Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Sa-10-2022.pdf
PDF · 157 KB
Case nature
Area
Subarea
22Sa/10/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci žalobkyne: W.. R. V., nar. XX. XX. XXXX, N. W. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária LawComp s.r.o., Jesenského 49/23, Štúrovo, IČO: 46 934 341, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, 29. augusta 8 - 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o správnej žalobe zo dňa 27. 07. 2017 proti rozhodnutiu žalovanej č. 37101-2/2017 -BA zo dňa 18. mája 2017, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z administratívneho spisu žalovanej, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, súd zistil, že Slovenská lekárska komora dňa 06. 09. 2005 vydala žalobkyni licenciu na výkon zdravotníckeho povolania v povolaní lekár v odbore oftalmológia, a to na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 24. 08. 2005 č. L1B/NR/0495/05. V ten istý deň (06. 09. 2005) vydala Slovenská lekárska komora žalobkyni licenciu na výkon odborného zástupcu v povolaní lekár v odbore oftalmológia na základe jej žiadosti č. L1C/NR/0495/05. Nitriansky samosprávny kraj povolil žalobkyni rozhodnutím č. NI.: 2006/105631 zo dňa 18. 10. 2006 prevádzkovať zdravotnícke zariadenie - ambulancia oftalmológie, Jesenského 85, Štúrovo v odbore všeobecné lekárstvo, špecializačný odbor oftalmológia na dobu neurčitú.
2. Rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI:CS:1315/2008 bolo žalobkyni zrušené povolenie č. NI.: 2006/105631, a to dňom 31. 03. 2008 na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 26. 02. 2008.
Ďalším rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory Bratislava č. LPA/NR/0495/05 zo dňa 11. 11. 2014 bolo rozhodnuté o dočasnom pozastavení licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe NR/0495/05 na čas od 05. 11. 2014 do (neuvedené).
3. Súčasťou administratívneho spisu je i registračný list FO - odhláška, podľa ktorej oznámila žalobkyňa ukončenie podnikania dňom 31. 03. 2008, pričom podľa prezentačnej pečiatky je zrejmé, že odhláška bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Nové Zámky dňa 31. 03. 2008.
4. Výzvou zo dňa 30. 08. 2016 Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky žiadala žalobkyňu o predloženie všetkých oprávnení, vrátane licencie č. NR/0495/05. Zároveň bola vyzvaná na osobnú
návštevu pobočky za účelom riešenia jej registrácie samostatne zárobkovo činnej osoby. Dňa 27. 09. 2016 bol spísaný na Sociálnej poisťovni, pobočka Nové Zámky záznam, z ktorého vyplýva, že účtovníčka žalobkyne doložila dňa 27. 09. 2016 všetky licencie, ktoré vlastní s tým, že registráciu samostatnej zárobkovo činnej osoby nie je ochotná opraviť a uvedené bude riešiť právnou cestou.
5. Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky vydala dňa 3. októbra 2016 rozhodnutie číslo: 36661-1/2016-NZ, ktorým podľa § 178 ods. 1, písm. a/ prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe - žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. marca 2008, ale zaniklo dňa 30. júna 2010 z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná žalobou napadnutým rozhodnutím.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
6. Preskúmavaným rozhodnutím Sociálna poisťovňa ústredie so sídlom v Bratislave ako príslušný odvolací orgán v súlade s § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dňa 18. mája 2017 pod č.: 37101-2/2017-BA rozhodla podľa § 218 ods. 2 citovaného zákona tak, že odvolanie žalobkyne, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky č. 36661-1/2016- NZ zo dňa 3. októbra 2016 zamietla a toto rozhodnutie v celom rozsahu potvrdila.
Sociálna poisťovňa ústredie ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie a dospela k záveru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané správne a v súlade so zákonom. Citovala pritom príslušné ustanovenia § 5 písm. c) (účinné v čase od 01. augusta 2006 do 31. decembra 2010), § 14 ods. 1, písm. b), § 15 ods. 1, písm. b), § 21 ods. 1 a § 21 ods. 4 písm. b/ zákona v znení zákona č. 310/2006 Z.z. (v znení od 01. januára 2008 do 31. decembra 2010), § 178 ods. 1, písm. a/ bod prvý zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako i ust. § 3 ods. 4, písm. a/, b/, c/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že v súčinnosti s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky bolo zistené, že príjem žalobkyne z podnikania za roky 2006, 2007 a 2008 bol vyšší, ako zákonom ustanovená hranica príjmu pre vznik povinného sociálneho poistenia. Z uvedeného dôvodu žalobkyni povinné sociálne poistenie vzniklo 1. júla 2007 a následne v júli 2008 a od 01. júla 2009. Rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI: CS: 1315/2008 zo dňa 13. marca 2008 žalobkyni bolo zrušené rozhodnutie č. NI: 2006/105631 zo dňa 18. októbra 2006 o povolení poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore oftalmológia. Následne, dňa 31. marca 2008 žalobkyňa predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Nové Zámky registračný list fyzickej osoby - odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby, s uvedením dátumu zániku poistenia 31. marec 2008.
V období, v ktorom sa žalobkyňa podaním odhlášky domáhala zániku povinného sociálneho poistenia SZČO, bol zánik povinného sociálneho poistenia ohraničený dňom zániku oprávnenia na prevádzkovanie alebo výkon SZČO, dňom vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je potrebné mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak fyzická osoba od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť SZČO, alebo 30. júnom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem nebol vyšší ako 12-násobok zákonom ustanoveného minimálneho vymeriavacieho základu.
Prvostupňový správny orgán vlastným šetrením dospel k záveru, že povinné sociálne poistenie žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo dňa 31. marca 2008, ale až 30. júna 2010.
Slovenská lekárska komora vydala žalobkyni licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore oftalmológia č. L1A/NR/0495/05 zo dňa 06. 09. 2005 a rozhodnutím č. LPA/NR/0495/05 z 11. 11. 2014 uvedenú licenciu žalobkyni pozastavila na dobu od 05. 11. 2014. Toto pozastavenie nemá vplyv na zánik povinného sociálneho poistenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí. V prípade, ak SZČO - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne
využíva), a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, SZČO - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Žalovaný mal za to, že licencia L1A/NR/0495/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe oprávňovala žalobkyňu aj po 31. marci 2008 naďalej vykonávať činnosť ako fyzická osoba.
Podanie odhlášky má len deklaratórny charakter, t.j. má charakter informatívneho oznámenia dátumu zániku povinného sociálneho poistenia. Žalobkyňa však neoznámila, že je držiteľkou licencie L1A. Keďže podanie odhlášky z poistenia sa považuje za právny úkon, a nie právny akt - rozhodnutie správneho orgánu vydané na základe zákona, odo dňa jej podania neplynie žiadna lehota na nariadenie alebo povolenie obnovy konania, na ktorú žalobkyňa upozornila vo svojom odvolaní.
III. Argumenty žalobkyne v podanej žalobe
7. Predmetné rozhodnutie žalovanej napadla žalobkyňa včas podanou žalobou zo dňa 27. 07. 2017 a žiadala o zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredia zo dňa 18. 05. 2017, ako i rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky zo dňa 03. 10. 2016.
8. V dôvodoch žaloby poukázala na výklad definície samostatne zárobkovo činnej osoby (v ďalšom texte len SZČO) podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení do 31. 01. 2010. Toto ustanovenie od samého počiatku vyvolávalo výkladové problémy nejednoznačnosťou v ňom použitých termínov vo vzťahu k podstate princípu fungovania sociálneho poistenia, ktorým je solidarita, pričom táto solidarita sa má prejavovať na určení pomeru poskytnutia príspevku v závislosti na výške príjmov osobami, ktoré príjem dosahujú vykonávaním činnosti. Samotná skutočnosť držby oprávnenia akéhokoľvek druhu bez jeho skutočného obsahového naplnenia výkonom činnosti prinášajúcom príjem, nemôže zakladať povinnosť účasti na takomto solidárnom princípe, ba bola by priamo proti jeho zmyslu a tým jeho popretím. Táto terminologická nejednoznačnosť našla odozvu v následnej novelizácii ust. § 5 zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý v aktuálnom znení SZČO definuje ako fyzickú osobu, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy zo zárobkovej činnosti, pričom túto zárobkovú činnosť definuje ako činnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý zakladá v zásade a/ právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu a b/ dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. V aktuálnej podobe teda nepostačuje ideálny predpoklad možného dosiahnutia príjmu, ale reálne existujúce právo na príjem, jeho skutočné dosahovanie. Avšak ani právna úprava účinná do 31. 01. 2010 neumožňovala široký právny výklad § 5, pretože toto ustanovenie nebolo možné vykladať osamote, ale len v spojení s § 3 zák. č. 461/2003 Z.z.. Uviedla, že ako držiteľ licencie L1A v spojitosti s držbou uvedených licencií nikdy žiadny príjem nedosahovala, a ani jej nikdy žiadne právo na príjem z držby týchto licencií nevzniklo.
Rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja zo dňa 13. 03. 2008 bolo žalobkyni zrušené rozhodnutia č. NI: 2006/105631 zo dňa 18. 10. 2006 o povolení poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore oftalmológia. Dňa 31. 03. 2008 žalobkyňa podala odhlášku SZČO k 31. 03. 2008. Žalovaná (i pobočka) mala pozitívnu vedomosť o momente a dôvode zániku poistenia SZČO, a to najneskôr ku dňu 31. 03. 2008, kedy podala registračný list ako odhlášku z poistenia. Od momentu, kedy správny orgán mohol po prvý krát vo veci zaujať iný právny názor ako účastník, uplynulo už viac ako osem rokov. V danej veci podania odhlášky jednoznačne išlo o nesporné nedávkové konanie, ktoré ako také bolo právoplatne ukončené rozhodnutím správneho orgánu vydaním rozhodnutia vyznačením v spise, ktoré nebolo podľa § 209 ods. 1 v spojení s § 210 ods. 1 zákona potrebné vydávať písomne. Takto ukončená vec zakladá prekážku právoplatne ukončenej veci a konať o nej by bolo možné len v intenciách zákona podľa ustanovení o obnove konania. Žiadny z dôvodov uvedených v zákone daný nebol, preto ani nenastala situácia hmotnoprávne zakladajúca možnosť obnovy konania pripustiť. Naviac, takejto možnosti zabránilo i plynutie času, keď podľa § 222 ods. 3, 4 zákona sa návrh podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne uvedenej v odseku 1 v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa názoru žalobkyne, žalovaná márne argumentuje nedostatkom vedomosti o existencii licencie L1A v držbe žalobkyne. Podľa 233 ods. 9 zákona v znení účinnom do 12. 06. 2008, orgán, ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5 ( teda orgán, ktorý vydal licenciu L1A), je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni vydanie takéhoto povolenia a jeho zrušenie. Žalovaná teda o existencii uvedenej licencie mala, resp. mala mať ex offo vedomosť a za predpokladu spravodlivo od nej očakávateľnej starostlivosti mohla v časovo prijateľnom horizonte kvalifikovane rozhodnúť tak, aby prispievala svojim rozhodnutím k viere v správnosť a spravodlivosť rozhodovania štátnych orgánov a k posilneniu právnej istoty účastníkov konania Terminologické zlyhania zákona spôsobujúce výkladové problémy nemožno odstraňovať ich púhym gramatickým výkladom, je potrebné zohľadniť i duch zákona a použiť dostupnú analógiu legis. Správy orgán musí právo nielen mechanicky a formálne aplikovať bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku (nález Ústavného súdu SR č. 2221/07 z 19. 03. 2008) .
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
9. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 11. 10. 2017 vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Poukázala na to, že za rozhodujúcu skutočnosť, ktorá zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010 sa považuje aj udelenie oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (§ 5 písm. c/). Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010 status samostatne zárobkovo činnej osoby. Za osobitný predpis v súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia sa považuje aj zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami (ďalej len zákon č. 578/2004 Z. z.).
Žalobkyňa bola považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c/ zák. č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 na základe povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré bolo zrušené dňom 31. 03. 2008 rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI: CS 1315/2008. V čase, kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti (zo dňa 18. 10. 2006), bola žalobkyňa aj držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár č. L1A/NR/0495/05, vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 06. 09. 2005.
Na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, označovanej ako licencia L1A, môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícky pracovníci, napr. v povolení lekár, logopéd, psychológ. Tento typ licencie sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného prepisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status SZČO na účely sociálneho zabezpečenia. Z tohto nadobudnutého postavenia mu vznikajú všetky odvodové a daňové povinnosti v zmysle právnych predpisov SR. Na povinnosti vyplývajúce zo statusu SZČO nemá vplyv, že lekár v skutočnosti samostatnú zdravotnícku prax nevykonáva.
Podľa platnej právnej úpravy, vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb vzniká takýmto osobám povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.
Z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2006 ( v sume 1.144.891,- Sk) presiahli zákonom stanovenú sumu 91.200,- Sk, a preto bola v období od 1. júla 2007 do 30. júna 2008 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO. Rovnako tiež príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2007 ( v sume 1.417.208,- Sk) presiahli zákonom stanovenú sumu 97.200,- Sk, a preto žalobkyni ako SZČO trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj naďalej, a to v období od 1. júla 2008 do 30. júna 2009. Žalobkyňa bola povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO aj v období od 01. júla 2009 do 30. júna 2010, pretože jej príjmy z podnikania za rok 2008 (v sume 538.476,- Sk) presiahli zákonom stanovenú sumu 106.826,- Sk.
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni ako SZČO zaniklo v zmysle § 21 ods. 1 zákona sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dňa 30. júna 2010 z dôvodu, že v rozhodujúcom období, t.j. v roku 2009 nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2010.
Vyjadrenia žalobkyne, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nevykonávala zárobkovú činnosť je právne irelevantná. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa dosiahla príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako SZČO. Zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. K námietke žalobkyne uviedla, že 3. októbra 2016 Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky rozhodla o zániku sociálneho poistenia žalobkyne prvýkrát. Do uvedeného dátumu neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne. Nariadiť, alebo povoliť obnovu konania možno len na právoplatné rozhodnutie. Rovnako považovala za nedôvodnú námietku žalobkyne týkajúcu sa prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Prekážka rozsúdenej veci nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. V danom prípade tomu tak nebolo.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
10. Žalobkyňa podala stanovisko zo dňa 13. 11. 2017 k vyjadreniu žalovanej zo dňa 11. 10. 2017 a poukázala na to, že v stanovisku žalovanej absentuje reakcia na polemiku ohľadne výkladu obsahu definície SZČO podľa § 5 zák. č. 461/2003 Z.z. Žalovaná sa priklonila k vrchnostenskému a formalistickému prístupu, ktorý prezentovala záverom, že nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa dosiahla príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako SZČO. Poukázala i na to, že v danom prípade bolo porušené právo žalobkyne na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sa priznáva aj v konaní orgánov verejnej správy. V ďalšej časti svojho vyjadrenia zotrvala na svojich názorov prezentovaných v samotnej žalobe.
11. Žalovaná podala vyjadrenie zo dňa 20. 12. 2017 k stanovisku žalobkyne, v ktorom zotrvala na právnom názore prezentovanom v napadnutom rozhodnutí, ako i na vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 11. 10. 2017. Uviedla, že s jej právnym názorom sa stotožnil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí pod sp. zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27. júna 2017, ktoré v abstrakte citovala. K námietke žalobkyne, že už pri podaní odhlášky registračného listu FO mala dostatočne preskúmať skutkový stav veci uviedla, že v zmysle § 227 ods. 2, písm. a/ Zákona o sociálnom poistení to bola práve žalobkyne, ktorá bola povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. K námietke týkajúcej sa hľadania spravodlivého výsledku pri rozhodovaní správneho orgánu uviedla, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva, pričom platí, že normy verejného práva sú kogentného charakteru, t.j. sú prikazujúce a zakazujúce, čo znamená, že od príslušnej právnej normy sa nemožno odchýliť, ak to zákonná úprava neumožňuje. Žiadala, aby súd žalobu zamietol.
12. Následne súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní a vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 19Sa/23/2017-73 zo dňa 20. 03. 2018 tak, že zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 37101-2/2017-BA zo dňa 18. mája 2017, ako i rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky č. 36661-1/2016-NZ zo dňa 3. októbra 2016 a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Nové Zámky na ďalšie
konanie. Okrem toho priznal žalobkyni právo na úplnú náhradu trov konania. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaná.
13. O kasačnej sťažnosti žalovanej rozhodol Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/127/2018 zo dňa 27. 04. 2022 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 19Sa/23/2017-73 zo dňa 20. 03. 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení kasačný súd konštatoval, že v danom prípade k zániku povinného poistenia žalobkyne došlo najskôr až dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, keď tomuto dňu nepredchádzal zánik (vtedy stále platnej) licencie L1A a ani vyhlásenie žalobkyne, že od vzniku pracovného pomeru už nevykonáva samostatne zárobkovú činnosť.
Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch dospela k záveru, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenia a povinné dôchodkové poistenie až dňa 30. 06. 2010, a nie 31. 03. 2008, rozhodla správne a v intenciách názoru veľkého senátu Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24. novembra 2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom SR uznesením č.k. IV. ÚS 610/2021-22 z 30. novembra 2021.
Taktiež kasačný súd mal za to, že žalobkyňa ako držiteľka licencie L1A mala postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Zároveň bola naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Tvrdenie žalobkyne, že licenciu L1A nevyužívala, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.
14. Súd následne vec opätovne prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 16. 08. 2022, ktorého sa nezúčastnila žalobkyňa, ani jej právny zástupca, ani žalovaný, preto súd vec prejednal v ich neprítomnosti podľa § 114 SSP a rozsudok verejne vyhlásil.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
15. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný podľa ust. § 10 a § 13 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR v rozsudku sp. zn. 7Sžsk/127/2018 zo dňa 27. 04. 2022, preskúmal rozhodnutie žalovanej zo dňa 18. 05. 2017, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol podľa § 190 SSP.
16. V prvom rade správny súd uvádza, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP). Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods.1,2 SSP). Ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy (§ 204 SSP).
Správny súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.
Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.
17. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových okolností správny súd bol toho názoru, že predmetom súdneho prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovanej vo veci nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 31. 03. 2008, ale zániku dňa 30. 06. 2010 u žalobkyne, riadiac sa pritom právnym názorom uvedeným v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/127/2018 zo dňa 27. 04. 2022, ktorým je správny súd viazaný v danej veci.
18. Správny súd vec posudzoval podľa nasledovných ustanovení:
Podľa § 3 písm. a) bod 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších zákonov, v znení účinnom k 31. 12. 2010, zárobková činnosť podľa tohto zákona je a) na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia 2. činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená,
Podľa § 5 písm. c) vyššie citovaného zákona, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu 19) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21)
Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyššie citovaného zákona, povinne nemocensky poistení sú b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.
Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ vyššie citovaného zákona, povinne dôchodkovo poistení sú b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená,
Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 172 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účinného v čase rozhodovania správnych orgánov, na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
Podľa § 172 ods. 5 vyššie citovaného zákona, účinného v čase rozhodovania správnych orgánov, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.
Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 vyššie citovaného zákona, účinného v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni 1. o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch,
Podľa § 209 ods. 3 vyššie citovaného zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
Podľa § 199 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
19. Úlohou súdu v zmysle vyššie uvedeného bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 18. 05. 2017 a posúdiť, či vo vzťahu k žalobkyni postupovala alebo nepostupovala v súlade so zákonom, keď potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 03. 10. 2016, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni nezaniklo dňa 31. 03. 2008, ale zaniklo dňa 30. 06. 2010.
20. Správny súd má za to, že v prejednávanom prípade bol zachovaný zákonom ustanovený postup pri určení dňa zániku a vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Vychádzal pritom z toho, že medzi účastníkmi konania bola spornou otázkou otázka posúdenia právneho postavenia žalobkyne, ktorá v dôsledku zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v odbore oftalmológia podľa jej názoru stratila status SZČO, pričom bola naďalej držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár a v odbore oftalmológia, na základe licencie L1A/NR/0495/05 zo dňa 06. 09. 2005, pričom žalovaná má za to, že táto skutočnosť aj naďalej zakladá postavenie žalobkyne ako SZČO pre účely povinného dôchodkového a povinného nemocenského poistenia.
21. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A, sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 z
24. novembra 2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením č. k. IV. ÚS 610/2021-22 z 30. novembra 2021.
22. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010 citujúc § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010, § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z. z., § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., konštatoval: ...„Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [ písm. c)]. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)], teda s tzv. licenciou L1C. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b) ]. Pojem „povolenie“, uvedený v § 4 písm. a) bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b) tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti). Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.“
23. Vo vzťahu k otázke týkajúcej sa, či licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. možno považovať za oprávnenie na výkon činnosti predpokladanej v § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, najvyšší súd ustálil, že „pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 je potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registrácia a pod.) nie je potrebný. V prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnícku starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti). V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár
- držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. v nekonaní držiteľa oprávnenia. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej
praxe, teda po vydaní licencie L1A. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenska lekárska komora vydáva licenciu L1B. Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.“
24. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 k otázke zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1 a 3, § 227 ods. 2 písm. a), § 228 ods. 1, 2, 3 a 7, § 233 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., konštatoval: ...“Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku alebo trvania takého poistenia. V tejto súvislosti považuje Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., či už na základe licencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba - držiteľ licencie L1B na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v § 5 písm. a), b), d) až f) zákona č. 461/2003 Z. z. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z. z. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., účinnom od 01. januára 2008 do 31. decembra 2008, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a“. To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c), teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax). Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa § 21 ods. 4 písm. b), za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru ,t. j. „od ...“ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO - odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.
25. Vo vzťahu k skúmaniu pôvodu príjmov poistencov - lekárov, najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí uviedol, že takúto povinnosť žalovanej nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. Žalovaná v rámci zisťovania podkladov pre rozhodnutie o vzniku alebo zániku povinného poistenia vychádza z oznámenia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky podľa § 233 ods. 6 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., resp. z výpisu z daňového priznania podľa § 228 ods. 1 a 2 tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca nezveril takúto právomoc Sociálnej poisťovne, a preto nemôže prešetrovať príjmy poistencov, a pri svojej činnosti vychádza výlučne z podkladov, ktoré zabezpečuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Zároveň kasačný súd v rozsudku sp. zn. 7Sžsk/108/2018 z 30. 03. 2022 k uvedenej problematike dodal, že „Sociálna poisťovňa nie je povinná skúmať, aká časť z týchto príjmov je čisto z činnosti na základe licencie L1A, ktorá okolnosť je pre posúdenie vzniku alebo zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 právne irelevantná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj v prípade, ak príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov sú nižšie, ale v súčte s iným príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti, napr. zo živnosti sú v súčte vyššie ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.., poistenie vznikne, resp. trvá naďalej“. Záverom považoval za potrebné uviesť, že ak „lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa § 5 písm. a), príp. písm. b) alebo d) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31. decembra 2010.“
26. Vzhľadom na to, že správny súd je viazaný jednak rozhodnutím Ústavného súdu SR, ako aj rozhodnutím veľkého senátu Najvyššieho súdu SR a rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu SR v predmetnej veci, po opätovnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách záverov Najvyššieho správneho súdu SR dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Z obsahu spisu mal za preukázané, že žalobkyňa aj po vydaní rozhodnutia č. NI:CS:1315/2008 dňa 19. 03. 2008 Nitrianskym samosprávnym krajom, ktorým bolo ku dňu 31. 03. 2008 vyhovené žiadosti žalobkyne o zrušenie povolenia na prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho zariadenia v odbore oftalmológia (vydané dňa 18. 10. 2006), bola naďalej držiteľkou licencie číslo: NR/0495/05 vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 06. 09. 2005 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár. Zároveň v konaní nebolo sporným, že žalobkyňa za obdobie rokov 2007 a 2008 v daňovom priznaní priznala príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov). Keďže ide vždy o príjem SZČO, nebolo právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa § 5 písm. a), príp. písm. b) alebo d) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31. 12. 2010. V zmysle právneho názoru kasačného súdu aj správny súd bol toho názoru, že v danom prípade k zániku povinného poistenia žalobkyne došlo najskôr až dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, keď tomuto dňu nepredchádzal zánik (vtedy stále platnej) licencie L1A a ani vyhlásenie žalobkyne, že od vzniku pracovného pomeru už nevykonáva samostatne zárobkovú činnosť.
Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch dospela k záveru, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenia a povinné dôchodkové poistenie až dňa 30. 06. 2010, a nie 31. 03. 2008, rozhodla správne a v intenciách názoru veľkého senátu Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24. novembra 2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom SR uznesením č.k. IV. ÚS 610/2021-22 z 30. novembra 2021, pričom týmito rozhodnutiami je správny súd viazaný.
27. Taktiež kasačný súd mal za to, že žalobkyňa ako držiteľka licencie L1A mala postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Zároveň bola naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Tvrdenie žalobkyne, že licenciu L1A nevyužívala, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením
podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia, preto aj túto argumentáciu žalobkyne správny súd považoval za nedôvodnú.
28. Zároveň správny súd dodáva, že žalobkyňa bola výzvou zo dňa 30. augusta 2016 zo strany žalovanej požiadaná o predloženie rozhodnutia o vydaní licencie č. NR/0495/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Zároveň bola vyzvaná na osobnú návštevu pobočky za účelom riešenia povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
V tejto súvislosti k ďalším námietkam žalobkyne správny súd uvádza, že Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z.z. povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá správny poriadok. Taktiež zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá povinnosť sociálnej poisťovni, aby pred vydaním rozhodnutia dala možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. 02. 2011). Rovnako tak odhlášku nie je možné považovať za rozhodnutie, preto ani námietka duplicitného rozhodovania v danej veci, resp. prekážka res iudicata, neobstála.
29. Súd je toho názoru, že žalovaná odôvodnila svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobkyne, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaná pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupovala a jej žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadala so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobkyne a nemožno hovoriť o jej svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlila podstatu podmienok nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 31. 03. 2008 u žalobkyne a jeho zániku dňa 30. 06. 2010.
30. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej zo dňa 18. 05. 2017 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
31. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.