Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Co-281-2015.pdf
PDF · 127.32 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/281/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu G.. H. H., bytom v O., P. X, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovaným : 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpená JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom v Martine, P.O.Hviezdoslava 10625/23B, 2/ DUPOS dražobná spol. s r.o., so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 36 233935, zastúpená advoconsulting s.r.o., so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17/2742, 3/ P. J., bytom v O., X. XX, zastúpený Advokátska kancelária Hopferova s.r.o., so sídlom v Košiciach, Bajzova 2, o určenie vlastníckeho práva a neplatnosť dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu a žalovaných v 1. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 15C 106/2011-296 zo dňa 4.2.2015
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.
V prevyšujúcej časti, t.j. vo výrokoch o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. až 3. rade zrušuje rozsudok a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom č.k. 15C 106/2011-296 zo dňa 4.2.2015 žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 1. rade na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 595,07 € a na účet žalovaného v 1. rade trovy konania vo výške 507,24 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému v 2. rade na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 1.567,23 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil žalobcovi nahradiť žalovanému v 3. rade na účet jeho právnej zástupkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 451,90 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
2.Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dražby rodinného domu, súpisné č. XXXX na parcele č. 182 - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 254m2, pozemku parcela registra C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 254 m2, pozemku parcela registra C č. XXX- zastavané plochy a nádvoria s výmerou 1544 m2, vedených na LV č. XXX, katastrálne územie F., obec O.-F., okres Košice II, vykonanej dňa 7.7.2011 žalovaným v 2. rade. Zároveň žiadal určiť, že je výlučným vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností. Vyslovenia neplatnosti dražby sa domáhal argumentujúc porušením ust. § 151j, l/ ods. 1, m/ ods. 1 Občianskeho zákonníka a §§ 10 ods. 1 a 12 ods. 1 zák. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách tým, že mu neboli žalovanými v 1. a 2. rade doručené zásielky, ktoré by obsahovali oznámenia, týkajúce sa dražby, prípadne dražobnú vyhlášku a znalcom uskutočnené ohodnotenie nehnuteľností považoval za neprimerané, priečiace sa ust. § 12 ods. 1 zákona 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.
3.Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že listom zo dňa 5.6.2008, adresovaným žalobcovi na adresu P. X, O., žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ oznámil, že pristupuje k vymáhaniu pohľadávky od všetkých účastníkov zmluvy, ako aj k realizácii záložného práva na nehnuteľný majetok. Adresa žalobcu bola pritom uvedená pri uzavretí zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam dňa 21.6.2006 a týmto písomným oznámením súd považoval za splnenú povinnosť žalovaného v 1. rade, vyplývajúcu mu z ust. § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. oznámiť dlžníkovi začatie výkonu záložného práva. Žalobca pritom zmenu adresy žalovanému v 1. rade neoznámil a uvedená zásielka sa žalovanému v 1. rade nevrátila ako nedoručiteľná, resp. neprevzatá v odbernej lehote. Zo správy Miestneho úradu Mestskej časti Košice-Západ vzal pritom za preukázané, že v čase doručovania oznámenia (5.6.2008) bol žalobca aj prihlásený k trvalému pobytu na adrese O., P. X. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva pritom žalovaný v 1. rade uviedol aj spôsob, akým sa bude domáhať uspokojenia svojej pohľadávky, a to zo zálohu - nehnuteľného majetku v dobrovoľnej dražbe. Žalovaný v 1. rade zároveň dodržal lehotu 30 dní v zmysle ust. § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka pre možnosť predaja zálohu na dražbe, ktorá plynie odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, keďže prvé kolo dražby sa konalo až 11.3.2011. S poukazom na ust. §§ 151j ods. 1 OZ, 151l ods. 1 OZ, 151n ods. 1, 4 OZ dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ neporušil žiadne povinnosti pri výkone záložného práva. Zo strany žalovaného v 1. rade nezistil ani porušenie žiadneho ustanovenia zákona 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Zároveň zistil, že sám žalobca porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z časti IV bod 8 záložnej zmluvy, ustanovenia článku 10, 10.5 VOP, v ktorých sa zaviazal bezodkladne informovať žalovaného v 1. rade o akejkoľvek zmene údajov, týkajúcich sa adresy bydliska. Žalobca žalovanému v 1. rade neoznámil po zmene adresy bydliska na P. X v O. zmenu jeho trvalého pobytu, aj keď k nej preukázateľne došlo dňom 16.2.2010, kedy zrušil trvalý pobyt na P. X a prihlásil sa na obec Košice-Západ k trvalému pobytu. Žalovaný v 1. rade teda správne zasielal oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 5.6.2008 na adresu P. X, O.. Vykonaným dokazovaním ďalej vzal za preukázané aj splnenie povinnosti žalovaného v 2. rade ako dražobníka v zmysle ust. § 17 zákona 527/2002 Z.z., keď dňa 16.6.2011 zaslal žalobcovi oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe na adresu žalobcu : Miestny úrad Mestskej časti Košice-Západ, ako aj na adresu P. X, O., odkiaľ sa mu tieto zásielky vrátili s tým, že žalobca ich neprevzal v odbernej lehote. Okrem týchto adries adresoval zásielky aj na adresy spoločností, v ktorých žalobca bol spoločníkom a konateľom a z týchto adries sa takisto zásielky vrátili s tým, že adresát je neznámy. V súvislosti s námietkou o porušení ust. § 12 ods. 1 zákona 527/2002 Z.z., ktoré porušenie malo spočívať v tom, že cena predmetu dražby stanovená znaleckým posudkom č. 127/2010 v sume 175.000 € bola neprimeraná, a to s poukazom na znalecký posudok č. 43/2006 zo dňa 20.4.2006, v ktorom bola určená všeobecná hodnota nehnuteľností v sume 7.810.000,- Sk súd uzavrel, že pre účely vykonania dražby žalovaný v 2. rade zabezpečil znalecký posudok 127/2010 zo dňa 1.12.2010. Tento bol vyhotovený znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad nehnuteľností G.. C. P., ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností vo výške 175.000 €, pričom použil metódu polohovej diferenciácie, čo aj zdôvodnil. Konštatoval, že postup žalovaného v 2. rade ako dražobníka pri ohodnotení predmetu dražby bol v súlade s § 12 zákona 527/2002 Z.z. Poukázal tiež na to, že v znaleckom posudku č. 43/2006 znalec G.. U. W. hodnotil trh s nehnuteľnosťami tak (v roku 2006), že dopyt v porovnaní s ponukou je výrazne vyšší, avšak znalec G.. P. v znaleckom posudku č. 127/2010 už skonštatoval, že dopyt v porovnaní s ponukou je v rovnováhe a nehnuteľnosť vyžaduje opravu. Dražba bola uskutočnená vychádzajúc zo znaleckého posudku G.. C. P. a k vydraženiu predmetu dražby došlo až v druhej opakovanej dražbe, a to až po znížení najnižšieho podania a cena dosiahnutá vydražením predstavovala sumu 121.800 €. Súd teda dospel k záveru, že neboli preukázané dve kumulatívne podmienky úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby v zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona 527/2002 Z.z., t.j. porušenie ustanovení zákona 527/2002 Z.z. a preukázanie, že by žalobca bol týmto porušením dotknutý na svojich právach, z ktorého dôvodu žalobu o neplatnosť dražby zamietol. Konštatoval, že dražobník nezodpovedá za to, ako bol vypracovaný znalecký posudok a za jeho súlad s právnymi predpismi upravujúcimi oceňovanie nehnuteľností. Ak by aj došlo k porušeniu právnych predpisov zo strany znalca, išlo by o porušenie iných predpisov, ako je zákon 527/2002 Z.z. a dôsledkom porušenia týchto iných predpisov môže byť len vznik nároku z titulu zodpovednosti za škodu. Porušenie povinnosti subjektom ustanovenej v iných právnych predpisoch nemôže mať za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby. Dostatočne vysokú cenu predmetu dražby stanovenú v znaleckom posudku č. 127/2009 však preukazuje tá skutočnosť, že o predmet dražby nebol počas realizácie prvých dvoch kôl dražby prejavený žiadny záujem a prvý záujemca-žalovaný v 3. rade prejavil záujem až na druhej opakovanej dražbe. Práve výsledok dražby zodpovedal otázku, akú má predmet dražby všeobecnú hodnotu, t.j. za ktorú môže byť predaný. Vychádzajúc z tohto záveru konštatoval, že žalobca neprišiel o vlastníctvo k predmetu
dražby v rozpore so zákonom 527/2002 Z.z. a s dobrými mravmi, a teda nemohol byť dotknutý na svojich vlastníckych právach. Zaoberal sa aj námietkou žalobcu o potrebe použitia ust. § 12 ods. 5 zákona 527/2002 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť od 1.6.2014 a dospel k záveru, že nie je možné spätné použitie tohto ustanovenia na dražby už vykonané pred 1.6.2014. Tento svoj záver podporil poukazom na ust. § 36b ods. 1 zákona 527/2002 Z.z., v zmysle ktorého dražby, o ktorých vykonaní bola uzavretá zmluva pred 1.6.2014, sa dokončia podľa predpisov účinných od 1.6.2014, čo však nie je možné aplikovať na prejednávanú vec, keďže ku dňu nadobudnutia účinnosti novely dňa 1.6.2014 dražba už bola vykonaná a právne účinky úkonov, ktoré nastali pred účinnosťou novely, zostali zachované.
4.Vzhľadom na zamietnutie žaloby o neplatnosť dražby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol aj žalobu o určenie vlastníckeho práva.
5.O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže žalobca bol v konaní plne neúspešný, priznal náhradu trov konania úspešným žalovaným vo výške, ako táto vyplýva z výroku napadnutého rozsudku. Pri určovaní odmeny advokátov za úkony právnej služby vychádzal zo záverov, že u nároku na určenie neplatnosti dražby nie je možné hodnotu veci alebo práva určiť v peniazoch a u nároku na určenie vlastníckeho práva ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, pretože nemožno hodnotu predmetnej nehnuteľnosti po odstupe piatich rokov od posledného znaleckého posudku z roku 2010 určiť bez dokazovania hodnoty nehnuteľnosti, preto v prípade oboch nárokov vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu.
6.Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Argumentoval, že predložil dôkazy na preukázanie tej skutočnosti, že predmetná nehnuteľnosť bola znaleckým posudkom č. 127/2010 výrazne podhodnotená, čím došlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a napriek uvedenému súd túto skutočnosť náležite neskúmal a nevykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie ustanovením znalca na preukázanie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v čase uskutočnenia dražby. Takto považoval zistený skutkový stav za neúplný, pretože súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Zároveň namietal, že pri rozhodovaní o trovách konania súd neskúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., spočívajúcich jednak v sociálnych a majetkových pomeroch žalobcu, ktorý je starobným dôchodcom, ako aj v charaktere sporu a v okolnostiach, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu nároku na súde.
7.Proti výroku rozsudku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade, a to konkrétne proti tej časti výroku, ktorým bol žalobca zaviazaný nahradiť žalovanému v 1. rade na účet jeho právneho zástupcu trovy zastúpenia vo výške 595,07 €. Namietal nesprávny záver súdu, v zmysle ktorého v prípade uplatneného nároku na určenie vlastníckeho práva hodnotu predmetu konania nie je možné určiť. Cena nehnuteľnosti, ku ktorej sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva, bola známa, táto predstavuje 121.800 € a z tejto tarifnej hodnoty mal súd vychádzať pri určení odmeny za jeden úkon právnej služby. Trval preto na priznaní náhrady trov právneho zastúpenia v zmysle jeho vyčíslenia zo dňa 10.2.2015, t.j. 2.040,72 €, z toho odmena za právne služby vo výške 1.672,28 €, náhrada za stratu času 234,92 € a náhrada cestovného 133,52 €.
8.Proti výroku rozsudku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 3. rade z rovnakých dôvodov ako žalovaný v 1. rade, pričom žiadal pri určení odmeny za úkony právnej služby vychádzať v časti určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z jej hodnoty vo výške 175.000 €. Žiadal teda priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.002,12 € a domáhal sa aj náhrady trov odvolacieho konania.
9.Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok v zamietavom výroku ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení zopakoval argumenty uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie.
10.Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil so zamietavým výrokom rozsudku a navrhol ho potvrdiť, keďže vychádza z riadne zisteného skutkového stavu veci. Argumentoval, že samotná skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje so závermi znaleckého posudku, nemôže zakladať na strane dražobníka porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Zopakoval, že si splnil svoju
povinnosť v zmysle ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, keď nechal nehnuteľnosť oceniť znalcom v príslušnom odbore. Za závery tohto znaleckého posudku žalovaný v 2. rade nezodpovedá a pokiaľ znalec nepostupoval v súlade s platnou právnou úpravou, nejde o porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ale napríklad zákona 382/2004 Z.z., čo však žalovaný v 3. rade nepredpokladá. Porušenie akýchkoľvek iných predpisov okrem zákona o dobrovoľných dražbách nezakladá neplatnosť dražby.
11.Vyššie uvedené vyjadrenia boli doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 7.10.2015 (č.l. 386 spisu).
12.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( § 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len C.s.p) prejednal odvolanie žalobcu a žalovaných v 1. a 3. rade ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a 380 C.s.p. a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p., v C.s.p. odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 pís. e/ ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu vo veci samej nie je možné vyhovieť.
13.Rozsudok je vo výroku o zamietnutí žaloby vo veci samej vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
14.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12. júla 2016 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 6.7.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 Cs.p..
15.Žalobca namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 pís. e/ C.s.p. (ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), t.j súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
16.K vyššie uvedenému odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
17.Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.
18.Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
19.Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
20.Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní. Žalobca pritom argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
21.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu o nesplnení zákonných podmienok v zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona 527/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014 pre určenie neplatnosti dražby z dôvodov, ako ich veľmi podrobne uviedol súd v odôvodnení napadnutého rozsudku a stotožňuje sa aj s právnym záverom súdu o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dražby, v nadväznosti na zamietnutie žaloby o určenie neplatnosti dražby.
22.Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že dražba nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, ktoré boli predmetom záložnej zmluvy, bola uskutočnená v súlade so zákonom 527/2002 Z.z. v znení účinnom v čase jej uskutočnenia, t.j. do 31.5.2014 a vykonaným dokazovaním nebolo preukázané porušenie ustanovení tohto zákona, ktoré tvrdil žalobca a dôsledkom ktorých by malo byť určenie neplatnosti dražby.
23.Podstatou odvolacích námietok žalobcu je tvrdenie, že dražba bola vykonaná v rozpore so zákonom 527/2002 Z.z., pretože predmet dražby bol znaleckým posudkom č. 127/2010 výrazne podhodnotený, čo žalobca preukázal predložením znaleckého posudku č. 43/2006 zo dňa 20.4.2006 a tabuľkou o priemerných cenách nehnuteľností v košickom kraji za obdobie rokov 2004 až 2010. Na preukázanie tohto tvrdenia navrhol nariadiť znalecké dokazovanie znalcom na určenie ceny predmetu dražby v čase jej vykonania. Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal týmto tvrdením žalobcu a svoje úvahy, ako dospel k záveru o nedôvodnosti tohto tvrdenia, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd v podrobnostiach na tieto úvahy odkazuje a na tomto mieste ich neopakuje.
24.V prejednávanej veci dražba bola vykonaná dňa 7.7.2011, preto splnenie zákonných podmienok pre jej vykonanie je potrebné posúdiť podľa zákona 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, účinného v tom čase, t.j. v znení účinnom do 31.5.2014, ako správne postupoval aj súd prvej inštancie.
25.V zmysle ust. § 12 ods. 1 zákona 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom do 31.5.2014 dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku, alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom (odkaz na vyhlášku MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku), ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
26.V zmysle ust. § 12 ods. 2 cit. ust. vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe alebo nájomca, sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj ohliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.
27.V zmysle ust. § 12 ods. 3 cit. zák. ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.
28.V zmysle ust. § 12 ods. 4 cit. zák. ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
29.V zmysle ust. § 21 ods. 2 cit. zák. v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.
30.V zmysle ust. § 22 ods. 1 cit. zák. opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby.
31.Z vyššie citovaného ustanovenia § 12 vyplýva povinnosť dražobníka, v prejednávanej veci žalovaného v 2. rade, zaistiť ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom podľa vyhlášky 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a žalovaný v 2. rade si túto svoju zákonnú povinnosť riadne splnil. Zabezpečil ohodnotenie nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby, znaleckým posudkom č. 127/2010 zo dňa 1.12.2010, ktorý bol vyhotovený G.. C. P., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvia - pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností a v čase konania prvej dobrovoľnej dražby dňa 11.3.2011 nebol starší ako šesť mesiacov a v čase vykonania prvej opakovanej neúspešnej dražby dňa 29.4.2011 a druhej opakovanej úspešnej dražby, vykonanej dňa 7.7.2011, nebol starší ako jeden rok (§ 22 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z.). Znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok, bol zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pod č. 912297 pre odbor stavebníctvo, odvetvia pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností a ako vyplýva z tohto znaleckého posudku, pri jeho vypracovaní postupoval podľa zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, podľa vyhl. č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zák. č. 382/2004 Z.z., ďalej podľa vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ako aj podľa zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Týmto znaleckým posudkom určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností sumou 175.000 €, pričom použil metódu polohovej diferenciácie. Použitie kombinovanej metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty nebolo možné, pretože stavba nie je schopná dosahovať primeraný výnos formou prenájmu tak, aby bolo možné vykonať kombináciu. Porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty bola vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ stavby. Konštatoval, že v čase oceňovania bol v danej lokalite dopyt v porovnaní s ponukou v rovnováhe a že dom nie je udržiavaný a vyžaduje opravu. Priemerný koeficient predajnosti stanovil na 0,5 a konštatoval, že celkovo sa javí hodnotená nehnuteľnosť ako priemerná. Nakoľko znalcovi nebola umožnená vnútorná obhliadka domu, ohodnotenie vykonal z dostupných dokladov a informácií podľa § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, vykonal obhliadku z ulice a skutkový stav porovnal s poskytnutým znaleckým posudkom č. 43/2006.
32.Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dražobník si splnil svoju povinnosť v zmysle ust. § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a nemožno preto konštatovať porušenie ust. § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z., a z toho dôvodu aj neplatnosť samotnej dražby, ako sa toho dovoláva žalobca aj v odvolaní.
33.Ako vyplýva z doterajšej judikatúry súdov, neplatnosť dražby je možné súdom určiť iba v prípade porušení ust. zák. č. 527/2002 Z.z., avšak nie v prípade porušenia iných právnych predpisov. Tak, ako správne uviedol súd prvého stupňa, porušenie iných právnych predpisov môže mať za následok iba vznik zodpovednosti subjektu, ktorý tieto povinnosti porušil, za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s porušením týchto povinností. Prípadné porušenie povinností znalca pri vypracovaní znaleckého posudku na účely uskutočnenia dražby, ktoré vyplývajú z právnych predpisov odlišných od zák. č. 527/2002 Z.z. a ktorými je znalec povinný sa pri svojej znaleckej činnosti a vypracovaní znaleckého posudku riadiť, nemôžu mať za následok neplatnosť dražby, ale prípadne iba vznik zodpovednosti znalca za škodu. Určenie ceny predmetu dražby, t.j. určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemôže mať preto za následok neplatnosť dražby (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/233/2010 zo dňa 3.10.2013).
34.Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie však konštatuje, že žalobca nepreukázal a ani súd nezistil, že by znalecký posudok nespĺňal zákonom stanovené náležitosti a rovnako, že by jeho nesprávnosť, resp. neodbornosť spočívala v nesprávne použitej metóde na ohodnotenie nehnuteľností alebo v zle urobenom výpočte všeobecnej ceny. K jeho námietke, že cena určená znalcom v roku 2010 bola podstatne nižšia ako v roku 2006, súd poukázal na rozdielny stav nehnuteľností v čase vypracovania jednotlivých znaleckých posudkov, na rozdielnu situáciu na trhu s nehnuteľnosťami, keď
v roku 2006 mali ceny nehnuteľností stúpajúcu tendenciu, kým od roku 2008 táto tendencia bola až do roku 2010 klesajúca a nakoniec poukázal aj na samotné závery znaleckého posudku č. 127/2010, v zmysle ktorých dom nie je udržiavaný, vyžaduje si opravy a dopyt po nehnuteľnostiach v lokalite, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú, je v porovnaní s ponukou v rovnováhe. Aj vzhľadom na tieto argumenty nemožno znalecký posudok predložený žalobcom z obdobia štyroch rokov pred vykonaním dražby sám osebe považovať za dôkaz o nesprávnom výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľností v znaleckom posudku 127/2010.
35.K námietke o nevykonaní dokazovania súdom prvej inštancie, a to znaleckým dokazovaním na určenie hodnoty predmetu dražby v čase jej vykonania odvolací súd uvádza, že v konaní o neplatnosť dražby súd skúma, či nedošlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a v súvislosti s určením ceny predmetu dražby skúma iba splnenie povinností podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona, t.j. či došlo k oceneniu predmetu dražby znaleckým posudkom. Súd však sám pre účely vykonania dražby a ani pre prípadné posúdenie jej vykonania v súlade so zákonom nevykonáva znalecké dokazovanie na určenie hodnoty predmetu dražby a aj v prípade nesúhlasu s cenou predmetu dražby určenou znaleckým posudkom nie je možné v súdnom konaní domáhať sa určenia tejto ceny, a to ani po novele zák. č. 527/2002 Z.z. účinnej od 1.6.2014. Aj v zmysle novelizovaného ustanovenia § 12 ods. 5 citovaného zákona v prípade, že vlastník predmetu dražby nie je spokojný so závermi znaleckého dokazovania, môže vzniesť námietky u dražobníka a žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je v tomto prípade povinný písomne sa vysporiadať s týmito námietkami a zaslať najneskôr 5 dní pred konaním dražby vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. V prípade, že vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Ani tieto novelizované ustanovenia § 12 teda neumožňujú pre účely dražby určovať cenu predmetu dražby v súdnom konaní na základe znaleckého posudku.
36.Použitie ustanovení zák. 527/2002 Z.z. účinných od 1.6.2014, týkajúcich sa ohodnotenia predmetu dražby, však v prejednávanej veci nie je možné vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu účinnosti novely bola dražba už ukončená. Išlo by totiž o neprípustnú spätnú retroaktivitu, ak by sa platnosť dražby podmieňovala naplnením zákonných ustanovení, ktoré v čase vykonania dražby neboli účinné.
37.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd rozsudok vo veci samej ako vecne správny potvrdil.
38.V prevyšujúcej časti je odvolanie žalobcu dôvodné, t.j. pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o jeho povinnosti nahradiť žalovaným trovy konania, pretože súd v tejto časti vec nesprávne právne posúdil, ak neskúmal (ne)splnenie podmienok pre možnosť rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré bolo účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a v súčasnosti je ním ust. § 257 C.s.p.. V dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia je jeho rozhodnutie predčasné, a preto ho odvolací súd v tejto časti zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1pís. b/ C.s.p. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutia.
39.V zmysle ust. § 262 ods. 1 C.s.p. účinného od 1.7.2016 súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). O nároku na náhradu trov konania pritom rozhoduje podľa ust. § 255 a nasl. C.s.p.. Výnimočne môže súd nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 C.s.p.).
40.Nepriznanie náhrady trov konania vo výnimočných prípadoch bolo do 30.6.2016 upravené v ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a s účinnosťou od 1.7.2016 je potrebné túto otázku posudzovať podľa ust. § 257 C.s.p.. Dôvody hodné osobitného zreteľa aj podľa tohto novoúčinného zákonného ustanovenia spočívajú buď v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétneho sporu. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutiach náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v
prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, pričom treba zohľadniť aj pomery tej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska , aký bude dopad rozhodnutia v zmysle § 257 C.s.p. na jej majetkové pomery. Aj keď to ust. § 257 výslovne neuvádza, vychádzajúc z doterajšej dlhodobo jednotnej praxe významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 budú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a prípadne ďalšie okolnosti.
41.Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p. súd skúma ex offo, teda aj bez návrhu strany sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 1.7.2016 súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ex offo. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie podmienok v zmysle ust. § 257 C.s.p..
42.Keďže v prejednávanej veci sa súd aplikáciou ustanovenia účinného v čase jeho rozhodovania, t.j. § 150 ods. 1 O.s.p. nezaoberal, bude jeho povinnosťou v ďalšom konaní skúmať existenciu okolností tvrdených žalobcom pre nepriznanie náhrady trov konania v zmysle ust. § 257 C.s.p. a iba v prípade záveru, že nejde o výnimočný prípad, rozhodne o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 C.s.p. (v čase rozhodovania súdu prvého stupňa - § 142 ods. 1 O.s.p.).
43.V novom rozhodnutí teda súd rozhodne už iba o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
44.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 Cs.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( § 426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).