Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Sd-38-2016.pdf
PDF · 96.87 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sd/38/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci navrhovateľky: L. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, A., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o starobnom dôchodku, takto
rozhodol:
I./ P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.04.2016.
II./ Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom, ktorý bol doručený odporkyni dňa 05.05.2016 (č.l. 1 spisu) odvolala voči jej rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.04.2016. V priebehu konania uviedla, že má za to, že jej mal byť priznaný dôchodok v zmysle predpisov platných na území Slovenskej republiky, pričom nemá žiaden príjem a pokiaľ jej tento starobný dôchodok nebude priznaný, nebude mať žiaden zdroj príjmu.
Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.04.2016 (č.l. 3 spisu) odporkyňa podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z.(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, resp. „ZoSP“) a podľa Článku 57 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietla žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok zo dňa 19.02.2016. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že navrhovateľka v zmysle ustanovenia §65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dovŕšila dôchodkový vek podľa právnych predpisov Slovenskej republiky dňa XX.XX.XXXX. V zmysle daného ustanovenia nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. Ďalej poukazovala na znenie Článku 8 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a Článok 8 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 s tým, že dodala, že po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie sa naďalej uplatňuje Článok 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej „Zmluva“) a Článok 15 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, pričom v zmysle Článku 20 predmetnej Zmluvy doby zabezpečenia, získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej „ČSFR) sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území má zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. V zmysle Článku 15 ods. 1 predmetnej správnej dohody o vykonávaní zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri, pričom naposledy pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bola navrhovateľka zamestnaná v H. Z., V..Z.. G. a jej zamestnávateľ mal ku dňu rozdelenia Českej a
Slovenskej federatívnej republiky, k 31.12.1992, sídlo na území Českej republiky, teda všetky doby zabezpečenia, ktoré získala pred 01.01.1993, sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Rovnako dodala, že podľa Článku 57 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 štát nemusí priznať dôchodok za doby poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, ak sú tieto doby poistenia kratšie ako jeden rok a ich zhodnotením nevznikne nárok na dôchodok. Zhrnula, že Sociálna poisťovňa z toho dôvodu nepriznáva dôchodky poistencom, ktorí získali menej ako jeden rok obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, ak nárok na dôchodok, o ktorý žiadajú, nevznikne len zhodnotením tohto kratšieho obdobia dôchodkového poistenia, pričom podľa právnych predpisov SR nevznikne nárok na starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia kratšie ako jeden rok. Dodala, že podľa právnych predpisov Slovenskej republiky navrhovateľka získala obdobie dôchodkového poistenia od 04.12.2000 do 31.12.2000, spolu 28 dní a preto, že získala obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu kratšom ako jeden rok, v súlade s Článkom 57 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, jej nárok na starobný dôchodok z dôchodkového poistenia v Slovenskej republike nevznikol a jej žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá. Doplnila, že obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky od 04.12.2000 do 31.12.2000 jej zhodnotí inštitúcia sociálneho poistenia toho štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, ak jej bude priznávať dôchodok ako posledný. Obdobie dôchodkového poistenia, získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky jej bude zhodnotené, ako by ho dosiahla podľa právnych predpisov štátu, ktorý jej bude priznávať dôchodok. Pričom dané obdobie dôchodkového poistenia jej zhodnotí inštitúcia sociálneho poistenia Českej republiky aj keď bolo to obdobie získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky tak, ako by ho dosiahla podľa právnych predpisov Českej republiky.
Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 13.05.2016 (č.l. 4 spisu) navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukazovala na znenie ustanovenia § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého navrhovateľka dosiahla dôchodkový vek podľa predpisov Slovenskej republiky dňa 02.01.2010. Zároveň poukazovala na znenie Článku 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a nakoľko navrhovateľka bola naposledy pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zamestnaná v H. Z., V..Z.. G. so sídlom na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľka získala pred 01.01.1993 sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Uvádzala rovnako aj Článok 57 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, v zmysle ktorého tí poistenci, ktorí získali menej ako jeden rok obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, ak nárok na dôchodok, o ktorý žiadajú, nevznikne len zhodnotením tohto kratšieho obdobia dôchodkového poistenia, tak Sociálna poisťovňa nepriznáva dôchodky týmto poistencom. Keďže navrhovateľka podľa právnych predpisov Slovenskej republiky získala obdobie dôchodkového poistenia od 04.12.2000 do 31.12.2000, spolu 28 dní, t. j. obdobie kratšie ako jeden rok, v súlade s Článkom 57 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia navrhovateľke nárok na starobný dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky nevznikol a jej žiadosť o starobný dôchodok bola napadnutým rozhodnutím zamietnutá. - Z administratívneho spisu odporkyne súd zistil:
Zo Žiadosti o dôchodok, doručenej Sociálnej poisťovni dňa 29.02.2016 súd zistil, že navrhovateľka si uplatnila nárok na starobný dôchodok dňa 19.02.2016, pričom žiadala o priznanie dôchodku od 02.01.2016. Z bodu 5 - Prehľad o zamestnaní, poistení, inej činnosti vyplýva, že sídlo zamestnávateľa (odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky) zapísané do Obchodného registra ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, t. j. k 31.12.1992 alebo naposledy pred týmto dňom, ak žiadateľ vykonával zárobkovú činnosť na území Slovenskej republiky alebo Českej republiky, bolo na území Českej republiky. Rovnako z bodu 6 bolo zistené, že v prípade navrhovateľky, tejto sa nevyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania a vyskytla sa u nej doba evidovania uchádzača o zamestnanie pred 01.01.2011, nevyskytla sa u nej doba poberania podpory v nezamestnanosti od 01.01.2001 do 31.12.2003 a nevyskytli sa u nej náhradné doby podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, mimo doby zamestnania a bola jej poskytovaná dávka v hmotnej núdzi. Z bodu 7 Žiadosť o uznanie starostlivosti o deti - výchovy detí súd zistil, že navrhovateľke bola zohľadnená výchova 5 detí - L. N.Á., nar. XX.XX.XXXX, V. N., nar. XX.XX.XXXX, I. N., nar. XX.XX.XXXX, L. N., nar. XX.XX.XXXX a I. N., nar. XX.XX.XXXX. Z Prílohy č. 1 k Žiadosti o dôchodok súd zistil, že navrhovateľke boli zarátané doby zamestnania, poistenia a iných činností - od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX - zamestnávateľ H. Z., V..Z.. G., od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX P., V..Z.. W. W., od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX P., V..Z.. W. W., od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX H. Z., V..Z.. G.. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola evidovaná nezamestnaná na ÚPSVaR Trebišov, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola evidovaná nezamestnaná na ÚPSVaR Trebišov a od XX.XX.XXXX doposiaľ je evidovaná nezamestnaná na ÚPSVaR Trebišov.
Z Potvrdenia Okresného úradu práce v Trebišove zo dňa 12.11.2002 súd zistil, že navrhovateľka bola evidovaná ako nezamestnaná od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom z daného potvrdenia súd zistil, že počas danej doby jej nebola vyplácaná, ako evidovanému nezamestnanému, podpora v nezamestnanosti.
Z Potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov zo dňa 23.02.2016 súd zistil, že navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od XX.XX.XXXX a evidencia trvá. Jej predchádzajúce obdobie evidencie je: od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vrátane a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, vrátane.
Z Potvrdenia o výplate dávky v nezamestnanosti za roky 2001, 2002 a 2003, vystaveného Sociálnou poisťovňou, pobočka Trebišov dňa 19.02.2008 súd zistil, že navrhovateľke bolo v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vyplatená dávka v nezamestnanosti v celkovej sume 0,- Sk.
Z Potvrdenia o vyplatených dávkach v nezamestnanosti, vystaveného Sociálnou poisťovňou, pobočka Trebišov, dňa 01.02.2010 súd zistil, že navrhovateľke nebola v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vyplatená dávka v nezamestnanosti, pričom od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX dávku v nezamestnanosti nepoberala a rovnako ju nepoberala ani od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
Z Osobného listu dôchodkového poistenia, ktoré tvorí prílohu rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 05.04.2016 súd zistil, že za obdobie dôchodkového poistenia bolo navrhovateľke v kalendárnom roku 2000 zohľadnené obdobie od 04.12. do 31.12. v počte 28 dní, čo predstavuje 0,0768 roka. Pri uvedenom období je uvedená poznámka „M“, t. j. doba evidovania nezamestnanosti pred 01.01.2001. § Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 65 ods. 4 písm. d) zákona o sociálnom poistení, Žene, ktorá vychovala päť detí alebo viac detí a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2014 dovŕšila vek 53 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 53 rokov sa pripočíta d) v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov.
Podľa článku 15 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, Ak je na nárok na dávku potrebná určitá doba zabezpečenia, započítavajú sa do nej aj doby zabezpečenia získané v druhom zmluvnom štáte; doby zabezpečenia, ktoré sa prekrývajú, sa započítavajú iba raz.
Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, Doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom.
Podľa Článok 57 (Doby poistenia alebo bydliska kratšie ako jeden rok) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004
1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 52 ods. 1 písm. b) inštitúcia členského štátu nemusí poskytovať dávky vo vzťahu k dobám dosiahnutým podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje a ktoré sa zohľadňujú v čase vzniku poistnej udalosti, ak:
- trvanie uvedených dôb je kratšie ako jeden rok; a
- zohľadnením iba týchto dôb sa nezískava žiaden nárok podľa týchto právnych predpisov. Na účely tohto článku „doby“ znamenajú všetky doby poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska, ktoré buď zakladajú nárok na danú dávku, alebo priamo zvyšujú danú dávku.
Podľa § 9 ods. 1 písm. d) (Náhradné doby) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 446/2000 Z.z. (ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2001), Ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: d) doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu.
Podľa § 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 446/2000 Z.z. (ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2001), Doba nezamestnanosti získaná do 31. decembra 2000 sa hodnotí od 1. januára 2001 podľa predpisov platných v období, v ktorom táto doba bola získaná.
Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení, účinného od 01.01.2004 (Obdobie dôchodkového poistenia a výška osobného mzdového bodu), Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. - Po právnej stránke krajský súd uzatvára:
Navrhovateľka v zmysle § 65 ods. 4 písm. d) zákona o sociálnom poistení dovŕšila dôchodkový vek dňa X. M. XXXX (vo veku 56 rokov), nakoľko vychovala 5 detí, čím splnila jednu z podmienok na starobný dôchodok, a to dovŕšenie dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 ZoSP. V zmysle daného ustanovenia však musí byť splnená ešte ďalšia podmienka, aby vznikol nárok na starobný dôchodok a to, že poistenec bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov.
Pokiaľ sa týka získaného obdobia dôchodkového poistenia podľa predpisov platných na území Slovenskej republiky k tomu súd uvádza:
Navrhovateľka bola evidovaná nezamestnaná od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, ďalej od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX doposiaľ. Rovnako súd zistil, že v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX jej nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti.
Do zamestnania sa na dôchodkové účely započíta aj
- v období pred 1. januárom 2001, doba vedenia v evidencii nezamestnaných a v
- v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, doba vyplácania podpory v nezamestnanosti (§ 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z.z.).
Dňom 01.01.2001 vstúpila do účinnosti novela zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení číslo 446/2000 Z. z., v zmysle ktorej sa do doby zamestnania zohľadní iba doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu (§ 9 ods. 1 písm. d/).
Teda, pokiaľ sa týka doby od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. obdobie počas platnosti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, navrhovateľke nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti a preto odporkyňa jej túto dobu evidencie nezamestnaných nemohla hodnotiť na dôchodkové účely.
V zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (účinného od 01.01.2004) sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01.01.2004 podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pričom do doby zamestnania sa na dôchodkové účely započíta aj - v období pred 01.01.2001 doba vedenia v
evidencii nezamestnaných a v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX doba vyplácania podpory v nezamestnanosti (§ 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z.). Keďže jej obdobie trvania v evidencii nezamestnanosti (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX) trvalo aj v období po 31.12.2000 a počas neho jej nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, uvedené obdobie nemožno považovať za náhradnú dobu (§ 9 zákona č. 100/1988 Zb.), ani za obdobie dôchodkového poistenia. Rovnako na dôchodkové účely nemohlo byť hodnotené obdobie vedenie v evidencii nezamestnaných občanov od XX.XX.XXXX až do XX.XX.XXXX, t. j. ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, nakoľko uvedené obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Odporkyňa preto v súlade so zákonom zohľadnila navrhovateľke do obdobia dôchodkového poistenia, pre účely nároku na starobný dôchodok, dobu vedenia v evidencii nezamestnaných pred dňom 01.01.2001, t.j. obdobie odkedy začala byť navrhovateľka vedená v evidencii nezamestnaných (XX.XX.XXXX) do XX.XX.XXXX.
S poukazom na vyššie uvedené navrhovateľka získala 28 dní obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, a to za obdobie od XX.XX.XXX do XX.XX.XXXX, kedy bola evidovaná nezamestnaná na úrade práce. K rovnakému obdobiu dôchodkového poistenia dospela aj odporkyňa v napadnutom rozhodnutí.
V zmysle článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení sa doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (t.j. dňa 31.12.1993) sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia alebo naposledy pred týmto dňom.
Z výpisu Dôb zamestnania, poistenia a iných činností u navrhovateľky, ktoré sú uvedené v žiadosti o starobný dôchodok vyplýva, že navrhovateľka naposledy pracovala v spoločnosti H. Z., V..Z.. G. (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX). Túto skutočnosť navrhovateľka nespochybňovala.
Teda jej zamestnávateľ mal pred dňom rozdelenia ČSFR (31.12.1993) naposledy sídlo v Českej republiky, čím v zmysle Zmluvy sa ňou získané doby zabezpečenia považujú za doby zabezpečenia Českej republiky.
Odporkyňa v súlade s Článkom 57 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 nezohľadnila navrhovateľkou získané doby dôchodkového poistenia v rozsahu 28 dní, nakoľko inštitúcia sociálneho poistenia štátu nemusí priznať dôchodok za doby poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, ak sú tieto doby poistenia kratšie ako jeden rok a ich zhodnotením nevznikne nárok na dôchodok. Navrhovateľka získala len 28 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je obdobie kratšie ako jeden rok.
Záverom súd len podotýka, že súčasná platná úprava umožňuje fyzickej osobe dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení, ak bol poistenec zaradený do evidencie nezamestnaných občanov po 31.12.2003 a dané dôchodkové poistenie sa mu započíta na dôchodkové účely.
Preto súd zvážiac všetky uvedené skutočnosti, na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods. 3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 05.04.2016 ako vecne správne potvrdil.
O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná a nemá preto právo na náhradu trov konania, odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.