie je zrejmé, z akého dôvodu teda napokon vystavil danú opravnú faktúru, ktorá tak nepreukazuje vznik škody na strane žalovaného, a to aj s prihliadnutím na to, že na základe zisteného skutkového stavu, s prihliadnutím na tvrdenia žalovaného, potom nie je možné ustáliť, ktorý odpočet plynu bol vlastne správny (keďže meradlo nebolo zaslané na preskúšanie resp. kontrolu pred vyúčtovaním náhrady škody) a odkedy mohol žalovaný v skutočnosti účtovať škodu. Žiadne ustanovenie zákona nezbavuje žalovaného ktorý si v konaní (vzájomnou žalobou) uplatňuje nárok na náhradu škody, povinnosti preukázať, že mu škoda v dôsledku porušenia plomby meracieho zariadenia vznikla, či bolo uvedené meradlo v určitom čase nefunkčné t.j. nemeralo spotrebu vôbec alebo je meralo nesprávne, keďže ani predložený znalecký posudok nepreukazuje, že by došlo k takému zásahu do meradla, výsledkom ktorého by bola jeho nefunkčnosť či už úplná alebo obmedzená. Povinnosť nahradiť škodu podľa názoru súdu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za porušenie plomby na meradle spotreby plynu. Ustanovenie § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. jednoznačne v súlade s realitou predpokladá, že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má za následok vznik škody a nadväzujúci ods. 3 tohto zákonného ustanovenia na úpravu výpočtu škody všeobecne záväzným právnym predpisom odkazuje pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda skutočne vznikla. V prejednávanom prípade bolo zistené, že originálna plomba bola zamenená za inú plombu, avšak nebolo preukázané, že bol týmto vykonaný zásah do meradla, ktorý by spôsobil vznik škody. Žalovaný svoj nárok uplatnený v konaní vzájomnou žalobou identifikoval ako nárok na náhradu škody, za podmienku vzniku ktorého zákonná úprava občianskoprávnych i osobných vzťahov logicky označuje okrem iného aj vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Z iných predpokladov nemôže vychádzať a nevychádza ani zákon č. 251/2012 Z.z. , z ktorého navrhovateľ svoj nárok vyvodzoval, a ktorý iba pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda skutočne vznikla, odkazuje na úpravu výpočtu škody všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným príslušným ministerstvom. Podľa názoru súdu vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla (a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou

zaplatiť sankciu za porušenie bomby), ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Odber plynu zo strany žalobcu bol vykonávaný na základe zmluvného vzťahu s dodávateľom plynu a nie je preto dôvod považovať ho za škodu, ktorá by bola v príčinnej súvislosti t.j. vo vzťahu príčiny a následku, s porušením povinnosti odoberať plyn iba s meradlom s nepoškodenou overovacou značkou. Žalovaný nepreukázal, že by mu v dôsledku zistenia nepravých overovacích značiek na plynomeroch vznikla skutočná škoda, vo vzťahu ku ktorej by sa potom javilo dôvodné vynaloženie nákladov špecifikovaných vo výpočtoch náhrady škody, spojených so zistením a odstránením neoprávneného odberu, na zaplatenie ktorých by bol povinný žalobca. Právna úprava zodpovednosti za škodu vychádza z tohto, že sa hradí skutočná škoda a ušlý zisk, teda ujma na majetku poškodeného. Za skutočnú škodu sa považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení, v znížení či v inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného, ako aj vynaloženie nákladov na odstránenie tohto znehodnotenia. Náhrada škody v slovenskom právnom poriadku nemá sankčnú povahu a jej funkciou nie je poškodeného akokoľvek obohatiť.

Z uvedených dôvodov potom súd vzájomnú žalobu žalovaného, ktorou sa domáhal zaplatenia zvyšku vyúčtovaného nároku na náhradu škody, ako nedôvodnú zamietol.

Súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania, v ktorom by sa znalecký ústav mal vyjadriť k tomu, čo je možné s meradlom spraviť, ak je zmenená overovacia značka na plynomere, nakoľko by sa jednalo len o hypotetické vyjadrenia znalca, ktoré by nepreukazovalo, že v danom prípade s predmetnými meradlami na odbernom mieste žalobcu, v rozhodnom období, aj skutočne manipulované bolo, akým spôsobom a s akým konkrétnym následkom, keďže žalovaný sám potvrdil, že po zistení neoprávneného odberu, tieto meradlá neboli zaslané na metrologické preskúšanie. Požadované znalecké dokazovanie by teda opäť jednoznačne nemohlo preukázať vznik škody na strane žalovaného. Obdobne súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania vykonaním dopytu na SPP, a.s., ohľadom vlastníctva plynomeru, nakoľko v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona o energetike, je aj prevádzkovateľ distribučnej sústavy aktívne legitimovaný na náhradu škody, avšak len za predpokladu že preukáže, že mu škoda skutočne vznikla. Samotné vlastníctvo elektromeru, je preto vzhľadom na merito prejednávanej veci, podľa súdu irelevantné.

7. Keďže súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal vznik škody, pričom žalobca už doposiaľ titulom tohto nároku (náhrady škody) zaplatil žalovanému sumu 13 447,34 eur, na základe faktúr vystavených žalovaným, je zrejmé, že v dôsledku vykonanej úhrady zo stany žalobcu (13 447,34 eur) došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, plnením bez právneho dôvodu. Súd preto uložil žalovanému povinnosť toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať.

8. Súd zároveň žalovanému uložil v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka, povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 9,05 % ročne a to zo sumy 12 122,34 eur odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalobcovi t.j. od 17.02.2015 (žaloba bola žalovanému doručená 16.02.2015 - č.l. 137) a zo sumy 1 325 eur odo dňa nasledujúceho po dni doručenia uznesenia o pripustení zmeny žaloby žalovanému t.j. odo dňa 30.01.2016 (uznesenie o pripustení zmeny návrhu č.l. 249 bolo žalovanému doručené dňa 29.01.2016 - č.l. 251).

Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkovo právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatila dlh tomu, kto obohatenie získal. Pokiaľ tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nie je v povinnosti vydať vec, ale v povinnosti platobnej, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, z ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalovanému vzniklo na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať formou peňažného plnenia. Bezdôvodné obohatenie žalovaného trvalo aj v čase podania žaloby resp. jej rozšírenia a pokiaľ nesúhlasila žalovaná strana s výškou požadovaného vydania, predpokladala súdne konanie a rozhodla sa tak brániť v súdnom konaní čím vyvolala omeškanie podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa domáhal uplatnenou žalobou svojho nároku a jeho cieľom bolo, aby mu úrok nahradil ujmu, ktorá mu vznikla neskorým plnením.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinností zaplatiť peňažný dlh podľa tejto úpravy je vznik omeškania spojený s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce je teda kedy nastala splatnosť dlhu. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzkovoprávneho vzťahu sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni kedy bola veriteľom o plnenie požiadaná a od toho dňa môže veriteľ požadovať úroky z omeškania. Pokiaľ nebol dlžník vyzvaný k splneniu už skôr, za kvalifikovanú výzvu k plneniu sa považuje žaloba. Omeškanie začína prvý deň potom, čo bola žaloba žalovanému doručená. Doba splatnosti záväzku z bezdôvodného obohatenia nie je ustanovená právnym predpisom, ak nebolo ani dohodnuté, platí podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, dlžník je povinný splniť dlh v prvý deň po tom, kedy bol o plnenie veriteľom požiadaný.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.