Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/40/2022

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, zastúpený: RASLEGAL, s. r. o., IČO: 36 855 561, Mostová 2, 811 02 Bratislava- Staré mesto, proti žalovanej: R. W., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd neodkladným opatrením n a r i a ď u j e žalovanej, aby sa dočasne zdržala nakladania s nehnuteľnosťami vedenými V. úradom T., katastrálnym odborom, nachádzajúcimi sa v okrese T., obci C., katastrálnom území C., zapísanými na liste vlastníctva č. XXX ako

- rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na pozemku parc. č. XXX/X,

- pozemok parcela reg. „C“ č. XXX/X, o výmere XXX mX - U.,

- pozemok parcela reg. „C“ č. XXX/X, o výmere XXX mX - U.,

- pozemok parcela reg. „C“ č. XXX/X, o výmere XX mX - U.,

- pozemok parcela reg. „C“ č. XXX/X, o výmere XX mX - U.,

- pozemok parcela reg. „C“ č. XXX/X, o výmere X.XXX mX - V., ktorá povinnosť nenakladať je povinnosťou nepreviesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, nevložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, nezaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, nezriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti neprenajať, nevypožičať, neodstrániť, nezničiť, nepoškodiť, neurobiť neupotrebiteľnými, nezriadiť na týchto nehnuteľnostiach stavbu a nenakladať s nehnuteľnosťami takým spôsobom, ktorým by v katastri nehnuteľností došlo ku zmene parcelného čísla, súpisného čísla alebo ku zmene tvaru a/alebo hraníc týchto nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Vo zvyšku sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 09.08.2022, doručenou súdu dňa 09.08.2022, sa žalobca domáha vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že právny úkon N. W. a K. W., s názvom darovacia zmluva, predmetom ktorej je bezodplatný prevod nehnuteľností: a) W. so súpisným číslom XX, postavený na pozemku parc. č. XXX/ X; b) pozemok parcely reg. „C“ č. XXX/X, o výmere XXX mX - U.; c) pozemok parcely reg. „C“ č. XXX/X, o výmere XXX mX - U.; d) pozemok parcely reg. „C“ č. XXX/X, o výmere XX mX - U.; e) pozemok parcely reg. „C“ č. XXX/X, o výmere XX mX - U.; f) pozemok parcely reg. „C“ č. XXX/X, o výmere X.XXX mX - V.; to všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území C., obci C., okres T., vedenom V. úradom T., katastrálnym odborom (ďalej len „nehnuteľnosti“), je voči žalobcovi právne neúčinný.

2. Spolu so žalobou podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd zakázal žalovanej nakladať s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami, a to najmä previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto

nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými, zriadiť na týchto nehnuteľnostiach stavbu alebo nakladať s nehnuteľnosťami iným spôsobom, ktorým by v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky došlo ku zmene parcelného čísla, súpisného čísla alebo ku zmene tvaru a/alebo hraníc týchto nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie právnej neúčinnosti scudzenia uvedených nehnuteľností.

3. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX ako veriteľ s N. W. ako dlžníkom a K. W. ako ručiteľkou uzavreli U. o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a A. o ručení. Vychádzajúc z údajov o trvalom pobyte a dátume narodenia žalovanej, má žalobca za to, že ide o dcéru dlžníka a ručiteľky. Dlžníkovi v zmysle zmluvy poskytli splátkový investičný úver vo výške 30.000,- eur. Nakoľko dlžník nedodržal povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a dohodnuté splátky neplnil riadne a včas, dňa 12.02.2021 pristúpil žalobca k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Dlžníka a rovnako ručiteľku žalobca osobitnými výzvami vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 26.777,58 eura. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dlžník a ručiteľka neuhradili svoj dlh, a to ani čiastočne. Keďže však svoj dlh v celom rozsahu nesplnili ani v dodatočnej lehote, ktorú im žalobca poskytol, žalobca bol nútený dňa 25.07.2022 uplatniť pohľadávku návrhom na vydanie platobného rozkazu (resp. žalobou) v upomínacom konaní. Zároveň uvádza, že dňa 08.08.2022 bol v prebiehajúcom konaní vydaný platobný rozkaz; tento sa v súčasnosti doručuje. Medzičasom, ako sa žalobca snaží od dlžníka (a podporne od ručiteľa) vymôcť pohľadávku, na portáli katastra nehnuteľností zaevidoval skutočnosti, ktoré v ňom vyvolali presvedčenie o tom, že dlžník sa v nadväznosti na nepriaznivé a neúspešné podnikanie, následne spojené s neuhrádzaním poskytnutého úveru, zbavil (resp. spolu s ručiteľom) svojho nehnuteľného majetku v prospech svojej dcéry - žalovanej. Svedčí o tom list vlastníctva č. XXX, na ktorom je žalovaná uvedená ako výlučný vlastník rodinného domu a pozemkov, ktoré nadobudla na základe právneho titulu darovacej zmluvy, zapísanej v katastri v rámci konania sp.zn.: V XXXX/XXXX vkladom zo dňa 23.03.2021. Žalobca má za to, že zo strany žalovanej na strane jednej a dlžníka a ručiteľa na strane druhej (za predpokladu, že nehnuteľnosť patrila do bezpodielového spoluvlastníctva dlžníka a ručiteľa) išlo nielen o prevod bezodplatný, ale najmä prevod účelový. Teda s cieľom tieto nehnuteľnosti vyňať zo sféry, na ktorú by mal žalobca dosah ako veriteľ dlžníka/ručiteľa pri vymáhaní jeho pohľadávky. O uvedenom svedčia nasledovné skutočnosti: a) oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie zo dňa 12.02.2021 boli dlžníkovi i ručiteľovi odoslané dňa 15.02.2021 a za doručené sa považujú najneskôr dňa 18.02.2021; o uplatňovaní nárokov žalobcu teda dlžník a ručiteľ vedeli, resp. s ohľadom na dané okolnosti museli vedieť, pričom nepristúpili k splateniu dlžnej sumy ani čiastočne, a b) zároveň dňa 23.03.2021 nastali právne účinky vkladu vlastníckeho práva žalovanej do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy, t.j. približne mesiac po tom, ako boli dlžník a ručiteľka písomne oboznámení s vyhlásením mimoriadnej splatnosti a súčasne vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy; to znamená, že prevod bol realizovaný bezprostredne po zosplatnení úveru, ku ktorému došlo na základe omeškania so splácaním úveru; neplnenia splátok si bol dlžník ako fyzická, samostatne zárobkovo činná osoba jednoznačne vedomý. Vzhľadom na túto skutočnosť je potom evidentné, že dlžník a ručiteľ sa účelovo snažili prevodom majetku zbaviť zodpovednosti za svoje záväzky, vrátane tých, ktoré vyplývajú z ich neúspešného podnikania. Žalobca má za to, že v danom prípade išlo o účelový prevod nehnuteľností s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu. Preto by mal byť voči žalobcovi právne neúčinný. Už na prvý pohľad je zrejmé, že dlžník a ručiteľ sú nepochybne blízkymi osobami žalovanej. Žalobca má za to, že ide o plnoletú dcéru a jej rodičov. Nasvedčujú tomu skutočnosti ako zodpovedajúci vekový rozdiel, totožné priezviská či adresa trvalého pobytu. Súčasne sa žalobca domnieva, že nehnuteľnosť bezprostredne pred realizáciou prevodu patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov dlžníka a ručiteľa, čo sa následne potenciálne dotýka i majetku ručiteľa. Nakoľko však obaja manželia sú zodpovední za vrátenie dlhu, je v tomto prípade nepodstatné, či nehnuteľnosti boli pred darovaním vo výlučnom vlastníctve jedného z nich alebo v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Neúčinnosť darovacej zmluvy je preto možné voči žalovanej odporovať v zmysle . Žalobca do pozornosti súdu dáva i časové súvislosti v súvislosti s predmetným prevodom. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo doručované dlžníkovi i ručiteľovi vo februári 2021, pričom bezodplatný prevod bol na katastri zavŕšený v marci toho istého roku. Je tak evidentné, že ten nasledoval bezprostredne po tom, ako dlžník s ručiteľkou zistili, že budú povinní uhradiť žalobcovi pohľadávku v značnej výške. Žalobca predpokladá, že dokonca požiadali príslušný správny úrad o to, aby vklad vykonal zrýchlene. Medzi vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, prípadne omeškaním dlžníka so splátkami úveru a darovaním nehnuteľností dcére tak

žalobca vidí priamu príčinnú súvislosť. Žalobca je zároveň presvedčený o tom, že žalovaná, ktorá je dcérou dlžníka a ručiteľa, vedela aj o úmysle ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Nedobromyseľnosť žalovanej je vzhľadom na všetky okolnosti danej veci nepochybná. Vo svetle vyššie uvedených skutočností má žalobca za to, že jediným zámerom a účelom darovania nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej bolo znemožniť uspokojenie veriteľov dlžníka, o čom mohla a musela mať priamu vedomosť.

4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol odôvodnený tým, že žalobca má za to, že uvedené skutočnosti nasvedčujú okrem iného aj tomu, že v budúcnosti potenciálne môže dôjsť k ďalšiemu nakladaniu s nehnuteľnosťami, prípadne to, že sa žalovaná začne zbavovať tohto majetku v úmysle zamedziť spoločnosti žalobcu, prípadne aj iným veriteľom, získať späť to, čo neoprávnene ušlo z majetku dlžníka, resp. i ručiteľa. Dlžník a ručiteľ sa za pomoci žalovanej očividne snažia ukracovať svojich veriteľov. Žalobca je presvedčený o tom, že v záujme krytia napádaného úkonu žalovaná bude realizovať prevody nehnuteľností na ďalšie osoby, aby tak spoločne vytvorili zdanie dobromyseľnosti ďalších nadobúdateľov, a to akonáhle sa dozvie o podanej žalobe. Už z doterajšieho vývoja vecí podľa žalobcu vyplýva, že vyššie uvedené osoby konajú na základe vopred pripraveného plánu, pričom jednotlivé kroky vykonávajú koordinovane. Uvedeným konaním dochádza k ukracovaniu spoločnosti žalobcu, čo v konečnom dôsledku môže viesť aj k zmareniu budúcej exekúcie. Nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia v tejto veci teda spočíva v tom, že vymožiteľnosť a teda exekúcia v prospech spoločnosti žalobcu by mohla byť a aktuálne aj je ohrozená. Zároveň poukazuje žalobca na to, že za danej situácie nevie na zabezpečenie jeho nárokov využiť inštitút sudcovského záložného práva ako zabezpečovacieho opatrenia podľa a nasl. , pretože žalovaná nie je jeho dlžníkom. Tým by nebol naplnený základný predpoklad tohto inštitútu. Žalobca tak navrhuje miesto toho nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa zakáže žalovanej previesť predmetnú nehnuteľnosť na ďalšie osoby až do skončenia prebiehajúceho konania a zabezpečí sa tak možnosť, aby sa žalobca v budúcnosti mohol uspokojiť z majetku, ktorý z jeho pohľadu preukázateľne ušiel z dispozície dlžníka a ručiteľa. V prípade, ak by súd nevyhovel návrhu, existuje tu dôvodná obava, že žalovaná, prípadne dlžník (a ručiteľ) prevedú nehnuteľnosti na ďalšie osoby s cieľom vytvoriť zdanie dobromyseľnosti nových nadobúdateľov, čím nenávratne dôjde k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi.

5. K žalobe a návrhu žalobca priložil Žalobu zo dňa 25.07.2022, Platobný rozkaz OS Banská Bystrica č.k. zo dňa 08.08.2022, Výpis z LV č. XXX pre k.ú. C., Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvu na zaplatenie zo dňa 12.02.2021 (2x), Podací hárok č. EPH228931996, Aktuálny stav úveru zo dňa 15.07.2022, Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

6. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa a , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)

10. Podľa až 3 , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. (3)

11. Podľa a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)

12. Podľa a , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. (2)

13. Podľa až 3 , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. (1) Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. (2) Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie. (3)

14. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

15. Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

16. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

17. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana.

18. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane žaloby, ako aj s prílohami, a tiež Výpisom z LV č. XXX pre k.ú. V., vyžiadaným v súlade s .

19. Súd mal v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia z príloh k návrhu za osvedčené, že žalobca ako veriteľ, N. W. ako dlžník a K. W. ako ručiteľka uzavreli dňa 13.02.2019 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a Dohodu o ručení, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 30.000,- eur, ktorý úver bol mimoriadne zosplatnený dňa 12.02.2021 a dlžník a ručiteľka boli vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 26.777,58 eura. Žalobca si svoju pohľadávku uplatnil na upomínacom súde, ktorý dňa 08.08.2022 žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu. Ďalej mal súd za osvedčené, že žalovaná nadobudla titulom Darovacej zmluvy, vkladom povoleným dňa 23.03.2021, nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. C., o.i. aj W. súpisné číslo XX, keď zároveň adresu P. majú evidovanú ako adresu pobytu dlžník a ručiteľka v zmluve o úvere.

20. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa namiesto dokazovania skutočnosti len osvedčujú, pričom osvedčené skutočnosti majú úroveň vysokej pravdepodobnosti. Žalobca osvedčuje dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, ak má súd aspoň za osvedčené právo tejto strany, resp. sa toto právo nejaví ako úplne vylúčené, a zároveň má súd za osvedčené, že toto právo môže byť bez neodkladného opatrenia ohrozené alebo narušené. Predmetom konania vo veci samej v tu prejednávanej veci je určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, ktorou sa mali dlžník a ručiteľka zbaviť majetku, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu.

21. Súd mal za to, že žalobca osvedčil pravdepodobnosť svojej pohľadávky vo výške 26.777,58 eura voči dlžníkovi a ručiteľke, pričom v tejto veci podal žalobu na upomínací súd o zaplatenie uvedenej sumy s príslušenstvom, pričom upomínací súd žalobu považoval za dôvodnú a vyhovel jej v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu. Zároveň bolo osvedčené, že po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 12.02.2021 boli nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. C. prevedené dňa 23.03.2021 darovacou zmluvou na žalovanú. Hoci z listu vlastníctva nevyplýva, že predchádzajúcim vlastníkmi nehnuteľností boli dlžník a ručiteľka (ktorú okolnosť nemá žalobca možnosť preukázať), vzhľadom na ich trvalý pobyt na adrese C. XX a súpisné číslo XX rodinného domu vo C., je táto okolnosť vysoko pravdepodobná, a teda nie je vylúčená. Z uvedeného po posúdení časových súvislostí a s poukazom na trvalý pobyt žalovanej, dlžníka a ručiteľky, ich zhodné priezviská, ako aj s poukazom na vekový rozdiel medzi nimi (z čoho možno usudzovať príbuzenský pomer), možno mať pre účely vydania neodkladného opatrenia za osvedčené (a teda nie vylúčené), že k uzavretiu darovacej zmluvy došlo s úmyslom zmariť dosiahnutie účelu odporovacej žaloby. Uvedeným konaním sa zjavne oslabila pozícia žalobcu ako veriteľa dlžníka a ručiteľky, pretože boli prevedené nehnuteľnosti, z ktorých by mohol žalobca ako veriteľ svoju zatiaľ nejudikovanú, ale predbežne osvedčenú, pohľadávku uspokojiť, keď bolo súdom (v súlade s ) zistené, že dlžník a ručiteľka nevlastnia taký nehnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojenie pohľadávky žalobcu ako veriteľa (pozn. dlžník vlastní iba podiel 1/10 na ornej pôde a ručiteľka nevlastní žiadne nehnuteľnosti). Žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keďže osvedčil svoj nárok voči dlžníkovi a ručiteľke, ktorí sa s najväčšou pravdepodobnosťou zbavujú majetku, pričom žalobou chce zabrániť ďalšiemu nakladaniu s majetkom, z ktorého by mohol dosiahnuť uspokojenie svojich nárokov, a tým odstrániť neistotu vo svojom postavení a zabrániť neúspešnosti exekúcie.

22. Podporne súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. -158 zo dňa 05.04.2018, v ktorom odvolací súd uviedol, že „procesná ochrana neodkladným opatrením sa môže poskytnúť žalobcovi i z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie v prípade, ak je nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie, ešte iba v štádiu prebiehajúceho konania vo veci samej (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“ sp. zn. ).“

23. S poukazom na vyššie uvedené, žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie chráneného nároku. Žalobca zároveň osvedčil aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď nie je vylúčené, že v budúcnosti môže dôjsť k ďalšiemu nakladaniu s nehnuteľnosťami v zmysle ich zbavovania sa žalovanou za účelom zmarenia uspokojenia pohľadávky žalobcu ako veriteľa dlžníka a ručiteľky. Nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia teda spočíva v tom, že vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu je ohrozená, pričom nariadením neodkladného opatrenia sa zabezpečí, aby sa v prípade úspechu odporovacej žaloby mohol žalobca uspokojiť z majetku, ktorý z ušiel z dispozície dlžníka a ručiteľky.

24. V tejto súvislosti súd odkazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. -123 zo dňa 09.02.2016, ktorým odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tunajšieho súdu, ktorým tento zamietol návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia (pozn. súdu: teraz neodkladného opatrenia) a zmenil ho tak, že nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanej strane nariadil zdržať sa konania, ktorým by predala, darovala, založila, zaťažila nehnuteľnosť. V uvedenom uznesení odvolací súd uviedol, že „sa rovnako nestotožnil so súdom prvého stupňa v tom, že by žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žiadnym spôsobom neosvedčil nevyhnutnosť ním navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa vymedzujú možnosť nariadenia predbežného opatrenia nielen vtedy, ak je tu tzv. všeobecná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ale aj vtedy, ak sa má zabezpečiť reálna vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. V prípade predbežných opatrení slúžiacich zamedzeniu obavy z ohrozenia výkonu

rozhodnutia potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenia spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby (ďalej tiež „povinný“), obvykle aj v súčinnosti s inými osobami stojacimi mimo okruh účastníkov konania v konkrétnej veci mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej (ďalej tiež „oprávnený“) úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, na jej prítomnosť však nemožno usudzovať len z vyvíjania povinným aktivít týkajúcich sa či už jeho majetku, alebo iných faktorov podmieňujúcich schopnosť splnenia povinnosti (o ktorú v konaní ide), ale v širších súvislostiach. Tými je napr. vo vzťahu k majetku spôsobilému na uspokojenie pohľadávky tvoriacej predmet sporu otázka existencie iného majetku povinného, teda konkrétne aj vyhodnotenie, či po naplnení hroziacej obavy zbavenia sa povinným nejakého majetku tomuto ostane ešte nejaký iný majetok, spôsobilý poslúžiť potenciálnemu exekučnému vymoženiu prisúdenej pohľadávky. V prípadoch nakladania s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam totiž v zásade platí, že ak by povinný už urobil právny úkon smerujúci k zbaveniu sa ním vlastníctva; niet tu prakticky žiadneho efektívneho prostriedku schopného zabrániť aj evidenčnej zmene vlastníckeho práva v katastri. Práve preto robenie faktických úkonov smerujúcich k prevodu vlastníctva ( ktorých absencia v prejednávanej veci bola konštatovaná súdom prvého stupňa a jej dôsledkom zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia), pritom nemá na potrebu úpravy pomerov predbežným opatrením zásadný vplyv.“

25. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd zhodnotil situáciu ako dôvod na dočasnú úpravu pomerov strán sporu, a síce dočasné obmedzenie vlastníckeho práva žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam uložením jej povinnosti zdržať sa nakladania s nimi vo výroku konkretizovaným spôsobom, a síce nepreviesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, nevložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, nezaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, nezriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti neprenajať, nevypožičať, neodstrániť, nezničiť, nepoškodiť, neurobiť neupotrebiteľnými, nezriadiť na týchto nehnuteľnostiach stavbu a nenakladať s nehnuteľnosťami takým spôsobom, ktorým by v katastri nehnuteľností došlo ku zmene parcelného čísla, súpisného čísla alebo ku zmene tvaru a/alebo hraníc týchto nehnuteľností.

26. Nariadené neodkladné opatrenie nie je pritom neprimeraným zásahom do práv žalovanej, pretože má len dočasný charakter a nemení sa ním podstata vecného práva žalovanej - vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Nariadením tohto neodkladného opatrenia sa teda nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, iba sa pre nerušené judikovanie vo veci samej dočasne zabráni žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami, aby tak nebola zmarená žaloba žalobcu. V dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia ani nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovanej, ani nevznikne neprimeraná výhoda na strane žalobcu.

27. Žalobca navrhol vydanie neodkladného opatrenia v zmysle zákazu nakladania s nehnuteľnosťami, keď síce spôsoby nenakladania konkrétne uviedol, ale uviedol tiež pojem „najmä“, ktorý je neprimerane široký. Súd potom pri špecifikácii nenakladania s nehnuteľnosťami vychádzal z obsahu petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak upravil formuláciu zákazu nakladania tak, že odstránil demonštratívny výpočet. Súd teda vo výroku I. uznesenia konkrétne uviedol spôsoby nenakladania s nehnuteľnosťami, ktoré sa žalovanej zakazujú, a vo výroku II. návrh vo zvyšnej časti zamietol.

28. Súd pritom odkazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. -158 zo dňa 05.04.2018, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „pri konkretizácii nenakladania so záložnými právami, bolo potrebné vychádzať z obsahu petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a korigovať navrhovanú formuláciu všeobecného zákazu nakladania so záložnými právami (s demonštratívnym výpočtom). Dôvodné bolo uprednostniť jednoznačné vymedzenie nenakladania so záložným právom, nie príkladmým výpočtom (najmä), ale presným špecifikovaním úkonov nenakladania so záložným právom, t. j. nezačať výkon záložných práv, nepostúpiť práva zo záložných práv inému, nevykonať právny úkon, ktorým by došlo k scudzeniu, zaťaženiu alebo obmedzeniu práv k nehnuteľnostiam, ku ktorým sú záložné práva zriadené. Príliš všeobecne formulovaný zákaz nakladania s právami (vrátane formulácie „akékoľvek obmedzenie práv“) vedie k neprimeranému obmedzovaniu povinných

osôb a k nevykonateľnosti súdnych rozhodnutí. Odvolací súd preto podľa napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil s tým, že nenakladanie so záložným právom upresnil jednoznačným vymedzením navrhovaných úkonov (v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), bez demonštratívneho výpočtu (slovom „najmä“) a všeobecnej formulácie „akéhokoľvek“ obmedzenia práv k nehnuteľnostiam.“

29. Súd dodáva, že na vydanie neodkladného opatrenia bola splnená aj tá podmienka v zmysle , a síce že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, pretože žalovaná nie je dlžníkom žalobcu, a teda nebolo by možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie.

30. O nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí, keďže ďalej pokračuje konanie o žalobe vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.