Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-197-2016.pdf
PDF · 86.68 KB
Case nature
Subarea
24Co/197/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci žalobcu: C. C., nar. XX.XX.XXXX, N. XXX/X, I., zastúpený advokátom: JUDr. Ján Pekar, Advokátska kancelária so sídlom Potočná 191/39, Skalica, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 2C 45/2016-15 zo dňa 30.03.2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi uložil povinnosť zdržať sa uplatňovania dohody o zrážkach zo mzdy na úhradu splátok vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. 2360416 zo dňa 13.08.2008 u zamestnávateľa navrhovateľa: INA SKALICA spol. s r.o., IČO: 30 998 140, Dr. G. Schaefflera 1, 909 01 Skalica na úkor navrhovateľa. Zamestnávateľovi navrhovateľa: INA SKALICA spol. s r.o., IČO: 30 998 140, Dr. G. Schaefflera 1, Skalica uložil povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu uhrádzaných odporcovi ako splátky vyplývajúce zo zmluvy o úvere č. 2360416 zo dňa 13.08.2008. Prvostupňový súd vyslovil, že predbežné opatrenie je vykonateľné doručením. Zároveň súd uložil navrhovateľovi, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal proti odporcovi návrh na začatie konania vo veci samej. Napokon odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 178,99 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 74 ods. 1, § 75 ods. 2 prvá a druhá veta, § 76 ods. 1 písm. f), § 76 ods. 2, 3, § 77 ods. 1, § 171 ods. 2, § 76 ods. 3 O.s.p. vecne odôvodnil tým, že v štádiu rozhodovania o predmetnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že je vylúčená dôvodnosť nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré má odporca získavať zrážkami zo mzdy navrhovateľa, hoci na tieto plnenia nemá zákonný nárok. Navrhovateľ dostatočnou argumentáciou podoprel svoj názor o dôvodnosti návrhu. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, či jeho návrh vo veci samej bude dôvodný, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť tejto žaloby však nie je v tomto štádiu konania očividne vylúčená. Súd je preto toho názoru, že je splnený prvý z predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Zároveň súd dospel k záveru, že bol naplnený i druhý zo základných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ak by k nariadeniu predbežného opatrenia nedošlo. V priebehu konania bolo osvedčené, že odporca predložil zamestnávateľovi navrhovateľa INA SKALICA spol. s r.o. žiadosť o vykonávanie
zrážok zo mzdy navrhovateľa až do výšky 2.676,26 € (ku dňu vyhotovenia žiadosti) a na úhradu uvedenej sumy už boli navrhovateľovi realizované zrážky zo mzdy v celkovej výške 2.160,47 € (ku dňu 8.2.2016), čím navrhovateľ osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo forme znižovania svojho majetku. V danom prípade niet pochýb o tom, že zmluva o úvere uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom má charakter zmluvy spotrebiteľskej v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, pretože navrhovateľ ako dlžník pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Navrhovateľ argumentoval, že odporca má zo zmluvy o úvere nárok len na vrátenie toho, čo navrhovateľovi reálne poskytol, nakoľko v zmluve nie sú uvedené obligatórne náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. (konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, ročná úroková sadzba, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročná percentuálna miera nákladov, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov), následkom čoho je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 cit. zákona a odporca mal zo zmluvy nárok len na vrátenie toho, čo navrhovateľovi poskytol, avšak už v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia došlo k plneniu vo väčšom rozsahu (riadnymi úhradami + zrážkami zo mzdy navrhovateľa), čím kontinuálne dochádza k bezdôvodnému obohacovaniu odporcu na úkor navrhovateľa. Týmto je daná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a návrhom vo veci samej. Navrhovateľ osvedčil, že medzi účastníkmi existuje právny vzťah, ktorý vyžaduje okamžitú úpravu. Ak sú vážne pochybnosti o tom, či sa dohodou o zrážkach zo mzdy neuspokojujú nároky na plnenie z neprijateľných podmienok alebo nároky, na ktoré veriteľ nemá zákonný nárok pre dôsledné nerešpektovanie zákona o spotrebiteľských úveroch, potom je dočasné opatrenie voči odporcovi plne opodstatnené.
3. Navrhovateľ zmluvu uzatváral v postavení spotrebiteľa, ktorým právne predpisy priznávajú zvýšenú právnu ochranu. Práve toto právne postavenie navrhovateľa je príčinou zvýšenej miery obozretnosti a ochrany navrhovateľa pri zvažovaní dôvodnosti vydania predbežného opatrenia v danom prípade. Zrážky zo mzdy navrhovateľa sú vykonávané na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom, t.j. bez predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Takýto spôsob realizácie zabezpečovacieho inštitútu sa javí ako sporný, s ohľadom na smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Smernica síce nepredstavuje akt, ktorý by priamo zaväzoval, no je dôležité, aby sa ciele smernice EÚ pretavili do rozhodovania súdov členských štátov. Podľa písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS <. z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Odporca oslovil zamestnávateľa navrhovateľa, aby vykonal mimosúdny zásah do majetku navrhovateľa. Navrhovateľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. Súd mal osvedčený možný vznik ujmy na strane navrhovateľa, ktorému bezprostredne a reálne hrozí zmenšovanie jeho majetku vykonávaním ďalších zrážok zo mzdy. Až do rozhodnutia súdu o tom, či sú zmluvné podmienky v úverovej zmluve predstavujúcej podklad pre vykonávanie zrážok zo mzdy súladné so zákonom z hľadiska ochrany spotrebiteľa a či zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré jej ukladá zákon o spotrebiteľských úveroch, je na mieste zamedziť vykonávaniu ďalších zrážok zo mzdy navrhovateľa, najmä ak je osvedčené, že suma poskytnutých úverových prostriedkov už bola odporcom v celom rozsahu splatená a v súčasnosti sú už zrážky vykonávané na uspokojenie nárokov, opodstatnenosť ktorých navrhovateľ namieta pre záver o bezúročnosti úveru. V danom prípade bola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy súd uložil zamestnávateľovi navrhovateľa - spoločnosti INA SKALICA spol. s r.o., IČO: 30 998 140, so sídlom Dr. G. Schaefflera 1, 909 01 Skalica, t.j. inej osobe, než účastníkovi konania, v súlade s § 76 ods. 2 O.s.p., nakoľko to možno spravodlivo požadovať. Súd má za to, že nariadením predbežného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, nevznikne neprimeraná ujma na strane odporcu, ani neprimeraná výhoda na strane navrhovateľa.
4. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 178,99 €. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (§ 11 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. g/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3), pričom tieto pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby á 66,- € za prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie návrhu na predbežné opatrenie pred začatím konania, dvoch režijných paušálov á 8,58 € a 20 % DPH v sume 29,83 €.
5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby súd návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Odvolateľ je názoru, že predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia neboli naplnené. Z ustanovenia § 74 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že žalobca musí preukázať z čoho vyvodzuje svoj nárok na nariadenie predbežného opatrenia, musí preukázať existenciu hroziacej ujmy t.j., že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť závažná, dokonca neodstrániteľná ujma a tiež musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej. Žalovaný je toho názoru, že žalobca spolu s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nepredložil také dôkazy a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka písomne medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný má za to, že predmetná dohoda spĺňa všetky ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohoda tiež obsahuje súhlas dlžníka s tým, aby mu zo zmluvy neboli vykonávané zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu § 551 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente a teda predstavuje osobitnú listinu a žalobca mal možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a potvrdiť jej prijatie vlastnoručným podpisom. Táto dohoda je v súlade so zákonom č. 281/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v ktorom zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny. Žalovaný je názoru, že žalobca nepreukázal ani existenciu hroziacej ujmy. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobcu voči žalovanému ešte vyšší ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu.
6. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP, použitého s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, akt. 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
8. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie uznesenia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
9. V zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP použitého s poukazom na § 470 ods. 1 CSP, ktorý má ekvivalent v súdom prvej inštancie aplikovanom § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
10. Odvolací súd sa zhodol so závermi súdu prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre nariadenie daného predbežného opatrenia. Predovšetkým bolo potrebné vychádzať zo zistenia nepopretého ani odvolateľom, že vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere na ktoré sa viaže predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je vzťahom spotrebiteľským. Z osvedčeného je potrebné uzavrieť, že predbežne nie je očividne vylúčené tvrdenie žalobcu, že žalovaný necháva uskutočňovať zrážky zo mzdy u zamestnávateľa žalobcu v jeho prospech, zo strany žalovaného dochádza k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. V konaní vo veci samej sa žalobca bude domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Na konečné potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo a právne vyhodnotiť v základnom konaní. Úspešnosť takejto žaloby, ale nie je predbežne v tomto štádiu konania očividne vylúčená. Odvolací súd je preto toho názoru, že prvý z predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia a to osvedčenie nároku žalobcu, ktorý bude uplatňovaný neskôr podanou žalobou, je daný.
11. Odvolací súd je tiež toho názoru, že bola splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia a to osvedčenie, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, keďže ďalším vykonávaním zrážok zo mzdy (ktoré už pred časom boli zahájené), by mohlo dochádzať na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, k vzniku ujmy na strane žalobcu.
12. S poukazom na vyššie uvedené boli potom splnené podmienky, aby súd návrhu vyhovel a nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne zamedzí vykonávaniu zrážok zo mzdy žalobcu a tým bolo i dôvodným napadnuté uznesenie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
13. Keďže základné konanie vo veci samej dosiaľ neprebieha a žalobcovi súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil povinnosť podať návrh vo veci samej až v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o predbežnom opatrení, pričom takýto návrh napokon ani nemusí byť podaný, o náhrade trov takéhoto konania o nariadenie predbežného opatrenia je potrebné rozhodnúť v tom rozhodnutí, ktorým sa takéto konanie končí. Prvostupňový súd preto správne v preskúmavanom uznesení rozhodol i o náhrade trov konania o nariadenie predbežného opatrenia.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si náhradu trov neuplatnil.
15. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať dovolanie (§ 421 ods. 2 CSP).