Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-455-2015.pdf
PDF · 96.99 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/455/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Bystrianskej v spore žalobkyne : Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 82, IČO : XX XXX XXX, zastúpenej advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovaným: 1.Tomáš Horňák, s miestom podnikania v Košickej Polianke č. 129, IČO: XX XXX XXX, 2. František Miklós, bytom v Moldave nad Bodvou, Dukelských hrdinov 201/9, o zaplatenie 2.318,77 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne a žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 03.02.2015 č.k. 13C/72/2013-154 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku vo veci samej.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 2.318,77 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % od 26.11.2011 do zaplatenia, trovy konania v sume 139,- eur a trovy právneho zastúpenia na účet advokátskej kancelárie Tomáš Kušnír, s.r.o., Bratislava, v sume 512,76 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu 2.318,77 eur s prísl. na tom skutkovom základe, že žalovaný v 2. rade ako vodič motorového vozidla dňa 07.05.2007 spôsobil škodu na motorovom vozidle M., D. : H., ktorého držiteľom v čase nehody bola spoločnosť Metal Car Kft a žalovaný v 1. rade bol v čase dopravnej nehody fyzickou osobou - podnikateľom a držiteľom motorového vozidla IVECO, D. : H. - XXX G., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Toto vozidlo nemalo ku dňu dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), preto žalobkyni vznikla v zmysle ust. § 24 ods. 2 tohto zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobkyňa poskytla dňa 05.10.2011 z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 2.318,77 eur.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení sporu podľa § 1, § 3 ods. 1, § 24 ods. 2, ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., § 427 ods. 1, § 431, § 420 ods. 1, § 438 ods. 1 a § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzal za preukázané, že dňa 07.05.2007 spôsobil žalovaný v 2.
rade dopravnú nehodu v Maďarsku. Žalovaný v 1. rade bol v čase dopravnej nehody podnikateľom a predmetom jeho podnikania bola vnútroštátna nákladná cestná doprava. Dňom vzniku jeho oprávnenia je 16.09.1994. Jeho tvrdenie, že v čase, kedy došlo k dopravnej nehode nebol držiteľom motorového vozidla v konaní nebolo preukázané. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaný v 1. rade nemal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto žalobkyňa v zmysle zákonnej úpravy poskytla plnenie z garančného fondu poškodenému. Na základe škodovej udalosti Združenie maďarských poisťovacích spoločností, Kancelárie poistenie motorových vozidiel (MABISZ) dňa 18.08.2011 vyzvalo žalobkyňu na uhradenie sumy 790.617 forintov a žalobkyňa realizovala platbu dňa 05.10.2011 vo výške 2.318,79 eur. Súd prvého stupňa uzavrel, že námietka premlčania vznesená zo strany žalovaného v 1. rade nie je opodstatnená. Súd prvej inštancie totiž ustálil, že nárok žalobkyne v súlade s ust. § 440 Občianskeho zákonníka nie je premlčaný. Právo žalobkyne na takzvaný postih (regres) nie je nárokom na náhradu škody, ale má povahu originálneho nároku.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade za zaplatený súdny poplatok vo výške 139,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 512,76 eur, a to za 5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, pokus o zmier, podanie žaloby, účasť na pojednávaniach dňa 02.12.2014 a 03.02.2015) 4 x 91,29 eur a 1x 22,82 eur, vrátane režijného paušálu 3 x 7,63 a 1 x 8,04 eur, 1x 8,39 eur, čo celkovo vrátane DPH činí 512,76 eur.
5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odolanie žalovaný v 1. rade podľa jeho obsahu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p. a vychádzajúc z obsahu odvolania navrhol, aby odvolací súd žalobu voči nemu zamietol. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že nemal možnosť sa vyjadriť ku všetkým právnym skutočnostiam ohľadom uvedenej nehody, predvolanie na súdne pojednávanie si nevedel prevziať, nakoľko bol dlhodobo v zahraničí. Uvedená nehoda sa stala dňa 07.05.2007 a jeho o tejto skutočnosti nik neupovedomil, až do doručenia výzvy na zaplatenie v septembri 2013, na ktorú písomne reagoval. V čase uzavretia poistnej udalosti mal uzatvorené zákonné poistenie.
6. Proti tomuto rozsudku, a to len voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie aj žalobkyňa z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaných nahradiť jej vzniknuté náklady za úradný preklad vo výške 305,45 eur, alebo v tejto časti rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila trovy odvolacieho konania. V súvislosti s napadnutým výrokom súdu prvej inštancie vytkla, že jej nepriznal náhradu trov konania za preloženie cudzojazyčných dokumentov do slovenského jazyka, za ktoré jej vznikli náklady vo výške 305,45 eur účtované faktúrou č. 130120306 za preklad a ktoré uhradila, čo preukazuje výpis z účtu žalobkyne. Ide o preklad dokumentov, ktoré zabezpečila na základe výzvy súdu a ktoré preukazujú jej nárok uplatnený žalobou.
7. Strany sporu sa k odvolaniu protistrany písomne nevyjadrili.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne a žalovaného v 1. rade bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je opodstatnené a odvolanie žalobkyne voči výroku o trovách konania opodstatnené je.
9. Rozsudok je vo vyhovujúcom výroku, teda vo veci samej vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.07.2016 o 09.05 hodine v pojednávacej miestnosti č. dv. 227/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 07.07.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP.
11. Žalovaný v 1. rade podľa obsahu odvolania namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP (ust. § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p.), teda že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani žiadnej vady konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
15. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalovaným v 1. rade v odvolaní. Žalovaný v 1. rade pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci samej, pričom správne posúdil aj námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaného v 1. rade, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie o danosti nároku žalobkyne voči žalovaným z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie.
17. Ako správne uzavrel súd prvej inštancie nárok žalobkyne sa opiera o ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) tohto zákona a § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktorý je upravený ako osobitná zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená prevádzkou dopravných prostriedkov. Ide o zodpovednosť založenú na princípe zodpovednosti objektívnej, teda bez zreteľa na zavinenie. Princíp tejto zodpovednosti vyplýva zo zvýšeného rizika, ktoré plynie zo špecifikovaného zdroja zvýšeného nebezpečenstva súvisiaceho s prevádzkou dopravných prostriedkov. Toto riziko nesie osoba, ktorej táto prevádzka slúži, teda jej prevádzateľ. Ide o osobu, ktorá má právnu a faktickú možnosť trvale disponovať s dopravným prostriedkom. Zabezpečenie nárokov poškodeného na náhradu škody spôsobenej takouto prevádzkou je prostredníctvom zákonného zmluvného poistenia zodpovednosti upravené zákonom č. 381/2001 Z.z. V prípade, ak bola škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla, na ktorú jeho prevádzateľ neuzavrel zmluvu o zákonom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, je daná v súlade s ust. § 24 povinnosť Kancelárie poisťovateľ poskytnúť náhradu takejto škody z garančného fondu podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) tohto zákona.
18. Z obsahu vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že prevádzateľom sporného motorového vozidla bol žalovaný v 1. rade a pokiaľ si tento nesplnil svoju zákonnú povinnosť uzavrieť na prevádzku tohto motorového vozidla zákonné zmluvné poistenie, je daný zákonný nárok Kancelárie poisťovateľov proti nemu ako prevádzkovateľovi nepoisteného vozidla.
19. Tvrdenia žalovaného v 1. rade uvedené v odvolaní, že zákonné poistenie motorového vozidla v predmetnom období mal uzatvorené zostali len vo všeobecnej rovine bez akéhokoľvek preukázania tejto skutočnosti, preto nemôžu ovplyvniť rozhodnutie v jeho prospech.
20. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne tiež dospel k záveru, že k premlčaniu nároku žalobkyne nedošlo. Medzi stranami sporu vznikol samostatný právny vzťah zaplatením predmetnej sumy žalobkyňou poškodenému subjektu, na vrátenie ktorej jej vzniklo právo v zmysle ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. Správne súd daný nárok posudzoval v zmysle ust. § 440 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih. Citované ustanovenie upravuje nárok osobitnej povahy, ktorý nie je nárokom na náhradu škody a nie je ani nárokom vyplývajúcim z bezdôvodného obohatenia, lebo ten, kto plnenie poskytol, bol naň zo zákona povinný, hoci škoda bola spôsobená zavinením iného. Podmienkou vzniku tohto nároku je skutočnosť,
že nárok poškodeného zanikol v dôsledku plnenia osoby, ktorá tento nárok uplatňuje. Právo žalobkyne na tzv. postih (regres) nie je teda nárokom na náhradu škody, ako správne uviedol súd prvej inštancie, ale má povahu originálneho nároku.
21. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanovenia uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
22. Pre objektívnu premlčaciu dobu podľa uvedeného ustanovenia platí, že začína plynúť odo dňa, kedy právo mohlo byť vykonané (uplatnené) po prvý raz, teda odo dňa, kedy právo bolo možné odôvodnene ako nárok uplatniť na súde podaním žaloby. Pritom nie je rozhodujúce, z akého dôvodu tak veriteľ neurobil. To, že sa veriteľ o vzniku svojho práva nedozvedel, nemá pre počiatok plynutia tejto objektívnej premlčacej doby vplyv. V prejednávanej veci je preto rozhodujúce, kedy žalobkyňa mohla svoje postihové právo, odvíjajúce sa od toho, že plnila poškodenému z garančného fondu, vykonať po prvý raz.
23. Právo žalobkyne na tzv. postih (regres) nie je nárokom na náhradu škody, preto jej vznik nemožno odvodzovať od škodovej udalosti, ale od okamihu, kedy bolo skutočne poskytnuté plnenie z garančného fondu. Právo žalobkyne voči žalovaným na náhradu sumy, ktorú zaplatila poškodenému v súlade s ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. sa premlčuje v objektívnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka a jej plynutie začína nasledujúci deň po dni, kedy bolo plnené poškodenému (v prejednávanej veci plnenie bolo poskytnuté 05.10.2011).
24. Preto pokiaľ žalobkyňa uplatnila nárok žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 02.04.2013, urobila tak v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej dobe, ktorá uplynula najneskôr dňa 05.10.2014. Z toho vyplýva, že žalobkyňa nárok uplatnila včas.
25. Z vyššie uvedených dôvodov námietky žalovaného v 1. rade týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia otázky premlčania súdom prvej inštancie nie sú opodstatnené. Za opodstatnené nemožno považovať ani odvolacie námietky žalovaného v 1. rade, ohľadom vytýkaného procesného pochybenia súdu prvej inštancie pri doručovaní predvolania na pojednávanie.
26. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 03.02.2015, na ktoré bol žalovaný v 1. rade predvolaný písomne a zásielka mu bola doručovaná poštou. Zásielka sa vrátila súdu 08.01.2015 s tým, že táto bola dňa 16.12.2014 uložená a žalovaný v 1. rade si túto neprevzal v úložnej lehote. Žalovaný v 1. rade je právnickou osobou - podnikateľom s miestom podnikania v Košickej Polianke č. 129, preto pokiaľ nebolo možné doručiť písomnosť na túto adresu, ktorá je miestom jeho podnikania, písomnosť sa považuje v zmysle § 48 ods. 3 O.s.p., účinného v čase doručovania za doručenú, aj keď ju žalovaný v 1. rade neprevzal, pričom dôvod jej neprevzatia nie je právne významný. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval v podaní v súlade so zákonom.
27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo veci samej ako vecne správny.
28. Opodstatnenie je však odvolanie žalobkyne, pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, pretože súd v tejto časti vec nesprávne právne posúdil, ak nepriznal žalobkyni nárok na náhradu za preklad cudzojazyčných dokumentov priložených k žalobe, pričom v odôvodnení rozhodnutia ani nevysvetlil, z akého dôvodu sa tak nestalo. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia je rozhodnutie o trovách konania predčasné, preto odvolací súd v tejto časti zrušil rozsudok v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
29. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne už iba o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.(§419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.( § 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. ( § 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.(§ 426)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( § 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).(§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. § 429.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 430 ,§ 431 ods. 1,2 , § 432 ods. 1,2 ,§ 433 ,§434,§435 CSP).