Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6C/65/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci navrhovateľa: P. Ú., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX/X, XXX XX H., t. č. bytom XXX H. D., W. X., S. XHZ J. O., proti odporkyni: W. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX/X, XXX XX H., o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

Vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. -57 zo dňa 02.09.2013, zrušuje s účinnosťou od 01.06.2016.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 15.06.2016, domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči odporkyni naposledy určenej rozsudkom Okresného súdu Revúca č.k. -57 zo dňa 02.09.2013 z dôvodu, že odporkyňa ukončila štúdium na strednej škole, zamestnala sa a je tak schopná sama sa živiť.

Odporkyňa sa k riadne doručenému návrhu navrhovateľa písomne nevyjadrila. Na pojednávaní vo veci odporkyňa uviedla, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí, pretože ešte nie je schopná sama sa živiť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: pripojený spis Okresného súdu Revúca sp. zn. , lustráciou v Sociálnej poisťovni odporkyne č. l. 4, potvrdením Strenej odbornej školy, Ostrovského 1, 040 01 Košice č. l. 12, dohoda o brigádnickej práci študentov č. l. 13 a 16, potvrdenie o príjme č. l. 15 a 17, a výsluchom odporkyne, na základe čoho mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. -57 zo dňa 02.09.2013 vo výške 100,- Eur mesačne. Odporkyňa dňa 25.05.2016 ukončila štúdium na strednej škole maturitnou skúškou, a od 16.05.2016 je zamestnaná na dohodu o brigádnickej práci študentov ako obsluha v pizzerii Aladin v Revúcej; dohodu má predbežne uzatvorenú na dobu do 31.08.2016, potom by si chcela nájsť inú prácu mimo Revúcej.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Schopnosť sám sa živiť je potrebné posudzovať objektívne, t.j. ide o schopnosť vzhľadom na dosiahnutú kvalifikáciu umožňujúcu každej osobe vlastnou prácou dosahovať príjem na zabezpečovanie svojich potrieb. Pojem „schopnosť sám sa živiť“ používa Zákon o rodine na viacerých miestach (§ 62 ods. 1: „kým deti nie sú schopné samé sa živiť“, § 66: „deti, ktoré sú schopné samy sa živiť“, § 72 ods. 1: „rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť“). Z princípu vnútornej bezrozpornosti a súladu právneho poriadku vyplýva pravidlo, že pod rovnakým pojmom zákon označuje rovnaký denotát. Vo

všetkých prípadoch týmto pojmom „schopnosť sám sa živiť“ je potrebné rozumieť schopnosť dieťaťa (alebo inej osoby) zamestnať sa a živiť sa vlastnou prácou, ktorá sa dosahuje spravidla ukončením prípravy na budúce povolanie, t.j. ukončením napr. strednej školy (ak dieťa nepokračuje v štúdiu na vysokej škole, resp. ukončením prvej vysokej školy).

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporkyňa ukončila štúdium na strednej škole maturitnou skúškou dňa 25.05.2016 a v ďalšom štúdiu už nepokračuje. Ukončením štúdia a zložením maturitnej skúšky odporkyňa získala kvalifikáciu, ktorá jej umožňuje zamestnať sa a vlastnou prácou tak dosahovať príjem na zabezpečenie svojich potrieb. Odporkyňa teda je objektívne schopná sama sa živiť, hoci zatiaľ si zodpovedajúcu prácu nenašla. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine preto vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni zanikla.

Skutočnosť, že odporkyňa v oblasti pracovného práva a predpisov o sociálnom zabezpečení má status študenta až do 31.08.2016, a že je zamestnaná na dohodu o brigádnickej práci študentov, na schopnosť odporkyne sama sa živiť nemá žiadny vplyv, pretože z hľadiska ustanovení Zákona o rodine, najmä z hľadiska § 62 ods. 1, je rozhodujúce už samotné dosiahnutie schopnosti sám sa živiť. Podmienky vzniku, trvania a zániku vyživovacej povinnosti rodičov upravuje Zákon o rodine, ktorý v § 62 ods. 1 trvanie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom viaže práve na dosiahnutie uvedenej schopnosti sám sa živiť. Pre výklad a aplikáciu Zákona o rodine preto nemá žiadny význam skutočnosť, že v oblasti pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia má odporkyňa status študenta až do 31.08.2016, ani to, že predpisy o sociálnom zabezpečení poskytujú osobám nárok na dávku v hmotnej núdzi až od dosiahnutia veku 25 rokov, keďže dosiahnutie schopnosti sám sa živiť nie je viazané na uplynutie času alebo dovŕšenie určitého veku, ale iba na získanie kvalifikácie potrebnej pre uplatnenie na trhu práce.

Z dôvodov zhora uvedených, preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodol, že vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. -57 zo dňa 02.09.2013, zrušuje. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti k odporkyni s účinnosťou od 01.06.2016, preto súd viazaný návrhom navrhovateľa podľa § 40 a § 155 CMP, vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni zrušil s účinnosťou od 01.06.2016.

Žiadny z účastníkov konania si právo na náhradu trov konania neuplatnil, preto súd o trovách konania nerozhodoval podľa § 57 CMP, podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.